Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 3, 2007

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/59/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4103895273
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2007:4103895273.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobkyne J. F., bytom N. H., C. XX,. zastúpená JUDr. E. R. - H.,

advokátkou, A. K. N., F. XX,. proti žalovaným / M. N., Š. T.. XX,. N., 2/ A. B., N. H., S. X,. zastúpená
JUDr. N. K., advokát, A. K. F. XX,. N., 3/ M. S., N. H., P. XX,. 4/ A. T., N. H., J. XXX,. zastúpená JUDr.
N. K., advokát, A. K. F. XX,. N., 5/ F. T., bytom C. XX,. N. H., zastúpený JUDr. N. K., advokát, N., F. XX,.
6/ P. V., J. XX,. N. H., zastúpená JUDr. N. K., advokát, N., F. XX,. 7/ Ing. R. F., N. H., S. X,. 8/ A. F.,
bytom Švédsko, U., zastúpený opatrovníkom Ing. R. F., N. H., S. X, 9/ F. F., bytom P. XXX, zastúpený
JUDr. N. K., advokát, N., F. XX, 10/ V. B., J. XXX, N. H., 11/ R. S., C. XX., N. H., 12/ R. S., J. XXX, N.
H., 13/ J. S., J. XXX, N. H., 14/ D. S., bytom J. XXX, N. H., 15/ A. S., H. XXX, M., 16/ M. S., Š. XXX, J.,

17/ V. S., Š. X, N. H., 18/ L. C., bytom C. XX, N. H., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
sudkyňou JUDr. Máriou Malíkovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným v druhom, štvrtom, piatom, šiestom a deviatom rade náhradu
trov konania vo výške 18.926,- Sk na účet právneho zástupcu žalovaných JUDr. N. K., advokáta, F. XX.
N., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd ostatným žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa písomne podanou žalobou Okresnému súdu v Nitre dňa 21.3.2003 domáhala určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak, že žiada, aby súd určil, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa
v katastrálnom území N. pôvodne zapísaná v pozemnoknižnej vložke 3101 ako parcela č. 1744 lúka
vo výmere 6028 m2 tak, ako je táto vyznačená na geometrickom pláne, ktorý dá vyhotoviť súd v rámci
dokazovania, o celkovej výmere 1 500 m2 patrí do pozostalosti po nebohej J. C., rod. F., zomrelej
27.3.1991.
V rámci konania požiadala žalobkyňa o zmenu petitu žaloby, ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa
29.11.2007 tak, že súd určuje, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území C., pôvodne

zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 3101 pre katastrálne územie N. ako parcela č. 1744 lúka tak,
ako je táto vyznačená na vyhotovenom geometrickom pláne č. 29/2007 zo dňa 15.3.2007 a to ako
parcela č. 929/41 zastavané plochy vo výmere 1452 m2 a parcela číslo 929/42 vo výmere 56 m2 patrí
do pozostalosti po nebohej J. C., rod. F., zomrelej 27.3.1991 v celosti. Súd zmenu žalobného návrhu
pripustil.

Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaniach uviedla, že pôvodní vlastníci M. F. a J. F., zapísaní

v pozemnoknižnej vložke č. 3101 ako právni predchodcovia žalobkyne užívali pozemok pripadajúci do
ich vlastníctva, pôvodne označený ako parcela č. 1744 v prírode reálne rozdelený tým spôsobom, že z
celej výmery bolo v ich držbe 30 árov, čo zodpovedá spoluvlastníckemu podielu právnych predchodcov
žalobkyne. Deľbou bol nehnuteľný majetok rozdelený tak, že rodina F. z celkovej výmery užívala reálnevydelených 30 árov a rodina S. užívala ďalších 30 árov. K deľbe došlo niekedy v 30-tych rokoch,
začiatkom 40-tych rokov M. F. a J. F. podelili svoje deti s nehnuteľným majetkom. Na základe rodinnej
deľby polovica z 30 - árového pozemku pripadla dcére J. C., rod. F., matke žalobkyne a druhá polovica

pozemku jej bratovi Š. F., teda J. C. dostala darom polovicu z tohto pozemku, čo predstavuje 15 árov.
Od tejto deľby matka žalobkyne tento pozemok aj užívala. Žalobkyňa je dcérou J. C., ktorá predmetný
pozemok užívala až do 60-tych rokov, kedy jej bol tento pozemok odňatý štátom. Zo skutkových zistení
bolo preukázané, že právna zástupkyňa žalobkyne skutočne nadobudla pozemok vo výmere 15 árov,
ktorú skutočnosť potvrdila aj žalovaná v treťom rade M. S.. Podľa názoru výpoveď žalovaného V. F. je

mimoriadne dôležitá, pretože s ním nie je možná komunikácia, keďže je hluchonemý, na súde vypovedal
jednoznačne, o skutočnostiach, ktoré zodpovedajú tvrdeniu žalobkyne, že pôvodní vlastníci M. F. a J. F.
rozdelili tento pozemok medzi matku žalobkyne a Š. F.. Žiada teda žalobe vyhovieť v plnom rozsahu s
tým, že si uplatnila aj nárok na náhradu trov konania.

