Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/12/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112011149
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112011149.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraTobiašaasudcovJUDr.Moniky

Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.5.2016 v trestnej veci
obžalovaného N. N. pre prečin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1
písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu N. sp. zn. 6T XX/XXXX zo
dňa 04.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/,c/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaný

N. N., nar. X.X.XXXX v J., trvale bytom J. - I.
J., Ul. U. č. XXXX/X, prechodne bytom J.,
Ul. J.. R. č. XX,

je vinný, že

-po doručení uznesenia Okresného súdu N. č.k. XK/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré prevzal
dňa X.XX.XXXX, najneskôr dňa XX.XX.XXXX, po uplynutí v uznesení súdom určenej lehoty do
X.X.XXXX, v N. ako jediný konateľ dlžníka - spoločnosti D., s. r. o., S. č. XX, N., IČO: XX XXX XXX,
si nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení § 73 a § 74 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii (ZKR) a od vyhlásenia konkurzu uznesením Okresného súdu N. č. k. 2K XX/XXXX-

XX dňa X.XX.XXXX riadnemu správcovi konkurznej podstaty úpadcu S.. S. T. nepredložil požadované
účtovné a iné doklady úpadcu. Požadovanú súčinnosť neposkytol ani napriek opakovaným písomným
výzvam správcu, XX.XX.XXXX (ktorú prevzal X.XX.XXXX), XX. a XX.XX.XXXX, 9. a XX.X.XXXX
(ktoré všetky mu boli doručené elektronickou poštou), ani napriek svojim opakovaným prísľubom a ani
napriek uzneseniu Okresného súdu N. č.k. 2K XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré prevzal osobne
X.XX.XXXX a ktorým mu bola uložená povinnosť predložiť tam uvedené písomnosti predbežnému
správcovi. Správcovi neodovzdal ani zoznam

majetku a záväzkov úpadcu, ani sa na požiadania správcu a súdu nedostavil do kancelárie správcu
alebo na súd za účelom poskytnutia vysvetlení a súčinnosti, čím zo strany obvineného došlo k mareniu
konkurzného konania, ktoré v dôsledku jeho nečinnosti nemohlo a nemôže riadne prebehnúť,

t e d a

-maril konkurzné konanie tým, že nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom, ktorý upravuje také konanie,čím spáchal

-prečinmareniakonkurznéhoalebovyrovnaciehokonaniapodľa§242ods.1písm.a)Trestnéhozákona.

Podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený rozsudkom

Okresného súdu N. zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným dňa XX.X.XXXX, č. k. 1T XX/XX-XXXX v trvaní
3 (troch) rokov s jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 3 (troch) rokov za
súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe, ako aj
obmedzenia spočívajúceho v zákaze výkonu podnikateľskej činnosti a výkonu činnosti štatutárneho
orgánu obchodnej spoločnosti a družstva považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za
dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd N. uznal obžalovaného N. N. za vinného z prečinu marenia
konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa 242 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
-v dobe odo dňa X.XX.XXXX až doteraz v N. ako jediný konateľ dlžníka - spoločnosti D., s. r. o., S.
č. XX, N., X.: XX XXX XXX, si nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení § 73 a § 74 zákona

č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), neposkytol požadovanú súčinnosť predbežnému
správcovi dlžníka ustanovenému dňa X.XX.XXXX uznesením Okresného súdu N. č. k. 2K XX/XX-XX a
odvyhláseniakonkurzuuznesenímOkresnéhosúduN.č.k.2KXX/XX-XXdňaX.XX.XXXXaniriadnemu
správcovi konkurznej podstaty úpadcu S.. S. T., ktorému nepredložil požadované účtovné a iné doklady
úpadcu. Požadovanú súčinnosť neposkytol ani napriek opakovaným písomným výzvam správcu zo

