Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 24, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/98/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214200235
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8214200235.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Mareka
Košča a JUDr. Mareka Kohúta, v obchodnej veci žalobcu: AGRO TRADE & CONSULTING s.r.o., so
sídlom Bardejov, Nám. SNP 1, IČO: 36 209 449, zastúpeného advokátom JUDr. Svätoslavom Vaškom,
so sídlom Bardejov, Baštová 5A, proti žalovanému: TEROX, s.r.o., so sídlom Bardejov, Tehelná 97, IČO:
36 672 505, o určenie platnosti odstúpenia od zmluvy a o uloženie povinnosti vydať predmet zmluvy, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 22.7.2015 pod č. k. 2Cb/4/2014-94,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Nepriznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal určiť, že
odstúpenie od zmluvy zo dňa 28.10.2011 o postúpení pohľadávky, uzavretej medzi ním a žalovaným dňa
24.10.2006, je platné. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému vydať mu predmet Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 24.10.2006, a to pohľadávku evidovanú na dlžníka: P. V., bytom G. XX,
B., ktorá vyplýva z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX, uzavretej medzi: SLSP, a.s., MsP pobočka Bardejov,
a dlžníkom, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne uložiť žalovanému povinnosť
vydať žalobcovi akékoľvek plnenie, ktoré obdŕžal, získal, alebo inak nadobudol vo vzťahu k predmetu
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.10.2006, a to pohľadávku evidovanú na dlžníka: P. V., bytom
G. XX, B., ktorá vyplýva z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX, uzavretej medzi: SLSP, a.s., MsP pobočka
Bardejov, a dlžníkom, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že dňa 24.10.2006 žalobca ako postupca a žalovaný ako postupník uzavreli
Zmluvu o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi: D.. P. V., bytom Ť. XX, B., (ďalej len „dlžník“) v celkovej
výške 122.329,91 Sk za odplatu, ktorá činí 50 % zo sumy každej vymoženej pohľadávky. Žalobca
nadobudol túto pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 19.9.2002, od spoločnosti
GENERAL FACTORING, a.s., a ktorá sa týkala Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX, pôvodného záväzku
dlžníka voči Slovenskej sporiteľni, a.s.. Dňa 8.10.2009 žalobca od predmetnej zmluvy odstúpil, a to z
dôvodu, že nebola zaplatená dohodnutá odplata. Na tom istom súde sa nevedie exekučné konanie
voči dlžníkovi z takejto úverovej zmluvy. Dlžník nikdy žalovanému neuhradil žiadnu sumu, ktorá by
zodpovedala predmetnému záväzku, pochádzajúcemu z danej úverovej zmluvy. Žalovaný žalobcovi
oznámil, že považuje toto odstúpenie za neúčinné. So žalobou nesúhlasil a navrhol ju ako bezdôvodnú
zamietnuť.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou § 80 písm. c/ O.s.p. uzavrel, že:

A/ V prvom rade nie je zrejmé, z akého dôvodu sa žalobca prvým výrokom domáha, určenia, že došlo
k odstúpeniu od zmluvy o postúpení pohľadávky medzi účastníkmi, teda žaloby o určenie v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p., tvrdiac, že takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie podľa tohto ustanovenia, resp.
ak sa žalobou na plnenie nemôže vyriešiť celý obsah sporného právneho vzťahu. Zároveň ale v tej istej
žalobe sa domáha určovacieho výroku na vydanie spornej pohľadávky, alternatívne na vydanie celého
plnenia, ktoré žalovaný z tejto zmluvy už získal. Žalobca v žalobe nevysvetlil, prečo žiada súbežne vydať
oba výroky, z ktorých jeden je na určenie, a druhý na plnenie, pričom oba majú svoj právny základ
v zmluve o postúpení pohľadávky, uzavretej medzi účastníkmi dňa 24.10.2006. Žalobca teda nemá
naliehavý právny záujem na takomto určení. V tejto súvislosti súd v uznesení zo dňa 11.8.2014 poučil
žalobcu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a vyzval ho, aby preukázal naliehavý právny záujem na určení prvého
výroku žaloby, na čo žalobca nijako nezareagoval.

