Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 24, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/20/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711211761
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedlačková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1711211761.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01

Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36
613 843 proti žalovanému: Ľ. K., R.. XX.X.XXXX, I. XXXX/XX, XXX XX K., zast. opatrovníkom: R. H.,
súdna tajomníčka Okresného súdu Malacky, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:
Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, zast.: HKP Legal, s.r.o.,
Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334 o zaplatenie sumy 1.043,09 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zo dňa 2.8.2011 zamieta.

II. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 2.8.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.043,09 eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania titulom uzatvorenej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa
7.1.2005.

Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že jeho právny predchodca ako veriteľ uzavrel dňa 7.1.2005
so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver
vo výške 38.000 Sk s lehotou splatnosti 60 mesiacov a mesačnou splátkou vo výške 983,65 Sk. Ďalej

uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.7.2007 uzavretej medzi Všeobecnou úverovo
bankou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške
1.043,09 eur na žalobcu.

Žalovanému súd ustanovil pre celé konanie opatrovníka v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p.,
nakoľko žalovaný sa nezdržiava v mieste svojho bydliska a iný jeho pobyt súdu nie je známy. Opatrovník
žalovaného sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.

Podaním zo dňa 13.4.2012 oznámil vedľajší účastník vstup do konania a súčasne vzniesol námietku
premlčania.

Podaním zo dňa 15.1.2013 oznámil vedľajší účastník - Občianske združenie slovenských spotrebiteľov
AZ vstup do konania. Podaním zo dňa 3.9.2013 oznámil súdu, že z konania vystupuje.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 7.1.2005, všeobecnými
obchodnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu, dohodou o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku, vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ako aj ďalšími listinnými
dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.Dňa 7.1.2005 uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o
poskytnutí flexipôžičky, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 38.000 Sk s lehotou splatnosti

60 mesiacov. Žalovaný neplnil svoj záväzok zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky riadne a včas, pričom
poslednáevidovanásplátkabolavykonanádňa15.2.2007.Dňa20.6.2010uzavrelžalobcasožalovaným
dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Zákonom č. 258/2001 Z.z., účinným od 1.10.2001, bol do nášho právneho poriadku zavedený tzv.

spotrebiteľský úver, ktorý sa aplikuje za splnenia ostatných podmienok na úvery poskytnuté vo výške
od 200 eur do 20 000 eur.

V rámci Európskej únie boli prijaté viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, konkrétne
smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernica

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS.

Súd je povinný interpretovať a aplikovať objektívne právo v súlade s príslušnými smernicami ES, ktorý
sa na daný skutkový stav vzťahujú. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora pri aplikácii

vnútroštátneho práva, bez ohľadu na to, či bolo prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny súd má
povinnosť, natoľko, nakoľko je to možné, interpretovať zákon vo svetle znenia a účelu smernice tak,
aby sa dosiahol účel smernice v súlade s čl. 189 Zmluvy o EHS, v súčasnosti čl. 249 EHS (rozsudok
ESD zo dňa 27.6.200 vo veci Oceáno Grupo Editorial SA v. Roció Murciano Quintero, C - 240/98 a
Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón prades, C - 241/98, José Luis Copano Badillo, C - 242/98,

Mohammed Berrone, C - 243/98 and Emilio Vinas Feliú, C - 244/98).

Na základe vykonaného dokazovania možno ustáliť záver, že dňa 7.1.2005 uzavrel právny predchodca
žalobcu ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 38.000 Sk s lehotou splatnosti 60 mesiacov. Dňa 20.6.2010 uzavrel žalobca

so žalovaným dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.

Vedľajší účastník v podaní zo dňa 13.4.2012 vzniesol námietku premlčania podľa § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 2.7.2012 uviedol, že námietku premlčania vzniesla neoprávnená
osoba, a preto by súd na ňu nemal prihliadať. Ďalej uviedol, že žalovaný podpísal dňa 20.6.2010 uznanie
záväzku podľa § 110 Občianskeho zákonníka, a teda dlh nemožno považovať za premlčaný.