dňa XX.XX.XXXX (ktorú neprevzal), XX.XX.XXXX (ktorú prevzal X.XX.XXXX), XX. a XX.XX.XXXX, 9.
a XX.X.XXXX (ktoré všetky mu boli doručené elektronickou poštou), ani napriek svojim opakovaným
prísľubom a ani napriek uzneseniu Okresného súdu N. č. 2K XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré
prevzal osobne X.XX.XXXX a ktorým mu bola uložená povinnosť predložiť tam uvedené písomnosti
predbežnému správcovi. Správcovi neodovzdal ani zoznam majetku a záväzkov úpadcu, ktorý bol

povinný odovzdať bez vyzvania do 15 dní od ustanovenia predbežného správcu podľa § 21 ZKR, resp.
do 15 dní od vyhlásenia konkurzu podľa § 73 ZKR, ani sa na požiadania správcu a súdu nedostavil
do kancelárie správcu alebo na súd za účelom poskytnutia vysvetlení a súčinnosti, čím zo strany
obvineného došlo k mareniu konkurzného konania, ktoré v dôsledku jeho nečinnosti nemohlo a nemôže
riadne prebehnúť.

Podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený rozsudkom Okresného
súdu N. zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným dňa XX.X.XXXX, č. k. 1T XX/XX-XXXX v trvaní 3
(troch) rokov s jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 3 (troch) rokov za
súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe, ako aj

obmedzenia spočívajúceho v zákaze výkonu podnikateľskej činnosti a výkonu činnosti štatutárneho
orgánu obchodnej spoločnosti a družstva považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za
dostatočný.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. Odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 321 ods.

1 písm. a), b), c), d) Trestného poriadku a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť. Poukazoval na to, že
už v konaní pred prvostupňovým súdom tvrdil, že konkurzné konanie vo veci úpadcu - spoločnosti
D., s.r.o. prebiehalo tak, že najprv bolo začaté konanie, potom bol ustanovený predbežný správca
a až dňaXX.XX.XXXX bol vyhlásený konkurz. Z citácie § 242 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
podľa jeho názoru nestačí len ak páchateľ nesplní povinnosť uloženú mu zákonom, ale nesplnením

takej povinnosti musí dôjsť k mareniu konkurzného konania, teda k splneniu týchto podmienok musí
dôjsť súčasne. Zo skutkovej vety vyplýva, že na spoločnosť D., s.r.o. bol vyhlásený konkurz, preto je
jasné, že konanie obžalovaného nijak neovplyvnilo činnosť predbežného správcu, ktorý zistil dostatočné
informácie, aby bol v tejto veci vyhlásený konkurz. V tejto veci bolo zrejmé, že spoločnosť D., s.r.o. je
majiteľom nebytových priestorov na S. ulici v N., preto sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu,

keďže tento majetok na prvý pohľad postačoval na úhradu nákladov konkurzu. Vo vzťahu k nesplneniupovinnosti voči predbežnému správcovi je nutné podľa názoru odvolateľa konštatovať, že toto nijak
nemarilo ani nezmarilo vyhlásenie konkurzu na spoločnosť D., s.r.o., teda nie je splnená podmienka,
aby bol obžalovaný uznaný vinným za spáchanie prečinu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho

konania podľa § 242 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Prvú písomnosť (datovanú XX.XX.XXXX)
obžalovaný od správcu prevzal dňa X.XX.XXXX, teda len 9 dní po vyhlásení konkurzu. Až vtedy, keď
sa reálne dozvedel o povinnostiach, ktoré má v konkurznom konaní splniť, je možné hovoriť o tom, že je
splnená subjektívna stránka skutkovej podstaty uvedeného trestného činu. Podľa názoru obžalovaného
v tejto veci nie je možné použiť akékoľvek fikcie doručenia, pretože ak aj nemal prevziať výzvu zo dňa

