Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 18, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/64/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213201320
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2213201320.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci

žalobcu: Mgr. Peter Németh, advokát so sídlom Dunajská 37/106, 931 01 Šamorín proti žalovanému:
Y. M., G.. XX.XX.XXXX, K. I. XX, XXX XX V. A., zast.: JUDr. Tibor Szakál, advokát, Korzo Bélu Bartóka
789/3, 929 01 Dunajská Streda o zaplatenie 1.187,04 s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporcaje povinný zaplatiťnavrhovateľovisumu593,52eurs8,75%ročnýmúrokomzomeškania
od 08.08.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku návrh z a m i e t a.

III. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 23.01.2013 doručeným súdu dňa 29.01.2013 domáhal súdnou
cestou zaplatenia 1.585,26 eur s príslušenstvom žalovaným, na tom skutkovom základe, že žalobca
na strane poskytovateľa právnych služieb a žalovaný na strane odberateľa právnych služieb poskytoval
právne služby v právnej veci rokovania a vyhotovenia listiny o právnom úkone - kúpnej zmluvy zo dňa
12.03.2012 - prevodu nehnuteľností v k.ú. M. O., pri tarifnej hodnote úkonu 79.776,08 eur odmenu
v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb vo výške 1.585,26 eur, s tým, že následne faktúrou č. 062/2012 zo dňa 31.07.2012 splatnou do
07.08.2012 vyúčtoval žalobca žalovanému za tieto poskytnuté právne služby uvedenú sumu 1.585,26
eur, ktorú mu žalovaný dodnes neuhradil.

Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor s tým odôvodnením, že so žalobcom dohodu
o poskytnutí právnej služby neuzavrel, nárokovanú odmenu má žalobcovi uhradiť sprostredkovateľ
obchodu B. K..

Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný si je vedomý, že mu poskytol právne služby
spočívajúce vo vyhotovení kúpno-predajnej zmluvy a za tieto služby mu patrí odmena, ktorú (ako tvrdí)
určil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Na to sa žalovaný dňa 12.09.2013 vyjadril k žalobnému návrhu, poprel existenciu, či písomnej alebo

ústnej dohody na vypracovanie kúpnej zmluvy zo dňa 12.03.2013 (pozn.súdu - má byť 2012), ani si v
tomto smere neobjednal právnu službu. Právne služby - vypracovanie kúpnej zmluvy - zabezpečoval
sprostredkovateľ B. K., ktorý mal zaplatiť za vypracovanie kúpnej zmluvy a návrhu na katastrálny úrad
zo svojej sprostredkovateľskej odmeny. B. K. komunikoval so žalobcom za prítomnosti žalovanéhoa žalobca priamo žalovanému aj vypracovanú kúpnu zmluvu s návrhom (pozn.súdu - na vklad)
odovzdal. Medzi účastníkmi nevznikol právny vzťah zakladajúci právo advokáta domáhať sa odmeny
od žalovaného v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (§ 1). Faktúra (pozn.súdu - č. XXX/XXXX) je veľmi

zmätočná, v rozpore s vyhláškou č. 655/2004 Z.z., nie je z nej zrejmé, či žalobca účtuje tarifnú hodnotu
alebo paušálnu odmenu. K faktúre nebolo pripojené vyúčtovanie. Namietol, že správne v zmysle § 10
ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje hodnota právnej služby 585,89 eur , režijný paušál 7,81
eur, celkom 593,70 eur, čo za dva úkony právnej služby je 1.187,40 eur. Je na žalobcovi, aby preukázal
existenciu dohody o odmene, o aký druh odmeny malo ísť, s kým bola uzavretá a v akej výške.

Podaním zo dňa 20.11.2013 doručeným súdu dňa 27.11.2013 vzal žalobca žalobný návrh čiastočne
späť v časti 398,22 eur. S týmto čiastočným späťvzatím žalovaný súhlasil. Súd v zmysle § 96 ods. 1,2
O.s.p. dňa 02.01.2014 konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania ostal nárok vo výške 1.187,04
eur s príslušenstvom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie najmä výsluchom účastníkov konania, svedka B. K., vyžiadal
katastrálny spis značky Z. a zistil tento skutkový stav veci:

Je nesporné a účastníkmi konania nepopreté, že žalobca v povolaní advokát so žalovaným (za
prítomnosti B. K., ktorý stretnutie zorganizoval) na prvom pracovnom stretnutí rokoval o vypracovaní

kúpno-predajnej zmluvy. Žalobca ju následne s dátumom 12.03.2012 vyhotovil. Žalobca ju následne
aj fyzicky žalovanému (za prítomnosti opäť B. K.) odovzdal na druhom pracovnom stretnutí. O kvalite
právnej služby svedčí aj skutočnosť, že správa katastra vyhovela návrhu na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti treba uviesť, že autorizácia zmluvy o prevode nehnuteľnosti
advokátom nie je povinná a absencia autorizačnej doložky nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Medzi

účastníkmi ostalo sporné, kto mal za právne služby zaplatiť a akú výšku (dohodnutú alebo obvyklú).

