Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113220110
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113220110.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Mareka Košča a JUDr. Romana Tótha v právnej veci žalobcu: Q. Y., T.. XX.X.XXXX, H. Ž. XXX,
zastúpeného JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou, Plzenská 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému:
Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zastúpenému
Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785, o

zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. 13C/182/2013-210 zo dňa 15.12.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice,
Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO 44 325 452 zo dňa 19. januára 2012 pod sp. zn. 3 C 2247/2012.
Návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, zo dňa 19. januára 2012 pod sp. zn. 3 C
2247/2012 do právoplatného skončenia konania v tejto veci. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 415,40 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu 4.7.2013 sa žalobca domáhal, aby súd
odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, sp.
zn. 3C/2247/2012 zo dňa 19.1.2012 na čas do rozhodnutia
vo veci samej a vydal rozsudok, ktorým by zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice,

Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/2247/2012 zo dňa 19.1.2012 a uložil žalovanému povinnosť nahradiť
mu trovy konania. Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že dňa 6.5.2008 uzatvoril žalobca
so žalovaným poistnú zmluvu č. 4474490007. Z priloženej prílohy súd zistil, že v rovnaký deň
žalobca podpísal Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou
poisťovňou Rapid, a.s. (ďalej len „VPP“) marginálne v spodnej časti označené ako Všeobecné poistné
podmienky (21-05-07). Arbitrážny súd Košice dňa 19.1.2012 vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým

žalobcovi (vtedy žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť požadovanú sumu, alebo v tej istej lehote
podať odpor. V odôvodnení poukázal aj na to, že z písomného poverenia žalobcu z 1.1.2009, resp.
z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých
sporov Arbitrážny súd Košice, a tento je orgánom príslušným vo veci konať a rozhodnúť. Žalobca
namietal platnosť rozhodcovskej doložky. Podľa napadnutého rozhodcovského rozsudku rozhodcovské
konanie vychádzalo z časti XV. Všeobecných poistných podmienok k poistnej zmluve uzatvorenej medzi

žalobcom a žalovaným, ktorá spadá pod režim spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Podľa rozhodcovskej doložky a časti XV. Všeobecných poistných podmienok, poisťovňa apoistníksadohodli,ževšetkyvzájomnésporyaspornénárokyzpoisteniasarozhodnúvrozhodcovskom
konaní. Podľa súdu prvého stupňa toto ustanovenie zodpovedá definícii neprijateľnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ a pre posúdenie jej platnosti bolo preto rozhodujúce

zistenie v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ či bola individuálne dojednaná. Prvostupňový súd poukázal na
to, že zmluvné ustanovenie o rozhodcovskej doložke bolo pripravené vopred, a hoci sa s ním žalobca
mohol oboznámiť pred jeho podpisom, nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah, a toto ustanovenie tak v
zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalobca mal k osobitným
zmluvným dojednaniam na výber len, či predložený návrh podpíše alebo nie. Pri rozhodcovskej doložke

(odkazujúcej na časť XV. Všeobecných poistných podmienok) však v tomto prípade nešlo len o to,
či sa účastníci podrobia rozhodcovskému konaniu alebo nie, ale aj o dohodu na osobe rozhodcu
(rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia podľa časti XV. Všeobecných poistných
podmienok (obsiahnutých v predtlačenom formulári), a v konečnom dôsledku aj o dohodu o pravidlách
rozhodcovského konania (§ 26 ods. 2, § 12 ods. 6 ZoRK), ktorých obsah (na predtlačenom formulári)
však už žalobca (spotrebiteľ) nemohol ovplyvniť, a bol tak viazaný obsahom, ktorý mu jednostranne