XX.XX.XXXX, k tomu je treba dodať, že dlhodobo sa nevyhýbal preberaniu zásielok a neprevzal len
jednu zásielku, pričom hneď nasledujúcu prevzal. Z uvedeného vyplýva, že o povinnostiach uvedených
vo výzve zo dňa XX.XX.XXXX sa reálne nedozvedel. Na výzvu, ktorú prevzal dňa X.XX.XXXX, reagoval
hneď na nasledujúci deň X.XX.XXXX prostredníctvom advokáta S.. C.. Nijak sa teda nevyhýbal plneniu
svojich povinností v konkurznom konaní. Už dňa XX.XX.XXXX bolo podané trestné oznámenie, teda len
jeden deň po výzve zo dňa XX.XX.XXXX a 15 dní predtým než sa reálne dozvedel o povinnostiach v

konkurznom konaní. Žiadané doklady sa snažil dodať, čo najskôr to bolo možné. Niektoré skutočnosti
však nebolo možné dodať v lehotách požadovaných správcom. So správcom aktívne komunikoval
a nevyhýbal sa ani elektronickej komunikácii. Po obdržaní zásielky zo dňa XX.XX.XXXX kontaktoval
správcu a externú pracovníčku, ktorá zabezpečovala všetky doklady, keďže sám nemá ekonomické
vzdelanie a týmto veciam sa po odbornej stránke nerozumie. Svedkyňa X.. H. vypovedala, že všetky

podklady pripravovala ona a že tieto predložila s odstupom času, nie tak veľkým ako je ináč bežné a
najmäsprihliadnutímnato,žečasťpodkladovsanachádzalavsídleD.,s.r.o.,ktoréboliodXX.XX.XXXX
zablokované a nevedel sa k nim dostať. Pani H. potvrdila, že v oblasti ekonomickej agendy je laik,
nerozumie sa tomu, preto ju poveril týmito vecami. Ona sama mal často problém pochopiť vyjadrenia
správcu konkurznej podstaty, čo žiada, avšak v primeranom čase mu všetky podklady dodala. Z

uvedeného mu nie je zrejmé, na základe čoho sa konanie viedlo. Záverom dodal, že konkurz je v
súčasnosti pred ukončením, riadne prebehlo speňažovanie majetku, teda je zrejmé, že svojím konaním
nijaknezmarilkonkurznékonanie,tedavtejtoveciniejesplnenápodmienka,abymalbyťuznanývinným
zo spáchania prečinu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona. Aj po vykonanom dokazovaní sú podľa jeho názoru nepochybne pochybnosti o jeho

zavinení, pričom odkázal na záverečnú reč obhajcu. Na základe uvedeného žiadal napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu zrušiť podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a), alebo písm. b), alebo písm. c),
alebo písm. d) Trestného poriadku alebo v súhrne viacerých týchto dôvodov a vec vrátiť súdu prvého
stupňa, resp. aby v zmysle ustanovenia § 322 Trestného poriadku rozhodol odvolací súd sám a to tak,
že ho spod obžaloby oslobodí.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného ako oprávnenej osoby podaného v zákonnej lehote v
súlade s ustanovením § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne súd len vtedy, ak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné iba čiastočne.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu,
ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.
Krajský súd v Prešove však ešte považoval za potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie prečítaním

listinných dôkazov, a to uznesenie Okresného súdu N. sp. zn. 2K XX/XX zo dňa 3.10.2011 o ustanovení
predbežného správcu (čl. 88), doručenku adresát D. - vrátená s poznámkou neprevzatá v odbernej
lehote(čl. 89), žiadosť o súčinnosť adresovaná zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 69), doručenku adresát obž. N.,
Kpt. R. XX, J. - vrátená s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote (čl. 70), uznesenie Okresného súdu
N. sp. zn. 2K XX/XX zo dňa 28.10.2011 (čl. 91), doručenka obž. N. o prevzatí uznesenia Okresného

súdu N. sp. zn. 2K XX/XX zo dňa 28.10.2011 dňa 7.11.2015 (čl. 93), žiadosť o súčinnosť zo dňa
15.11.2011(čl. 49), doručenku adresát obž. N., U. XXXX/X, J. - vrátená s poznámkou adresát neznámy
(čl. 50), uznesenie o vznesení obvinenia (čl. 12), doručenka o prevzatí uznesenia o vznesením obvinenia
obž. N. dňa 9.5.2012 (čl. 13), a preto dokazovanie v tomto smere na verejnom zasadnutí konanom o
odvolaní obžalovaného doplnil.

