Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, May 4, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/90/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112011149
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8112011149.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Beáty Šuťakovej a prísediacich Petra

Troščáka a Anny Papcunovej na hlavnom pojednávaní dňa 4. mája 2015 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Peter N. N., nar. X.X.XXXX C. J., T. D. J. - I. J., B.. U. Č.. XXXX/X, N. D. J.X., B.. J.. R. Č.. XX,

je vinný, že

-v dobe odo dňa 3.10.2011 až doteraz v N. ako jediný konateľ dlžníka - spoločnosti D., I.. W.. V.., S.
Č.. XX, N., X.: XX XXX XXX, si nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení § 73 a § 74 zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), neposkytol požadovanú súčinnosť predbežnému
správcovi dlžníka ustanovenému dňa 3.10.2011 uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2K 37/11-27

a od vyhlásenia konkurzu uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2K 37/11-45 dňa 9.11.2011 ani
riadnemu správcovi konkurznej podstaty úpadcu S.. S. T., ktorému nepredložil požadované účtovné
a iné doklady úpadcu. Požadovanú súčinnosť neposkytol ani napriek opakovaným písomným výzvam
správcu zo dňa 15.11.2011 (ktorú neprevzal), 24.11.2011 (ktorú prevzal 1.12.2011), 19. a 27.12.2011,
9. a 23.1.2012 (ktoré všetky mu boli doručené elektronickou poštou), ani napriek svojim opakovaným
prísľubom a ani napriek uzneseniu Okresného súdu Prešov č. 2K 37/11 zo dňa 28.10.2011, ktoré prevzal
osobne 7.11.2011 a ktorým mu bola uložená povinnosť predložiť tam uvedené písomnosti predbežnému
správcovi. Správcovi neodovzdal ani zoznam majetku a záväzkov úpadcu, ktorý bol povinný odovzdať

bez vyzvania do 15 dní od ustanovenia predbežného správcu podľa § 21 ZKR, resp. do 15 dní od
vyhlásenia konkurzu podľa § 73 ZKR, ani sa na požiadania správcu a súdu nedostavil do kancelárie
správcu alebo na súd za účelom poskytnutia vysvetlení a súčinnosti, čím zo strany obvineného došlo k
mareniu konkurzného konania, ktoré v dôsledku jeho nečinnosti nemohlo a nemôže riadne prebehnúť,

teda

-maril konkurzné konanie tým, že nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom, ktorý upravuje také konanie,

čím spáchal

-prečin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 písm. a) Trestného zákona.Za to mu súd ukladá

Podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený rozsudkom
Okresného súdu Prešov zo dňa 20.9.2013, právoplatným dňa 20.9.2013, č. k. 1T 33/13-1223 v trvaní
3 (troch) rokov s jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 3 (troch) rokov za

súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe, ako aj
obmedzenia spočívajúceho v zákaze výkonu podnikateľskej činnosti a výkonu činnosti štatutárneho
orgánu obchodnej spoločnosti a družstva považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za
dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.8.2012 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu na N. N. pre skutok pre skutok

kvalifikovaný ako prečin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 psím. a)
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že v dobe odo dňa 3.10.2011 až doteraz v N. ako
jediný konateľ dlžníka - spoločnosti D., I.. W.. V.., S. Č.. XX, N., X.: XX XXX XXX, si nesplnil povinnosti
vyplývajúce mu z ustanovení § 73 a § 74 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
(ZKR),neposkytolpožadovanúsúčinnosťpredbežnémusprávcovidlžníkaustanovenémudňa3.10.2011

uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2K 37/11-27 a od vyhlásenia konkurzu uznesením Okresného
súdu Prešov č. k. 2K 37/11-45 dňa 9.11.2011 ani riadnemu správcovi konkurznej podstaty úpadcu S.. S.
T., ktorému nepredložil požadované účtovné a iné doklady úpadcu. Požadovanú súčinnosť neposkytol
ani napriek opakovaným písomným výzvam správcu zo dňa 15.11.2011 (ktorú neprevzal), 24.11.2011
(ktorú prevzal 1.12.2011), 19. a 27.12.2011, 9. a 23.1.2012 (ktoré všetky mu boli doručené elektronickou

