Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 26, 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/74/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214203524
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8214203524.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobkyne H. E.,
nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX/XXX, XXX XX P., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e ,že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným

dňa 28.8.2012 j e n e p l a t n á .

Žalovaný j e p o v i n n ýnahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 585,50 Eur, na účet právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Bardejov bol dňa 7.5.2014 doručený návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia,
že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 28.8.2012, uzavretá medzi žalobkyňou a
žalovaným, je neplatná. Zároveň žiadala, aby jej súd uhradil trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým,

že dňa 28.8.2012 uzavrela s žalovaným úverovú zmluvu a súčasne aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej
znenie nemohla ovplyvniť. Do dnešného dňa neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, na základe ktorého
by bola povinná plniť žalobcovi akýkoľvek dlh, pričom plnenie si žalovaný uplatnil na základe zmenky
u jej zamestnávateľa. Jedná sa o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré nedokáže ovplyvniť a táto
dohoda je v rozpore s právom európskej únie. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu
trov konania. Uviedol, že dohoda, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáha, je platná, účastníci ju uzavreli

dobrovoľne, žalobkyňa sa zaviazala dobrovoľne v súlade s článkom 05 VPPU ( všeobecných podmienok
poskytovania úveru), dojednanie medzi účastníkmi je teda platné. Žalobkyňa nepreukázala naliehavý
právny záujem a účastníci uzavreli nepomenovanú zmluvu, ktorú nemožno považovať za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere a nie je možné na takúto zmluvu vzťahovať ustanovenia OZ a ani ustanovenia
zákona č. 129/2010. V zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka si účastníci v Zmluve o úvere dohodli
použitie Obchodného zákonníka.

Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadreniami účastníkov, úverovou zmluvou a dohodou o zrážkach
zo mzdy a iných príjmov zo dňa 28.8.2012, výsluchom žalobkyne, ostatným spisovým materiálom a
zistil tento skutkový stav:

Dňa 28.8.2012 žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobkyni 1.000 Eur a žalobkyňa sa mu zaviazala poskytnúť túto sumu, navýšenú o

968 Eur v 12 mesačných splátkach po 164 Eur. RPMN dosiahla výšku 304,1 %. Súčasťou predmetnej
zmluvy o úvere boli aj všeobecné obchodné podmienky.V rovnaký deň účastníci uzavreli aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, kde žalobkyňa ako
vystaviteľka zmenky, ktorú podpísala dňa 28.8.2012, sa zaviazala zaplatiť žalovanému ako veriteľovi
zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom z omeškania a súčasne s 6% ročným úrokom z

omeškania z dlžnej zmenkovej sumy a ktorá súhlasila s tým, aby sa jej na uspokojenie pohľadávky
veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok zo mzdy a aby jej zamestnávateľ zrážal
mesačne z jej dôchodku čiastku vo výške 164 Eur. Súčasťou tejto dohody bola aj zmenka. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Zmenka bola vystavená dňa 18.2.2010. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového

veriteľa. Neskôr bola do zmenky vypísaná zmenková suma vo výške 2.304,92 Eur a dátum začiatku
úročenia dňa 27.6.2013. Žalobkyňa do vyhlásenia rozsudku vo veci zaplatila žalovanému 1.422 Eur a
to formou zrážok z jej mzdy.

Podľa článku 4 všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi dňa
28.8.2012 ( ďalej len zmluvné podmienky) v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou

sedem a viac dní, je povinný uhradiť túto splátku do rúk mandatára spolu so zmluvnou pokutou
vo výške 15 Eur za každý jeden prípad omeškania. V prípade, že dlžník neuhradí včas 4 po sebe
idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť
poslednej splátky, stáva sa dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky,
prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo

výške 30 Eur. Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia
podmienok tejto zmluvy čiastku 4 Eur, ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej.
Podľa článku 5 zmluvných podmienok zmluvné strany sa dohodli, že ak sa stane splatný celý dlh
naraz v zmysle bodu 4, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka. v takom prípade veriteľovi vzniká nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu

neplanenia záväzkov dlžníka. Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností
uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 Eur, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov
vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonávaním úkonov, smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka.
Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formou notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice, trov právneho

zastúpeniaprijejspísaní vzmyslevtejtozmluveobsiahnutéhoplnomocenstva,uhradízadlžníkaveriteľ,
pričom tieto náklady zmluvné strany považujú za súčasť nákladov veriteľa spojených s vymáhaním jeho
pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa článku 10 zmluvných
podmienok dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške ako svoj dlh voči veriteľovi, tak
ako je to uvedené v tejto zmluve. Tretinu poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny

zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. Súčasťou zmluvných podmienok je aj článok 12, označený ako dohoda o vyplnení zmenky,
na základe ktorého na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho
z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú

sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý
dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti
splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním

bude deň, kedy sa v zmysle bodu štyri týchto podmienok stal splatný celý dlh. V zmysle článku 15
zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všeobecné právne vzťahy
sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení (ďalej len zákon),