(bez individuálneho dojednania) nanútil žalovaný (dodávateľ). Okrem toto súd poukázal aj na to, že
rozhodcovská doložka bola písomne dojednaná v rámci tzv. ďalších zmluvných dojednaní súčasne s
inými ustanoveniami (napr. o zániku poistenia pre neplatenie). V danom prípade teda rozhodcovská
doložka nebola dojednaná ani gramaticky jednotlivo a osobitne (a teda individuálne), ale len spolu s
ďalšími zmluvnými ustanoveniami (v ich rámci), pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť meniť ich obsah,

resp. pôsobenie niektorých z nich vylúčiť. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, a preto
je s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ ako neprijateľná podmienka neplatná. Vzhľadom na záver
o neplatnosti rozhodcovskej doložky, postačujúci na zrušenie rozhodcovského rozsudku, prvostupňový
súd rozhodcovský rozsudok zrušil pre neplatnosť rozhodcovskej doložky podľa § 40 ods. 1 písm. c)
ZoRK. Žalobca požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku. Keďže súd

považoval žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za opodstatnenú a tento v celom rozsahu zrušil,
na doplnenie ochrany v zmysle ust. § 40 ods. 2 ZoRK zároveň vyhovel
aj tomuto jeho návrhu a vykonateľnosť zrušovaného rozhodcovského rozsudku odložil do právoplatnosti
rozhodnutia o tejto veci (zrušenia rozhodcovského rozsudku). Písomným podaním zo dňa 6.1.2014
žalovaný podal návrh na prerušenie konania s odôvodnením, že v prebiehajúcom konaní sa žalobca

oprel o právne závery uvedené v Uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012. Uviedol, že
uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2013 ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť,
ktorou žalovaný namieta porušenie svojho základného práva okrem iného aj postupom a Uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012, ktoré podľa neho bude pravdepodobne zrušené, a preto
vzhľadom na okolnosť, že v konaní pred ústavným súdom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre toto súdne konanie, navrhol toto súdne konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušiť až
do právoplatného ukončenia konania pred ústavným súdom. Prvostupňový súd preskúmal návrh na
prerušenie konania, a keďže akékoľvek individuálne rozhodnutia súdov v inej právnej veci nie sú v tomto
konaní pre súd záväzné, návrh na prerušenie konania do právoplatného ukončenia vyššie uvedeného
konania pred ústavným súdom zamietol, pretože posudzovanie rozhodujúcich otázok patrí do právomoci

súdu, a v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. nejde o konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu. O trovách tohto konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
keď žalobcovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania potrebných
na účelné uplatňovanie práva pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd v roku 2013) po 60,07 Eur a 4 úkony právnej

služby za účasť na pojednávaní 13.1.2014, 4.6.2014, 21.11.2014 a 15.12.2014 vo výške 61,87 Eur, čo
po prirátaní režijného paušálu vo výške 2 x 7,81 Eur k dvom úkonom v roku 2013 a 4 x 8,04 Eur k
štyrom úkonom v roku 2014 predstavuje spolu 415,40 Eur. Vo vzťahu k prípadným pochybnostiam o
náhrade trov konania v súvislosti s nadväzujúcim konaním poukázal na to, že teraz rozhodoval o trovách
tohto konania, v ktorom bol žalobca úspešný, a ktoré mu preukázateľne vznikli. O trovách ďalšieho

nadväzujúceho, ale samostatného konania, ktorého predmet je odlišný, a ktorého výsledok nemožno
dopredu prejudikovať, sa bude rozhodovať v inom konaní. Pre úplnosť dodal, že o trovách sa rozhoduje
na návrh (kedykoľvek), v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. iba spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Rozsudok považuje za nezákonný a nesprávny
v celom rozsahu z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p.. Navrhuje
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Nazáver uviedol, že chýbajúce náležitosti odvolania spočívajúce v odôvodnení a konkretizácii odvolacích
dôvodov doplní po postupe súdu podľa § 209 ods. 1 O.s.p..

Napadnutý rozsudok okresného súdu bol doručený právnemu zástupcovi žalovaného dňa 2.2.2015,
takže odvolacia lehota uplynula 17.2.2015. Po tejto lehote, dňa 23.2.2015 došlo k doplneniu odvolania.