poštou), ani napriek svojim opakovaným prísľubom a ani napriek uzneseniu Okresného súdu Prešov
č. 2K 37/11 zo dňa 28.10.2011, ktoré prevzal osobne 7.11.2011 a ktorým mu bola uložená povinnosť
predložiť tam uvedené písomnosti predbežnému správcovi. Správcovi neodovzdal ani zoznam majetku
a záväzkov úpadcu, ktorý bol povinný odovzdať bez vyzvania do 15 dní od ustanovenia predbežného
správcu podľa § 21 ZKR, resp. do 15 dní od vyhlásenia konkurzu podľa § 73 ZKR, ani sa na požiadania

správcu a súdu nedostavil do kancelárie správcu alebo na súd za účelom poskytnutia vysvetlení a
súčinnosti, čím zo strany obvineného došlo k mareniu konkurzného konania, ktoré v dôsledku jeho
nečinnosti nemohlo a nemôže riadne prebehnúť.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného N. N., svedkov S.. S. T.,

X.. O. H., K. N. a prečítaním výpovede svedka O.P. C. podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku, ako aj
prečítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Obžalovaný N. N. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo žalovaného skutku. Uviedol, že o
konkurze sa dozvedel náhodou, bola to jeho iniciatíva, že zisťoval, kto je správcom úpadcu, následne,

po telefonickom kontakte si dohodli spolu so správcom S.. S. T. stretnutie v jeho kancelárii. Tam správcu
informoval o stave a ktorými informáciami disponuje, o ostatných záväzkoch spoločnosti, ktoré mali
sídlom na tejto adrese a o ostatných osobných veciach. Informoval pani ekonómku, ako aj ostatných
veriteľov, aby si prihlásili pohľadávku do konkurzu, lebo tiež neboli o tom informovaní. Následne sa
obžalovaný dozvedel, že správca pohľadávky poprel a zvolal zasadnutie výboru. Odvtedy komunikácia

viazla, správcovi povedal, čo mal, so žiadnymi inými informáciami nedisponoval. Potom bolo ešte jedno
stretnutie v Prešove na súde, kde obžalovaný podával vysvetlenia k veciam, ktoré správcu zaujímali,
keďže pani ekonómka mu dala pracovné podklady, ktoré mala k dispozícii a k tomu podal na súde
vysvetlenie.

Ohľadne prvého stretnutia so správcom S.. T. obžalovaný uviedol, že sa uskutočnilo začiatkom
decembra v roku, keď bol vyhlásený konkurz, t. j. v roku 2011, bolo to v kancelárii správcu, pričom bolo
to z podnetu samotného obžalovaného, keďže správcovi zavolal.

Obžalovaný ďalej vypovedal, že od roku 2008 účtovníctvo spoločnosti D., I..W..V.. viedla ekonómka

X.. O. H., ktorá robila účtovníctvo externe, na firmu chodila raz do týždňa. Účtovníctvo bolo vedenév papierovej forme, ktoré bolo archivované vo firme. Účtovné podklady boli správcovi odovzdané
ekonómkou, pričom správca nenamietal, že by mu niečo v podkladoch chýbalo. Správcu informoval,
že všetky doklady, ktoré potrebuje v súvislosti s konkurzom sú v kancelárii v sídle spoločnosti, jediné

doklady, ktoré tam neboli, boli doklady od výplat zamestnancov. Ohľadom prevzatia, resp. neprevzatia
výziev správcu uviedol, že niektoré prevzal, iné nie, lebo v tom období bol vážne chorý, bol PN, chodieval
po vyšetreniach, pričom niekedy sa stalo, že dostal doručenku, ale už bolo neskoro, preto navrhol
mailovú komunikáciu. Obžalovaný dodal, že v tom čase D. mala jediného zamestnanca a upozorňoval
pána doktora, že tam sídlia aj iné firmy, že sú tam aktíva a majetok inej firmy, ale on to podľa názoru

obžalovaného, odignoroval, nepovažoval to za dôležité. Obžalovaný tam mal aj svoje súkromné veci,
pričom ho vyzýval, aby mu ich vydal, ale takisto to správca odignoroval.