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí
obsahovať tieto náležitosti: obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak
je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako
u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko
a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru aleboslužbeneprechádzanaspotrebiteľaokamihomodovzdaniaaprevzatiatovarualeboslužby,apodmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a

konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo
služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide
o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o
zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej

sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie
o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených
spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 1 zákona,

tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b) veriteľom fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery
alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou
banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, 6) okrem takej
finančnej inštitúcie, ktorej nebolo udelené povolenie na činnosť Národnou bankou Slovenska, inštitúcie,

ktorej nebolo udelené povolenie na činnosť Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 17 citovaného zákona, ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa podľa Občianskeho
zákonníka. Pôvodný veriteľ je povinný o postúpení podľa odseku 1 spotrebiteľa bezodkladne informovať;
to neplatí, ak pôvodný veriteľ po dohode s nadobúdateľom práv naďalej spravuje spotrebiteľský úver vo
vzťahu k spotrebiteľovi. V súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo

zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi
porušením odseku 3 veriteľom.Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 OZ Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného k 28.8.2012 Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 - 6 OZ účinného k 28.8.2012 Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b)dovoľujú

dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa,
ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa
pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby

spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom
zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo
zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných
osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré

vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého
v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa
oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od
zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu

ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú
spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný
vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku
zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa
svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola
zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie
súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho
plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p)obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 54 ods. 1 - 2 OZ účinného k 28.8.2012 Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Podľa čl. 5 smernice 93/13/EHS v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky
ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne.

Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto
pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2 Podľa čl. 6 ods. 1
smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa bodu 31 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zmluva o úvere by mala
zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.

Podľa čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES obchodná praktika sa považuje za
agresívnu, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti, obťažovaním, nátlakom
vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá
významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a

tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by
inak neurobil.

Predmetom konania je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ako prostriedku
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý má postavenie

spotrebiteľa, pričom predmetná dohoda je nadväzujúca na vyplnenú zmenku, ktorú vystavila žalobkyňa
ako dlžníčka pre žalovaného ako veriteľa v súvislosti s uzavretou úverovou zmluvou. Pre túto dohodu
platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. OZ). Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nebola osobitne oboznámená zo strany žalovanej o forme
tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Výsluchom žalobkyne mal súd zistené, že

táto je neznalá zákona a bez podrobnejšieho jednoduchého pre ňu zrozumiteľného výkladu obsahu
dohody o zrážkach zo mzdy, nebola schopná posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a
informovanosti v tomto prípade. Tak sa dá usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa -
žalobkyne vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovanou.

Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného ako
veriteľa, je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie
zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo povinnosť plniť.
Vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy a žalobkyňa nemá možnosť ich priamo zastaviť, hoci sa o to pokúšala.Jej zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu
sporu. Veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Jej právo je
ohrozené, pretože zrážky zo mzdy môže dodávateľ bez preventívnej súdnej kontroly súdom nastaviť aj

na poplatky neuvedené alebo nedostatočne transparentné v sadzobníku poplatkov. Žalovanému sporná
dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka na poplatok za vedenie
účtu, u ktorého nie je známe žiadne také plnenie pre spotrebiteľa, ktoré by bolo pre neho potrebným.
Evidentne ide o poplatok, ktorý je v prevažnej miere v záujme dodávateľa (porov. rozsudok BGH z 13.
mája 2014 - XI ZR 405/12). Sporná dohoda umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetok dlžníka na úroky

z omeškania (O,25% denne t.j. 91,25% p.a.), ktoré sú v rozpore s kogentným ustanovením zákona
(§ 517 ods.2 OZ). Obsahom takejto dohody bol súhlas žalobkyne ako dlžníka - spotrebiteľa s tým,
aby sa jej zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali žalovanému ako veriteľovi - dodávateľovi.
Zákon výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku
zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok
presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, dohoda by v tejto časti bola neplatná

pre jej rozpor so zákonom (§ 40 ods. 1). Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy však
musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Zo
Zmluvy o úvere zo dňa 28.8.2008 mal súd za preukázané, že žalobkyni bol právnym predchodcom
žalovaného poskytnutý úver v celkovej výške 1.000 Eur. Žalobkyňa následne v rovnaký deň vyplnila
bianko zmenku, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma. Nemohla teda vedieť, akú sumu žalovaný na

tejto zmenke vyplní a to aj s poukazom na neurčité znenie článku 12 všeobecných podmienok úverovej
zmluvy zo dňa 28.8.2012, v zmysle ktorého - zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.

Žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré

sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom
EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť
majetok žalobkyne v podobe jej mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s
kogentnýmipredpismibezpredchádzajúcehoposúdenianezávislýmsúdom.Súdmázoto,žežalobkyňa
žiadnym spôsobom nebola osobitne oboznámená zo strany právneho predchodcu žalovaného o forme

tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch, čo vyplynulo z výsluchu žalobkyne. Žalobkyňa
ako osoba neznalá zákona a bez podrobnejšieho jednoduchého pre ňu zrozumiteľného výkladu obsahu
dohody o zrážkach zo mzdy, nebola schopná posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti
a informovanosti v tomto prípade. Tak sa dá usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby, spotrebiteľa
- žalobkyne vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy s právnym predchodcom žalovaného. V danej

súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo
9/2012,kdeprávebolopoukazované,žerešpektovanieprincípu„ignorantiaiurisnonexcusat“(neznalosť
zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa,
podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude
prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade

tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu
princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych
vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej
(až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Súd poukazuje aj na

zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s dohodou o zrážkach zo mzdy, toto
ustanovenieboložalobkynivnútené,pretoženemalainúmožnosťpodpisuúverovejzmluvybeztoho,aby
podpísala celý formulár. Súd poukazuje na to, že žalovaný pri dodržaní elementárnych zásad poctivého
obchodného styku mohol a mal ponúknuť žalobkyni dôslednejšie vysvetlenie aj riziká vyplývajúce z
úverového vzťahu. S poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny

úkon ako neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvomuzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného
úžitku. Formulácia klauzuly o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na
poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s

imperatívom dobrých mravov ale priamo zo zákonom. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§
53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam
ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné

podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Aj iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za
určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a i). Pre záver súdu bolo
relevantné, že sporná klauzula vzhľadom na jej osobitný význam bola uvedená z hľadiska podcenenia
jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco nedostatočne transparentne a v spojení
s poplatkami umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú

neprijateľné.

Súd má za to, že uvedený postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj
akonekalápraktika,ktorávzmyslevyššiecitovanýchustanoveníSmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla
1993, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Súd

poukazuje na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nemôže požívať právnu ochranu. Súd poukazuje
na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,

na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Na zdôraznenie
správnosti tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci
C-30/12, E. C./POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni

uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o
zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie
za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

Súd následne z úradnej povinnosti, po zistení, že v uvedenom prípade ide o spotrebiteľský vzťah,
poskytujúc slabšiemu účastníkovi zmluvy ex offo právnu ochranu v zmysle zásady ochrany spotrebiteľa,
preskúmaval platnosť pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy ako celku. Platnosť spotrebiteľskej zmluvy bola
nevyhnutným predpokladom pre následné posudzovanie zabezpečovacej zmenky, ktorá zabezpečovala
pôvodný záväzkový právny vzťah a plnenie z ktorej, bolo predmetom tohto konania. Súd sa v tejto

súvislosti stotožňuje s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/1201/2012 z 20.06.2013,
z ktorého vyplýva, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo
vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ (obchodník, profesionál), vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej
sily (charakterizovanej sloganom prijmi alebo nechaj tak), nerovnomernosti znalostí (u profesionála
väčšie skúsenosti s predajom ponúkaného výrobku, produktu, či služieb, ktorá je sprevádzaná

spravidla aj lepšou znalosťou práva) a z ekonomickej neúmernosti zdrojov (vo veciach spotrebiteľských
úverov je to spotrebiteľ, ktorý pre nedostatok finančných prostriedkov žiada o úver). Systém ochrany
zavedený aj smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení
voči predajcovi alebo poskytovateľovi tak z hľadiska vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne
informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo

poskytovateľom, bez toho aby mohol ovplyvniť ich obsah. V tomto prípade žalobkyňa podpísala zmluvu
o úvere, spolu so zmenkou tak, ako jej tieto písomnosti boli predložené, bez znalosti obsahu písomností,
bez znalosti predmetných právnych inštitútov ( úver, zmenka, rozhodcovská doložka a pod.), ktoré mu
neboli vysvetlené, bez možnosti spolu vytvoriť, alebo akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Vzhľadom k takému nerovnému postaveniu, neprimerané podmienky tzv. zneužívajúce klauzuly nie sú
pre spotrebiteľa záväzné. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy,
ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, rovnováhou skutočnou, ktorá
umožňuje obnoviť rovnosť medzi týmito zmluvnými stranami. K tomu, aby mohla byť zaistená smernicouzamýšľaná ochrana, môže byť nerovné postavenie existujúce medzi spotrebiteľom a poskytovateľom
narovnané iba pozitívnym zásahom, ktorý je vonkajším vo vzťahu k samotným zmluvným stranám.
Vnútroštátny súd musí posudzovať zneužívajúci charakter určitej zmluvnej klauzuly i bez návrhu.

Možnosť súdu skúmať charakter jednotlivých zmluvných podmienok z úradnej povinnosti predstavuje
prostriedok vhodný k dosiahnutiu toho, aby konkrétny spotrebiteľ nebol zneužívajúcou podmienkou
viazaný a tým zabraňovať k ďalšiemu používaniu zneužívajúcich podmienok v zmluvách uzatváraných
medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi.

Zmluva, ktorou bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.000 Eur obsahuje poplatok za uzavretie
zmluvy vo výške 968 Eur, čo činí 96,8% z požičanej sumy. Čo obsahuje uvedený poplatok je
bližšie špecifikované v článku 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorého vyplýva, že
predmetný poplatok je tvorený z jednej tretiny z dohodnutého úroku a z dvoch tretín z nákladov na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, bez bližšieho uvedenia obsahu a konkrétnej výšky týchto nákladov.
V súvislosti s takto stanoveným poplatkom, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012, s ktorým sa stotožňuje a z ktorého vyplýva, že zákon o
spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa
ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý
poplatok však možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie,
ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Neprijateľnosť poplatkov

konštatuje aj Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 č. k. AZ 17 U 192/2010,
v ktorom uvedený súd konštatuje, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú
neprijateľné.

Súd sa teda oboznámil s predmetnou zmluvou o úvere, vrátane všeobecných podmienok a dospel k

záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a to najmä, ale nielen v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch (zmluvná pokuta, blankozmenka, uznanie dlhu a pod.) a zároveň je celá zmluva
koncipovaná výlučne len na prospech veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne
zákonnýmiprostriedkamibrániť.Rovnosťavyváženosťprávapovinnostízmluvnýchstránniejezmluvou

zabezpečená,právenaopak,zmluvaobsahujesamépovinnostidlžníka,sankciezaporušeniepovinností
v neprimeraných výškach - napr. zmluvná pokuta 312 Eur ( dohodnutá v prípade porušenia povinnosti
iba dlžníka, v prípade porušenia povinnosti veriteľom nebola dohodnutá žiadna sankcia pre veriteľa),
zmluvné pokuty vo výške 15 Eur ( v prípade omeškania sa s o splatnosťou viac ako 7 dní) a 30 Eur ( v
prípade omeškania sa so zaplatením 4 a viac splátok, alebo ich častí) opäť dohodnuté ako povinnosť

iba pre dlžníka, bez ohľadu na výšku poskytnutého úveru, ďalej samé práva a výhody veriteľa (zmenka,
uznanie dlhu, dohoda o zrážkach zo mzdy, rozhodcovská doložka, súhlas na sprístupnenie údajov zo
sociálnej poisťovne, súhlas na spracovanie osobných údajov), všetko povinnosti a okolnosti, zaťažujúce
iba dlžníka bez akejkoľvek obdobnej zmluvnej povinnosti na strane veriteľa.

Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach
zmluvy, ako aj na neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, preto sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom. V
rozpore s dobrými mravmi je pritom nielen obsah zmluvy ale aj samotný účel zmluvy (získať na úkor
slabšej strany - spotrebiteľa neprimerane vysoký zisk). Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom

spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.

Absolútne neplatnú zmluvu nemôže zabezpečovať žiadny zabezpečovací prostriedok a teda ani dohoda
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorú účastníci tohto konania podpísali dňa 28.8.2012. Tá je teda
z tohto dôvodu neplatná.