B/ Je nepochybné, že žalobca sa v druhom výroku domáha rozhodnutia súdu, ktoré by bolo v prípade,
ak by súd takto rozhodol, nevykonateľné, pretože je neurčité. Žalobca totiž v žalobe nevysvetlil, ako si
predstavuje vykonateľnosť uloženia povinnosti na vydanie pohľadávky. Zároveň v tejto časti svojej žaloby
špecifikoval subjekt pôvodného veriteľa, a to: SLSP, a.s., MsP pobočka Bardejov. Takýto subjekt nie je
zapísaný v obchodnom registri a pod takýmto názvom neexistuje. Na výzvu súdu, ktorá bola žalobcovi
doručená dňa 2.10.2014, nijako nereagoval. Preto v uznesení zo dňa 11.8.2014 upozornil žalobcu na
právnu nezmyselnosť žaloby v časti o vydanie pohľadávky a vyzval ho, aby žalobu v tejto časti upravil.
Žalobca však ani na túto výzvu súdu nijako nezareagoval.

C/ Žalobca v podanej žalobe žiada - „Žalovaný je povinný vydať žalobcovi akékoľvek plnenie, ktoré
obdržal, získal, alebo inak nadobudol vo vzťahu k predmetu zmluvy o postúpení pohľadávok....“ Súd
v uznesení zo dňa 11.8.2014 upozornil žalobcu na to, že daný nárok je neurčitý a je potrebné ho
doplniť. Žalobca však na túto výzvu súdu nijako nezareagoval nielen v určenej 10-dňovej lehote na
doplnenie, ale ani do vyhlásenia rozsudku, pričom bol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Neoznačil
a nenavrhol na doplnenie tejto časti žaloby žiadne dôkazy. Na pojednávaní poukázal na rozsudok NS
SR sp. zn. 4Obo/50/2010, pričom mal za to, že spor sa týka organizačnej zložky. V tejto súvislosti súd
uviedol, že vydanie pohľadávky nie je možné. K tejto časti uplatnenej žaloby navyše uviedol, že na
tom istom súde sa nevedie žiadne exekučné konanie na vymoženie danej pohľadávky voči dlžníkovi,
a ten na pojednávaní dňa 22.7.2015 sám uviedol, že žalovanému žiadnu sumu z danej pohľadávky
neuhradil. Ak teda vôbec bola zmluva o postúpení pohľadávky platná, nikdy nemohlo dôjsť k vzniku
dôvodu pre žalobcu na odstúpenie od nej, pretože nebol naplnený dôvod, uvedený v článku III/2 danej
zmluvy o postúpení pohľadávok, keďže žalovaný nemohol žalobcovi zaplatiť kúpnu cenu vo výške 50
%, pretože zatiaľ od dlžníka žiadnu odplatu nedostal. Žalobca nijako nešpecifikoval, čoho sa vlastne
domáha posledným výrokom, teda či vydania hnuteľnej veci, nehnuteľnej veci či zaplatenia finančnej
sumy, a ak áno, akej hnuteľnej veci, alebo nehnuteľnej veci, teda tak, aby ju bolo možné dostatočne
identifikovať bez možnosti jej zámeny s inou vecou. V prípade, ak žalobca požaduje zaplatenie finančnej
sumy, neurčil, akú finančnú sumu požaduje. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že nebolo preukázané,
žeby žalovaný sám vymohol akúkoľvek sumu po dlžníkovi.

