Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010238
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814010238.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému H. C., nar. X.X.XXXX v H.,
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm.b) Tr.zák. s poukazom na § 138
písm.b) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 9.9.2014,
sp.zn. 3T/64/2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. marca 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného H. C. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 9.9.2014, sp.zn. 3T/64/2014, bol obžalovaný
H. C. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm.b) Tr.zák. s
poukazom na § 138 písm.b) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva
povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry S. V., nar. X.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza

sp. zn. 13P/670/2005 zo dňa 17.1.2006, právoplatným dňa 18.8.2006, bol zaviazaný prispievať na jej
výživusumou1.600,-Sk(53,11eur),vždydo5.dňavmesiaci,dorúkmatkydieťaťaO.V.,nar.X.X.XXXX,
v období od 1.8.2005 do 9.9.2014 v Prievidzi, s výnimkou obdobia od 28.8.2007 do 31.10.2008 a do
23.11.2011 do 24.7.2012, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody a vo väzbe, sa plneniu vyživovacej
povinnosti úmyselne vyhýbal tým, že nemal vážny záujem o prácu, pretože pracovné pomery vo firmách
Majostav Nováky, s.r.o., Scheuch, s.r.o., Unistav Prievidza, a.s., Niko Invest, s.r.o., Treja, s.r.o., Topos

Tovarníky, O. N., skončil sám resp. z podnetu firiem z dôvodu nedodržiavania pracovnej disciplíny,
zamestnávateľom vyživovaciu povinnosť nenahlásil, čím zostal dlhovať O. V. za obdobie od 1.8.2005 do
9.9.2014 sumu 4.384,85 eur, s výnimkou uhradeného výživného vo výške 1.241,45 eur (37.400,- Sk) a
ÚraduprácesociálnychvecíarodinyvPrievidzizaobdobieod1.7.2007do31.10.2007sumu212,44eur.

Za to bol odsúdený podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona,

37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní
20 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti výroku o treste citovaného rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný H. C., v ktorom

uviedol, že uložený trest považuje za príliš vysoký a je ochotný si svoj dlh vyrovnať v blízkej dobe.

Na verejnom zasadnutí o odvolaní, konanom za splnenia všetkých zákonných podmienok v
neprítomnosti obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že navrhuje odvolanie
obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr.por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutýchvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom,
čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.por.
o vine, uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy

podľa § 207 ods.2, ods.3 písm.b) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.b), pretože tento svojím konaním
popísaným v skutku naplnil všetky zákonné znaky citovaného trestného činu. Z oznámenia oprávnenej
matky O. V. zistil, že obžalovaný do dňa konania verejného zasadnutia dlžné výživné neuhradil. Keďže
odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine
predchádzajúcomnezistilchybyodvolanímnevytýkané aodôvodňujúcepodaniedovolania,preskúmalz
podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného

nie je dôvodné.

Je potrebné uviesť, že pri ukladaní trestu okresný súd prihliadol na všetky dôležité skutočnosti a zásady,
najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené,

že celkovo bol doposiaľ bol 11 krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, z toho 7 krát
pred spáchaním skutku a u časti odsúdení sa na neho hľadí ako by nebol odsúdený. Boli mu
ukladané aj nepodmienečné tresty odňatia slobody. V posledných dvoch prípadoch išlo jednak o
odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/166/2012, zo dňa 9.5.2014, právoplatným
dňa 9.11.2015 pre prečin podľa § 289 ods.1 Tr.zák., za čo bol H. C. uložený súhrnný trest odňatia

slobody na 10 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na 4 roky a súčasne bol zrušený výrok o treste z rozsudku
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/17/2012 z 4.3.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 30.5.2012, sp.zn. 23Tos/49/2012. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Prievidza zo dňa 13.10.2014, sp.zn. 1T/237/2012, právoplatným dňa 12.3.2015, pre prečin útoku

na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm. a) Tr.zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
na 28 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Krajský
súd vzhľadom na uvedené zisťoval, či neprichádza do úvahy ukladať obžalovanému súhrnný trest.
Obžalovaný sa prejednávaného skutku, kedy ide o trvajúci trestný čin, dopustil v období od 1.8.2005 do
9.9.2014, teda páchal trestnú činnosť aj po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu vo veci Okresného

súdu Prievidza, sp.zn. 2T/166/2012 a nie je zákonný dôvod na ukladanie súhrnného trestu. Pokiaľ ide o
trestnú vec Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1T/237/2012, krajský súd z tohto trestného spisu zistil, že
dňa 28.2.2014 bol vo veci vydaný trestný rozkaz, ktorý obžalovaný prevzal dňa 30.3.2014. S poukazom
na znenie ustanovenia § 42 ods.1 Tr.zák. potom krajský súd musel konštatovať, že nie sú splnené
podmienky na uloženie súhrnného trestu ani vo vzťahu k tomuto odsúdeniu, keďže doručenie trestného

rozkazu má účinky vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku a je prekážkou pre uloženie súhrnného trestu.
Napokon k osobe obžalovaného súd zistil, že pred spáchaním prejednávaného skutku bol tiež postihnutý
priestupkovým orgánom za priestupok ako vyplýva zo správy na č.l. 206-207. Z ostatných správ k
osobe obžalovaného sú zrejmé len evidenčné údaje, žiadne iné negatívne ani pozitívne poznatky.
Obžalovanému v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. poľahčovalo, že sa k spáchaniu trestného činu priznal

a jeho spáchanie úprimne oľutoval, na druhej strane mu v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona
priťažovalo, že už bol za trestný čin odsúdený.

Vzhľadom na vyššie uvedené po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu
a výmery trestu, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel aj odvolací súd

k záveru, že trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa v rámci trestnej sadzby ustanovenia
§ 207 ods.3 Tr. zák. za použitia § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. vo výmere
20 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol obžalovaný podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, je zákonný, primeraný a bude ním
splnený účel trestu v zmysle § 34 ods.1 Tr. zák.

Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného H. C. odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa
§ 319 Tr. por. zamietol.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.