Súdom prvého stupňa vykonané dôkazy a dôkazy doplnené odvolacím súdom sú podľa názoru
krajského súdu dostatočné pre ustálenie skutkového stavu na konštatovanie, že obžalovaný svojím
konaním naplnil pojmové znaky žalovanej skutkovej podstaty podľa § 242 ods. 1 písm. a) Tr. zák.Odvolací súd však považoval za nevyhnutné opakovať dokazovanie prečítaním vyššie uvedených listín,
ktoré sa vzťahujú na skutok, jeho čiastkové útoky (jednotlivé porušenia povinností) a týkajú sa doby
(časového rozpätia) porušovania povinností, pre ktoré bol obžalovaný súdom prvého stupňa uznaný

vinným.

Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou obžalovaného, že až vtedy, keď sa reálne
dozvedel o povinnostiach, ktoré má v konkurznom konaní splniť, je možné hovoriť o tom, že je
naplnená subjektívna stránka skutkovej podstaty uvedeného trestného činu. Relevantnou pre ustálenie

skutku je preto evidentná vedomosť obžalovaného o povinnostiach vyplývajúcich mu zo začatého
konkurzného konania, neskôr vyhláseného konkurzu upravených v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon o konkurze“). Dlžník, v danom prípade konateľ dlžníka sa musel o
začatí konkurzného konania, resp. neskôr o začatí konkurzu alebo o povinnostiach plynúcich mu z tohto
konania reálne dozvedieť, nakoľko nie je možné konštatovať, že súčinnosť nebola poskytnutá úmyselne,
ak relevantné uznesenie súdu, či iné podania ako napr. výzvy na poskytnutie súčinnosti v zmysle zákona

o konkurze sa preukázateľne nedostali do jeho dispozičnej sféry.

Niet žiadnych pochybností, že prvotné písomnosti konateľ žalovaného neprevzal. Uznesenie Okresného
súdu N. sp. zn. 2K XX/XXXX zo dňa 3.10.2011 o ustanovení predbežného správcu bola doručované
priamo dlžníkovi, spoločnosti D. s.r.o. na adresu uvedenú v obchodnom registri. Doručenka sa súdu

vrátila s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote. Rovnako z obsahu spisu vyplýva, že ani žiadosť o
súčinnosť zo dňa XX.XX.XXXX adresovanú obž. N., na adresu J.. R. XX, J., si obžalovaný neprevzal,
keďže doručenka sa vrátila s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote.

Uznesením Okresného súdu N. č.k. 2K XX/XXXX-XX zo dňa 28.10.2011 bol obž. N. ako konateľ

úpadcu vyzvaný, aby predbežnému správcovi do siedmych dní od doručenia tejto výzvy poskytol ním
požadovanú súčinnosť spočívajúcu v predložení zoznamu majetku a záväzkov v zmysle ust. § 21
ods. 2 zákona o konkurze a § 4 a § 5 vyhl. č. 665/2005 Z.z., zmluvného prehľadu podľa § 6 vyhl.
č. 665/2005 Z.z., daňového priznania za r. 2006 - 2010, vrátane súvahy a výkazu ziskov a strát,
zoznamu právnych úkonov od roku 2006, ktorými previedol na majetok dlžníka, príp. zabezpečil záväzky

iných osôb bez primeraného protiplnenia, zvýhodňujúcich a ukracujúcich právnych úkonoch a aby
oznámil predbežnému správcovu adresu svojho pobytu. Rozhodnutie súdu si obžalovaný preukázateľne
prevzal dňa X.XX.XXXX, preto minimálne od uvedeného okamihu vedel o začatí konkurzného konania
na majetok spoločnosti D. s.r.o. a o povinnostiach plynúcich mu zo zákona o konkurze, najmä tých
uvedených v doručenom uznesení, na splnenie ktorých bol vyzvaný v lehote siedmych dní od jeho

doručenia.

