Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/172/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222235
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222235.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č.
25, Bratislava, IČO: 35807598, v konaní zastúpená : Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanej : Slovenská republika zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. č.13, o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Júliou

Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou Okresnému súdu Nové Zámky 27.9.2012 domáhala zaviazania žalovanej
na zaplatenie majetkovej škody v sume 125,-Eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.438,32 Eur titulom

náhrady škody podľa Zákona č. 514/2000 Z.z. spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Nové Zámky v exekučnej veci vedenej proti povinnej A. Ö.. Žalobu odôvodnila tým, že v
pozícii oprávneného navrhol písomným podaním, a to postupom podľa ustanovenia § 38 a nasl.
Exekučného poriadku zvolenému súdnemu exekútorovu vykonať exekúciu, ktorá vznikla naplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Súdny exekútor predložil súdu návrh na
vykonanie exekúcie spolu s právoplatným exekučným titulom miestne a vecne príslušnému okresnému

súdu, t.j. Okresnému súdu Nové Zámky a požiadal o udelenie poverenia o vykonanie exekúcie. Prijatím
žiadosti došlo k zákonnému založeniu povinnosti súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť o nej
vzákonomstanovenejdobe.Vustanovení §44ods.2Exekučnéhoporiadkuplatnéhood1.6.2011je
založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie. Napriek
uvedenému exekučný súd o žiadosti rozhodol s omeškaním viac ako 303 dní, a to rozhodnutím, ktorým
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a to i napriek tomu, že ona vyvinula

enormné úsilie, aby docielila vecný posun v exekučnom konaní (po podaní návrhu sa dotázal na stav
konania a podával sťažnosti na prieťahy v konaní). Uvedený postup exekučného súdu hodnotí ako
nesprávny, v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Nečinnosť súdu nie je ničím
ospravedlniteľná a považuje ju za nesprávny úradný postup, ktorým jej bola spôsobená majetková škoda
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci
správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručeným žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,-Eur, na
udržiavanie a správu informačného systému 40,-Eur, na administratívne spracovanie textov urgenciíadresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu sumu na poštovné a telekomunikačné výdaje 15,-Eur, čiže spolu 125,-Eur. Výška
hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálne vedených nákladov, a to z dôvodu, že

presnú škodu by bolo možné vyčísliť len nepomernými ťažkosťami. Zároveň si uplatňuje náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uplatňuje si ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy za vnútorné zásady do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenia jej práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom

exekučného súdu sumu 1.438,32 Eur. Výpočet nároku urobil alikvotným pomerom 55,-Eur za každý
mesiac omeškania.

Pre vylúčenie všetkých sudcom Okresného súdu Nové Zámky z prejednávania a rozhodovania vo veci
Krajský súd v Nitre uznesením č. 7NcC/243/2012-9 zo dňa 19.10.2012 vec prikázal na ďalšie konanie

Okresnému súdu Komárno.

Žalovaná podala písomné vyjadrenie k žalobe dňa 9.5.2014, ktorým žalobu ako neopodstatnenú
navrhla zamietnuť. Podanie žalobkyne považovala za zmätočné hlavne z toho dôvodu, že žalobkyňa
v žalobe neuvádza konkrétnu spisovú značku exekučného konania, odkazuje síce na exekučný spis,

ale v skutočnosť prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. Namietala, že žalobkyňa nepredložila
ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vznik uplatnenej škody. V podaní neuvádza kroky,
ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Neuviedla ani v rámci predbežného prerokovania
jej právneho nároku, či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní
predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využila účinné právne

prostriedky nápravy na urýchlenie konania. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu SR
z 3.5.2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25. Mala za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaná, túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd
SR. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli jej doručené dňa 23.4.2012,
preto v čase podania žaloby na súd zákonná 6 mesačná lehota na prejednanie žiadosti do podania

návrhu neuplynula a preto nárok žalobkyne bol uplatnený na súde predčasne. Ďalej namietala, že
žalobkyňa i napriek výzve o doplnenie žiadosti o predbežné prejednanie svojho nároku na náhradu
škody nepreukázala požadované skutočnosti, nedoplnila žiadne informácie (dátum kedy sa dozvedela
o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu a ohrozenie práv zánikom povinného resp.
jeho insolvenciou, stratu kontaktu s povinným a pod.) a nedokázal uviesť skutočnosti, či bola podaná

