Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209249
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314209249.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: F. K., H.. XX.X.XXXX, C. R.K. X,
D., zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 5C/184/2014-64 zo dňa 29.9.2015 v spojení s opravným
uznesením č. k. 5C/184/2014-79 zo dňa 14.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením č.k. 5C/184/2014-79 zo dňa
14.12.2015 v napadnutej časti, ktorou bolo žalobe vo veci samej vyhovené a ktorou bola žalobcovi
priznaná náhrada trov konania.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č. k. 5C/184/2014-79
zo dňa 14.12.2015 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 443,47 eur v lehote do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania
číslo zmluvy 8570137 pod bodom 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na
vypracovanieauzatvoreniezmluvyoúverespolusovšetkouadministratívoustýmspojenoupredstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume

358,08 eur na
adresu právneho zástupcu žalobcu v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je
povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok v sume 26,50 eur v lehote 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca podal dňa 29.07.2014 žalobu, ktorou žiadal určiť, že
zmluvná podmienka v zmluve č. 8570137, uzavretej medzi účastníkmi dňa 22.5.2007, bod 13 o tej

časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3-tiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Súčasne žiadal zaviazať žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 443,47 eur. Žiadal
priznať aj náhradu trov tohto konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 22.5.2007
zmluvuoúvereč.XXXXXXX,predmetomktorejboloposkytnutieúveruvovýške14.000,-Sk(464,71eur)
zapoplatok13.360,-Sk(443,47eur)na12mesiacov.Žalobcamaltedavrátiťžalovanémusumu27.360,-

Sk (908,19 eur), poplatok z predmetného úveru tak predstavoval 95,5% ročne. Žalobca žalovanému
uhradil 27.360,- Sk, t.j. 908,19 eur. Žalobca považuje takýto poplatok za úžerný a neprijateľný, keď
poplatok predstavuje 2/3-tiny z predmetného poplatku, pričom žalovaný neposkytol žalobcovi reálneplnenie za takýto poplatok, naviac je neurčitý predmet administratívneho poplatku. Zo zmluvy nie je
možné zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná. Zo strany žalovanej tým došlo k obchádzaniu
zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. platného v čase uzavretia zmlúv. Bezdôvodné

obohatenie vyčíslil ako rozdiel medzi platbami žalobcu a výškou úveru, t.j. 443,47 eur. Svoj naliehavý
právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky odôvodnil tým, že na základe úspešného
rozhodnutia sa bude domáhať primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 Zákona č.
250/2007 Z.z.. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že dňa 22.5.2007
uzavrel žalobca so žalovanou zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovaná ako

veriteľ žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške 14.000,- Sk (464,71 eur) za poplatok 13.360,- Sk (t.j. 443,47
eur) na dobu 12 mesiacov. Spolu mal tak žalobca uhradiť žalovanému 27.360,- Sk (t.j. 908,19 eur). Na
opačnej strane tejto úverovej zmluvy je fotokópia všeobecných podmienok za poskytnutie úveru. Podľa
bodu 13.Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej
výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené
v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3-tiny zahŕňajú náklady na

vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaná
zaslala žalobcovi dňa 5.9.2014 list, ktorý bol predložený súdu zo strany zástupcu žalobcu a z ktorého
je zrejmé, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi tohto konania č. XXXXXXX, bola žalobcom
uhradenávplnejvýškedňa20.2.2008.Ztohtolistusúdďalejzistil,žežalobcauzavrelsožalovanouspolu
7 zmlúv o poskytnutí úveru. Z prehľadu vyplýva, že aj manželka žalobcu uzavrela so žalovanou zmluvy

o poskytnutí úveru a to v celkovom počte 6 zmlúv. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca uzavrel
tieto zmluvy v situácii, keď bol vo veľkej finančnej tiesni. K prvému kontaktu s pracovníkom žalovanej
došlo v kaviarni, kde sa uzavrela aj prvá zmluva o pôžičke, pričom pracovníkom žalovanej bol žalobca
uisťovaný, že každá ďalšia zmluva je výhodná, pretože sa ňou vlastne splatí predchádzajúca pôžička
a takto uzavrel spolu s manželkou niekoľko zmlúv so žalovanou spoločnosťou. Zmluvy sa uzatvárali za