Zo žalovaného skutku bolo rovnako potrebné vypustiť konanie súvisiace s neposkytnutím súčinnosti
napriek výzve zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že táto zásielka bola
obžalovanému doručovaná na adresu U. XXXX/X, J. a vrátila sa s poznámkou - adresát neznámy.

Ak obžalovaný o požiadavke poskytnutia súčinnosti vedomosť nemal, nemôžu byť s nereagovaním na
takúto žiadosť o súčinnosť spojené trestnoprávne následky.

Podľa § 122 ods. 10 Tr. zák., za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní
toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin,

ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania
a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený
trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.

Podľa § 122 ods. 13 Tr. zák., ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení

vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí,
ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 . V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený
rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Za rozhodný okamih pre ustálenia konca skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, považuje
odvolací súd rozhodným v zmysle ust. § 122 ods. 13 Tr. zák. okamih doručenia uznesenia o vznesení
obvinenia obž. N., a to ku dňu X.X.XXXX.Za tohto stavu odvolací súd upresnil skutkové okolnosti tak, aby zodpovedali skutkovému stavu
zistenému z vykonaných dôkazov v súlade s vyššie uvedeným.

Správna bola ďalej právna kvalifikácia zo strany súdu prvého stupňa a absencia uvedenia odseku 1
pri zákonnom pomenovaní spáchaného skutku je zrejmou nesprávnosťou, ktorú odvolací súd napravil.
Úpravou skutku a právnej kvalifikácie zostala zachovaná totožnosť skutku.

V ďalšom považuje odvolací súd odvolacie námietky obžalovaného k nenaplneniu obligatórnych znakov
skutkovej podstaty prečinu marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. za neopodstatnené, a to z týchto dôvodov.

Podľa § 242 ods.1 písm. a) Tr. zák. sa prečinu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania do-

pustí ten, kto marí konkurzné konanie (ako aj ďalšie tam uvedené konania) tým, že nesplní povinnosť
uloženú mu zákonom, ktorý upravuje také konanie.

Objektom trestného činu je záujem na riadnom priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania
tak, aby boli veritelia uspokojení v zmysle zásad konkurzného a reštrukturalizačného konania v zmysle

zákonaokonkurze.Nieježiadnapochybnosť,žesúčinnosťpredbežnéhosprávcu,čisprávcusúpadcom
je potrebná aj za účelom ustálenia majetkových pomerov, preto dodržiavanie povinností upravených v
zákone môže významne prispieť k riadnemu priebehu konkurzného konania.

Dôkazy v tomto konaní vykonané nepochybne svedčia záverom o naplnení objektívnej stránky.

Marením je potrebné rozumieť znemožňovanie, sťažovanie konkurzného konania (jeho účelu, ktorý po-
zostáva v riešení úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením veriteľov),
pričom však nemusí dôjsť k zmareniu konkurzného konania. Za marenie pritom nemožno považovať
len samotné oddialenie začatia konkurzného konania, pretože oddialenie začatia konkurzného konania
neznamená jeho znemožňovanie, respektíve jeho sťažovanie, t. j. neznamená, že nemôže dôjsť k za-

čatiu konkurzného konania na podklade napríklad návrhu samotného veriteľa (spravidla sa tak v praxi
deje) alebo že by nemohlo v budúcnosti dôjsť k splneniu účelu konkurzného konania, teda k riešeniu
prípadného úpadku dlžníka speňažením jeho majetku.
Obžalovaný v priebehu trestného konania uviedol niekoľko rôznych verzií ohľadom skutočnosti, kde
sa nachádza účtovníctvo a iné požadované doklady. Tvrdil, že na predložení požadovaných dokladov