Žalobkyňa J. F. na pojednávaní uviedla, že nehnuteľnosti boli rozdelené v roku 1944 medzi súrodencov

jejmatky,vtedyrodičiajejmatkycelú30-rovúnehnuteľnosťrozdelilinadvečastistým,že15árovdostala
do užívania jej matka a 15 árov dostal do užívania Š. F., jej brat. Ostatní súrodenci dostali nehnuteľnosti
v iných častiach, matka žalobkyne túto nehnuteľnosť užívala až do 60-tych rokov, kým to nezobralo
družstvo. V roku 1944 pri rodinnej deľbe boli prítomní všetci súrodenci jej matky. J. C., ktorá bola jej
matka, zomrela a jej právnymi nástupcami je žalobkyňa a žalovaný v 18-tom rade L. C.. Ďalej žalobkyňa

uviedla, že nie je pravdou, čo niektorí žalovaní uviedli v rámci konania, nakoľko aj starý otec aj stará
mama zomreli u nich, jej matka sa o nich starala aj ich doopatrovala. Potvrdila, že prevzala od R. F. sumu
250.000,-Sk, nakoľko jej povedali, že ak peniaze nezoberie, dajú ich inde. Napriek tomu sa považuje
za dedičku po starých rodičoch, lebo ich doopatrovala.

Právny zástupca žalovaného v prvom rade na pojednávaní uviedol, že žiada žalobu v celom
rozsahu zamietnuť, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nehnuteľnosť nebola reálne
rozdelená, neboli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním zo strany
žalobkyne. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobkyni bola vyplatená určitá finančná čiastka za jej
spoluvlastnícky podiel. Uviedol tiež, že M. N. získalo vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti v roku 1991 od

S. N. na základe hospodárskej zmluvy a v zmysle zákona 138/1991. Mesto nadobudlo predmetnú
nehnuteľnosť dobromyseľne a od tohto roku je založený list vlastníctva na parcelu 1744 o výmere
6028 m2 v celosti. M. N. predmetnú nehnuteľnosť užíva viac ako 10 rokov, užívanie je dobromyseľné.
Žalobkyňa si mohla uplatniť vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti a jej vydanie i v rámci reštitučného konania.
Trovy konania si neuplatnil.

Právny zástupca žalovaných v druhom, štvrtom, piatom, šiestom a deviatom rade Dr. N. K., na
pojednávaniach uviedol, že je potrebné zaoberať sa aj pasívnou legitimáciou účastníka konania,
nakoľko žalovaní, ktorých zastupuje nie sú pasívne legitimovaní, vystupovať na strane žalovaných v
tomto konaní, keďže nie sú vlastníkmi týchto nehnuteľností a nie sú ani vedení ako vlastníci na liste

vlastníctva. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti prináleží žalovanému v prvom rade, teda
tento jediný je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti
nadobudol vydržaním žalovaný v prvom rade, nakoľko z doterajšej právnej praxe je zrejmé, že vydržať
vlastnícke právo k nehnuteľnosti mohla aj socialistická organizácia v prospech československého štátu.
V tomto prípade to bola S., ktorá nehnuteľnosť užívala na základe delimitačného protokolu a neskôr

túto previedla na žalovaného v prvom rade, ktorý bol v jej užívaní dobromyseľný a splnil podmienky pre
vydržanie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa
jej tvrdení. V rámci celého konania nebolo jednoznačne preukázané, že došlo k rodinnej deľbe a že
jej matka sa stala vlastníčkou žalovanej nehnuteľnosti. Ak by aj vyplynulo, že predmetná nehnuteľnosť
sa mohla rozdeliť, tento úkon nie je možné považovať za nadobudnutie vlastníckeho práva matkou

žalobkyne. Možno maximálne hovoriť o nejakom práve užívania. V konečnom dôsledku žalobkyňa
nepreukázala čas, kedy jej matka mala nadobudnúť vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti a teda z
hľadiska hmotno-právneho nie je možné definovať na základe ktorého právneho predpisu mala matka
navrhovateľky vlastnícke právo nadobudnúť. Žiada, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovaným,
ktorých zastupuje, náhradu trov konania. Právny zástupca žalovaných poukázal na rozdielne tituly

nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko z pozemnoknižnej vložky 3031 parc. č. 1744 M. F.,
rod. S. nadobudla 1-inu titulom daru 24.9.1918. J. F. nadobudol s manželkou M. rod. S. na základe kúpy
z 8. júna 1932 1-inu k tejto nehnuteľnosti. Z predmetnej žaloby nie je zrejmé, keďže tu ide o dva rôznetituly nadobudnutia vlastníckeho práva starými rodičmi žalobkyne, z ktorej nehnuteľnosti a konkrétne
kým jej mala byť darovaná výmera 1 500 m2.