Odvolací súd poukazuje na to, že rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Preto na doplnenie

odvolacích dôvodov po lehote už odvolací súd prihliadať nemohol. Odvolací súd bol viazaný dôvodmi
a rozsahom odvolania doručeného súdu 18.2.2015.
Náležitosti odvolania sú uvedené v § 205 ods. 1 O.s.p. s tým, že podľa § 109 ods. 1 O.s.p. súd prvého
stupňauznesenímvyzvetoho,ktopodalodvolanieneobsahujúcenáležitostipodľa§205ods.1,2O.s.p.,
aby chýbajúce náležitosti doplnil. Obdobne podľa § 211 ods. 1 O.s.p. aj odvolací súd môže vyzvať
toho, aby doplnil chýbajúce náležitosti návrhu, pričom odvolací súd poukazuje na to, že vady odvolania

doplnil žalovaný až podaním z 22.2.2015, takže výzva odvolacieho súdu a ani súdu prvého stupňa na
odstránenie vád nebola potrebná. Ale toto doplnenie bolo urobené už po odvolacej lehote 15 dní, preto
na rozšírené dôvody odvolania v zmysle § 205 ods. 3 O.s.p. odvolací súd už nemohol prihliadať. Preto
krajský súd vychádza len z odvolania žalovaného zo dňa 13.2.2015 podaného v odvolacej lehote dňa
16.2.2015, ktoré však neobsahuje žiadne zdôvodnenie odvolacích dôvodov.

Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. potvrdil ako
vecne správny. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené zodpovedajúco ust. §

211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolacísúdsastotožňujesdôvodmirozhodnutiaokresnéhosúduanatietovpodrobnostiachodkazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva nasledovné:

Po preskúmaní rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v
dostatočnom rozsahu a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie
náležite a podrobne odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O.s.p..

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Vhodnotenískutkovýchzistení
neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

Z citovaného ustanovenia vyplýva možnosť prerušenia konania, ak výsledok iného sporu začatého
na podnet účastníka môže relevantne ovplyvniť výsledok sporu, v ktorom sa má konanie prerušiť.
Prerušenie konania podľa tohto ustanovenia je možné, ak sa začalo konanie aj z podnetu súdu.

Uvedený postup teda upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená, prerušenie konania,
ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Dôvodom pre takýto postup je predovšetkým otázka hospodárnosti
konania. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná
možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení,

a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia slúžiaceho účelu racionálnej
organizácie postupu pri riadení príslušného konania má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a
účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a spomedzi viacerých opatrení použiť to,
ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Z týchto dôvodovtreba teda považovať prerušenie konania vo všeobecnosti skôr za výnimku ako pravidlo. Treba mať
pritom na zreteli aj to, že úlohou súdu, len čo sa konanie začalo, je i bez ďalších návrhov postupovať
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (§ 100 ods. 1 O.s.p.). Z tohto ustanovenia

vyplývajúca zásada oficiality znamená pre súd povinnosť pokračovať v začatom konaní, zistiť všetky
skutočnosti potrebné pre rozhodnutie a z nich vyvodiť skutkový a právny záver a o veci rozhodnúť.
Uvedený cieľ musí dosiahnuť vlastnou procesnou činnosťou.

Návrh na prerušenie konania žalovaný odôvodnil tým, že v konaní pred Ústavným súdom SR pod sp.

zn. II. ÚS 382/2013 sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v predmetnej veci.

Nie je sporným to, že Ústavný súd SR prijal na ďalšie konanie aj sťažnosť žalovanej spoločnosti,
ktorá sa viaže na postup dovolacieho súdu vo veci 6Cdo/1/2012, či 5Cdo 112/2012. Konanie sa na
Ústavnom súde vedie pod sp. zn. II. ÚS 382/2013. Uvedené konanie však podľa názoru odvolacieho
súdu nemôže mať taký vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci, ktorá by odôvodňovala fakultatívnu

možnosť prerušenia predmetného konania. Pri úvahe o tom, či sa konanie pri fakultatívnej možnosti,
ako vyplýva z ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. preruší, alebo, či súd prijme iné vhodné opatrenia, treba
mať na zreteli vždy konkrétny prípad. K prerušeniu konania môže podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd
pristúpiť len vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom je riešená alebo môže byť riešená otázka, ktorá
môže mať význam pre jeho rozhodnutie a ktorú by si inak mohol predbežne vyriešiť sám (§ 135 ods. 2