pracuje s uvedením, že požiadavky súdu rešpektuje, ďalej uviedol, že si doklady vyžiadala likvidátorka
materskej spoločnosti p. C. (e-mailová komunikácia zo dňa X.XX.XXXX z čl. 52, tiež úradný záznam
čl. 35). Písomným podaním zo dňa X.XX.XXXX vyhotoveným advokátom obžalovaného S.. S. C.
vyplýva, že vychádzajúc z ust. § 73 ods. 2 zákona o konkurze je úpadca povinný zostaviť a doručiť
správcovi do 15 dní od vyhlásenia konkurzu zoznam majetku a zoznam záväzkov, a to v podobe podľa

vyhlášky č. 665/2005 Z.z., preto oznamuje ustanovenému správcovi S.. T., že úpadca zo subjektívnych
dôvodov túto lehotu nedodržal a to konkrétne v intenciách mailového podania, ktoré mu bolo doručené.
S prihliadnutím na rozsah spracovania podkladov a následného vyhotovenia príslušných zoznamov
požiadal v mene svojho klienta o odpustenia zmeškania lehoty s tým, že jeho klient príslušné zoznamy
vyhotoví v termíne do XX.XX.XXXX. Ďalej uviedol, že po odovzdaní príslušných zoznamov poskytne

aj ďalšiu súčinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona (čl. 33). Dňa XX.XX.XXXX obž. N. emailom požiadal
správcu konkurznej podstaty o strpenie o jeden deň, keďže musí neodkladne pracovne do Poľskej
republiky (čl. 58). Z ďalšej predloženej komunikácie medzi obž. N. a správcom vyplýva, že obž. N. z
doterazdostupnýchpodkladovvyhotovujepožadovanézoznamymajetku,záväzkovapohľadávok,ktoré
odovzdá najneskôr do 3.januára a tiež, že zdôrazňuje, že pracuje v plnej miere na požadovaných a

potrebných dokumentoch v rámci objektívnych možností (e-mailová komunikácia zo dňa 27.12.2012 z
čl. 63). Zo zápisnice spísanej pred Okresným súdom N. vo veci 2K XX/XXXX dňa XX.X.XXXX vyplýva,
že všetky doklady odovzdal pani C., nebolo to proti podpisu (čl. 107)
Obranou v podanou odpore proti trestnému rozkazu zo strany obž. N. bolo, že ohľadom správcom
požadovaného účtovníctva úpadcu, tak správcovi ako aj iným orgánom uviedol, že toto účtovníctvo sa

nachádza v podstatnej časti práve v priestoroch úpadcu a musí byť správcovi v dispozícii. Ďalej v ňom
tvrdil, že niektoré dokumenty, ktoré boli v jeho dispozícii, poskytol potenciálnym záujemcom o kúpu
podniku ešte predtým, ako došlo k vyhláseniu konkurzu, pričom mu neboli vrátené (čl. 174, 175). Na
pojednávaní dňa XX.X.XXXX obž. N. následne pozmenil ním dovtedy tvrdené skutočnosti týkajúce saodovzdania dokladov pani C. uvádzajúc, že jeho výpoveď mala presne znieť tak, že informoval pani C.,
že odovzdal ekonomické informácie potenciálnemu investorovi, ktorý mal vstúpiť do firmy D. s.r.o. Pani
C. nikdy ekonomiku ako takú nedostala, tá ostala na firme. Nemala nikdy účtovné doklady.

Obrana obžalovaného je protichodná tým, že na jednej strane obžalovaný uvádza, že na predložení
požadovaných dokladov pracuje, neskôr žiada o odpustenie zmeškania lehoty, ktorú následne žiada
predĺžiť o jeden deň, až napokon uvádza, že nielenže všetky doklady odovzdal pani C., ale aj
potenciálnemu investorovi a všetko, čo má sa nachádza vo firme, kam má správca prístup. Tvrdenia

obžalovaného sú preto nepresvedčivé a nevierohodné, nakoľko vychádzajú výlučne z obhajobných
tvrdení a nezohľadňujú ďalšie vo veci vykonané dôkazy, ktoré obhajobné tvrdenie obžalovaného
nepotvrdzujú, ba ho priam naopak vylučujú.