Koncom roka 2011 už obžalovaný nemal prístup do firmy, pričom nevedel sa vyjadriť, ako sa do budovy
dostal správca, pravdepodobne prevŕtal zámky, keďže kľúče mu neposkytol, avšak o nich nežiadal a
keby požiadal, mal by kľúče od neho. Pán doktor prevzal firmu bez toho, aby niekomu niečo povedal,

obžalovaný nepopisoval nejaký preberací protokol alebo súpis majetku Vzhľadom k tomu, že správca
mal prístup do budovy, z uvedeného dôvodu mal aj prístup k účtovným dokladom, ktoré boli v počítači
vo firme. Správca sa s ekonómkou, X.. H. stretol viackrát, po stretnutí dňa 13.12.2011, ona mu vydala
pracovné podklady, ktoré žiadal. Pokiaľ je uvedené v zázname zo dňa 13.12.12011 (čl. 35-36), na ktorom
obžalovaný potvrdil svoj podpis, že doklady z predchádzajúceho obdobia sú u pani O. C., obžalovaný

vysvetlil, že pani C. spomínal z dôvodu, že bola majiteľkou firmy Q., ktorá bola majiteľkou D. a vzhľadom
k tomu, že sa snažili riešiť situáciu D., oslovili aj potencionálnych investorov, ale bez súhlasu pani
C. sa to nedalo a presne to malo znieť, že informoval pani C., že odovzdal ekonomické informácie
potencionálnemu investorovi, ktorý mal vstúpiť do firmy. N. C. nikdy ekonomiku, ako takú nedostala,
nikdy nemala účtovné doklady. Ten záznam z 13.12.2011 bol až po stretnutí s pánom T., lebo sa ho

pýtal, či bola ešte inak spracovaná agenda a on mu oznámil meno ekonómky a dal telefonický kontakt.

K rozporom ohľadne počtu zamestnancov vysvetlil, že asi rok a pol pred vyhlásením konkurzu
spoločnosť mala 50 zamestnancov, potom bolo hromadné prepúšťanie, až tak mala toho jedného.

Svedok S.. S. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že po vyhlásení konkurzu, ešte keď bola predbežná
správa, obžalovaný mu ako správcovi konkurznej podstaty žiadnu súčinnosť neposkytol, napriek tomu,
že ho niekoľkokrát vyzýval písomne, mailom, telefonicky, on sľuboval, že príde, ale neprišiel. Dostavil
sa koncom roku 2011, ale bez dokladov, tak sa dohodli, že doklady donesie po Novom roku. Následne
sa obžalovaný vyhováral, že doklady má pani C.Č., ktorá mala byť konateľkou alebo likvidátorkou

spoločnosti. S.. T. ďalej uviedol, že sa ju snažil vypátrať, pretože doklady spoločnosti potreboval za
účelom zistenia pohľadávok spoločnosti. Mala sa nachádzať v nejakej dedine pri J.X., kde mu oznámili,
že od roku 2005 tam nežije a potom zistil, že bola vo výkone trestu. Že spoločnosť vlastní nehnuteľnosť
v N. na I. zistil z LV, a keďže kľúče k nehnuteľnosti nevedel získať, napokon, za asistencie polície,
odvŕtal zámky a takto sa dostal do budovy, kde zistil, čo sa tam nachádza, avšak žiadne účtovníctvo tam