Súd zároveň poukazuje aj na neplatnosť zmenky, ako právneho dôvodu plnenia zo strany žalobkyne
žalovanému,bezplatnostiktorejnemôžebyťplatnáanidohoda,neplatnostiktorejsažalobkyňadomáha.
Dohoda o vyplnení zmenky bola súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok vopred pripravených
žalovaným. Žalobkyňa nemala možnosť ju žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dohodou o vyplnení bianco

zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplnení veriteľ, a ktorá bude pozostávať zo všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takto
formulovaná dohoda o vyplnení bianco zmenky predstavuje pre spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znakyzjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, teda opäť ďalšie dôvody jej neplatnosti v zmysle neprijateľných
zmluvných podmienok ( napr. § 53 ods. 4 písm. a/ OZ). Spotrebiteľ nemôže vedieť, vzhľadom k
mnohosti možností dojednaných zmluvných pokút, či a v akej výške budú uplatnené veriteľom, a v

akej miere sa premietnu do zmenkovej sumy. Takáto dohoda o zabezpečení všetkých pohľadávok
vrátane pokút zmenkou je nielen z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, opäť neprimerane zhoršujúcou postavenie spotrebiteľa, ale je aj v priamom rozpore so
zákonom. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch výslovne limituje možnosť zabezpečenia
spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou a to do výšky nesplatnej istiny a

príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné
ustanovenie možno považovať či už za neprijateľnú zmluvnú podmienku, alebo za obchádzanie zákona,
ktoré majú rovnaký právny dôsledok a to neplatnosť takéhoto dojednania. Žalovaný poskytol žalobkyni
1.000 Eur a zmenku mohol vyplniť nanajvýš na sumu 1.300 Eur ( istina plus 30%). To, že vyplnil zmenku
nasumu2.304,92Eurpredstavujeporušeniazákona,neplatnosťzmenkyapovinnosťžalovanémuvydať
danú zmenku žalobkyni. Z takejto zmenky zároveň nie je možné uplatňovať žiadne nároky a dohoda o

zrážkach zo mzdy a iných príjmov, súvisiaca s ňou je neplatná.

K námietke žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu súd uvádza, že pokiaľ ide o
naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacieho návrhu, musí byť
naliehavý v tom zmysle, že žalobkyňa v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť

odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže
na konkrétny petit, teda to, čoho sa žalobkyňa v konaní domáha a súvisí s riešením otázky, či sa týmto
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o existencii
alebo neexistencii naliehavého právneho záujmu predpokladá posúdenie, či je podaný určovací návrh
vhodným, správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom ochrany jeho práva. Naliehavý právny

záujem žalobkyne mal súd preukázaný tým, že žalovaný začal realizáciu zabezpečovacieho prostriedku,
čím dochádza, alebo môže dochádzať (vo veci naviac bolo vydané predbežné opatrenie) bez právneho
dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ žalobkyne bude musieť rešpektujúc
uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a žalovaný sa môže na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohacovať.

KnámietkežalovanéhoonemožnostiaplikovaťObčianskyzákonníkazákonospotrebiteľskýchúveroch,
ako aj o viazanosti obchodným zákonníkom na právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným súd
uvádza, že v čase podpisu zmluvy o úvere medzi účastníkmi dňa 28.8.2012 bolo účinné znenie §
52 OZ v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli
dňa 28.8.2012 zmluvu o úvere. Z údajov zverejnených v Obchodnom registri vyplýva, že veriteľ je
právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov nebankovým
spôsobom. Žalobkyňa je fyzickou osobou, nepodnikateľom. Vzhľadom k subjektom uzatvárajúcim
zmluvu, súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu tzv. spotrebiteľskej zmluvy

podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva predstavuje osobitný druh zmluvy,
pri ktorej na jednej strane vystupuje v silnejšej pozícii dodávateľ, osoba konajúca v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane v slabšej pozícii spotrebiteľ, fyzická osoba, ktoré pri
jej uzatváraní a plnení nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V uvedenom prípade
bola uzavretá zmluva označená ako zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka a v článku 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo medzi účastníkmi dohodnuté,
že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Vzhľadom k tomu, že
osobitným zákonom je v rámci nášho právneho poriadku upravené poskytovanie tzv. spotrebiteľských
úverov, súd ďalej skúmal, či predmetný právny vzťah nepodlieha aj režimu zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom sa v zmysle

zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch rozumie dočasné použitie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme. Spotrebiteľský úver poskytuje veriteľ, podnikateľ, ktorý má prebytočné finančné prostriedky,
ktorého predmetom činnosti je poskytovanie finančných prostriedkov nebankovým spôsobom a ktorý
ich poskytuje za úroky, na požiadanie dlžníka. Ak ide o obchodovanie s úverovými prostriedkami s