Takýmto dôkazom je predovšetkým výpoveď svedka, pani C., ktorej výpoveď bola so súhlasom strán
prečítaná na hlavnom pojednávaní, a z ktorej vyplýva, že čo sa týka účtovných dokladov spoločnosti D.,

s.r.o., tak s tými dokladmi nikdy neprišla do kontaktu a ani žiadne doklady nevidela. Obž. N. ju telefonicky
kontaktoval, keď bola v F. republike, kde jej uviedol, že keď sa ju budú policajti pýtať, tak im má povedať,
že od neho prevzala účtovné doklady spoločnosti D., s.r.o. s tým, že jej zdôraznil, že má povedať, že
sa tak stalo po jej prepustení z výkonu trestu.

Svedok S.. T. k tvrdeniu obžalovaného, že sa všetky doklady nachádzali v priestoroch úpadcu na
hlavnom pojednávaní uviedol, že doklady tam boli, ale neboli tam doklady týkajúce sa konkurzu, to boli
doklady za rok XXXX-XXXX, z toho obdobia, ktoré bolo podstatné ku konkurzu, boli doklady za rok
XXXX, ktoré boli odovzdané X.. H. v J.. On nemal žiadne doklady, aby mal prehľad, čo patrí do majetku
konkurzu, musel otvoriť zámky a spísal to, čo tam našiel.

Predpokladom trestnej zodpovednosti dlžníka je tá skutočnosť, aby dlžník mal požadované účtovné
doklady vo svojej dispozícii, čo v predmetnom konaní vykonanými dôkazmi preukázané bolo.
Obžalovaný totiž najprv konštatoval, že na predložení požadovaných dokladov pracuje, sľubuje ich
odovzdanie a všetku súčinnosť po odpustení zmeškanej lehoty, teda z uvedených tvrdení nepochybne

vyplýva, že požadovanými účtovnými a inými dokladmi disponuje. Jeho neskoršia obrana, že doklady
sú u pani C., ktorú neskôr obžalovaný aj sám poopravil, a tiež že sa všetky nachádzajú v priestoroch
firmy, bola vyvrátená v konaní vypočutými svedkami, a to samotnou pani C., ktorá túto skutočnosť
poprela a S.. T., ktorý uviedol, ktoré doklady sa v priestoroch nachádzali a že s rozhodným obdobím pre
konkurz nesúviseli. Napokon obžalovaný nepotvrdil ani svoju obranu, že doklady mali byť odovzdané

potenciálnemu investorovi, keďže toto tvrdenie ostalo iba v rovine ničím nepodloženej a účelovej obrany.

Pokiaľ obžalovaný obhajuje svoje konania prílišnými krátkymi lehotami, ktoré mu správca na predloženie
požadovaných dokladov poskytol, k uvedenému sa žiada uviesť, že samému správcovi boli lehoty
uložené súdom, a to napr. 10 dní, 20 dní a v intenciách týchto lehôt bolo povinnosťou správcu aj v

súčinnosti s obžalovaným, teda konateľom úpadcu, podať priebežnú správu o stave majetku. Nemenej
významnou skutočnosťou je i tá, že obžalovaný nielenže neposkytol relevantnú súčinnosť v lehotách
ustanovených správcom, ale neposkytol ju ani v ním samotným stanovených lehotách a jeho sľuby o
predložení dokladov preto nepochybne sťažovali priebeh konkurzného konania.

Odvolací súd ďalej poznamenáva, že ani uloženie pokuty vo výške 20 000 eur uznesením Okresného
súdu N. z X.X.XXXX sp. zn. XK/XX/XXXX obž. N. od pokračovania v porušovaní povinnosti v zmysle
zákona o konkurze neodradilo a v neposkytovaní súčinnosti a neodovzdaní požadovaných účtovných
a iných dokladov pokračoval až do vznesenia obvinenia, t.j. do X.X.XXXX. Uznesenie Okresného súdu
N. o uložení pokuty Krajský súd v J. ako súd odvolací uznesením z 23.4.2012 sp. zn. XCoKR/X/XXXX

ako správne potvrdil.