Na námietku žalobcu, že dlžník nevedel, o čom vypovedá, a že predložil potvrdenia od GENERAL
FACTORING, a.s., ktoré sa netýkali predmetného dlhu, súd uviedol, že na pojednávaní dňa 22.7.2015
bola svedkovi D.. P. V. položená konkrétna otázka, týkajúca sa dlhu z úveru č. XXXXXXXX, na ktorú
svedok odpovedal konkrétne, že žalovanému nič neuhradil. Návrh žalobcu na doplnenie dokazovania
vyžiadaním potvrdenia od spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s., je úplne zbytočný, pričom žalobca
zjavne nevie, čo chce a takýmto právne nijako nepodloženým spôsobom sa snaží vysporiadať so svojím
nedostatočným právnym nárokom, obsiahnutým v jeho žalobe. Pokiaľ by si žalobca dôsledne prečítal
dané potvrdenie, tak by zistil, že pochádza zo dňa 6.2.2003, teda z obdobia, ktoré niekoľko rokov
predchádza právnym skutočnostiam, ktoré začali údajný právny vzťah medzi účastníkmi (zmluva o
postúpení pohľadávok bola uzavretá dňa 24.10.2006). Je nepochybné, že ak vôbec žalobca získal pred
týmto dňom pohľadávku voči dlžníkovi práve od spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s., iba odvtedy
s ňou mohol disponovať a postúpiť ju žalovanému. Až odvtedy, teda od 24.10.2006 mohol žalovaný túto
pohľadávku od dlžníka vymáhať. Spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s., nie je v žiadnom vzťahu
s dlžníkom a ani žalobcom či žalovaným, pretože túto pohľadávku mohla postúpiť žalobcovi iba pred
24.1.2006. Čo sa dialo medzi dlžníkom a touto spoločnosťou predtým, nemá na toto konanie vôbec

žiadny význam. Navyše, z tohto potvrdenia vyplýva neplatnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu, čo
by vo svojich dôsledkoch znamenalo aj neplatnosť postúpenia pohľadávky zo žalobcu na žalovaného
a v konečnom dôsledku nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, čo by viedlo súd k rovnakému
výroku, ako v tomto rozsudku, a to k zamietnutiu žaloby. Akékoľvek dokazovanie preto nemá žiadny
význam a odporuje zásade hospodárnosti a pri posudzovaní tohto nároku žalobcu so všetkými tvrdenými
aspektmi aj zdravému rozumu.

Taktiež súd prvého stupňa poukázal na to, že v obchodnom registri nikdy nebola zapísaná spoločnosť
SLSP a.s. a ani organizačná zložka SLSP, a.s., MsP pobočka Bardejov. V danom čase (od 4.7.1995
do 4.7.2014) bola v obchodnom registri zapísaná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. (v skratke
SLSP, a.s.), ale tá je oprávnená používať svoje obchodné meno v celom znení tak, ako je zapísaná
v obchodnom registri, t.j. Slovenská sporiteľňa, a.s. (v skratke SLSP, a.s.). Pokiaľ žalobca tvrdí, že
spoločnosť konala prostredníctvom svojej organizačnej zložky, tak tá bola v obchodnom registri zapísaná
ako Slovenská sporiteľňa, a.s. Mestská pobočka Bardejov, a to od 9.2.1995 do 21.7.1997, od 12.9.2000
do 30.5.2002). Aj pre organizačnú zložku však platí Obchodný zákonník, ktorý v § 7 ods. 1, 2 ustanovuje,
že organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je
ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa
obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod. Obdobné postavenie ako odštepný
závod má aj iná organizačná zložka, ak tento zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra.
Teda nepochybne platí, že pre platnosť akéhokoľvek úkonu, ktorý sa týka organizačnej zložky Slovenskej
sporiteľne, a.s., musí byť splnený predpoklad, t.j. že označenie organizačnej zložky bude zodpovedať
zákonu. SLSP, a.s., MsP pobočka Bardejov, nikdy ako organizačná zložka Slovenskej sporiteľne, a.s.
nebola zapísaná v obchodnom registri Slovenskej republiky, a takéto označenie nezodpovedá ani
označeniu organizačnej zložky v zmysle § 7 Obch. zákonníka.