Žalovaná v 2 rade A. B. na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa je jej sesternicou. Nepotvrdila, že by v
rodine F. došlo k rodinnej deľbe, o ktorej nič nevie a nevie sa vyjadriť ani k tomu, či došlo k rozdeleniu
nehnuteľností.

Žalovaná v 3 rade M. S. na pojednávaní uviedla, že v čase, keď došlo k rodinnej deľbe parc. č. 1744

mala 12 rokov a rozumela všetkému, čo sa vtedy udialo. Starí rodičia všetkým svojich deťom rozdelili
pôdu tak, že roľu o výmere 15 árov mala dostať J. C.-matka žalobkyne a jej brat Š. F. ďalších 15 árov. Jej
rodičia dostali nehnuteľnosť v iných častiach. J. C. túto nehnuteľnosť, ktorá jej bola rodičmi pridelená od
roku 1944 aj užívala až dovtedy, kým to nezobralo družstvo. Aj ona sama chodila pomáhať aj so svojim
mužom robiť na tento pozemok. Nemá prečo klamať, pravda je taká, že matka žalobkyne dostala od
svojich rodičov 15 árov z tohto pozemku.

Žalovaná v 4 rade A. T. vo svojom výsluchu uviedla, že nehnuteľnosť užívali jej starí rodičia J. F. a jeho
manželka M.. Vôbec sa nepamätá, že by malo prísť k rodinnej deľbe a ani nevie uviesť, či vôbec k takejto
deľbe došlo. Obdržala sumu 250.000,-Sk za svoj spoluvlastnícky podiel.

Žalovaný v 5 rade F. T. na pojednávaní uviedol, že určite nedošlo k rozdeleniu tejto nehnuteľnosti, či už v
rámci rodinnej deľby, alebo iným spôsobom. Matka žalobkyne nechodila na túto nehnuteľnosť pracovať,
nakoľko chodila do školy. Starým rodičom pomáhal otec R. F.. K rozdeleniu nehnuteľnosti nedošlo.

Žalovaná v 6 rade P. V. na pojednávaní uviedla, že nehnuteľnosť užívali starí rodičia J. a M. F., nemá

vedomosť o tom, že by došlo k rodinnej deľbe a že by starí rodičia vyčlenili určitú časť tejto nehnuteľnosti
matke žalobkyni.

Žalovaný v 7 rade Ing. R. F. na pojednávaní uviedol, že podľa jeho vedomostí k žiadnej rodinnej deľbe
v 40-tych rokoch min. storočia týkajúce sa parc. č. 1744 nedošlo. Môže to potvrdiť z toho dôvodu, že

predmetný pozemok chodil obrábať aj on a M. F. a J. F. tento pozemok obrábali až do času, kým nebol
daný do užívania družstva. Nemá vedomosť o tom, že by J. F. a M. F. rozdelili nehnuteľnosť tak, že 1500
m2 dali do vlastníctva dcére J. C.. Nehnuteľnosť parc. č. 1744 bola reálne rozdelená tak, že polovicu
užívali J. F. a M. F. a druhú polovicu A. a I. S.. Je pravdou, že vyplatil všetkým právnym nástupcom
po pôvodných pozemnoknižných vlastníkoch nehnuteľnosti parc. č. 1744 finančné prostriedky za ich

spoluvlastnícke podiely. Aj žalobkyni vyplatil sumu 250.000,-Sk.

Žalovaný v 7 rade Ing. R. F., ktorý bol ustanovený za opatrovníka žalovanému v 8 rade A. F. uviedol, že
jeho brat A. F. od roku 1967 žije vo Švédsku. Celú záležitosť mu sám vysvetlil, on mu dal plnú dôveru,
aby ho zastupoval a aj jemu vyplatil spoluvlastnícky podiel za predmetnú nehnuteľnosť.

Žalovanýv9radeF.F.,ktorýnapojednávaníuviedol,ženevie,čožalobkyňavôbecďalejhľadá,aleasito,
čo jej nepatrí. J. a M. F. boli aj jeho starí rodičia. Jeho otcom bol Š. F.. Matka žalobkyne na nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom sporu vôbec nemala žiadny podiel, nakoľko si vybrala inú časť pôdy na M., nakoľko
tam to mali bližšie. V tejto časti nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu nemala matka žalobkyne nič,

táto pôda patrila im aj ju užívali až kým ju nezobrali. My sme si na podiel z M. nenárokovali, nakoľko
tento podiel tam mala matka žalobkyne.

