Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/335/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612216194
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6612216194.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej
veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/169/2012-112 zo dňa 28. 07. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. Zároveň okresný súd zamietol návrh navrhovateľa
na prerušenie konania.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ podal na Okresný
súd Lučenec žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktoré boli vedené na Okresnom súde

Lučenec pod spisovými značkami 10C/169/2012 a 10C/173/2012. Uznesením sp. zn. 10C/169/2012-22
zo dňa 05. 09. 2013 okresný súd z dôvodu hospodárnosti konania rozhodol o spojení predmetných
konaní do jedného konania podľa ust. § 112 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok
(ďalej v texte OSP) na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. 10C/169/2012; predmetné
uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa27.09.2013.Navrhovateľsivžalobáchspojenýchpredmetným
uznesením do konania vedeného ďalej pod sp. zn. 10C/169/2012 uplatnil voči odporcovi právo na
zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z., čo odôvodnil tým,

že postupom podľa ust. § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúcie pre svoju pohľadávku , ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
číslo 6561287, kde bol dlžník - povinný D. Z. (spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10C/169/2012,
5Er/605/2011) a zo Zmluvy o úvere číslo 6560814, kde bol dlžník - povinný P. T. (spis Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 10C/173/2012, 5Er/604/2009). Po podaní žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
do 15 dní od ich doručenia, pričom exekučnými titulmi sú vykonateľné rozhodnutia rozhodcovského

súdu. Súd však rozhodol o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa tvrdenia
navrhovateľa v žalobe po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Uvedeným postupom exekučného súdu
vznikla navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia majetková škoda v celkovej výške 3 972,69 € a nemajetková
ujma v celkovej výške 794,54 €.Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie
oboznámením sa s exekučnými spismi sp. zn. 5Er/605/2011 a sp. zn. 5Er/604/2011 a zistil, že v

každom jednom prípade je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. V exekučnom
konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 5Er/605/2011 sa navrhovateľ v postavení
oprávneného domáhal voči povinnému D. Z. vymoženia sumy 641,60 € s prísl. Okresný súd počas
posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistil, že v tej istej veci prebieha
konanie pod sp. zn. 17Er/1059/2009, ktoré sa začalo skôr. Uznesením sp. zn. 5Er/605/2011-15 zo dňa

11. 11. 2011 rozhodol okresný súd tak, že neskôr začaté konanie zastavil, pretože ide o takú prekážku
konania,ktorúniejemožnéodstrániť.Vočipredmetnémuuzneseniuokresnéhosúduoprávnenýnepodal
opravný prostriedok. V exekučnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 5Er/604/2011
navrhovateľ sa v právnom postavení oprávneného domáhal proti povinnej P. T. vymoženia sumy 384,12
€ s prísl. Okresný súd počas posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistil,
že v tej istej veci prebieha konanie pod sp. zn. 12Er/1129/2009, ktoré sa začalo skôr. Uznesením

sp. zn. 5Er/604/2011-13 zo dňa 11. 11. 2011 okresný súd rozhodol tak, že neskôr začaté exekučné
konaniezastavil,pretožeideotakúprekážku,ktorúniejemožnéodstrániť.Vočipredmetnémuuzneseniu
oprávnený nepodal opravný prostriedok.

Okresný súd poukázal v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku na ust. § 4 ods. 1 písm. a) bod

1., na ust. § 9 ods. 1, 2 ďalej na ust. § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2 a 3, ust. § 19 ods. 1 a 3 zák. č.
514/2003 Z. z., na ust. § 36 ods. 3 a na ust. § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Zb. (Exekučný poriadok) a
uviedol, že z obsahu pripojených exekučných spisov vyplýva, že pokiaľ exekučný súd nevydal poverenie
na vykonanie exekúcie v 15-dňovej lehote od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie tak len preto, lebo a) vyzýval oprávneného, resp. súdneho exekútora ako aj právneho zástupcu

oprávneného na predloženie úverovej zmluvy potrebnej na vydanie požadovaného poverenia a b) počas
posudzovania žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistil, že v tých istých veciach bol
opakovane podaný návrh na vykonanie exekúcie, preto exekúcie zastavil. Zároveň okresný súd v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku zdôraznil, že samotné nedodržanie lehoty na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie stanovenej v Exekučnom poriadku automaticky neznamená prieťahy