Záverom súd prvého stupňa poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca nijako nepreukázal, na základe
čoho vôbec vznikla pohľadávka voči dlžníkovi, či bol exekučným titulom rozsudok, notárska zápisnica
alebo niečo iné a že vlastne takáto pohľadávka vôbec existuje, a či žalobca ju vôbec bol spôsobilý ďalej
postúpiť a že ju vôbec platne právne nadobudol. V tomto konaní nielenže nič nepreukázal, ale nebol
schopný to ani právne relevantne a zrozumiteľne tvrdiť. Keďže neuniesol dôkazné bremeno, mal problém
ho vôbec zrozumiteľne označiť a na výzvu súdu do vyhlásenia rozsudku nijako právne zrozumiteľne
nereagoval.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže v celom rozsahu
úspešný žalovaný si náhradu trov konania uplatnil, avšak v zákonnej 3-dňovej lehote od vyhlásenia
rozsudku ich nevyčíslil a nešpecifikoval, pričom z obsahu spisu žiadne trovy konania mu nevyplývajú,
náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/
O.s.p.. Predovšetkým dôvodil, že prvostupňový súd svojím postupom a rozhodnutím porušil základné
jeho právo na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ústavné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy SR. Ďalej mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, čím došlo k naplneniu
odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Jeho návrh na súdnom pojednávaní dňa
22.7.2015 na vykonanie dokazovania, aby súd vyžiadal od spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s.,
informáciu o Úverovej zmluve č. XXXXXXXX, bol zamietnutý. Predmetná úverová zmluva sa mala týkať
zmluvného vzťahu uzavretého medzi svedkom D.. V. a bankou SLSP, a.s.. Pohľadávka vznikla z dôvodu
neplnenia dlžníka veriteľovi SLSP, a.s.. Pohľadávka bola postupne postúpená z pôvodného veriteľa
SLSP, a.s., na Slovenskú konsolidačnú, a.s., a tá ju neskôr postúpila na GENERAL FACTORING, a.s.,
a ten ju postúpil na žalobcu. Žalobca až dňa 24.10.2006 postúpil túto pohľadávku na žalovaného.
Z potvrdenia zo dňa 6.2.2003, ktoré na súdnom pojednávaní dňa 22.7.2015 predložil svedok D.. V.,
malo vyplývať, že GENERAL FACTORING, a.s., neeviduje túto pohľadávku (teda z Úverovej zmluvy
č. XXXXXXXX) voči menovanému. GENERAL FACTORING, a.s., teda oznámil, že ku dňu vystavenia
a potvrdenia (6.2.2003) neevidoval voči svedkovi D.. V. (ako dlžníkovi) pohľadávku vyplývajúcu z