Žalovaná v 10 rade V. B. na pojednávaní uviedla, že ona sa bližšie k pomerom rodiny F. vyjadriť nevie.
Jej otcom bol I. S., bola vyplatená ako právna nástupkyňa zo svojho spoluvlastníckeho podielu. ˇ

Žalovaný v 11 rade R. S. na pojednávaní uviedol, že on je vnukom po I. S., pôvodnom pozemnoknižnom
vlastníkovi, avšak o spôsobe užívania ako ani k rozdeleniu parcely sa vyjadriť nevie.

Žalovaný v 13 rade J. S. sa na pojednávaní taktiež nevedel vyjadriť k spôsobu užívania nehnuteľnosti,

ani k jej rozdeleniu.

Žalovaná v 14 rade D. S. sa taktiež nevedela vyjadriť k užívaniu a rozdeleniu nehnuteľnosti v rodine F..Žalovaný v 15 rade A. S. uviedol, že on sa k celej záležitosti vôbec nevie vyjadriť.

Žalovaná v 16 rade M. S. sa na pojednávaní taktiež nevedela vyjadriť k užívaniu nehnuteľnosti rodinou

F..

Žalovaný v 18 rade V. C. na pojednávaní uviedol, že meno L. používa v domáckom označení, avšak
všetky doklady má vystavené na meno V.. Starí rodičia pozemok, ktorý sa nachádza teraz v N. pred A.
dali jeho mame a jej bratovi. Pozemok užívali od roku 1946. Potvrdil, že dostal od R. F. sumu 250.000,-

Sk za pole, ktoré vlastnila podľa jeho vedomostí jeho matka. Peniaze prevzal z toho dôvodu, že pán F.
mu povedal, že je to zo zákona a tieto si musí prevziať.

Svedkyňa E. H. na pojednávaní uviedla, že do roku 1964 užívala nehnuteľnosť, ktorá susedila s
predmetným pozemkom, ktoré užívala matka žalobkyne. Susedná parcela, ktorá patrila žalobkyni a jej
matke bola asi 30 až 40 árová. Tieto pozemky sa obrábali asi do roku 1964. Vedeli koho je ktorá parcela

a ktorú parcelu má kto užívať. Uviedla, že každý člen rodiny F. užíval tú pôdu, ktorú dostal. Voľakedy
to bolo tak, že sa pozemok rozdelil a každý člen rodiny užíval tú časť, ktorú dostal. Vie, že J. F. rozdelil
predmetnúnehnuteľnosť,lebovtedysatotakrobilo,niečorozdelilpredvojnouaniečopovojne.Pôvodnú
parcelu J. F. rozdelil asi medzi 5 až 6 detí.

Ako svedok bol vypočutý na pojednávaní Ing. M. H., ktorý uviedol, že je pravdou, že vyhotovil
geometrický plán č. 29/2007 dňa 15.3.2007. Na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k
pozemkom parc. č. 929/41 a 929/42. Kancelária Dr. R. presne zadefinovala, kde sa podiel žalobkyne z
pôvodnej parcely mal nachádzať. Pri zhotovovaní geometrického plánu vychádzal z mapy pozemkového
katastra.Podielžalobkynenebolnikdegrafickyzadefinovaný,zadefinovalahoibaadvokátskakancelária

tak, že podielom je druhá štvrtina sprava od susednej parcely. Zo žiadnych konkrétnych údajov
nevychádzal, iba ústne mu bolo povedané, kde sa má parcela nachádzať.

V predmetnej veci vykonal súd dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s pozemnoknižnou vložkou č. 3101 pre katastrálne

územie N., čestným prehlásením V. T., listom vlastníctva č. 1223, identifikáciou nehnuteľností, úmrtnými
listami M. F. a J. F., písomnými vyjadreniami žalovaných, dedičskými rozhodnutiami, dohodami a
potvrdením o finančnom vyrovnaní, kópiou katastrálnej mapy, geometrickým plánom č. 3/2006 a č.
29/2007, spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. 25C 132/03 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z pôvodnej pozemnoknižnej vložky pre katastrálne územie N. číslo 3101 (č.l. 3-4 spisu) vyplýva, že
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcelné číslo 1744 lúka v hone A. R. o výmere 6028 m2 boli M. F., rod.
S. titulom daru z 24.9.1918 v podiele 1, J. F., ženatý s M. F., titulom kúpy z 8.6.1932 v podiele 1, I.
S. v podiele 1 a A. S. v podiele 1. Z tejto pozemnoknižnej vložky vyplýva, že M. F. spolu s J. F. vlastnili
1 predmetnej nehnuteľnosti, t.j. výmeru asi 3000 m2 (aj keď každý iným titulom) a I. S. s A. S. druhú