nevýhodných podmienok na neoficiálnom mieste vo veľkom zhone, keď sa pracovník žalovanej neustále
ponáhľal, vyvolával atmosféru,
že nestíha, a preto si žalobca neprečítal ani celú zmluvu. Zástupca žalobcu poukazoval na to, že
podľa Všeobecných obchodných podmienok na rubovej strane úverovej zmluvy predstavuje poplatok z
predmetného úveru 95,5% ročne, čo je neprimeraný a úžerný, preto pri takýchto zmluvách je na mieste

skúmať, či predmetný právny úkon nie je právnym úkonom, pri ktorom sa regulácia ohľadom neuvedenia
RPMN obchádza. Tento právny úkon by bol neplatný aj pre obchádzanie zákona § 39 OZ. Dohodnutý
poplatok je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je neplatný. Podľa súdu prvého stupňa, neprimerane
dohodnuté úroky, či celková odplata za úver sú v rozpore s pravidlami správania sa, a teda aj dobrými
mravmi, a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v bode

13 Všeobecných zmluvných podmienok v tej časti, ktorá sa týka 2/3-tin poplatku zahŕňajúcich náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tou spojenou, táto je
absolútne neplatná aj z ďalšieho samostatného dôvodu. V súlade s ustanovením § 53 ods. 1 OZ súd
túto považuje za neprijateľnú, pretože ide o ustanovenie zmluvy, spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré spočíva v neprimeranosti

výške poplatku 95,5% ročne, pričom pre porovnanie banky v tom období mali za spracovanie zmluvy
poplatok len vo výške 1% alebo 2% z výšky úveru. Na základe uvedeného preto prvostupňový súd podľa
§ 153 ods. 3 O.s.p. vyslovil neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. Podľa názoru súdu požadovanie
úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje
od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané.

Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie
spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu
v Karlsruhe sp. zn. AZ 17 U 192/2010 zo dňa 03.05.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky
za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: ,,Ak banka od spotrebiteľov
požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov

a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti
(bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri
poskytovaní úveru, Vrchný krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka
vo vlastnom ekonomickom zaujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ
dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne

zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa,
pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné
protiplnenie“. Dodal, že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn.
18Co/109/2011. Keďže súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane žalovanej vzniklobezdôvodné obohatenie, musí ho vydať žalobcovi. Výška bezdôvodného obohatenia je totožná s výškou
poplatku za poskytnutý úver, t.j. 443,47 eur. Žalovaná však vzniesla námietku premlčania tohto nároku
žalobcu, pričom poukazovala na uplynutie 2-ročnej premlčacej doby. Vo vzťahu k tejto námietke súd

uviedol, že pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia plynie jednak subjektívna 2-ročná
premlčacia doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa na jeho úkor obohatil, a jednak objektívna 3-ročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k
bezdôvodnému obohateniu, resp. 10-ročná pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom prípade
však podľa názoru súdu je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu,

pretože bezdôvodné obohatenie žalovanej súd považuje za úmyselné. Žalovaná má dlhodobo v
predmetečinnostiakonebankovýsubjekt,poskytnutieúverovajejpovinnosťoubolopoznaťadodržiavať
právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto, ak žalovaná použila neprijateľnú
zmluvnú podmienku a obchádzala zákon o spotrebiteľských úveroch neuvedením ročnej percentuálnej
miery nákladov v zmluve o úvere odvolávajúc sa na ustanovenie § 1 ods. 2 písm. f) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, toto jej konanie sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie zamerané na

získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Zároveň žalobca sa o svojom bezdôvodnom
obohatení dozvedel až krátko pred podaním žaloby, kedy splnomocnil svojho právneho zástupcu
na zastupovanie v tomto konaní. Súd zastáva názor, že žaloba bola podaná v rámci premlčacej
subjektívnej 2-ročnej lehoty. Obdobne premlčanie posúdil napr. aj Okresný súd vo Svidníku v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove v rozsudku sp. zn. 2C/79/2010-260 zo dňa 23.10.2013.