Svedok B. K. uviedol, že sa so žalovaným bez vedomostí a súhlasu žalobcu dohodol, že odmenu
žalobcovi vyplatí on, a to z provízie vyplatenej kupujúcim T.. R. a spol.

Z výpovede svedka súd vyvodil, že akákoľvek dohoda medzi údajným sprostredkovateľom B. K. a
žalobcom, či ústna alebo písomná, nebola uzavretá.

Súd k postaveniu žalobcu právne uzatvára:

Žalobca je členom Slovenskej advokátskej komory. Práva a povinnosti advokáta pri plnení záväzkov
zo zmluvy o poskytnutí právnej pomoci upravuje zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii v platnom znení.
Ustanovenia tohto zákona predstavujú osobitnú právnu normu ( lex specialis ) voči ustanoveniam
Občianskeho zákonníka, ktoré majú povahu všeobecnej právnej normy ( lex generalis )
.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, právne služby na území Slovenskej republiky
poskytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby uvedené v ustanoveniach § 30 písm.
b), c), d), e) a i) za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Advokáti poskytujú iné služby
v súlade s osobitnými predpismi.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu
advokátov, ktorý vedie komora.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát je pri poskytovaní právnych služieb
nezávislý, je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokátske povolanie je slobodné povolanie,
ktoré možno vykonávať len podľa tohto zákona.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát poskytuje právne služby za odmenu a

má právo požadovať za ne primeraný preddavok.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát popri nároku na odmenu má nárok aj
na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavkyúčelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné
poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo
výpisy z verejných registrov.

Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, odmena advokáta sa určuje na základe dohody
medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát môže poskytnúť právne služby za

zníženú odmenu alebo bezplatne, ak to odôvodňujú osobné pomery alebo majetkové pomery klienta
alebo je na to iný dôvod hodný osobitného zreteľa.

Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát nemôže požadovať ani prijať od klienta
odmenu za právne služby, ktorú mu uhradí štát podľa § 25.

Podľa § 24 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát nemôže požadovať ani prijať odmenu od
klienta za právne služby v konaní pred súdom, ak podľa rozhodnutia súdu nebola priznaná náhrada trov
konania klientovi z dôvodu, že služby neboli poskytnuté s odbornou starostlivosťou; v prípade, ak bola z
tohto dôvodu rozhodnutím súdu náhrada trov znížená, nemôže advokát požadovať a prijať odmenu od
klienta za právne služby v rozsahu takéhoto zníženia. To platí aj v prípade, ak advokát nevykonal úkon

potrebný k priznaniu náhrady trov konania.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmena advokáta sa určuje na základe
dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na
určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. výpočtovým základom na účely tejto
vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok
predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ").

Podľa ustanovenia § 1 ods. 5 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v odmene sú zahrnuté aj odmeny za
administratívne práce a iné práce vykonané v súvislosti s poskytovaním právnych služieb.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa
stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby,
ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 13a ods. 1 písm. h/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške základnej
sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto právne úkony : vypracovanie listiny o právnom úkone.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. od klienta možno požadovať na

náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej
stotinyvýpočtovéhozákladuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,
ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd tak uzatvára, že žalobca v postavení advokáta pre žalovaného vykonal činnosť, t.j. so žalovaným

najskôr prerokoval a potom vyhotovil listinu o právnom úkone - kúpnu zmluvu zo dňa 12.03.2012
o prevode nehnuteľností v k.ú. M.Á. O. s kúpnou cenou 79.776,08 eur. Vyhotovenie kúpnej zmluvy
žalobcom účastníci konania nespochybnili (§ 120 ods. 3 O.s.p.).

Súd právny základ nároku žalobcu, advokáta hodnotí nasledovne :

Culpa in contrahendo je zodpovednosť za zavinenie v predzmluvnom štádiu. V tomto prípade ide o
majetkovú ujmu na strane žalobcu, spočívajúcu v náhrade nákladov za odmenu za spracovanie kúpnej
zmluvy. Súd vychádza z rozsudku NS ČR vo veci 29Odo 1166/2004.
Za aplikácie ust. § 415 Obč. zák. v spojení s ust. § 420 musia byť i v tomto prípade zodpovednosti za