označenej úverovej zmluvy. Toto potvrdenie nepotvrdzuje, že vôbec (teda po dátume vystavenia -
6.2.2003) GENERAL FACTORING, a.s., nemohol nadobudnúť túto pohľadávku od predchádzajúceho
veriteľa. V čase 6.2.2003 táto spoločnosť nemohla ešte nadobudnúť pohľadávku voči svedkovi D..
V., pretože zo zistených informácií v tom čase prebiehalo súdne konanie pod sp. zn. 2Cb/382/01 na
Okresnom súde Bardejov vo veci SLSP, a.s., ako žalobcu proti žalovanému D.. P. V. o zaplatenie sumy
122.329,91 Sk (4.060,61 eur), pričom dlžná suma vyplývala z úveru č. XXXXXXXX. Táto skutočnosť
vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Bardejov pod sp. zn. 1C/213/2011 zo dňa 5.12.2012 na strane
11 pod č. 4. Z týchto skutočností vyplýva, že v čase 6.2.2003, kedy bolo vystavené potvrdenie, ešte
spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s., nemohla nadobudnúť uvedenú pohľadávku, ale nadobudla
ju neskôr. V tom čase (6.2.2003) ešte pravdepodobne prebiehal súdny spor pod uvedenou spisovou
značkou pred Okresným súdom Bardejov a konanie nemuselo byť ešte právoplatne skončené, alebo
na druhej strane, aj keby súdne konanie bolo skončené, spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s., v
tom čase ešte nemusela nadobudnúť uvedenú pohľadávku, ale nadobudla ju neskôr (teda po dátume
vystavenia potvrdenia). Vyžiadanie si tejto informácie od spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s.,
ohľadom Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX a preukázanie súvislostí s osobou D.. V. bola dôvodná.
Preto by bolo vhodné a žalobca navrhuje pripojenie spisového materiálu pod sp. zn. 2Cb/382/2001
z Okresného súdu Bardejov, z ktorého by bolo možné zistiť, či pohľadávka vyplývajúca z Úverovej
zmluvy č. XXXXXXXX existovala, a taktiež aj súvisiaci rozsudok pod tou istou spisovou značkou zo dňa
5.12.2012, z ktorého na strane 11 pod č. 4 vyplývajú skutočnosti o existujúcom súdnom konaní pod
uvedenou spisovou značkou.

Ak súd prvého stupňa dôvodil, že nepreukázal naliehavý právny záujem týkajúci sa všetkých troch
výrokov, žalobca túto skutočnosť odôvodnil v čl. IV podanej žaloby. Skutočnosť, že presne nešpecifikoval
najmä druhý a tretí výrok v žalobe, neznamená, že by ju počas riadneho vykonávania dôkazov v
súdnom konaní nepreukázal a jednotlivé výroky presne špecifikoval. Nemal nijaké informácie o stave
postúpenej pohľadávky týkajúcej sa dlžníka D.. V. vyplývajúcej z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX. Ani
po odstúpení od zmluvy o postúpení pohľadávky so žalovaným, žalovaný nejavil nijaký záujem na
preukázaní toho, čo vykonal v jednotlivých veciach (pohľadávkach), ktoré mu boli na základe zmluvy
postúpené. Jeho všeobecné vyjadrenia v odpovedi na odstúpenie od zmluvy zo dňa 7.12.2001 nemohli
byť dostatočné a pre žalobcu postačujúce. Žalobca preukázal, že bolo zavádzajúcim tvrdenie svedka
D.. V., že by spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s., neviedla voči nemu pohľadávku z Úverovej
zmluvy č. XXXXXXXX. Výpoveď svedka vyplývajúca z potvrdenia zo dňa 6.2.2003 skreslila a zmiatla
súd v tom, že sa nezaoberal a nepripustil možnosť, že by označená spoločnosť (neskôr žalobca a
žalovaný) mohol byť po 6.2.2003 veriteľom vo vzťahu k svedkovi D.. V.. V tejto súvislosti je preto
výpoveď svedka na pojednávaní dňa 22.7.2015 o tom, že nikdy neplnil žalovanému nijaký záväzok
vyplývajúci z označenej zmluvy, nevieryhodná. Taktiež je nevierohodné tvrdenie žalovaného o tom,
že by neprijal nejaké platby od menovaného svedka. Žalobca v tejto súvislosti zastáva názor, že
svedok tak koná vo vzťahu podriadenosti k žalovanému, pretože žalovaný sa aj naďalej vyhlasuje za
nadobúdateľa pohľadávky. Preto je vylúčené a reálne nepredstaviteľné, aby za celý čas od postúpenia
pohľadávky zo žalobcu na žalovaného, žalovaný nevykonal nijaký úkon k vymoženiu pohľadávky a
neprijal nijaké plnenia. Na pojednávaní dňa 22.7.2015 svedok vypovedal v predstave/domnení vylúčenia
sa z postavenia dlžníka z označenej úverovej zmluvy, teda v predstave, že predložením potvrdenia
zo dňa 6.2.2003 sa zbaví akéhokoľvek záväzku vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy, a teda, že
voči GENERAL FACTORING, a.s., ani neskorším veriteľom z tejto zmluvy nemá nijaký dlh. Naopak,
žalobca vyššie uvedenými tvrdeniami preukázal, že pohľadávka voči svedkovi reálne existuje. Z toho
vyplýva aj oprávnená a dôvodná jeho pochybnosť a obava zo zničenia tejto pohľadávky, ďalej obava o
prijatí úhrad žalovaným od dlžníka a následné ich neuhradenie žalobcovi, ďalej obava zo spotrebovania
prijatých plnení žalovaným, ďalej ohrozenosť vymoženosti pohľadávky (najmä, ak žalovaný sa vytrvalo
bráni vydaniu vecí a dokumentov vzťahujúcich sa k postúpenej pohľadávke), naďalej sa vyhlasuje za
„vlastníka“ pohľadávky a odmieta vydať veci súvisiace s postúpenou pohľadávkou. Svojím správaním
žalovaný spôsobuje to, že pohľadávka sa postupným plynutím času stane nielen nevymožiteľnou
(napr. pre nedostatok majetku svedka), ale najmä, že sa premlčí uplynutím aj 10-ročnej premlčacej
doby určenej od právoplatnosti súdneho rozhodnutia vydaného Okresným súdom Bardejov pod sp.
zn. 2Cb/382/01. Preto ani v čase prebiehajúceho súdneho konania až do vyhlásenia rozhodnutia (na
základe vykonaných dôkazov) nebolo možné presne špecifikovať a konkretizovať jednotlivé výroky v
žalobe. Keďže súd na základe vykonaných dôkazov dospel k týmto svojím skutkovým zisteniam, ktoré sú
nesprávne a návrhy žalobcu zamietol, neumožnil mu tak jednotlivé výroky špecifikovať. Taktiež, pokiaľ
by „ukázali“ jednotlivé dôkazy, že právo žalobcu neexistuje, zvážil by iný procesný úkon (napr. späťvzatie