O.s.p.). Skutočnosti, o ktoré žalovaný opiera svoj návrh na prerušenie konania, treba posudzovať aj z
pohľadu, či opatrenie, ktoré súd prijme v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., nebude na ujmu ústavného
práva účastníka, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov tak, ako je to zaručené v článku
48 ods. 2 Ústavy SR.

Ak má byť predbežnou otázkou, ktorá má byť riešená v tomto konaní, posúdenie platnosti rozhodcovskej
zmluvy, či rozhodcovskej doložky, je odvolací súd toho názoru, že túto otázku si môže konajúci súd
vyriešiť a nie je vyriešenie tejto otázky závislé na rozhodnutí v konaní vedenom na Ústavnom súde tak,
ako to uviedol v návrhu žalovaný. Ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu je už známe aj to, že Ústavný
súd Slovenskej republiky dňa 30.9.2014 vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 382/2013 o sťažnostiach

obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s., ktorými namietala porušenie jej základných
práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Lučenec sp. zn. 17 Er
1101/2010 z 19. januára 2011 a sp. zn. 12 Er 286/2011 z 18. mája 2011, postupom a rozhodnutiami

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE 171/2011 z 23. júna 2011 a sp. zn. 1 CoE 418/2011
z 8. augusta 2011 a postupom a rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo
1/2012 z 21. marca 2012 a sp. zn. 5 Cdo 112/2012 z 22. novembra 2012 rozhodol tak, že a) základné
práva obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE 171/2011 z 23. júna 2011 a sp. zn. 1 CoE 418/2011 z 8. augusta 2011
a postupom a rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. marca
2012 a sp. zn. 5 Cdo 112/2012 z 22. novembra 2012 porušené neboli, a b) sťažnostiam obchodnej
spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., vo zvyšnej časti nevyhovuje.

Keďže v konaní pred Ústavným súdom SR pod sp.zn. II. ÚS 382/2013 žalovaný úspešný nebol, jeho
návrh na prerušenie konania sa stal bezpredmetným.

Podľa ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského

konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

V zmysle tohto ustanovenia je odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku dočasným a
preventívnym procesným úkonom súdu, ktorým na určitú dobu suspenduje jeden z účinkov súdneho

rozhodnutia. Takto plní významnú ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k úspešnému odkladu
vykonateľnosti, napomáha k predchádzaniu možného vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy. Postup
podľa citovaného rozhodnutia založený na odklade vykonateľnosti rozhodnutia je tak rozhodnutím
dočasným i predbežným. Dočasnosť spočíva v tom, že vykonateľnosť sa len odkladá (v prejednávanejveci do právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu vo veci samej o podanej žalobe). Preventívnosť
spočíva v snahe predísť vzniku škody i nemajetkovej ujmy povinným osobám, ktoré by mohli vzniknúť
ako dôsledok núteného výkonu napadnutého rozhodnutia, t.j. exekúcie založenej na predmetnom

rozhodcovskom rozsudku.

V prejednávanej veci je predmetom žaloby práve rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobca
domáha. Odvolací súd vzal do úvahy charakter samotného konania, v ktorého prípade realizácie
exekúcie existuje reálna majetková ujma žalobcu. Za takéhoto stavu je postup súdu prvého stupňa

o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku založený na aplikácii ust. § 40 ods. 2 zák. o
rozhodcovskom konaní.

Je nepochybné, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá
vo VPP a osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. Odpoveď na túto otázku

možno nájsť v § 53 ods. 2 OZ. Individuálne dojednanie v zmysle neho je vylúčené tam, kde spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom
formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah.
Dôkazné bremeno
preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi teda žalovanom tak, ako to jasne

vyplývaz§53ods.3OZ,ktorýdokoncazakotvujefikciuotom,žezmluvnéustanoveniasanepovažujúza
individuálne dohodnuté, opak musí preukázať dodávateľ. V danom prípade žalovaný však toto dôkazné
bremeno neuniesol a ťažko si možno predstaviť opak v prípade predtlačeného formulára.