zavinenie v predzmluvnom štádiu splnené základné predpoklady zodpovednosti za škodu, teda:
1/Protiprávnyúkon-účastnícizahájilijednanieouzavretízmluvyoprávnejpomoci,pričomtietojednania
dospeli do štádia, kedy žalobca bol v dôsledku správania žalovaného v dobrej viere, že predpokladaná
zmluva o právnej pomoci bude uzavretá. Preto vypracoval kúpnu zmluvu. Žalovaný po získaní listinykúpnej zmluvy, pristúpil k ukončeniu jednania o uzavretí zmluvy o právnej pomoci, bez toho, že by k
tomu mal legitímny dôvod. Žalovaný tak porušil prevenčnú povinnosť.
2/ Žalobcovi vznikla škoda = náklady, ktorých povaha a výška záviseli na typu predpokladanej zmluvy o

právnej pomoci. O právnej povahe škody pozri vyššie - citácia ust. zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii
a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, o výške tejto škody pozri nižšie. V
prípade zodpovednosti škodcu sa škodou rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
(advokáta), je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým peňažného. Uhradzuje sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie
existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje
majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené).
Ušlýziskpredstavujezmarenýmajetkovýprospech,ktorýbolomožnéočakávaťsprihliadnutímnavšetky
okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.
3/ V tomto prípade bol predpoklad existencie protiprávneho úkonu (porušenie prevenčnej povinnosti ako

bod 1) a vznik škody (ako bod 2) naplnený, medzi takýmto správaním žalovaného a vznikom škody
v podobe vynaložených nákladov je príčinná súvislosť. A keďže žalovaný ako "škodca" nepreukázal,
že škodu nezavinil, je daná aj zodpovednosť za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. O vzťah príčinnej
súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden

jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od
všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové
hľadisko, ale vecná následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti.
Totiž bolo na žalovanom, aby preukázal, že to bol žalobca, ktorý prevenčnú povinnosť porušil tým,
že pred vypracovaním listiny t.j. kúpnej zmluvy neuzatvoril so žalovaným zmluvu o právnej pomoci.

Pretože ak by sa žalobca uzavretia zmluvy o právnej pomoci pred poskytnutím právneho poradenstva
a pred vypracovaním listiny t.j. kúpnej zmluvy, voči žalovanému domáhal (žalovaný tvrdí, že nechcel
so žalobcom zmluvu o právnej pomoci uzavrieť, pretože na základe dohody medzi žalovaným, B. K. a
kupujúcimi odmena za „vybavenie kúpnej zmluvy“ bola zahrnutá v kúpnej cene a z tejto odmeny mal
žalobcu vyplatiť príjemca odmeny B. K.), žalovaný by jej uzavretie odmietol, a z advokátskej kancelárie

by odišiel bez toho, že by sa mu dostalo hmotného výsledku právnej služby - listiny t.j. kúpnej zmluvy.
Tak by nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty právneho inštitútu Culpa in contrahendo. Žalobca žiadnu
dohodu o právnej službe alebo inú zmluvu s B. K. príp. kupujúcimi neuzavrel.
Žalobca teda vyhotovil kúpnu zmluvu zo dňa 12.03.2012, listinu odovzdal žalovanému a faktúrou č.
XXX/XXXX zo dňa 31.07.2012 splatnou do 07.08.2012 vyúčtoval žalobca žalovanému tarifnú odmenu

advokáta vo výške 1.585,26 eur, ktorá výška správne mala znieť na sumu 1.187,04 eur, vychádzajúc z
tarifnej hodnoty úkonu 79.776,08 eur (kúpna cena nehnuteľnosti). Podľa § 13a ods. 1 písm. h/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. činí jeden úkon právnej služby sumu 585,89 eur - vyhotovenie listiny, t.j. kúpnej zmluvy
zo dňa 12.03.2012, k tomu 1x 7,63 eur režijný paušál, podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Výška (nie dôvod) takéhoto vyčíslenia vzhľadom na podanie žalovaného zo dňa 11.09.2013 nebola

spochybnená (§ 120 ods. 3 O.s.p.). Keďže mu predpokladanú odmenu vo forme náhrady škody vo výške
593,52 eur žalovaný neuhradil dobrovoľne, súd mu túto povinnosť vrátane úroku z omeškania (§ 517
ods.2Občianskehozákonníka)uložil,aplikujúcust.§415vspojenísust.§420Občianskehozákonníka.
Ak súd vec posúdil ako Culpa in contrahendo, to je zodpovednosť za zavinenie v predzmluvnom štádiu
s tým, že ide o majetkovú ujmu na strane žalobcu, spočívajúcu v náhrade nákladov za odmenu za

vypracovanie kúpnej zmluvy, nemohol ako majetkovú ujmu kvalifikovať časť nároku žalobcu, ktorú on
označil ako úkon právnej služby spočívajúci v rokovaní o kúpnej zmluve, nakoľko toto je samostatne
nehonorovateľné, i keď žalobca ďalší na toto rokovanie nadväzujúci úkon - vypracovanie kúpnej zmluvy
vykonal. Prípravou a prevzatím právneho zastúpenia, v tomto prípade (ani žalovaným nepopretým)
pracovným stretnutím predchádzajúcim etape vypracovania kúpnej zmluvy žalobcovi žiadne náklady