Podľa kogentného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba trojročná a plynie odo

dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo
bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je
rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil.

Pokiaľ sa jedná o námietku žalobu, že námietku premlčania vzniesla neoprávnená osoba, tak s
touto sa súd nestotožňuje. Podľa názoru súdu v občianskom súdnom konaní je oprávnený vzniesť
účinne námietku premlčania vedľajší účastník, združenie na ochranu spotrebiteľa, v prospech hlavného
účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania. Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnenýna všetky úkony s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom, ku ktorým je oprávnený hlavný
účastník, a tieto úkony robí práve v prospech hlavného účastníka. Uplatnenie obrany proti žalobe je
procesným právom účastníka konania, žalovaného a rovnaké právo má podľa § 93 ods. 3 O.s.p. aj

vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane. Pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú
tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, ako je práve námietka premlčania, pričom nie je
dôležité, či námietky uplatňované v konaní majú pôvod v hmotnom alebo procesnom práve (porovnaj
rozsudok NS ČR zo dňa 7.7.2005 sp. zn. 21 Cdo 2313/2004, rozsudok NS ČR zo dňa 19.2.2009, sp.
zn. 25 Cdo 539/2008).

Pokiaľ sa jedná o dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 20.6.2010 súd uvádza,
že táto bola spísaná na predtlačenom formulári, v ktorom je vyplnený bod 1. Zmluvné strany, bod 2.
Uznanie záväzku a bod 3. Forma splatenia záväzku.

V súvislosti s predloženou dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku súd uvádza,

že táto obsahuje množstvo ustanovení, pričom pre laika, ktorý nemá právnické zručnosti a skúsenosti,
je len ťažko zrozumiteľná.

Obsahom posudzovanej dohody je spomínané uznanie záväzku v rozsahu istiny 875,20 eur s prísl. s
tým, že prehlásenie dlžníkov o vedomosti o premlčaní dlhu je uvedené v bode 3.1. Forma splatenia

záväzku, pričom nebolo zistené, aby dlžník bol poučený o právnych dôsledkoch takejto dohody, ktorá
zároveň obsahuje aj formu splatenia záväzku, rozhodcovskú doložku v prípade riešenia sporov a
záverečné ustanovenia. Predmetná Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku spĺňa
v súčasnom štádiu konania všetky predpoklady preto, aby bola podriadená pod článok 3 ods. 2
Smernice č. 93/13/EHS, pretože ide o typické predformulované štandardné zmluvy a nebolo zistené,

že by jednotlivé podmienky uvedené v zmluvách boli so žalovaným ako spotrebiteľom individuálne
dohodnuté. Predloženú dohodu nemožno uznať ako platný právny úkon, a to s poukazom na nekalú
obchodnúpraktiku,ktorábolavočižalovanémuakospotrebiteľoviaplikovanázostranyzástupcužalobcu
pri uzatváraní predmetnej dohody. Ako už bolo spomínané, ide nepochybne o formulárovú zmluvu,
ktorej obsah žalovaný ako spotrebiteľ ovplyvniť nemohol a podpisom takejto dohody došlo k predĺženiu

premlčacej lehoty z pôvodnej doby 3 rokov na 10-ročnú premlčaciu lehotu uvedenú v § 110 ods. 1
Občianskehozákonníka.Stalosatakevidentnebezobjektívnejvedomostižalovanéhoakospotrebiteľaa
nebolo zistené, že by o zmene tohto právneho režimu premlčania dlhu zo strany žalobcu bol upozornený,
pričom takáto zmena je zjavne v neprospech spotrebiteľa. Predĺženie premlčacej doby je zjavne
nevýhodné vo vzťahu k žalovanému ako k spotrebiteľovi, ide o konanie, ktoré smeruje k spôsobeniu

nerovnováhy vo vzťahu medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným, pokiaľ podpis takejto dohody
nie je sprevádzaný s riadnym vysvetlením a poučením zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému,
aké právne následky má podpis spornej dohody. Tento záver platí aj v situácii, že predmetný dlh ešte
premlčaný nebol.