Pri posudzovaní spotrebiteľských zmlúv je potrebné si uvedomiť, že nie je dôležité to, že spotrebiteľ

zmluvu podpísal a s podmienkami zmluvy súhlasil. Ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú
formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane (spotrebiteľovi) ich modifikáciu,
predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane spotrebiteľa (Nález Ústavného súdu
ČR III. ÚS 562/12 zo dňa 24.10.2013, I. ÚS 199/11). Tento uhol pohľadu spočívajúci v rozhodujúcom
princípe a to princípe ochrany práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je rozhodujúci pri

spotrebiteľských právnych vzťahoch.

Rozhodcovský súd si podľa rozhodcovskej doložky vyberá sám žalovaný. Už táto okolnosť vyvoláva
pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského súdu, keďže aj jeho činnosť má charakter podnikania.
Aj Ústavný súd ČR v Náleze II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011 uviedol, že v rozhodcovskom konaní

ide o vyjasnenie a urovnanie vzájomných práv, ktoré sa realizujú činnosťou rozhodcu v zastúpení
strán, ktoré na rozhodcu zmluvou delegovali svoju vôľu. Preto rozhodcovské konanie nie je konaním
súdneho typu a to vedie k prísnejšiemu nazeraniu na rozhodcovskú doložku a jej náležitostí tak, aby
nepredstavovali neprimerané podmienky v spotrebiteľských zmluvách a teda nevyvolávali nerovnováhu
medzi účastníkmi konania a neviedli k značnej procesnej nevýhode jedného z účastníkov. Táto procesná

nerovnováha môže spočívať aj v zbavení spotrebiteľa ochranných ustanovení právneho poriadku o
ochrane spotrebiteľa napr. formou rozhodovania na základe zásad spravodlivosti. Ústavný súd ČR
ďalej uvádza, že to, aby rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách bola platne dojednaná,
predpokladá predovšetkým transparentné pravidlá pre určenie rozhodcu. V tejto súvislosti možno
poukázať aj na ďalší Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 2735/11 zo dňa 3.4.2012, v ktorom sa zdôrazňuje,

že právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane
vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel,
nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

V Náleze Ústavného súdu ČR II. ÚS 2164/10 sa ďalej uvádza, že rozhodcovské konanie musí zaručovať

procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo na mieste v prípade, ak by spotrebiteľ
neuzavrel rozhodcovskú doložku (napr. ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných
prekážok v uplatnení spotrebiteľských práv). Podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky
procesného charakteru musia garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ
znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, teda spotrebiteľa.

Uplatňovanie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy, či už v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred
všeobecným súdom je svojim charakterom sporom zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto aj v konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku tento charakter musí súd mať na zreteli.Aj tieto skutočnosti súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia správne vyhodnotil.

Preto, ak súd prvého stupňa správne vyriešil predbežne otázku platnosti rozhodcovskej doložky a
dospel k záveru o tom, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v čl. XV. VPP je
neprijateľná a teda neplatná, bol daný aj zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z.. Za takéhoto stavu správne aj vyhovel návrhu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd rozsudok vydal na základe neplatnej rozhodcovskej

zmluvy.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V otázke náhrady trov konania prvostupňový súd správne podriadil ich režim ustanoveniu § 142 ods.

1 O.s.p., keďže žalobca mal vo veci plný úspech, čím mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatnenie svojho práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

Prvostupňový súd rozhodol správne, keď zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy
konania.

Vo vzťahu k výpočtu náhrady trov konania prvostupňovým súdom neboli zo strany odvolateľa podané
námietky, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod výšku trov určených
súdom prvého stupňa preskúmavať.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p.. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol a žalobcovi žiadne trovy nevznikli, preto odvolací

súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.