čiže ujma nevznikli, ibaže by preukázal, že mu v čase pracovného stretnutia ušiel iný úkon právnej
pomoci apod., čo v konaní preukázané nebolo. Preto súd vo zvyšku žalobu zamietol.
Záverom a okrajovo ku vzťahu žalovaný - svedok B. K. súd udáva, že v konaní nebolo preukázané, že
by žalovaný svedkovi na obstaranie záležitosti (zadováženie kvalifikovanej kúpnej zmluvy od advokáta)
udelil plnú moc. Súd preto vychádza z toho, že svedok prípadne mohol konať ako nepriamy zástupca

predávajúcich, k tomu porovnaj rozsudok NS ČR zo dňa 31.08.2004, sp.zn. 32Odo 635/2003: „Zatiaľ
čo pri priamom zastúpení činí zástupca právne úkony menom zastúpeného a práva a povinnosti
vznikajú priamo zastúpenému, pri nepriamom zastúpení činí nepriamy zástupca právne úkony svojim
menom, ale na cudzí účet - tzn., že sám sa síce zaväzuje, avšak je povinný previesť neskôr ďalšímprávnym úkonom vzniknuté účinky na toho, v koho prospech konal“. Ak by preto svedok prípadne
konal pri kúpe nehnuteľností so žalobcom a následne s kupujúcim (T.. R.) ako nepriamy zástupca
predávajúcich (predávajúcich bolo viac, a každý z nich osobitnou plnou mocou splnomocnil žalovaného

na „zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch súvisiacich s predajom nehnuteľnosti“), bol by povinný
previesť na predávajúcich (predávajúci v zastúpení žalovaným) z dohodnutého „výnosu“ z predaja
nehnuteľností vo výške 0,05 eur za 1 m2, predstavujúceho jeho odmenu v celkovej výške, ako uviedol
10-13.000,- eur sumu rovnajúcu sa obvyklej odmene žalobcu, teda: bolo zistené, že nepriamemu
zástupcovi predávajúcich B. K. bola vyplatená odmena vo výške 10.13.000,- eur kupujúcim T.. R. a spol.,

ako súčasť kúpnej ceny prevádzaných nehnuteľností, odmena predstavovala sumu 0,05 eur za každý
kupovaný 1 m2 nehnuteľností. Nepriamy zástupca mal preto predávajúcim v zastúpení žalovaným do
jeho rúk vyplatiť obvyklú tarifnú odmenu 593,52 eur. Ak mienil vyplatiť viac (viď suma uvedená na vizitke
žalobcu vo výške 1.479,- eur), bolo to na slobodnej vôli B.. K.. Ak by teda žalovaný ako splnomocnený
čiže priamy zástupca predávajúcich požadoval z nepochybne prijatej odmeny nepriameho zástupcu
predávajúcich B.. K. sumu aspoň vo výške zákonnej tarifnej odmeny advokáta a nie, že tejto osobe slepo

dôveroval, spoliehajúc sa, že táto osoba žalobcu dobrovoľne odmení, nedošlo by k tomuto súdnemu
sporu (za predpokladu, že by žalobca od neho odmenu prijal). V záujme predchádzania ďalším súdnym
sporom, i vzhľadom na to, že svedok B. K. na pojednávaní prejavil vôľu zo svojej odmeny žalobcu
uspokojiť, vyzval súd bezúspešne tohto svedka, aby mu túto platbu preukázal. Je treba uviesť i to, že
svedok sa sám bez vyzvania vyjadril o svojom alkoholizme, sú teda namieste úvahy o jeho spoľahlivosti

a dôveryhodnosti. V kladnom prípade by totiž bolo možné aplikovať ust. § 531 resp. § 533 Občianskeho
zákonníka, resp. vykonať trojzápočet v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka, čím by zanikol záväzok
žalovaného voči žalobcovi (na náhradu škody) i potenciálny záväzok svedka voči žalovanému ako
priamemu zástupcovi predávajúcich (v prospech ktorých svedok konal). Účastníci vrátane svedka mohli
tiež využiť v zmysle § 93 O.s.p. aj inštitút vedľajšieho účastníctva.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., teda podľa pomeru úspešnosti vo veci samej.
Žalobca mal vo veci úspech v časti 50 % a žalovaný v časti 50 %. Súd za neúspech žalobcu nepovažoval
sumu 398,22 eur, v ktorej bolo konanie pre čiastočné späťvzatie žalobného návrhu zastavené, nakoľko
mal za to, že zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca len svojou matematickou chybou pri
vyúčtovaní odmeny, ktorú následne aj napravil, na čo súd prihliadol a čo do posúdenia zavinenia na

zastavení konania čo do zaplatenia 398,22 eur postupoval v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.