polovicu tejto nehnuteľnosti, taktiež o výmere približne 3000 m2. Z identifikácie parciel (č.l. 7 spisu)
vyplýva, že nehnuteľnosť parcelné číslo 1744 bola zlúčená do nehnuteľností uvedených na LV č. 1223
(č.l. 6 spisu), ktorých vlastníkom je žalovaný v prvom rade, M. N..
Žalobkyňa J. F., rod. C. je dcérou J. C., rod. F., ktorá bola dcérou J. a M. F., t.j. pôvodných
pozemnoknižných spoluvlastníkov. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáha určenia, že časť

spoluvlastníckeho podielu M. a J. F. o výmere 1 500 m2 patrí do dedičstva po jej matke J. C., ktorú
jej rodičia J. a M. F. v rámci rodinnej deľby v roku 1944 darovali. Matka žalobkyne a sama žalobkyňa
podľa jej tvrdenia, mali nehnuteľnosť o výmere 1 500 m2 užívať až do doby, kým im nebola odňatá.
Druhú časť spoluvlastníckeho podielu J. a M. F. mali darovať bratovi matky žalobkyne, Š. F.. Žalovaní
v druhom až deviatom rade sú príbuznými žalobkyne (ide o bratrancov a sesternice, nakoľko všetci sú

právnymi nástupcami po J. a M. F.).
Tvrdenie žalobkyne o rodinnej deľbe zo strany J. a M. F. potvrdili žalovaná v treťom rade M. S., žalovaný
v 18. rade V. C., ktorý je bratom žalobkyne a svedkyňa E. H., ktorá sa však nevyjadrila úplne presne,
nakoľko na jednej strane uviedla, že parcela, ktorá patrila žalobkyni a jej matke bola 30 až 40 árová, na
druhej strane uviedla, že pôvodnú parcelu J. F. rozdelil asi medzi päť až šesť detí.

Žalovaná v druhom rade A. B., žalovaná v štvrtom rade A. T., žalovaný v piatom rade F. T., žalovaná
v šiestom rade P. V., žalovaný v siedmom rade Ing. R. F., ktorý je zároveň opatrovníkom žalovaného v
ôsmom rade A. F. a žalovaný v deviatom rade F. F., ktorý je právnym nástupcom po Š. F., ktorý mal dostať
od J. a M. F. druhú časť ich spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti parcelné číslo 1704, nepotvrdilitvrdenie žalobkyne o rodinnej deľbe. Uviedli, že nemajú vedomosti o tom, že by rodinná deľba prebehla,
dokonca F. T. uviedol, že s určitosťou môže prehlásiť, že k rodinnej deľbe nedošlo. Š. F. (jeho otec
mal dostať druhú časť spoluvlastníckeho podielu J. a M. F.) uviedol, že matka žalobkyne nemala z

predmetnej nehnuteľnosti vôbec žiadny podiel, ona si svoju nehnuteľnosť vybrala na úplne inom mieste
a z tejto nehnuteľnosti jej nič nepatrí.
Ostatní žalovaní v desiatom až šestnástom rade sú právnymi nástupcami po pôvodných
pozemnoknižných vlastníkoch I. a A. S. a k rozdeleniu, resp. k deľbe nehnuteľnosti zo strany rodiny F. sa
vyjadriť nevedeli. Z tohto dôvodu súd netrval na výsluchu žalovaných v dvanástom a šestnástom rade,

R. S. a V. S., nakoľko akékoľvek rozhodnutie súdu by na ich vlastnícke právo nemalo vplyv.
V predmetnej veci bol predložený žalobkyňou geometrický plán č. 29/2007 vypracovaný Ing. M. H. (č.l.
247 prílohová obálka), ktorý v tomto geometrickom pláne vyčlenil parcelu č. 929/41 o výmere 1452
m2 a parcelu číslo 929/42 o výmere 56 m2, ktoré majú zodpovedať výmere nehnuteľnosti požadovanej
žalobkyňou. V rámci dokazovania súd požiadal žalobkyňu o predloženie geometrického plánu, nakoľko
nemohol súd v rámci znaleckého dokazovania ustáliť, kde sa mala časť o výmere 1 500 m2 z pôvodnej

nehnuteľnosti parcelného čísla 1744 nachádzať. Ing. H. potvrdil, že neexistujú žiadne doklady o reálnom
rozdelení pôvodnej nehnuteľnosti a miesto, kde sa mala časť nehnuteľnosti o výmere 1 500 m2
nachádzať, mu bolo určené advokátskou kanceláriou žalobkyne.
Žalovaní v 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 15., 16., 17., 18., rade uzavreli dňa 3.2.2005 so žalovaným v
prvom rade dohodu, ktorej účelom bolo zabezpečiť nerušené užívanie a nakladanie s nehnuteľnosťami