nebolo. Obžalovaný mu následne oznámil, že účtovníctvo za rok 2011 mu odovzdá pani H., ale nebolo
to účtovníctvo v zmysle zákona o účtovníctve, boli to len doklady, z ktorých svedok nevedel zistiť účtovný
stav majetku, t. j. z čoho tento majetok pozostáva. V trestnom konaní o nevyplatenie miezd a odstupného
obžalovaný odovzdal nejaké účtovné doklady, tieto mu boli vrátené v roku 2012 od vyšetrovateľky. Na
vydanie týchto dokladov ho svedok vyzýval niekedy v októbri 2013, tieto dokumenty potom svedkovi

vydal pán R., ktorého splnomocnil obžalovaný, avšak z uvedených dokumentov sa nedalo dozvedieť nič
ohľadom majetku spoločnosti, keďže tieto sa týkali len nevyplatených miezd a odstupného, za čo bol
obžalovaný stíhaný. Svedok sa s obžalovaným prvýkrát stretol koncom roka 2011, o stretnutia prejavil
záujem, následne však ohlásil, že sa stretnutia zúčastniť nemôže, lebo ide do zahraničia alebo k lekárke,
čiže nikdy sa nestretol. Ohľadom pani H. uviedol, že kontakt na ňu mu dal obžalovaný s tým, že ona aj

pripraví daňové priznanie a že mu odovzdá doklady.

Vzhľadom na skutočnosti, že svedok si pre odstup času nepamätal podrobnosti, čo sa považuje za
rozpory, bola prečítaná výpoveď svedka S.. S. T. z 27.6.2013, ako aj z prípravného konania, kde svedok
chronologicky popísal ako prebiehala komunikácia s obžalovaným nasledovne: výzvu z 15.11.2011

obžalovaný neprevzal, vtedy dal aj návrh na uloženie pokuty, lebo obžalovaný nesplnil uznesenie súdu
zo dňa 28.10.2011 poskytnúť správcovi súčinnosť, 16.11.dal preto svedok podnet na trestné stíhanie,
potom z 24.11. 2011 žiadosť obžalovaný prevzal dňa 1.12.2011 a mal sa dostaviť na 2.12.2011, ale
nedostavil sa. 25.11.2011 preto svedok za asistencie polície odvŕtal zámky, lebo sa potreboval dostať dopriestorov úpadcu. K tomu dňu, t. j. 1.12.2011 mu obžalovaný poslal SMS, aj e-mail, kde mu avizoval, že
sa dostaví a tvrdil, že doklady má likvidátorka spoločnosti Q., pani C., keďže spoločnosť C. bola jediným
spoločníkom úpadcu. Dňa 5.12. svedok podal návrh na jeho predvedenie na okresný súd, následne

prebehlo to jediné stretnutie s obžalovaným - dňa 13.12.2011, kde mal predložil doklady do 19.12.2011,
pričom 18.12.2011 mu zaslal e-mail, že ich predložiť nemôže z dôvodu, že uvedená pani je mimo SR.
Keďže obžalovaný nereagoval, svedok ho opätovne vyzval dňa 27.12.2011 na predloženie dokladov,
obžalovaný prisľúbil e-mailom, že doklady doloží do 3.1.2012, následne dňa 9.1.2012, aby sa 16.1.2012
dostavil a doklady predložil. V uvedený deň aj preto bolo vydané okresným súdom uznesenie o uložení

pokuty obžalovanému za neposkytnutie súčinnosti správcovi a to vo výške 20.000,- Eur. Ďalšia výzva
bola obžalovanému zo strany svedka zaslaná poštou, i elektronicky dňa 23.1.2012, aby sa ustanovil
dňa 3.2.2012, kedy 25.1.2012 mu obžalovaný SMS oznámil, že 26.1.2012 mu budú odovzdané doklady
X.. H., čo sa aj uvedeného dňa stalo. Dňa 6.3.2012 okresný súd nariadil predvedenie obžalovaného na
súd, čo sa aj dňa 22.3.2012 uskutočnilo.