osobami, ktoré ich nepoužijú na podnikateľský účel, ani na výkon povolania resp. zamestnania, ide
o spotrebiteľský úverový vzťah. V uvedenom prípade bol veriteľom podnikateľ, právny predchodca
žalobcu, ktorý mal v predmete podnikania poskytovanie úverov nebankovým spôsobom, ktorý poskytol
úver na žiadosť dlžníka, fyzickej osoby, nepodnikateľa, za úroky skryté pod tzv. poplatok za poskytnutieúveru, pričom obsah poplatku vyplýva z článku 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.1.2011, sp.zn. 5 M Cdo 20/2009,
podľa ktorého sa za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka

(v danom prípade čl. 20 všeobecných zmluvných podmienok). Právny vzťah medzi účastníkmi sa teda
spravuje ako občianskym zákonníkom, tak aj zákonom o spotrebiteľských úveroch a inými predpismi
na ochranu spotrebiteľa.

Súd už len záverom uvádza, pričom o tejto skutočnosti upovedomil aj žalovaného, že v rámci jeho

prvého úkonu - vyjadrenia k žalobe, nebola vznesená námietka miestnej nepríslušnosti Okresného súdu
Bardejov.Vneskoršompodanížalovanýnatakútonámietkuakurátpoukazoval,alepriamojunevzniesol.
Preto o nej súd ani nemohol rozhodovať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu
úspešná, súd jej teda priznal náhradu trov konania, pozostávajúcej z náhrady trov právneho zastúpenia

žalobkyne v konaní za 6 úkonov vo veci ( 1. Príprava a prevzatie zastúpenia, 2. Podanie žaloby, 3.
Návrh na vydanie predbežného opatrenia, 4. Vyjadrenie k odvolaniu voči predbežnému opatreniu, 5.
Účasť na pojednávaní dňa 30.6.2015 a 6. Účasť na pojednávaní dňa 26.8.2015) podľa §§ 10, 13a
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Základnú sadzbu tarifnej odmeny súd počítal z predmetu sporu, ktorým je
v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. jedna trinástina výpočtového základu, ak nie

je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami. Odmena za úkony v roku 2013 teda zodpovedala sume 61,87 Eur za jeden úkon ( za
prípravu a prevzatie zastúpenia a za podanie žaloby), pričom za úkony - návrh na vydanie predbežného
opatrenia a vyjadrenie k odvolaniu voči nariadenému predbežnému opatreniu súd priznal žalobkyni iba
jedna polovica základnej náhrady podľa § 13a ods. 2 citovanej vyhlášky, teda 30,94 Eur za jeden takýto

úkon. Odmena za úkony v roku 2015 zodpovedala sume 64,54 Eur za úkon ( účasť na pojednávaní dňa
26.8.2015 a dňa 30.6.2015) ako 1/13 výpočtového základu v roku 2015. Spolu teda odmena predstavuje
sumu 314,69 Eur. Žalobca má v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. právo aj na úhradu 1/100
výpočtového základu za daný rok v prípade každého úkonu právnej služby advokáta žalobkyne a to 4 x
8,04 Eur ( za úkony v roku 2013) a 2 x 8,39 Eur ( za úkony v roku 2015), spolu 40,9 Eur. Žalobkyňa má

práv aj na náhradu cestovných nákladov jej advokáta v súvislosti s cestou Svidník - Bardejov a späť na
pojednávanie konané dňa 30.6.2015 v celkovej výške 20,2 Eur ( 74 km x 0,273 eura) a dňa 26.8.2015
vo výške 20,2 Eur ( 74 km x 0,273 eura) podľa opatrenia č. 632/2008 Z.z. a ustanovenia § 16 ods. 4
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. žalobkyňa má právo aj na náhradu za stratu času stráveného jej zástupcom
cestou Svidník - Bardejov a späť na pojednávanie dňa 30.6.2015 vo výške 41,94 Eur ( 3 polhodiny x

13,98 Eur) a na pojednávanie dňa 26.8.2015 vo výške 41,94 Eur ( 3 polhodiny x 13,98 Eur), v zmysle §
15 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Spolu sa odmena a náhrada hotových výdavkov vo výške 487,92
Eur zvyšuje o 20% DPH v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, keďže zástupca žalobkyne preukázal,
že je platcom DPH, teda o sumu 97,58 Eur teda na celkovú výšku 585,5 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.