zapísanými na LV č. 1223 pre katastrálne územie C., ktorých výlučným vlastníkom je M. N..
Vyššie uvedení účastníci dohody výslovne uznali vlastnícke právo žalovaného v prvom rade k týmto
nehnuteľnostiam a všetky svoje záväzky týkajúce sa pozemkov považujú za vysporiadané (č.l. 111
spisu).
Z potvrdenia o finančnom vyrovnaní (č.l. 125 spisu) vyplýva, že Ing. R. F. dňa 9.3.2005 vyplatil v

hotovosti právnych nástupcov po J. F. a M. F. z majetkovej podstaty z pôvodnej parcely č. 1744 v
katastrálnom území N. C., ktorí svojim podpisom potvrdili prevzatie finančnej čiastky. Medzi nimi sa
nachádzaj žalobkyňa, ktorá prevzala sumu 250.000,- Sk.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť vo vlastníctve štátu alebo zákonom

určených právnických osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, vyhodnotil vykonané dôkazy a to tak jednotlivo ako aj v
súhrne a konštatuje, že žalobe žalobkyne na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nebolo možné
vyhovieť z nasledovných dôvodov:

Žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti jej právnou
predchodkyňou, matkou, titulom rodinnej deľby. V prvom rade je však potrebné poukázať na skutočnosť,
že J. a M. F. (pôvodní pozemnoknižní spoluvlastníci nehnuteľnosti parcelné číslo 1744) nadobudli svojspoluvlastnícky podiel k tejto nehnuteľnosti každý iným titulom - M. F. darom a J. F. kúpou. Žalobkyňa
neuviedla, ktorý z právnych predchodcov jej matky mali matke darovať časť tejto nehnuteľnosti.
K rodinnej deľbe v rodine F. malo prísť v roku 1944, kedy na Slovensku platilo uhorské obyčajové

právo. Neexistuje žiadny doklad o tom, že skutočne táto rodinná deľba prebehla a na základe nej získali
vlastnícke právo (darom) právni nástupcovia J. a M. F. k nehnuteľnostiam. Ak takáto zmluva - darovacia
- bola uzavretá, bola uzavretá iba ústnou formou a nemohla byť základom pre prevod nehnuteľnosti do
vlastníctva nadobúdateľa. Takáto zmluva však mohla byť základom dobromyseľnosti nadobúdateľa o
nadobudnutí nehnuteľnosti do držby. Obyčajové právo na Slovensku platné do 31.12.1950 vyžadovalo

dobromyseľnosť pri nastúpení do držby. V prípade, ak by bolo v rámci konania preukázané, že skutočne
k rodinnej deľbe, teda k uzavretiu neperfektných darovacích zmlúv v roku 1944 medzi J. a M. F. a ich
detí došlo, mohla by mať takáto deľba za následok dobromyseľnosť držby a nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním.
Vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti patrí k originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho
práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou,

ktorá nie je vlastníkom. Musia však byť splnené zákonné predpoklady vydržania, ktorými sú nepretržitosť
vydržacej doby a oprávnenosť držiteľa veci po celú vydržaciu dobu. Oprávneným držiteľom je osoba,
ktorá spĺňa oba tieto znaky, t.j. je dobromyseľný v tom, že vec, ktorú užíva, mu patrí, pričom musí
existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania a tiež že predmetnú
nehnuteľnosť užíva po zákonom stanovenú dobu.

Žalobkyňa však v rámci konania nepredložila žiadny dôkaz o tom, že k rodinnej deľbe došlo. Išlo iba o jej
subjektívne tvrdenie, ktoré nebolo podložené žiadnym relevantným dôkazom. Vzhľadom k tomu, že J. a
M. F. boli pôvodnými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. 1744, každý v podiele 1, avšak každý z iného
titulu,bolopotrebnépresnešpecifikovať,ktorýzprávnychpredchodcovžalobkynejejmatkedarovalčasť
nehnuteľnosti o výmere 1 500 m2. Žalobkyňa v rámci konania túto okolnosť súdu neozrejmila. Tvrdenie

žalobkyne o rodinnej deľbe a darovaní časti nehnuteľnosti o výmere 1 500 m2 jej matke potvrdila iba
žalovaná v treťom rade M. S., jej brat žalovaný v 18. rade L. C. a nepresne svedkyňa H., ktorá hovorí o
výmere 30-40 árov, ktorá mala pripadnúť matke žalobkyne a o rozdelení nehnuteľnosti medzi 5-6 detí F.,
čo je v rozpore s výpoveďou samotnej žalobkyne. Ostatní žalovaní, ktorí sú taktiež právnymi nástupcami
po J. a M. F., nepotvrdili existenciu rodinnej deľby nehnuteľností v roku 1944 a nepotvrdili ani skutočnosť,