Bola vypočutá aj X.. O. H., ktorá vypovedala, že o konkurze sa dozvedela koncom roka 2011 od
obžalovaného, krátko na to ju telefonicky kontaktoval správca konkurznej podstaty úpadcu, S.. S. T.,
a žiadal od nej účtovné doklady za rok 2011, keďže však potrebovala na spracovanie dokladov určitý
čas, požiadala ho o odklad. Následne v januári 2012 ju správca listom vyzval na predloženie účtovných
dokladovspoločnostizarok2011,naktorýreagovalalistomvtomzmysle,žeobžalovanýjeještenedodal

na zúčtovanie jeden doklad, takže čaká za dodaním. Potom 16.1.2012 jej poslal správca ďalší list, v
ktorom ju žiadal o predloženie dokladov, hoc aj v nedokončenej forme. Dňa 26.1.2012 došlo k stretnutiu
v J., kde mu odovzdala účtovné doklady, o ktorých si spísala zoznam. Na uvedenom stretnutí však o tieto
doklady S.. T. neprejavil záujem, ale žiadal vydanie dokladov, ktoré predtým vo svojom liste neuviedol.
Následne na to mu zaslala 1.2.2012 účtovný denník, hlavnú knihu za celé obdobie, ktoré zaúčtovala,

knihy mesačné, knihu analytickej evidencie od otvorenia do novembra 2011, interné doklady v počte
57, výsledovku od januára do novembra 2011, súvahu od otvorenia do novembra 2011, účtovný rozvrh,
účtovnú osnovu. Ako uviedla svedkyňa, na všetky listy S.. T. reagovala obratom.

Bol vypočutý aj svedok K. N., ktorý vypovedal, že firma D. bola odevná firma, zodpovedali za prijatie

objednávok, mali kontakty s odberateľom vo I., oni dodávali len prácu, ako takú, zošitie nohavíc a
expedícia. Čo sa týka ekonomiky a účtovníctva, jemu boli cudzie tie veci. Účtovníctvo bolo spracovávané
externe a to pani H., ktorá prichádzala podľa potreby, zvyčajne raz za týždeň a účtovníctvo, aj mzdy sa
robili na firme, tam bola zvlášť kancelária a podľa jeho vedomostí, v čase vyhlásenia konkurzu, všetko
ostalo na firme. Telefonicky ho kontaktoval S.. T., ale len v tom zmysle, že sa chce stretnúť a o konkurze,

ako takom, sa dozvedel až v decembri na internete. Správca ho nikdy nevyzval na predloženie kľúčov
od prevádzky, čo bol prekvapený. Za správcom bol ohľadne garančného fondu, nakoľko cez Sociálnu
poisťovňu, cez garančný fond, žiadal vyplatenie miezd, nakoľko 4-5 miezd mu nebolo vyplatených, ale
Sociálna poisťovňa mu odpísala, že žiadne podklady nemá, tak šiel za S.. T. kde mu nechal tlačivo
a keďže dva mesiace sa nič nedialo, tak mu napísal list, na ktorý mu odpísal dňa 6.7.2012, že nemá

vedomosť o tom, že si uplatnil nárok z garančného fondu a preto komunikoval so Sociálnou poisťovňou,
kde mu povedali, že p. T. to nepotvrdil, hoci on podklady z firmy mal, došiel od neho list, že to zamieta.
Takisto mu písal, že tam má osobné veci, ale na čo mu správca odpísal, že tam osobné veci neeviduje.
SvedokK.N.sinepomínal,žebyhoobžalovanýniekedysplnomocnil,abyzavolalvjehomenesprávcovi.