sťažnostipredsedovisúdunaprieťahualeboústavnésťažnosť.Neposkytoltedasúčinnosťnapredbežné
prerokovania podanej žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežné prerokovať jeho nárok,
preto podľa § 4 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. uplatnený nárok žalobkyne nepovažuje za
predbežne prerokovaný. K nesprávnemu úradnému poukázal na súdnu prax, z ktorej vyplýva, že lehota
na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť

exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch
existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Mala
za to, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí v prípade, keď exekučným titulom je rozhodnutie
rozhodcovského súdu. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu I. ÚS 16/02, z ktorého
vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v

konaní. Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä
s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Ďalej namietal, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať existenciu
škody. Má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nekonkretizovala, či uplatňuje
skutočnú škodu alebo ušlý zisk a navyš zastáva názor, že žalobkyňou uvádzanú paušalizáciu vecných

nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodené, ani za ušlý majetkový prospech a
preto nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobkyňa nepreukázala,
že zavinením súdu v danej exekučnej veci jej skutočne vznikla škoda, jej výšku, ani príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou. Prenepreukázanie splnenia základných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v
zmysle citovaného zákona považovala žalobu za právne neopodstatnenú a žiadala ju v celom rozsahu
zamietnuť.

Dňa 8.12.2014 emailovým žalobkyňa navrhla prerušiť konanie z dôvodu, že pred Okresným súdom
Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie,
ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie
zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Okresný súd Prešov v uvedenej veci v súlade
s ustanovením § 109 ods.1 písm.c) O.s.p. rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho
dvoraEurópskejúnieoprejudicionálnychotázkach,ktorénavrhlapoložiťSlovenskárepublikazastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, a to:
- či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako

účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia;
-v prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu,

vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na absolútnu nečinnosť žalobkyne a vzhľadom na
nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského štátu;
-ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením;

-mávydaniebezdôvodnéhoobohatenia,akoprávnyprostriedoknápravy,prednosťprednáhradouškody.

Podľa § 109 ods.2 písm .c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Právny zástupca žalobkyne emailovým podaním došlým 10.12.2014 požiadal o odročenie pojednávania
na iný vhodný termín z dôvodu, že v uvedenom čase boli vytýčené pojednávania v právnej veci žalobcu
Pohotovosť, s.r.o. voči žalovanej SR vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 22C a 27C, pričom
jeho klient trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní a vylučuje substitúciu. žalobca požiadal

Podľa § 119 ods.2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti by mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, deň

keď sa účastník o dôvode dozvedel. Súd konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu žalobkyne
nebolo doručené včas v súlade s citovaným ustanovením O.s.p. a k žiadosti nebol pripojený žiaden
dôkaz o tom, v ktorých veciach Okresného súdu Komárno a kedy boli vytýčené pojednávania skôr ako
v predmetnej prejednávanej veci. Zároveň súd poznamenáva, že v plnomocenstve zo dňa 20.9.2012
udelenej žalobkyňou právnemu zástupcovi na zastupovanie v predmetnej veci žalobkyňa súhlasila,

aby splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu. Pre uvedené súd žiadosti o odročenie
pojednávania bez prejednania veci nevyhovel a podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti
účastníkov konania a právneho zástupcu žalobkyne.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové
Zámky 10Er/1172/09 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 3.10.2010 bola spísaná na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého zápisnica oprávneného :
Pohotovosť s.r.o. proti povinnej A. Ö.E. na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky 1.516,37 Eur,

úroku z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1.032,10 Eur od 14.3.2009 do zaplatenia,
trov konania 325,18 Eur a trov exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.
SR 11833/09 zo dňa 22.7.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.8.2009 a vykonateľnosť 13.8.2009.
Návrh na vykonanie exekúcie súdny exekútor postúpil Okresnému súdu Nové Zámky 27.10.2009 spolu svýpisom oprávneného z obchodného registra a exekučným titulom. Výzvou zo dňa 28.10.2009 exekučný
súd vyzval oprávneného cestou jeho právneho zástupcu, aby do 15 dní predložil zmluvy o úvere
uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou. Na výzvu oprávnený po urgencii zo dňa 9.7.2010 vyhovel

16.2.2011. Uznesením zo dňa 18.2.2011 exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26.11.2011. Nadväzujúc na toto uznesenie
exekučné konania bolo zastavené uznesením z 22.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.3.2012.
Žalobkyňa mala možnosť proti obidvom uneseniam podať odvolanie a tým zabrániť, aby nenadobudli
právoplatnosť a v končenom dôsledku aby exekúcia bola zastavená. Zákonom zaručené opravné

prostriedky žalobkyňa nevyužila, z čoho súd usudzuje, že s obidvomi uzneseniami súhlasila.