Neobstojí ani námietka obžalovaného, že on ekonomické vzdelanie nemá. V zmysle ustanovenia § 135
ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a
účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Z hľadiska

splnenia povinností v zmysle § 73 a § 74 ods. 1 zákona o konkurze nie je rozhodujúcim, či konateľ
rozumie alebo nerozumie účtovníctvu (a v prípade, ak nerozumie, si na vedenie predpísanej evidencie
a účtovníctva v potrebnom rozsahuzabezpečil kvalifikovanú osobu, ktorá vytvorí pre výkon tejto činnosti potrebné podmienky), ale
skutočnosť, či umožnil plynulý priebeh konkurzného konania. Otázku schopnosti riadne a včas odovzdať
zoznam majetku a všetky ďalšie doklady týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu správcovi

konkurznej podstaty nemožno stotožňovať s otázkou preukázateľnosti, či otázkou riadneho vedenia
účtovníctva. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve poverením podľa odseku 1 sa
účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej
závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu podľa tohto zákona.

V tomto smere odvolací súd ďalej poznamenáva, že tým, že obžalovaný už raz prišiel do rozporu so
zákonom a bol právoplatne odsúdený za prečin marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa
§ 242 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (rozsudok Okresného súdu J. 2 sp. zn. 6T 61/2010 zo dňa 24.5.2011)
je jeho obrana o neznalosti problematiky účtovníctva súvisiacej s poskytnutím požadovanej súčinnosti
správcovi nevierohodná.

Ako bolo konštatované vyššie, nie je rozhodujúcim pre naplnenie obligatórnych znakov skutkovej
podstaty, že konkurzné konanie zmarené nebolo, preto ani obrana obžalovaného v tomto smere nie je
dôvodná. Aj keď konkurzné konania prebehlo, svojím úmyselným konaním nepochybne sťažoval jeho
priebeh.

Za tohto stavu je nepochybné, že obžalovaný svojím konaním porušil povinnosti vyplývajúce mu z
ust. § 73 a § 74 zákona o konkurze, čím ohrozil účel konkurzného konania, pričom o tom, že tieto
povinnosti porušuje vedel a bol minimálne uzrozumený, že ohrozí záujem chránený trestným zákonom,
a to riadny priebeh konkurzného konania. Konal tak minimálne v nepriamom úmysle, čím sú naplnené
všetky obligatórne znaky prečinu marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1

písm. a) Tr. zák.

Pokiaľ ide o výrok o treste, žiada sa uviesť, že z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol
doteraz dvakrát súdne trestaný, z toho vyššie spomínané odsúdenie za prečin marenia konkurzného a
vyrovnacieho konania Okresným súdom J. 2 sp. zn. 6T 61/2010 je zahladené, keďže došlo k upusteniu

od potrestania. Aj na túto okolnosť bolo potrebné prihliadať pri hodnotení osoby obžalovaného. Bolo
potrebné prihliadnuť tiež na to, že skúšobná doba trestu, ku ktorému bolo upustené od uloženia
súhrnného trestu, uloženého rozsudkom Okresného súdu N. č. k. 1T XX/XX-XXXX zo dňa 20.9.2013,
právoplatným dňa 20.9.2013, sa končí v septembri 2016 a z tohto pohľadu nazerať na účel trestu v
predmetnej právnej veci. Postup súdu prvého stupňa, ktorý s poukazom na vyššie citované odsúdenie

obž. N. vo veci vedenej na Okresnom súde N. sp. zn. XT/XX/XX zo dňa 20.9.2013 upustil od uloženie
súhrnného trestu (§ 44 Tr. zák.) s konštatovaním, že už uložený trest považuje na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný, sa javí byť neprimerane miernym. Podľa názoru odvolacieho súdu do
úvahy v danom prípade prichádzalo aj uloženie trestu. Keďže však nebolo podané odvolanie okresným
prokurátorom, nebolo možné rozhodnúť v neprospech obžalovaného.

Na základe vyššie konštatovaných záveroch odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.