Vzhľadom na rozpory bola prečítaná výpoveď zo dňa 27.6.2013, z ktorej vyplynulo, že o konkurze sa
dozvedel od brata, aj keď si nepomínal presne a brat ho nepoveril, aby komunikoval so správcom, ani
žiadne splnomocnenie nemal a tieto rozpory svedok nevedel vysvetliť, už si nepomínal.

Za súhlasu procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne O. C. z

30.7.2012, z ktorej vyplynulo, že obžalovaného pozná asi od roku 2009, keď riešili pôžičku pre
spoločnosť E., I..W..V.., ktorej bola konateľkou aj spoločníčkou. Svedkyňa nevykonávala žiadnu
podnikateľskúčinnosť.DospoločnostiD.I..W..V..jupriviedolobžalovaný,ktorýjupresvedčil,abyzobrala
úver, z ktorého sa založí uvedená spoločnosť, resp. odkúpi od nejakej pani. Čo sa účtovných dokladov
týka, tak s tými neprišla do kontaktu, ani ich nikdy nevidela. Obžalovaný ju kontaktoval asi pred dvoma

mesiacmi telefonicky a žiadal ju, aby tvrdila, že od neho účtovné doklady spoločnosti D.H., I..W..V..
prevzala a to po jej prepustení z výkonu trestu. Ako svedkyňa uviedla, žiadne doklady od obžalovaného
nikdy neprevzala.Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých zistil
nasledovné:

Bola oboznámená výzva S.. S. T. o poskytnutie súčinnosti zo dňa 10.10.2011 adresovaná spoločnosti
D. I..W..V.., jej doručenie nebolo vykázané, ďalej žiadosť o súčinnosť zo dňa 17.10.2011 adresovaná
obžalovanému, žiadosť o súčinnosť zo dňa 15.11.2011 adresovaná obžalovanému (neprevzatá, keďže
adresát je neznámy), žiadosť o súčinnosť z 24.11.2011, ktorú obžalovaný prevzal 1.12.2011.

Ďalej bol oboznámený úradný záznam spísaný dňa 13.12.2011 zo stretnutia S.. T. a obžalovaného,
kde obžalovaný uviedol, že nemá zatiaľ k dispozícii doklady požadované správcom (zoznam majetku a
záväzkov, zmluvný prehľad, zoznam právnych úkonov, zoznam spriaznených osôb), uvedené predloží
do 23.12.2011 správcovi. Z úradného záznamu ďalej vyplýva, že účtovné doklady k 31.12.2010 a za
predchádzajúceobdobiesúupaniO.C.(ktorájespoločníčkouakonateľkouE.I..W..V..,ktoráspoločnosť
je zase spoločníkom úpadcu), doklady za rok 2011 sú u pani O. H., ktorej adresu oznámi správcovi e-

mailom a do 19.12.2011 oznámi, kedy doklady za rok 2011 odovzdá správcovi.

Taktiež bol oboznámený zoznam účtovných dokladov spoločnosti D. I..W..V.. odovzdané správcovi pani
O. H. dňa 26.1.2012

Boli takisto oboznámené písomné a e-mailové podania S.. T. z 1.12.2011, 19.12.2011, 27.12.2011,
9.1.2012, 23.1.2012, v ktorých obžalovaného urguje na splnenie povinnosti poskytnúť mu súčinnosť, a -
emailové podania obžalovaného, z ktorých vyplýva, že na predložení požadovaných dokladov pracuje.

TaktiežbolaoboznámenázápisnicanapísanánaOkresnomsúdePrešovzodňa22.3.2012opredvedení

obžalovaného na súd z dôvodu neposkytovania súčinnosti správcovi, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný
nedisponuje žiadnymi dokladmi požadovanými správcom, keďže ich odovzdal istej pani.