Podľa § 1 písm. a) a c) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 tento zákon upravuje a)
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je štátny orgán.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 psím. a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. o vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 - 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpisneustanovujeinak. Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju
inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d)závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto konaní osobitným predpisom (Občiansky zákonník).Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 41 ods. 2 psím. d) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011 exekúciu možno vykonať na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1,2 citovaného zákona exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45 ) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) .Aksúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučnéhotitulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Žalobkyňažiadosťamionáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmydoručenýmižalovanejpostupne
od23.4.2012do25.9.2012požiadala opredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyvexekučných
veciach,vktorýchvystupujeakooprávnený,vedenýchnaokresnýchsúdochSlovenskejrepubliky,medzi
nimi aj vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky (viď Zoznam žiadostí, položku 4286). Súdu

nepredložilarovnopisnávrhunapredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodypodanéhožalovanej,
iba kópiu sprievodného listu k žiadostiam spolu so zoznamom žiadostí, ktorý zoznam obsahuje iba
číslo zmluvy, meno a priezvisko povinného, dátum jeho narodenia, spisovú značku súdneho exekútora
a označenie exekučného súdu. Z predložených dokladov nemožno zistiť výšku požadovanej úhrady
uplatnenej v danom prípade návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, preto súd

nemohol preveriť či výška majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnená v tomto konaní je zhodná s
nárokom uplatneným v návrhu na predbežné prejednanie náhrady škody. Jej žiadosti do 6 mesiacov
od podania kladne vyhovené nebolo. Dôkazom uvedeného je aj obsah písomného vyjadrenia žalovanej.
Žaloba o náhradu škody a nemajetkovej ujmy bola podaná súdu pred uplynutím 6 mesačnej lehoty,
ktorá plynula žalovanej na prejednanie nároku, avšak ku dňu rozhodovania súdu o žalobe je zrejmé,

že žalovaná nárok žalobkyne neuznala a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila v lehote
stanovenej zákonom, preto súd bol toho názoru, že žaloba nie je predčasne podaná.

Otázku, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, je potrebné vždy posúdiť podľa okolností
konkrétneho prípadu. Úradný postup nespočíva vo vydaní rozhodnutia a s rozhodnutím dokonca nemusí

vôbec súvisieť. Všeobecne možno povedať, že nesprávnym úradným postupom je porušenie poriadku
postupu predpísaného právnymi normami. Podmienkou zodpovednosti štátu je vznik škody nesprávnym
úradným postupom. Táto škoda je spravidla majetkovou ujmou, t.j. zmenšením majetku poškodeného.
Môže však dôjsť aj tu k spôsobeniu nemajetkovej ujmy ako napr. náhrada bolestného a sťaženie
spoločenského uplatnenia. V každom prípade však musí byť daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym

konaním t.j. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zákon rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s
výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi, a to :
1) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 až § 17,

2) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 18 a §19 Zákona č.
58/69 Zb.

Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musí ísť o porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to pri takých úkonoch,

ktoré sú realizované v rámci rozhodovacej činnosti, avšak sa bezprostredne neodrazia v obsahu
vydaného rozhodnutia. O zodpovednosti za takto vzniknutú škodu môže ísť iba za splnenia toho
predpokladu, že poškodenému vznikla škoda t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá je v
príčinnej súvislosti s uvedeným postupom.Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je formou zodpovednosti štátu za
činnosť tých, ktorí plnia úlohy štátnych orgánov uvedené v § 1 ods.1. Nesprávnosť úradného postupu

možno charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami.

Dôkazná povinnosť v tomto spore zaťažuje žalobkyňu, ktorá je povinná preukázať všetky štyri základné

predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka,
a to:
a) porušenie právnej povinnosti
b) existenciu škody a jej výšku,
c) príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) zavinenie .

Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za tento druh škody podľa vyššie uvedeného sú:
nesprávnosť úradného postupu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a existenciou škody a zavinenie.

Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym

právom t.j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne
záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom
škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená
zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové

hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu pokiaľ to nie je vylúčené.
Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného síce neprejavuje, ale sa prejavuje
v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou
škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Pojem príčinnej súvislosti treba chápať ako súhrn príčin, ktoré
viedli k vzniku škody. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide

vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Existencia príčinnej súvislosti musí
byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Všetky tieto tri zákonné predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter objektívny na rozdiel od zavinenia, ktorý má charakter
subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Môže byť
úmyselné alebo nedbanlivostné. Pojem nesprávneho úradného postupu zákon presne nevymedzuje, len

uvedeným príkladov. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať ako porušenie
postupu stanoveného právnymi normami, teda činnosťou orgánov a nie rozhodovacou činnosťou.

Otázku, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd s ohľadom na

konkrétne okolnosti každej posudzovanej veci (predovšetkým z hľadiska zložitosti veci, správania
účastníka a postup súdu). Takúto kompetenciu súd v konaní o náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003
Z.z. nemá, iba Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti, alebo predseda súdu na podklade
sťažnosti na prieťahy. Uvedené súd poznamenáva i napriek tomu, že takéto podklady by boli relevantné
pre priznanie náhrady škody iba v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom od 1.1.2013.

Zároveň poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 16/2002, podľa ktorého samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.

Nárok na náhradu škody si žalobkyňa uplatňuje podľa § 9 Zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že
exekučný súd svojim postupom porušil povinnosť orgánu verejnej moci vydať rozhodnutie (poverenie

na vykonanie exekúcie) v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote a bez zbytočných prieťahov v konaní.
I keď v žalobe uvádza, že vyvinula enormné úsilie za účelom vydania rozhodnutia, a to spísala, aj
podala dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 žiadosť o informáciu o stave konania, kde
namietala porušovanie svojich práv, v exekučnom spise Okresného súdu Nové Zámky 10ER/1172/2009
takéto podania oprávneného sa nenachádzajú. Žalobkyňa nepredložila dôkaz na preukázanie tvrdenia,

že dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 podala sťažnosť na prieťahy v konaní v nadväznosti na
nesprávny procesný postup súdu. Súd nezistil, že v súvislosti s prípadným prieťahom v danej veci viedlo
disciplinárne konanie, alebo že by sa riešila sťažnosť na prieťahy v konaní či už predsedom príslušného
okresného súdu, Ústavným súdom Slovenskej republiky, alebo Európskym súdom pre ľudské práva.Žalobkyňa ani netvrdila, že uvedené podklady potrebné pre ustálenie nesprávneho úradného postupu
boli v predmetnej exekučnej veci dané. Uvedené súd poznamenáva i napriek tomu, že takéto podklady
by boli relevantné pre priznanie náhrady škody iba v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona v znení

účinnom od 1.1.2013. Zároveň poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 16/2002, podľa
ktorého samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.

Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady konania ako je
zhromažďovaniepodkladov,hodnotenieskutočnostíaprávneposúdenie,akmalizanásledoknesprávne

rozhodnutie.Takéhotonárokubysapoškodenýmôžedomáhaťpodľa §5ods.1Zákonač.514/2003
Z.z. v prípade, že by bolo rozhodnutie exekučného súdu nezákonné. Ak sa právny názor vyslovený
v rozsudku ukáže následne ako nesprávny, nejde o nesprávny úradný postup ale za splnenia ďalších
zákonných podmienok môže ísť o nezákonné rozhodnutie, za ktoré by štát nesie zodpovednosť len v
prípade, ak by bolo takéto rozhodnutie zrušené alebo zmenené. Vykonanie dokazovania, ktoré považuje
účastník za nadbytočné (v danom prípade protizákonné), nie je nesprávnym úradným postupom.