Na základe uvedeného prvostupňový súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 443,47 eur titulom
bezdôvodného obohatenia. Zmluvné dojednanie o poplatku a odplate za úver považuje za absolútne
neplatné, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1, 5 OZ a aj pre rozpor s
dobrýmimravmipodľa§39OZ.Zároveňurčilneprijateľnosťtejtozmluvnejpodmienky.Otrováchkonania
účastníkovbolorozhodnutépodľa§142ods.1O.s.p.aúspešnémužalobcovibolapriznanánáhradatrov

konania na trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Keďže žalobca je oslobodený
od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. a mal v konaní plný úspech,
preto súd uložil žalovanému v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 citovaného zákona povinnosť zaplatiť na
účetOkresnéhosúduHumennésúdnypoplatokvovýške26,50eurpodľapoložky1písm.a)Sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. V prvom rade poukazuje na premlčanie nároku
navydaniebezdôvodnéhoobohatenia.Poukazujenato,ženárokžalobcusastalpremlčanývobjektívnej
premlčacej lehote dňa 20.2.2011, pričom žalobca sa so žalobou obrátil na súd až dňa 29.7.2014.
Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, nakoľko súd predmetné rozhodnutie

neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Naviac žalovaný popiera status žalobcu
ako spotrebiteľa. Zmluvný vzťah účastníkov sa riadi § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ak žalobca
namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné
bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala
z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných

zdrojov, tak ako žalovaný. Slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy
nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Žalovaný má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo.
Nestotožňuje sa ani s povinnosťou uhradiť žalobcovi trovy konania, ani so súdnym poplatkom. Keďže
žalobca nemá postavenie spotrebiteľa, nie je dôvod oslobodenia od súdneho poplatku. Navrhuje zmeniť
rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu zamietnuť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením na neverejnom

zasadnutí, v dôsledku čoho nebolo na odvolacom pojednávaní priamo zopakované, či doplnené
dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania veci je
viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3,4,5
a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko však rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín
verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na

internete (§ 156 ods.1,3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný
dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných
dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania,
pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,3 O.s.p.). Krajský súd prejednalvec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že
rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti, ktorou bolo žalobe
vo veci samej vyhovené a ktorou bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania je potrebné potvrdiť ako

vecne správny.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil
skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy medzi účastníkmi, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky úveru alebo
v inej právnej forme.

V zhode so súdom prvého stupňa ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že
právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere pod č. 8570137 z 22.5.2007

je vzťahom spotrebiteľským v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pretože nepochybne
ide o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko ide o dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov vo forme úveru. Nemožno preto akceptovať argumentáciu žalovaného uvedenú
v jeho odvolaní spočívajúcu v tom, že predmetný právny vzťah by sa mal posudzovať len ako vzťah
obchodnoprávnej povahy založený zmluvou o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Pokiaľ ide o vrátenie bezdôvodného obohatenia, je potrebné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je vecne správne, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že v
predmetnej zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov predmetného spotrebiteľského
úveru (RPMN), čo spôsobuje, že v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia

predmetnej zmluvy medzi účastníkmi, je potrebné takýto úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvého
stupňa spočívajúcim v tom, že v predmetnej veci nemožno konštatovať, že by nárok na vrátenie
bezdôvodného obohatenia bol premlčaný v objektívnej lehote 3 rokov v zmysle § 107 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka.

Je nepochybné, že ide o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, nakoľko žalovaný je nebankovým
subjektom pôsobiacim na finančnom trhu v Slovenskej republike, ako taký je si vedomý toho, aké právne
predpisy regulujú jeho činnosť a neuvedenie RPMN do zmluvy o predmetnom spotrebiteľskom úvere,

je nepochybne úmyselným porušením zákona, čo spôsobuje záver, že taktiež bezdôvodné obohatenie,
ktoré takýmto spôsobom vzniklo, je bezdôvodným obohatením získaným úmyselne.