že by matka žalobkyne mala dostať od J. a M. F. časť nehnuteľnosti o výmere 1 500 m2. Žalovaný v
deviatom rade F. F. dokonca uviedol, že matka žalobkyne dostala od jej rodičov úplne iný pozemok, nie
ten, ktorý je predmetom tohto sporu, ale pozemok na M.. Žalobkyňa neuniesla teda dôkazné bremeno
svojich tvrdení.
NaOkresnomsúdevNitreprebiehalokonaniepodspisovouznačkou25C132/2003,predmetomktorého

bola žaloba o určenie rozsahu dedičstva o nebohej M. F., nebohom J. F., nebohom I. S. a nebohom A.
S., týkajúce sa aj pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 1744, t.j. aj nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
tohto konania. Rozsudkom Okresného súdu v Nitre č.k. 25C 132/03-187 zo dňa 4.3.2004 bolo okrem
iného určené, že do dedičstva po nebohej M. F., zomrelej 1.9.1960 patrí spoluvlastnícky podiel 1-ina
k nehnuteľnosti nachádzajúc sa v kat. území C., parcela č. 929/19 ostatná plocha o výmere 6028 m2

vyznačená v geometrickom pláne č. 210/2002 Ing. Ľ. Š. zo dňa 22.1.2003. Taktiež bolo určené, že
do dedičstva po nebohom J. F., zomrelom 11.2.1978 patrí spoluvlastnícky podiel 1-ina k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat. území C., parcela č. 929/19 ostatná plocha o výmere 6028 m2 vyznačená v
geometrickom pláne č. 210/2002 Ing. Ľ. Š. zo dňa 22.1.2003. V odôvodnení tohto rozsudku súd uviedol,
že z dokazovania mal súd za vylúčené, že by osoby uvedené vo výroku rozhodnutia (t.j. J. a M. F.)

prevádzali za svojho života nehnuteľnosti na príbuzných, či cudzie osoby. Až do roku 1991 boli menovaní
evidovaní ako jediní vlastníci predmetných pôvodných parciel v pozemkovej knihe. Konanie vo veci 25C
132/03 bolo v konečnom dôsledku pre späťvzatie žaloby zastavené.
Keďže v pozemnoknižnej vložke č. 3101 boli ako podieloví spoluvlastníci zapísaní J. a M. F. a keďže
žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie o darovaní časti tejto nehnuteľnosti o výmere 1 500 m2 jej matke

zo strany pôvodných pozemnoknižných vlastníkov, bolo potrebné, aby sa žalobkyňa určovacou žalobou
domáhala určenia, že spoluvlastnícke podiely J. a M. F. patria do ich dedičstva. Žalobkyňa sa však
domáhala, že časť pôvodnej nehnuteľnosti o výmere 1 500 m2 patrí do dedičstva jej matky, ku ktorému
tvrdeniu však neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti.
V neposlednom rade súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa prevzala z titulu vyrovnania

spoluvlastníckeho podielu po pôvodných pozemnoknižných vlastníkoch J. a M. F. k nehnuteľnosti
parcelné číslo 1744 finančné vyrovnanie prináležiace jej spoluvlastníckemu podielu vo výške 250.000,-
Sk.Ani žalobkyňou predloženým geometrickým plánom č. 29/2007 vypracovaným Ing. M. H., geodetom,
žalobkyňa nepreukázala existenciu žalobou požadovaného určenia, nakoľko žiadne doklady o
reálnom rozdelení pôvodnej nehnuteľnosti parc. č. 1744 neexistujú, geodet pri vypracovaní

geometrického plánu a pri zakreslení žalobkyňou požadovanej nehnuteľnosti vychádzal iba zo zadania
advokátskej kancelárie, ktorá zastupuje žalobkyňu. Týmto geometrickým plánom bola iba špecifikovaná
nehnuteľnosť požadovaná žalobkyňou, parcelnými číslami.
V predmetnej veci ide o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ OSP, podľa ktorého návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,

ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobkyňa osvedčila naliehavý právny záujem na takomto určení
rozdielom medzi evidenčným stavom a skutočným stavom nehnuteľnosti.
Právny zástupca žalovaných v druhom, štvrtom, piatom, šiestom a deviatom rade namietal pasívnu
legitimáciu týchto žalovaných s odôvodnením, že nemajú vecnú pasívnu legitimáciu v tomto konaní,
nakoľko nie sú súčasnými vlastníkmi nehnuteľnosti. Tú má iba žalovaný v prvom rade. Keďže žalobkyňa
sa domáhala určenia rozsahu dedičstva po svojej matke zo spoluvlastníckeho podielu po právnych

predchodcoch matky žalobkyne, ňou požadované určenie by mohlo zasiahnuť do vlastníckeho práva
ostatných právnych nástupcov po pôvodných pozemnokničných vlastníkoch J. a M. F. a preto účastníkmi
konania mohli byť všetci právni nástupcovia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobkyne o určenie, že nehnuteľnosť