v konaní. Exekučnými titulmi boli v danom prípade rozhodcovské rozsudky. Okresný súd nevydal
poverenie na vykonanie exekúcie na ich podklade, pretože sa vyskytla prekážka (litispendencie), pre
ktorúbolopotrebnéexekučnékonanievobochprípadochzastaviť.Postupexekučnéhosúdubolvsúlade
so zákonom., keď exekučný súd zastavil exekučné konania z toho dôvodu, že v tej istej veci prebiehajú
skôr začaté exekučné konania, konkrétne vo veci sp. zn. 5Er/604/2011 konanie sp. zn. 12Er/1129/2009

a vo veci sp. zn. 5Er/605/2011 konanie sp. zn. 17Er/1059/2009 a to hneď potom ako sa o tom dozvedel.
Z uvedeného je podľa okresného súdu zrejmé, že k žiadnym prieťahom nedošlo, pričom neboli splnené
základné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu (protiprávny úkon, vznik škody, príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou). Navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou
súdu v namietaných prípadoch došlo k nesprávnemu úradnému postupu, preto okresný súd z dôvodu

nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. žalobu ako právne neopodstatnenú
zamietol.

Vo vzťahu k návrhu navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

SRoústavnejsťažnostinavrhovateľavpodanízodňa24.07.2014okresnýsúdvodôvodneníodvolaním
napadnutého rozsudku uviedol, že v predmetnom podaní navrhovateľ opätovne uviedol skutočnosti,
ktoré uvádzal v podaní zo dňa 29. 11. 2013, o ktorom návrhu už okresný súd rozhodol uznesením sp.
zn. 10C/169/2012-49 zo dňa 03. 12. 2013, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa na prerušenie
konania, pričom uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.

zn. 15Co/162/2014-70 zo dňa 30. 04. 2014. V súvislosti s návrhom navrhovateľa na prerušenie konania
obsiahnutým v podaní zo dňa 24. 07. 2014 okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka majúca
význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci, keďže ide o otázku procesného významu, ktorá nemá priamy
dopad na posúdenie nároku navrhovateľa, t. j. nemá priamy súvis s vyriešením sporu vo veci samej,

a teda nejde o prejudiciálnu otázku, od ktorej vyriešenia priamo závisí výsledok sporu, preto návrh
navrhovateľa na prerušenie konania konštatujúc, že v danom prípade nie je daný dôvod na prerušenie
konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) ani podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP zamietol.Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 05. 09. 2014 navrhovateľ odvolal
a v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého

stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu
vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101
ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, napriek
tomu,ženavrhovateľ riadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania,uviedoldôležitédôvodyapredložil
súdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi. Okresnýsúdpretonemoholpodľanavrhovateľapostupovať

podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa a ak tak spravil, odňal
navrhovateľovi právo konať pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že v konaní
rozhodoval vylúčený sudca, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte
žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.

Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľa
navrhovateľa nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak podľa navrhovateľa preto, že rozhodnutie krajského
súdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávnetotožných
veciach. Konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy

aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie, na základe čoho
nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo podľa názoru navrhovateľa znamená, že
meritórne rozhodnutie súdu je predčasné.

K uplatnenej škode navrhovateľ v odvolaní uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia
zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom ju
opisuje ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval
však všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy

informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola
stavu konania na exekučnom súde), preto je v tejto časti podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie
okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť.
V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie

odvolaním napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva
účastníka konania prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Je zároveň zárukou toho,
že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo
na opravné prostriedky.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je podľa názoru navrhovateľa zrejmé akou úvahou dospel
okresný súd k presvedčeniu o tom, že navrhovateľovi škoda nevznikla. Rovnako sa to týka chýbajúcich
dôvodov pri nemajetkovej ujme. Okresný súd bol podľa názoru navrhovateľa vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný t. j. jeho argumenty nepodporili príslušný záver, na základe
ktorého návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných

rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej
a teda aj rozdielny skutkový základ.

Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí ani s tým, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu
zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a
boli by časom pretransformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť podľa navrhovateľa
zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu, pretože za tieto náklady dlžník nemôže niesť zodpovednosť.V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na prejednanie veci v
primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Uviedol, že okresný súd v
súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydal
za odôvodnenie svojho rozhodnutia. S takýmto odôvodnením však nesúhlasí. Navrhol, aby odvolací súd

odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 10C/1692012 zo dňa 28. 07. 2014 zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. §
219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní
nekorešpondujú s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku
navrhovateľa, že okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď prejednal
vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že navrhovateľ

riadne a včas požiadal o odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené
s označenými dôvodmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že v návrhu na zrušenie
nariadeného pojednávania navrhovateľ ako dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania uviedol,
že podal sťažnosť na Ústavný súd SR týkajúcu sa porušenia jeho práva na zákonného sudcu a
nestranný súd, keďže nesúhlasí s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým Krajský súd

v Banskej Bystrici nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Lučenec z prejednania a rozhodnutia
predmetnejprávnejveci;žiadneinédôvodynazrušenienariadenéhopojednávanianavrhovateľvnávrhu
na zrušenie nariadeného pojednávania neuviedol, preto okresný súd správne - z tých istých dôvodov
z akých v podstate zamietol návrh na prerušenie konania, nepristúpil ani k zrušeniu nariadeného
pojednávania. Navrhovateľ v odvolaní ďalej tvrdil, že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca, napriek

tomu, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na
prejednanie a rozhodnutie danej veci je potrebné z prejednávania a rozhodovania veci vylúčiť. K
uvedenej argumentácii navrhovateľa odvolací súd uvádza, že uznesením č. k. 43NcC/282/2012 zo dňa
10. 10. 2012 Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol tak, že z prejednávania a rozhodovania veci

vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10C/169/2012 vylúčil JUDr. Juraja Szököla, rovnako
ako uznesením sp. zn. 16NcC/466/2012 zo dňa 17. 10. 2012 vylúčil Krajský súd v Banskej Bystrici JUDr.
Juraja Szököla z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn.
10C/173/2012. Okresný súd Lučenec rešpektoval vyššie uvedené uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici, keď vec vedená na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10C/169/2012 (spojené konania sp.

zn. 10C/169/2012 a sp. zn. 10C/173/2012) bola náhodným výberom pridelená spomedzi ostatných
nevylúčených sudcov sudkyni JUDr. Kataríne Červenkovej, čo znamená, že odvolacia námietka
navrhovateľa, obsahom ktorej je tvrdenie navrhovateľa, že vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca
je rovnako ako odvolacia námietka, že okresný súd navrhovateľovi odňal možnosť konať pred súdom,
neopodstatnená.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného
súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať

rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,
prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie
je preukázaný. Napriek tomu navrhovateľ v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberá
len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako

škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), pričom súd úplne podľa
navrhovateľa odignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla v súvislosti
so správou informačného systému, v súvislosti s administratívnym spracovaním textov urgencií, v
súvislosti s vyhotovením urgencií, poštovným a telekomunikačnými výdavkami, preto je podľa názorunavrhovateľa v tejto časti rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. S
uvedeným tvrdením navrhovateľa nie je možné sa stotožniť, pretože z obsahu odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal

preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na základe čoho dospel k záveru, že nebol
preukázaný už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - navrhovateľom tvrdený nesprávny
úradný postup, preto existenciu ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu ani výšku škody
neskúmal, berúc do úvahy fakt, že zákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu. Navrhovateľ v odvolaní vo vzťahu k uvedeným záverom okresného

súdu neuviedol žiadne relevantné odvolacie námietky, z ktorých by bolo zrejmé v čom je podľa jeho
názoru rozhodnutie okresného súdu nesprávne. Naopak v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozhodnutia okresného súdu, okresnému súdu vytkol, že skúmal škodu len čiastočne a
nezaoberal sa výškou škody v celom uplatnenom rozsahu. Takéto odvolacie námietky navrhovateľa
nekorešpondujú s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Po preskúmaní veci
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Okresný súd vychádzajúc

z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav veci, pričom pri posúdení nároku
vychádzal aj z príslušných exekučných spisov, ktoré s danou vecou súvisia. Na základe vykonaných
dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť navrhovateľ v odvolaní žiadnym spôsobom
nespochybnil. Jeho odvolanie je paušálne, má všeobecný charakter a z jeho obsahu nevyplýva žiadna
právne podkutá argumentácia viažúca sa ku konkrétnej veci, zodpovedajúca konkrétnemu obsahu

odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.