Je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v
priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych stupňov porušenia práv spotrebiteľov, vrátane

upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov
práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou. Preto v obdobných spotrebiteľských
veciach je potrebné vychádzať zo všeobecnej desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty, kde úmysly
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, kde táto spoločnosť
má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných

podmienok.

To znamená, že v predmetnom právnom vzťahu účastníkov tohto konania je potrebné aplikovať
objektívnu 10-ročnú premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 2Občianskeho zákonníka, ako to správne posúdil súd prvého stupňa. Preto je potrebné konštatovať, že
nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní nemôžu byť premlčané.

Pokiaľ ide o samotný poplatok, je potrebné súhlasiť aj s tým, že v 2/3-tinách je tento poplatok neúmerne
vysoký, a to vo vzťahu k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku
administratívnu činnosť. Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje o aké činnosti ide, pričom
2/3-tiny z tohto poplatku predstavujú sumu 295,65 Eur, čo predstavuje 64 %-ný poplatok za spracovanie
úveru, a tak ako správne konštatuje súd prvého stupňa v porovnaní s praktikami bánk, ktoré požadujú

1-2 %-tá za spracovanie úveru, je takýto poplatok neúmerne vysoký a v tomto slova zmysle aj taký, ktorý
je v rozpore s dobrými mravmi. To je ďalší dôvod na určenie neplatnosti tejto časti dojednaného poplatku.

Z uvedeného vyplýva, že tak z dôvodu absencie RPMN v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere,
ako aj z dôvodu vzťahujúceho sa na 2/3-tiny tohto poplatku (neúmerne vysoké a nešpecifikované
administratívne náklady na spracovanie úveru), je

predmetný poplatok v celosti neakceptovateľný a predstavuje bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451
a nasl. Občianskeho zákonníka, tak ako to konštatuje správne aj súd prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné súhlasiť aj s určením absolútnej neplatnosti a neprijateľnosti
zmluvnej podmienky vo vzťahu k 2/3-tinám tohto poplatku z úveru, pretože skutočne ide o neprijateľnú

zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi tohto konania
ako dodávateľom a spotrebiteľom.

Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky týkajúcej sa časti predmetného poplatku za poskytnutie úveru
v zmysle bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je možné vyvodiť z generálnej klauzuly

uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov, ako
to analyzuje v odôvodnení svojho rozhodnutia aj súd prvého stupňa.

Skutočne je potrebné konštatovať, že takto zadefinovaný poplatok je neúmerne vysoký, v konaní
absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ s jeho podstatou bol oboznámený, nakoľko je súčasťou

spomínaných Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného a nie je uvedený priamo v texte
zmluvy, pričom tento poplatok nie je ani náležite špecifikovaný a viaže sa (jeho časť v rozsahu 2/3-tín)
na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. Naviac je potrebné konštatovať, že nejde o cenu plnenia, pretože túto by mal odrážať úrok
z úveru. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených

nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne
vysoký.

V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že ide vlastne o situáciu typickú ako je judikovaná v rozsudku
Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 sp. zn. AZ 17 U 192/2010, v ktorom tento

súd konštatoval, že ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa, pričom je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.

To znamená, že tento súd aj dojednanie poplatku súvisiaceho s poskytovaním úveru považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku a konštatuje, že za tento poplatok sa neposkytuje spotrebiteľovi
skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v predmetnej veci a to práve so zreteľom na neurčitosť a
nešpecifikovanosť predmetných 2/3-tín poplatku.

Za týchto okolností súd prvého stupňa vo všetkých bodoch rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie
ajnáležiteodôvodnil,nemožnopretosúhlasiťstým,žebyrozsudokbolnepreskúmateľnýprenedostatok
dôvodov, a preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
spojení s opravným uznesením v napadnutej časti, ktorou bolo žalobe vo veci samej vyhovené a ktorou
bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého žalobcovi ako úspešnému účastníkovi žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konanímnevznikli a žalovaný ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, preto
táto náhrada nebola priznaná žiadnemu z účastníkov.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.