Rozhodovaciu činnosť súdov nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup (viď. uznesenie NS
ČR č. 25Co/1018/2007 zo dňa 25.8.2009). Žalobkyňa vytýka exekučnému súdu, že preskúmaval
exekučný titul, čo v rámci exekučného konania nebola v jeho právomoci a týmto spôsobil prieťahy
v konaní, keďže poverenie na vykonanie exekúcie nevydal v zákonnej 15 dňovej lehote. Podľa §
41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie možné vydať poverenie na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených. Až neskôr bolo ustanovenie § 41 ods.2 Exekučného poriadku
novelizovaný tak, že exekučným titulom boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Žalobkyňa
interpretovala názor, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i)
Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol zahrnutý do § 41 ods. 2 psím. d)

Exekučného poriadku až novelou č. 144/2010 Z.z. účinnou od 1.6.2011. Novelizácia tohto zákonného
ustanovenia by bola nadbytočná ak by išlo o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. i) Exekučného
poriadku. To, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP,
vyplýva aj z komentára k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 1.6.2010
o zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu

potreby preskúmavania exekučného titulu a spotrebiteľských zmlúv na základe ktorých boli exekučné
tituly vydané za účelom posúdenia prípustnosti exekúcie. Zákon č. 144/2010 Z.z. sa vzťahuje aj na
konaniazačatépredúčinnosťoutohtozákona.Prevýkladtohtozákonajepodstatnýúmyselzákonodarcu
prezentovaný v dôvodovej správe k novele § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zakladalo povinnosť súdu vydať poverenie v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom. Táto lehota sa však netýkala vecí, v ktorých exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok. Zo samotného znenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vyplýva oprávnenie

exekučného súdu bez návrhu skúmať exekučný titul tak z formálneho, ako aj z vecného hľadiska (či
exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, či je vykonateľný). Ak je predmetom
rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj v prípade, že účastník konania,
ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd nie len oprávnený ale aj povinný skúmať

platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zistenia rozporu rozhodcovského rozsudku so zákonom
nepovažovať exekučný titul za vykonateľný. V danom prípade exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok, ktorý bol súd oprávnený ex offo podrobiť kontrole za účelom zistenia, či bol vydaný v súlade
so zákonom o rozhodcovskom konaní, či zmluva o úvere o ktorý sa opiera rozhodcovský rozsudok
neobsahuje neprijateľné podmienky, či rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade so Zákonom o

rozhodcovskom konaní a v súlade s ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.

Žalobkyňa nekonkretizovala, prečo samotné konštatovanie porušenia práva nie je pre ňu dostatočným
zadosťučinením. Nepredložila žiadne dôkazy, svoje tvrdenia náležite nezdôvodnila, nepreukázala aká
nemajetková (morálna) ujma jej ako právnickej osobe vznikla, ani závažnosť ujmy a jej následkov.

Iba všeobecne poukazuje na vnútorné zásahy do spoločnosti, na ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci. Z vlastnej činnosti je súdu známe, že žalobkyňa ako nebankový subjekt v rozpore s platnými
právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľov poskytuje množstvo úverov (viď výšku zmluvných úrokov,pokút, ktoré nie sú zmluvnými stranami individuálne dohodnuté). Príjmy žalobkyne z týchto úverov
v porovnaní s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký
ekonomický dopad na žalobkyňu a na jej ďalšiu existenciu. Skutočnosť, že žalobkyňa poskytuje úvery

bez zabezpečenia, bez preverovania solventnosti subjektov, návratnosť úveru, tak ako to robia iné
peňažné ústavy, nemožno vykladať na ťarchu žalovanej. Takému konaniu nemožno poskytnúť právnu
ochranu. V súvislosti s uplatnenou majetkovou škodou súd poukazuje na to, že žalobkyňa nepreukázala,
že bez vydania rozhodnutia exekučného titulu, bez tvrdených prieťahov v konaní exekučného súdu by
nebolo došlo k vzniku uplatnenej škody. Mala preukázať, že pred rozhodnutím exekučného súdu (pred

údajnými prieťahmi) bola majetková situácia povinného taká, že by umožnila uspokojenie jej pohľadávky
v celom rozsahu. Bola povinná preukázať, že len v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu
súdu došlo k takému zmenšeniu majetku povinného, ktorá jej znemožnila uspokojiť pohľadávku priznanú
exekučnýmtitulomaspôsobilajejškoduvcelejvýškevymáhanejpohľadávky.Kznemožneniuuplatnenia
práva oprávnenej v občianskom súdom konaní pre prekážku res iudicata ak nelegálnemu postupu
súdu opätovným posúdením práv oprávnenej priznaného právoplatným rozhodcovským rozsudkom súd

poukazuje na to, že žalobkyňa si nevyužila svoje zákonné právo napadnúť odvolaním rozhodnutia
exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia a o zastavení exekúcie, čiže nevynaložila
právom očakávané úsilie, aby zabránila právoplatnému zastaveniu exekučného konania.