žaloby, zmenu žaloby). Teda žalobca poukazuje na to, že tu stále existuje a pretrváva stav právnej
neistoty a jeho práva sú ohrozené. Žalovaný po doručení odstúpenia od zmluvy do dnešného dňa mu
nevydal nijaké plnenia ani veci súvisiace s postúpením pohľadávky na neho, pričom dané odstúpenie od
zmluvy je platné a opak nebol preukázaný ani súdom. Keďže odstúpenie od zmluvy je jednostranným
právnym úkonom, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhej strany, poukázal na to, že doposiaľ nebola
podaná ani žaloba zo strany žalovaného na určenie, že odstúpenie od zmluvy je neplatné.

Čo sa týka otázky označenia banky ako organizačnej zložky SLSP a.s., MsP Bardejov v zmluvách
o postúpení pohľadávky, a že z tohto dôvodu sú zmluvy neplatné, zastáva názor, že táto otázka sa
týka obsahu postupovanej pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným dňa 24.10.2006 bola počas doby jej trvania, to znamená až do odstúpenia žalobcu od tejto
zmluvy, zmluvou platnou. Označenie obsahu postúpenia pohľadávky nemôže spôsobovať jej neplatnosť
len preto, že v jej ustanoveniach je konkretizovaný obsah postúpenej pohľadávky takým spôsobom, že
pohľadávka sa týkala Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX, uzavretej medzi SLSP a.s. MsP Bardejov a D..
V.. Táto skutočnosť nemôže spôsobovať neplatnosť zmluvy, pretože ide o špecifikáciu jej obsahu. Teda
obsah postupovanej pohľadávky bol špecifikovaný konkrétne, podrobne, určito a jasne. Pokiaľ je jasný
a určitý obsah, potom nemôže spôsobovať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. V prípade, že by
súd mal na mysli nesprávnosť označenia banky organizačnou zložkou v zmluve o úvere uzavretou s D..
V., a teda že by v zmluve o úvere bola takto uvedená na strane veriteľa banka vystupujúca pod názvom
organizačnej zložky (teda že ako veriteľ je označená organizačná zložka), a teda že tento zmluvný vzťah
medzi bankou a D.. V. je neplatný, k tomu uviedol, že táto otázka bola určite vyriešená v súdnom konaní
vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2Cb/382/2001.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1 v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že pokiaľ napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh
žalobcu ako nedôvodný zamietol vo všetkých jeho výrokoch, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav
a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným
súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd dopĺňa:

