Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Jaroslav Gallo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/195/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413210452
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6413210452.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľky K. W., nar. XX.
XX. XXXX, bytom U. XXX/X, J., zast. Advokátskou kanceláriou Líška & Partners, s. r. o., konateľ Mgr.
Adrián Líška, advokát, so sídlom Žiar nad Hronom, Nám. Matice slovenskej 4, proti odporcom v 1/ rade
K. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX/XX, J., v 2/ rade U. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. M./
XX, J., zast. JUDr. Dušanom Klimom, advokátom so sídlom Žiar nad Hronom, ul. Sládkovičova 16/61,
o návrhu na vrátenie daru, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 19C/35/2013 - 99 zo dňa 18. 12. 2014, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 69,91 eur na účet právneho zástupcu odporcov 1/,
2/ JUDr. Dušana Klima, advokáta, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala,
aby súd uložil povinnosť odporcom 1/ a 2/ vrátiť jej dar - byt č. 6, vo vchode č. XX, na druhom
poschodí bytového domu súp. č. XXX, postavenom na CKN parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 216 m2 a CKN parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 95 m2,
spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym
podielom k pozemku o veľkosti 8629/43966, zapísané na LV č. XXXX, všetko v k. ú. J.. Právne nárok
navrhovateľky posúdil podľa § 630 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov).
Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, nakoľko v konaní
nebolo preukázané, že by sa obdarovaní (odporcovia 1/, 2/) správali k navrhovateľke alebo k členom
jej rodiny tak, že by tým hrubo porušovali dobré mravy. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O. s. p. a úspešným účastníkom v spore, odporcom 1/, 2/ priznal náhradu trov konania pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia.
Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie navrhovateľka. Rozsudok okresného súdu žiadala
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že odporcovia hrubo porušili dobrá mravy, už pri samotnom
uzatváraní darovacej zmluvy zo dňa 18. 03. 2011. Uviedla, že v tento deň boli spísané dve darovaciezmluvy, pričom jednou darovacou zmluvou navrhovateľka darovala byt vyznačený na LV č. XXXX kat.
úz. J. a druhou darovacou zmluvou mali darovať odporcovia byt vyznačený na LV č. XXXX, kat. úz. J.
navrhovateľke, ako obdarovanej. Druhú darovaciu zmluvu pod rôznymi zámienkami však odporcovia
nepodpísali. Navrhovateľka sa tak cíti byť podvedená, nakoľko ak by bola vedela, že nebudú podpísané
obe darovacie zmluvy, nebola by súhlasila ani s podpisom prvej darovacej zmluvy. Za hrubé porušenie
dobrých mravov považuje aj skutočnosť, že odporcovia sa ju pokúsili vypratať z dvojizbového bytu,
ktorý mal byť predmetom druhej darovacej zmluvy, pričom má vedomosť aj o tom, že tento byt sa
snažia predať. Rovnako za hrubé porušenie dobrých mravov považuje aj skutočnosť, že odporcovia
1/, 2/ vrátane vnúčeniec neprejavujú o navrhovateľku žiadny záujem, t. j. nenavštevujú ju, okrem
návštevy syna - odporu 1/, ktorý ju chce z bytu vypratať. Nekontaktujú sa s ňou ani pri sviatkoch,
pri náhodných stretnutiach na ulici ju nepozdravia, neprihovoria sa, nezaujímajú sa o jej zdravotný
stav, teda správajú sa k nej ako k cudzej osobe. Navrhovateľka nesúhlasí s vyhodnotením dôkazov
zo strany súdu, pretože jednotlivé dôkazy je potrebné hodnotiť nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných
súvislostiach. Navrhovateľka nebola nútená darovať byt odporcom, ktorý je predmetom konania. Ako
bolo preukázané správami z exekútorských úradov, dlžoby si riadne splácala, mala uzavreté splátkové
kalendáre. Navrhovateľka chcel odporcom pomôcť, nakoľko majú deti a potrebovali väčší byt, namiesto
vďaky ju však chcú z bytu vypratať.