Z uznesenia Okresného súdu Prešov z 28.10.2011 sp. zn. 2K/37/2011, právoplatným dňa 5.11.2011,
vyplýva, že konateľ úpadcu, N. N. bol vyzvaný, aby do siedmich dní od doručenia výzvy poskytol

predbežnému správcovi, S.. S. T. ním požadovanú súčinnosť a zároveň bol poučený, že ak neposkytne
súčinnosť, súd nariadi jeho predvedenie na súd, aby podal vysvetlenie alebo mu uznesením uloží pokutu
do 165.969,59,- Eur. Uznesením Okresného súdu Prešov z 11.8.2011 sp. zn. 2K/37/2011, právoplatným
dňa 19.8.2011 začalo konkurzné konanie voči dlžníkovi D. I..W..V.., I. I. S. XX, XXX XX N., X.: XX XXX
XXX a uznesením Okresného súdu Prešov z 9.11.2011 sp. zn. 2K/37/2011 bol vyhlásený na uvedenú

spoločnosť konkurz.

Uznesením Okresného súdu Prešov z 9.1.2012 sp. zn. 2K/37/2011, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach z 23.4.2012 sp. zn. 3CoKR/5/2012 bola konateľovi úpadcu N. N. uložená pokuta vo
výške 20.000,- Eur, ktorú bol povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia k rukám správcu S..

T.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.4.2012.

Uznesením Okresného súdu Prešov z 9.3.2012 sp. zn. 2K/37/2011 súd nariadil predvedenie konateľa
úpadcu N. N.Č. na Okresný súd Prešov, aby podal vysvetlenie podľa § 74 zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Obžalovaný je hodnotený je všeobecne.

Z pripojeného odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný,
rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 6T 61/10 z 24.5.2011, kde bol uznaný vinným z trestného

činu podľa § 242 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pričom bolo upustené od potrestania. Z registra
trestov vyplýva, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T 33/13 súd zistil, že rozsudkom z 20.9.2013 bol
uznaný vinným zo zločinu podľa § 214 ods. 1, ods. 3 a § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a bol mu

uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky s probačným dohľadom.
Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.9.2013.Ztaktovykonanéhodokazovania,zhodnotiacdôkazyjednotlivo,akoajvichsúhrne,súddospelkzáveru,
že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že týmto konaním boli
naplnené pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania

podľa § 242 ods. 1 písm. a) Trestného zákona po stránke objektívnej tým, že maril konkurzné konania
nesplnením si povinnosti uloženej mu zákonom, ktorý upravuje také konanie.

Podľa § 74 ods. 1 zákona § 74 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii platného v čase
spáchania skutku, úpadca bol povinný poskytnúť správcovi ním požadovanú súčinnosť, najmä všetky

správcom požadované vysvetlenia vo forme a lehote určenej správcom. Na tento účel je úpadca povinný
sa aj opakovane dostaviť na požiadanie do kancelárie správcu. V žiadosti o poskytnutie súčinnosti
správca vždy poučí úpadcu o trestnoprávnych následkoch nesplnia jeho povinnosti.

Zo spáchania uvedeného skutku je obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďou svedka S.. S. T., ktorý
popísal celý priebeh komunikácie s obžalovaným, jednak po začatí konkurzného konania, ako aj po

samotnom vyhlásení konkurzu, ako aj listinnými dôkazmi.

Ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu Prešov z 28.10.2011 sp. zn. 2K/37/2011, právoplatného dňa
5.11.2011, obžalovaný bol súdom vyzvaný, aby do siedmich dní od doručenia uznesenia predbežnému
správcovi predložil zoznam majetku a záväzkov v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., zmluvný

prehľad podľa § 6 vyhl. č. 665/2005 Z.z., daňové priznania za rok 2006-2010, vrátane súvahy a
výkazu ziskov a strát, zoznamu právnych úkonov od roku 2006, ktorými previedol majetok dlžníka, príp.
zabezpečil záväzky iných osôb bez primeraného protiplnenia, zvýhodňujúcich a ukracujúcich právnych
úkonoch. Predmetné uznesenie si obžalovaný prevzal dňa 7.11.2011.