Žalobca v návrhu na začatie konania tvrdí predovšetkým to, že z dôvodu podstatného porušenia
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.10.2006, od tejto v zmysle § 517 ods. 1 Obč. zákonníka
odstúpil pre hrubé (podstatné) jej porušenie zo strany žalovaného ako postupníka, a to konkrétne čl.
III bod 2 a 3 a čl. IV. bod 4 zmluvy, pretože nedošlo k plneniu (odplate) za postúpenie pohľadávok,
a to aj napriek primeranej lehote na splnenie, čím bolo jeho právo ohrozené a významne sťažené.
Ďalším dôvodom podstatného porušenia zmluvy bola skutočnosť, že žalovaný neposkytol žalobcovi
žiadne relevantné informácie, primeranú súčinnosť na to, aby mal možnosť disponovať podkladmi
vo veci inkasa/vymáhania postúpených pohľadávok z hľadiska jeho nároku na odplatu za predmetnú
pohľadávku. Žalovaný neposkytol žalobcovi žiadnu súčinnosť ani napriek jeho písomnej výzve.

Naliehavý právny záujem žalobca dôvodil tým, že má záujem na prejednaní veci v zmysle podaného
návrhu, pretože žalovaný bez meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej porušuje a ohrozuje práva,
ktoré mu patria, a to predovšetkým právo chránené zákonom vo veci uplatnenia zmluvne dohodnutých
práv, v danom prípade práva na odplatu v súlade čl. III bod 2 zmluvy zo dňa 24.10.2006.

Odvolací súd sa dôsledne oboznámil so Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.10.2006 (č. l.
11), uzavretej medzi žalobcom ako postupcom a žalovaným ako postupníkom. V čl. III zmluvy bolo
dohodnuté, že dohodnutú cenu zaplatí postupník postupcovi postupne vo výške 50 % zo sumy každej
vymoženej pohľadávky po odpočítaní všetkých nákladov postupníka na ich vymoženie. Odplata je
splatná do 15 dní od zaplatenia alebo časti dlhu dlžníkom (D.. P. V.) na účet postupníka. Keďže nedošlo
zo strany žalovaného ako postupníka k plneniu žalobcovi v zmysle uvedeného článku zmluvy, žalobca
listom zo dňa 28.10.2011 (č. l. 15) od Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2006 podľa § 517
ods. 1 Obč. zákonníka odstúpil.

V poradí prvým petitom žaloby zo dňa 16.1.2014 žiadal určiť, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 28.10.2011
o postúpení pohľadávky uzavretej medzi ním a žalovaným dňa 24.10.2006, je platné.

Podľa § 517 ods. 1 Obč. zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Keďže žalovaný ako dlžník vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi dlh z platne uzavretej zmluvy o postúpení
pohľadávok riadne a včas v dohodnutých lehotách nezaplatil, dostal sa do omeškania. Ak dlh nesplnil
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu žalobcom ako veriteľom (na základe výzvy žalobcu
zo dňa 11.10.2011), mal žalobca ako veriteľ právo od zmluvy odstúpiť, čo aj učinil písomnosťou zo dňa
28.10.2011 (č. l. 15). Týmto jednostranným odstúpením sa zmluva od počiatku zrušila (§ 48 ods. 2 Obč.
zákonníka). Inými slovami, po jednostrannom odstúpení od zmluvy niet dôvodu sa úspešne domáhať
určenia, že odstúpenie od nej je platné.