Odporcovia 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu poukázali na to, že okresný súd nezistil hrubé závažné
porušenie dobrých mravov, žalobný návrh správne zamietol, preto žiadali rozsudok okresného súdu
potvrdiť.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.
s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
Podľa § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V súlade s citovaným
ustanovením zákona rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu, je tak určený
rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôvodmi
odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s § 205 a § 205a
O. s. p. Navrhovateľka odvolaním napadla rozsudok okresného súdu v celom rozsahu. Odvolací súd
preskúmal rozsudok okresného súdu v zmysle odvolacích námietok navrhovateľky.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa
obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len v súlade s § 205 ods. 2 O. s. p.
Navrhovateľka odvolanie podala z dôvodov, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uvedené dôvody je
možno podriadiť pod ust. § 205 ods. 2 písm. d) (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. f) (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci).
Odvolací súd sa s odvolacími námietkami, ako aj dôvodmi odvolania podanými navrhovateľkou
nestotožňuje. Navrhovateľka sa domáhala podaným návrhom na začatie konania vrátenia daru a tento
nárok navrhovateľky okresný súd posúdil podľa § 630 Občianskeho zákonníka, rovnako ako na to
poukazovala navrhovateľka v návrhu na začatie konania. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka
upravuje podmienky vrátenia daru. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať
vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje
dobré mravy. Okresný súd správne vec právne posúdil, keď nárok navrhovateľky na vrátenie daru
posudzoval v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Z tohto hľadiska preto nie je zrejmé, prečonavrhovateľka,akodovolacídôvoduviedla,žerozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci. V tomto rozsahu jej odvolacia námietka je plne nedôvodná.
Ďalšou odvolacou námietkou navrhovateľky bolo, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ani s týmto odvolacím dôvodom sa odvolací súd
nestotožňuje. Okresný súd v rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, z akých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.
Navrhovateľka v odôvodnení odvolania poukazovala na hrubé porušenie dobrých mravov odporcami 1/,
2/ už pri samotnom uzatváraní darovacej zmluvy zo dňa 18. 03. 2011 s uvedením, že mali byť uzavreté
dve zmluvy, pričom druhou darovacou zmluvou mal byť prevedený byt odporcov na navrhovateľku. Táto
darovacia zmluva nebola podpísaná a preto sa navrhovateľka cíti podvedená.
Okresný súd sa touto skutočnosťou náležite zaoberal. Jasne a zrozumiteľne uviedol, že pokiaľ ide
o tú skutočnosť, že odporcovia na navrhovateľku nepreviedli darovacou zmluvou byt, ktorý majú v
osobnom vlastníctve, zdôraznil, že darovanie nehnuteľností je bezodplatným právnym úkonom, pričom
darca nemôže darovanie podmieňovať akoukoľvek inou skutočnosťou, čo vyplýva zo samotnej podstaty
darovania. Neprevedenie nehnuteľnosti na navrhovateľku tak nemôže byť dôvodom vrátenia daru. V
tejto súvislosti okresný súd správne poukázal aj na to, že navrhovateľka podala návrh na vrátenie
daru, takéto konanie na vrátenie daru je návrhovým konaním, preto je irelevantné poukazovať na to, že
malo ísť o vzájomnú výmenu bytov, prípadne, že darovacia zmluva je neplatná, pretože takto žaloba
zo strany navrhovateľky podaná nebola. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súd nemôže
modifikovať žalobu, ale musí rozhodnúť o takom návrhu v prípade návrhového konania, akého sa
v súdnom konaní domáha navrhovateľ. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala vrátenia daru, súd mohol
posudzovať len predpoklady pre vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, a to hrubé
porušenie dobrých mravov voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Darca sa ako dôvodu vrátenia daru
nemôže dovolávať skutkových okolností, ktoré nastali alebo existovali v dobe pred darovaním, prípadne
okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený a o ktorých obe strany pri uzatváraní zmluvy vedeli. Pre
darovaciu zmluvu je charakteristická dobrovoľnosť na strane darcu a skutočnosť, že darca nemal na
poskytnutie majetkového plnenia právnu povinnosť. Darovacia zmluva je zmluvou bezodplatnou, pri
ktorejsaposkytnutiemajetkovejvýhodyobdarovanému,darcovinedostávažiadnymajetkovýekvivalent,
a preto za hrubé porušenie dobrých mravov nemožno považovať to, že odporcovia 1/, 2/ svoj byt
nepreviedli na navrhovateľku v čase keď navrhovateľka darovala byt odporcom. Ak by aj došlo k
takejto dohode, jej nedodržanie nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré by
odôvodňovalo vrátenie daru.
Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou navrhovateľky, že za hrubé porušenie dobrých
mravov je potrebné považovať skutočnosť, že odporcovia sa ju pokúsili vypratať z dvojizbového bytu,
ktorý mal byť predmetom druhej darovacej zmluvy, a v ktorom navrhovateľka teraz býva. Pokiaľ sa
odporcovia 1/, 2/ presťahovali do bytu navrhovateľky, ktorý darovala odporcom 1/, 2/ a navrhovateľka do
bytu, v ktorom pôvodne odporcovia 1/, 2/ bývali a navrhovateľka nemá k tomuto druhému bytu vlastnícke
práva, prípadne si neupravila užívacie práva, legitímnosť vypratania z tohto bytu nemožno považovať
za hrubé porušenie dobrých mravov s dôsledkom neplatnosti darovacej zmluvy. Navrhovateľka sa v
samostatnom súdnom konaní môže domáhať svojich práv vo vzťahu k vypratávanému bytu, prípadne v
súdnom konaní o vypratanie bytu sa náležite brániť. Aj touto skutočnosťou sa okresný súd dostatočne
zaoberal, pričom odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že pokiaľ odporcovi 1/, 2/ vyzývali
navrhovateľku právnou cestou na uvoľnenie nehnuteľností, ktorá je v ich vlastníctve, toto nemôže byť
kvalifikované ako hrubé porušenie dobrých mravom, nakoľko odporcovia len realizujú svoje oprávnenia
vyplývajúcezosvojho vlastníckehopráva,atoprávadisponovaťsnehnuteľnosťou.Kotázkesamotného
správania sa odporcov 1/, 2/ k navrhovateľke, okresný súd poukázal na to, že medzi účastníkmi
konania nejde o spoločensky nežiaducu komunikáciu, odporcovia sa k navrhovateľke nesprávajú
hrubým spôsobom, neosočujú ju, ani iným nevhodným spôsobom nezasahujú do jej osobnej integrity.
Lensamotnýnevďakaochladnutievzájomnýchcitovnemožnopovažovaťzaporušeniedobrýchmravov.
Odvolaciu námietku navrhovateľky, pokiaľ poukazovala na to, že odporcovia 1/, 2/ neprejavujú o ňu
žiadny záujem, je preto potrebné považovať taktiež za nedôvodnú.
Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto
právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušenídobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie
sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť
ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých
mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou) pričom
jeho vonkajších prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci,
hrubý nezáujem a podobne. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné
považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci
subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997). Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať
do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je
príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu
vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky
hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či
on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, a či práve jeho
správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny.
Rozhodnutie okresného súdu aj s prihliadnutím na uvedené skutočnosti je preskúmateľné, jeho závery
na základe vykonaných dôkazov sú akceptovateľné a súdna úvaha, ktorej výsledkom bolo zamietnutie
návrhujeprijateľná,zrozumiteľná,dostatočneodôvodnená.Rozhodnutieokresnéhosúdupretoodvolací
súd potvrdil ako vecne správne, a to vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách konania.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v
nadväznosti na § 142 ods. 1 O. s. p., kde odporcom 1/, 2/ ako v odvolacom konaní úspešným účastníkom
konania priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za jeden
úkon právnej pomoci v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, keď základom
pre určenie hodnoty je úkon 1/13 výpočtového základu vo výške 61,87 eur. Súd zároveň priznal
odporcom 1/, 2/ aj režijný paušál vo výške 8,04 eur v súlade s ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, ako
jednej stotiny výpočtového základu za úkon právnej služby. Spolu tak priznal odporcom 1/, 2/ spoločne
a nerozdielne trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej výške
69,91 eur, ktoré navrhovateľka je povinná zaplatiť advokátovi odporcu 1/, 2/ v súlade s ust. § 149 ods.
1 O. s. p.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.