Z činnosti súdu je známe, že na preukázanie výšky majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobkyňa

predložila znalecký posudok č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave. Znalecký ústav v závere
posudku uvádza, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné,
telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému vypočítal majetkovú ujmu vzniknutej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či
zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. V prípade žalôb o udelenie
poverenia po zákonom stanovenej lehote mzdové náklady určil sumou 4,15 Eur, náklady na tlač 5,31
Eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86 Eur, náklady na poštovné 3,01 Eur, náklady
na telekomunikačné služby 4,43 Eur, t.j. spolu 30,76 Eur. Súd bol toho názoru, že znalecký posudok
ústavu nie dôkazom vzniku uplatnenej majetkovej škody. Výpočet škody obsahuje štyri základné

časti: zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu informačného systému a nálady
na telekomunikačné služby. V posudku sa uvádza, že spoločnosť v rámci vymáhania pohľadávok
(vo veciach nerozhodnutých v zákonnej lehote) musela realizovať nasledovné činnosti: 1. poverenie
skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej veci, 2. overenie skutočnosti ako súd rozhodol o žiadosti o
vydanie poverenia, 3. urgovanie vydanie rozhodnutia, 4. urgencie a spracovanie žiadosti na postup

súdu, 5. úhrada poplatkov, 6. spracovanie reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového stanoviska, 7.
overovanie bonity dlžníka a 8. Overovanie prijatia ekonomického podania-sťažnoti. Závery vyslovené
v znaleckom posudku na náklady na mzdu pracovníkov, poštovné, telekomunikačné služby, náklady
na tlač, na úpravu informačného systému sú len vo všeobecnej rovine bez konkretizácie údajov z
ktorých znalecký ústav pri vyčíslení nákladov vychádzal. Nie je z neho zrejmé za akú dobu a na aký

počet exekučných vecí boli náklady z ktorých ústav vychádzal, vynaložené, či iba na veci, v ktorých si
žalobkyňauplatňujenároknanáhraduškodynesprávnymúradnýmpostupom,alebonavšetkyexekučné
veci v ktorých má žalobkyňa postavenie oprávnenej a nie je podložený dôkazmi Pre uvedené súd
znalecký posudok Ekonomickej univerzity v Bratislave nepovažoval za dôkaz preukázania majetkovej
škody uplatnenej v konaní, preto na neho neprihliadol.

Dôkaznébremenovtomtokonanípodľa120ods.1O.s.p.zaťažuježalobkyňu.Podunesenímdôkazného
bremena sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z vykonaného
dokazovania. Je vecou účastníkov, aby sa o svoje práva starali a pokiaľ sa stane, že účastníkom
produkovaný dôkaz nesvedčí o jeho skutkových tvrdeniach, v spore podľahne. Je nepochybné, že

exekučný súd o žiadosti exekútora rozhodol po vyše 5 mesiacov, avšak žalobkyňa neprodukovala,
ani nenavrhla dôkaz k tomu, že jej pohľadávka v prípade udelenia poverenia do 15 dní bola reálne
vymožiteľná od povinného, že ňou uplatnená škoda spočíva v zmenšení jej majetku, alebo v ušlom
zisku, ale ako majetkovú škodu uvádza vynaložené náklady spojené s jej činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti

o udelenie poverenia a rozhodnutím súdu o nej. Taktiež nepreukázala vznik nemajetkovej ujmy, ani
príčinnú súvislosť medzi vznikom majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu. Z uvedeného dôvodu súd žalobu považoval za neopodstatnenú a pre
neunesenie dôkazného bremena ju zamietol. Z toho istého dôvodu, teda pre nepreukázanie základnýchpredpokladov vzniku zodpovednosti za škodu uznesením pred začatím pojednávania nevyhovel ani
návrhu žalobkyne na prerušenie konania, ktorý považoval za nedôvodný.

Úspešnej žalovanej náhradu trov konania podľa § 142 ods.1 O.s.p. nepriznal, nakoľko žiadne trovy jej
nevznikli, náhradu trov konania si ani neuplatnila

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.