Teda ak v poradí prvým výrokom žalobca žiada určiť, že odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávky
je platné, nemá naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože ním sa jeho právne postavenie ako
veriteľa z odstúpenej zmluvy nijako nezmení, teda i naďalej zostáva veriteľom vo vzťahu k žalovanému
(§ 80 písm. c/ O.s.p.).

Ak je zmluva neplatná alebo ako bola zrušená, je každý z účastníkov povinný druhému všetko, čo
podľa nej dostal (§ 457 Obč. zákonníka). V tomto ustanovení sú upravené dôsledky vyplývajúce
z bezdôvodného obohatenia v prípadoch, kde jeho vznik má pôvod v občiasnko-právnej zmluve,
a to buď neplatnej alebo zrušenej. S ohľadom na skutočnosť, že nároky vyplývajúce z tohto
ustanovenia majú vzájomnú reštitučnú povahu, treba vyvodiť, že jeho prostredníctvom zákonodarca
sleduje obnovenie predchádzajúceho stavu. Povinnosť spočívajúca vo vrátení prípadného plnenia
tomu, kto ho poskytol, vzniká tak v prípade zmluvy neplatnej, ako aj v prípade zmluvy zrušenej (i
jednostranným odstúpením). Ak základom občianskoprávneho vzťahu je synalagmatický záväzok, t.j.
záväzok jednostranne zaväzujúci, príjemca musí vrátiť predmet plnenia tomu, kto ho poskytol. Ak
je však základom občianskoprávneho vzťahu dvojstranne zaväzujúci záväzok, účastníkom zmluvy
vzniká povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia. Žiaden z účastníkov sa totiž nemôže domáhať vrátenia
poskytnutého plnenia bez toho, aby sám vrátil plnenie, ktoré prijal. Tejto zákonnej konštrukcii musí
zodpovedať predovšetkým žalobný petit.

Ak sa žalobca proti žalovanému domáha v poradí druhým a tretím petitom návrhu vydania predmetu
zmluvy o postúpení pohľadávok, a to pohľadávku evidovanú na dlžníka: D.. P. V., bytom Ť. XX, B.,
ktorá vyplýva z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX, uzavretej medzi SLSP, a.s., MsP pobočka Bardejov, a
dlžníkom, a zároveň vydania zo strany žalovaného akéhokoľvek plnenia, ktoré obŕžal, získal alebo inak
nadobudol vo vzťahu k predmetu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.10.2006, a to pohľadávky
evidovanej na toho istého dlžníka, ktorá vyplýva z tej istej úverovej zmluvy, je predovšetkým na ňom
dôkazné bremeno preukázať, čo konkrétne žalovaný od neho na základe vyššie označenej zmluvy o
postúpení pohľadávok z titulu bezdôvodného obohatenia získal a teda aké konkrétne plnenie zo strany
žalovaného mu má byť vydané. Ak v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, správne konštatoval
súd prvého stupňa, že ani týmto žalobným petitom nie je možné vyhovieť.

Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ žalobca pri tzv. v poradí prvom petite návrhu nepreukázal
naliehavý právny záujem na jeho určení, je bezdôvodné úspešne žiadať v poradí druhý a tretí petit návrhu
znejúci na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p., pokiaľ žalobca nepreukázal, v čom má spočívať povinnosť
žalovaného vo vrátení prijatého plnenia po odstúpení od zmluvy o postúpení pohľadávok. Preto správne
rozhodol súd prvého stupňa, ak návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, a to aj vo
výroku o trovách konania (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Keďže úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, ich náhrada mu priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.