Keďže túto povinnosť obžalovaný nesplnil v súdom stanovenej lehote, predbežný správca, resp. po
vyhlásení konkurzu dňa 9.11.2011, správca konkurznej podstaty ho žiadosťou zo dňa 15.11.2011,
24.11.2011, 19.12. a 27.12.2011 a následne 9. a 23.1.2012 požiadal o súčinnosť, pričom obžalovaný
bol poučený aj o trestnoprávnych následkoch nevyhovenia a neposkytnutia súčinnosti.

Z dôvodu neposkytnutia súčinnosti správcovi bola aj obžalovanému uložená pokuta, a to uznesením
Okresného súdu Prešov z 9.1.2012 sp. zn. 2K/37/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Košiciach z 23.4.2012 sp. zn. 3CoKR/5/2012 bola obžalovanému uložená pokuta vo výške 20.000,- Eur
a následne aj nariadené jeho predvedenie na okresný súd, ku ktorému napokon došlo dňa 22.3.2012.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto neobstojí obhajoba obžalovaného, že o svojej povinnosti poskytnúť
predbežnému správcovi, resp. správcovi konkurznej podstaty súčinnosť, sa dozvedel až dňa 1.12.2011,
kedy mu bola doručená prvá žiadosť o súčinnosť a súd ju považoval za účelovú. Taktiež ním tvrdené
dôvody, že doklady požadované správcom nemal u seba neobstojí, keďže on ako konateľ, t. j. štatutárny
orgán úpadcu zodpovedá za ich predloženie správcovi a jemu ako úpadcovi bola uložená povinnosť

poskytnúť súčinnosť, ktorú nesplnil. Taktiež súd neuveril obžalovanému, že nemá žiadne skúsenosti s
konkurzom, keďže za rovnaký trestný čin bol už v minulosti súdne trestaný.

Z uvedeného je nepochybné, že obžalovaný neposkytoval zákonom stanovenú a správcom konkurznej
podstaty požadovanú súčinnosť.

Obžalovanýjeplnetrestnoprávnezodpovednýsubjektakonalformoupriamehoúmyslupodľa§15písm.
a) Trestného zákona, lebo chcel ohroziť spôsobom uvedeným v zákone nerušený a zákonný priebeh
konkurzného konania a teda právo veriteľa na zákonné uspokojenie svojej pohľadávky, pričom aj bol
poučený o trestnoprávnych následkoch svojej nečinnosti.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v citovanom
§ 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok
zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona.

Vo všeobecnosti pri ukladaní trestu platí zásada, že páchateľovi je potrebné uložiť trest v rozsahu
proporcionálnom k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, samozrejme po zohľadnení spôsobu
spáchania činu a jeho následku, zavinenia, pohnútky, ako aj všetkých priťažujúcich a poľahčujúcichokolností, s prihliadnutím na jeho s prihliadnutím na jeho osobné pomery a možnosti jeho prevýchovy
a nápravy.

Za prečin marenie konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona možno jeho páchateľovi uložiť trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov až päť rokov.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný

trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 44 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia
ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný.

Skutku, z ktorého bol uznaný vinným v tomto konaní pri rešpektovaní zásady prezumpcie neviny sa
dopustil skôr, než bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T 33/13 zo dňa
20.9.2013, právoplatným dňa 20.9.2013 a preto prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu pri
rešpektovaní zásad na ukladanie súhrnného trestu.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti však dospel súd k záveru, že na zabezpečenie účelu
Trestného zákona a dosiahnutie individuálnej a generálnej, prihliadnuc na spáchaný prečin, osobu
obžalovaného, jeho doterajší život trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom
výkonu trestu na skúšobnú dobu 3 rokov, uložený mu skorším rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.
zn. 1T 33/13 zo dňa 20.9.2013, právoplatný 20.9.2013 považoval za dostatočný na ochranu spoločnosti

a nápravu obžalovaného, preto podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský
súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.