nachádzajúca sa v katastrálnom území C., pôvodne zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 3101
pre katastrálne územie N. ako parcela č. 1744 lúka, tak, ako je táto vyznačená na vyhotovenom
geometrickompláneč.29/2007zodňa15.3.2007atoakoparcelač.929/41zastavanéplochyvovýmere
1452 m2 a parcela číslo 929/42 vo výmere 56 m2 patrí do pozostalosti po nebohej J. C., rod. F., zomrelej
27.3.1991 v celosti, zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď úspešnému účastníkovi, v tomto prípade
žalovanýmpriznalnáhradutrovkonania.Náhradutrovkonaniasiuplatniliibažalovanívdruhom,štvrtom,
piatom, šiestom a deviatom rade. Ostatní žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili, súd im ju teda
nepriznal.

Právny zástupca žalovaných v druhom, štvrtom, piatom, šiestom a deviatom rade vyčíslil náhradu
trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.037.043,- Sk, pričom vychádzal z hodnoty veci 1508 m2
po 1.100,- Sk za 1 m2 podľa dohody o mimosúdnom vysporiadaní, t.j. hodnota predmetu sporu je
1.658.800,- Sk. Zastupoval piatich žalovaných, hodnotu predmetu sporu 8.294.000,- Sk (5 x 1.658.800)
znížil podľa § 13 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté

právne služby na 6.635.200,- Sk. Hodnotu jedného úkonu vypočítal na 148.000,- Sk. Spolu si uplatnil
náhradu za sedem úkonov právnej pomoci, t.j. 7 x 148.000,- Sk a 7x režijný paušál po 149,- Sk, spolu
trovy právneho zastúpenia 1.037.043,- Sk.

Súd neakceptoval hodnotu predmetu sporu vo výške 1.100,- Sk za jeden m2. Pri určení hodnoty

predmetu sporu vychádzal zo sumy 4,50 Sk za 1m2, ktorú sumu potvrdil Okresný úrad v Nitre dňa
12.3.2005 v potvrdení o zatriedení parciel do bonitovaných pôdnoekologických jednotiek (č.l. 14 spisu),
nakoľko pôvodná pozemnoknižná nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu je označená ako
lúka. Hodnota takto zaradenej nehnuteľnosti v čase podania žaloby bola 4,50 Sk za 1 m2. Z tohto
dôvodu súd pri priznaní náhrady trov konania žalovaným, ktorí si ich uplatnili, vychádzal z tejto hodnoty

nehnuteľnosti.
Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaných v druhom, štvrtom, piatom, šiestom, deviatom rade trovy
právneho zastúpenia nasledovne:
- hodnota predmetu sporu je 6.750,- Sk (1 500 m2 x 4,50)
- hodnota jedného úkonu je 550,- Sk (podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)

- právny zástupca zastupoval piatich žalovaných, hodnota jedného úkonu po znížení 20% podľa § 13
ods. 3 vyhlášky je 440,- Sk, za piatich žalovaných 2200,- Sk
- výška režijného paušálu v roku 2005 je 150,-Sk, v roku 2006 je 164,- Sk a v roku 2007 je 178,- Sk.
- počet úkonov právnej pomoci - osem, a to:
- príprava a prevzatie, t.j. 2.200 + 150 režijný paušál, spolu...................2.350,- Sk

- účasť na pojednávaní dňa 22. 6. 2005 - 2.200 + 150............................2.350,- Sk
- účasť na pojednávaní dňa 26. 10. 2005 - 2.200 + 150 ........................2.350,- Sk
- účasť na pojednávaní dňa 30. 1. 2006 - 2.200 + 164 .......................... 2.364,- Sk
- účasť na pojednávaní dňa 21. 3. 2007 - 2.200 + 178 .......................... 2.378,- Sk- účasť na pojednávaní dňa 8. 8. 2007 - 2.200 + 178............................ 2.378,- Sk
- účasť na pojednávaní dňa 23. 11. 2007 - 2.200 + 178 ....................... 2.378,- Sk
- účasť na pojednávaní dňa 29. 11. 2007 - 2.200 + 178 ....................... 2.378,- Sk

- spolu trovy právneho zastúpenia .........................................................18.926,- Sk

Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaných, ktorí si náhradu trov konania uplatnili náhradu vo výške
1.926,- Sk, ktorú sumu je žalobkyňa povinná uhradiť právnemu zástupcovi žalovaných do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd nevzhľadal dôvod hodný osobitného zreteľa na postup podľa § 150 OSP,

nakoľko žalobkyňa, aj keď je starobná dôchodkyňa, obdržala finančné náhrady za podiely po svojich
právnych predchodcoch najmenej vo výške 250.000,- Sk, preto súd nezvolil postup podľa § 150 OSP.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.