Z uvedeného vyplýva, že vyššie takéto konanie žalobcu má prvky nekalej obchodnej praktiky a konania
v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v
znení účinnom v čase uzatvorenia dohody predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel

morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Nekalé obchodné praktiky sú zakázané,
čo je zrejmé z § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzatvorenia dohody.

Podľa § 7 ods. 2 tohto právneho predpisu, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak:
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k výrobku alebo k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo

priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebitelia sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inakneurobil. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. r),

u) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia dohody).

Pokiaľ ide o princíp, podľa ktorého neznalosť zákona neospravedlňuje, rešpektovanie tohto princípu
v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej
miere. Jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak

to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického
života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov,
akými sú ustanovenia o premlčaní zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho
nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

V danom prípade žalobca ako veriteľ dosiahol uzavretie dohody o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku dňa 20.6.2010 v dôsledku použitia nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom,
že právny úkon, obsahom ktorého bolo uznanie dlhu, bol súčasťou predtlačeného formulára, do
ktorého sa doplnili len údaje o žalovanom (súčasťou tohto formulára bolo aj ustanovenie, že žalovaný

uznáva premlčaný dlh). Žalobca však počas konania nepreukázal (na ňom bolo dôkazné bremeno),
že žalovanému, ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené, v súlade s požiadavkou
odbornej starostlivosti, následky uznania dlhu najmä s ohľadom na jeho premlčanie, resp. dĺžky
premlčacej doby. Následne žalovaný bez toho, aby mu boli vysvetlené následky uznania záväzku,
dohodu podpísal (došlo k narušeniu ekonomického správanie sa priemerného spotrebiteľa).

Je nepochybné, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník uznáva záväzok čo
do dôvodu a výšky. Pre posúdenie platnosti takéhoto právneho úkonu je potrebné aplikovať § 34 a
nasledujúce Občianskeho zákonníka. Posudzujúc platnosť tohto právneho úkonu dospel súd k záveru,
že ide o absolútne neplatný právny úkon, pretože nespĺňa predpoklady riadneho právneho úkonu v

súlade s § 39 OZ, pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi). Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym
právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto
rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu

spoločenských, kultúrnych a mravných noriem. Ako súd dôvodil vyššie, k podpisu dohody o uznaní
záväzku došlo za použitia nekalej obchodnej praktiky, t.j. konania v rozpore s dobrými mravmi. Takýto
jednostrannýprávnyúkonjepotompotrebnévyhodnotiťakoabsolútneneplatný,odpočiatkuneexistujúci
a samozrejme nespôsobujúci následky, t.j. v konkrétnom prípade nedošlo platne k uznaniu záväzku, čo
má za následok, že v danom prípade je premlčacia doba 3-ročná.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že vykonal poslednú splátku dňa 15.2.2006, a teda od tohto
dňasadostaldoomeškaniasplatenímďalšíchsplátok.Žalobcapodalžalobunasúddňa26.8.2011,teda
po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, súd v súlade s §
100 ods. 1 Občianskeho zákonníka prihliadol na premlčanie, v dôsledku čoho nebolo možné premlčané

právo veriteľovi priznať, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je povinnosťou súdu vždy skúmať účelnosť vynaložených trov.
Základnou úlohou občianskeho súdneho konania je poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. Za účelne vynaložené trovy konania
je nutné považovať iba také výdavky, bez ktorých by účastník nemohol riadne brániť svoje porušené

právo. Zastupovanie advokátom je ústavne legitímnym prostriedkom odbornej asistencie poskytovanej
účastníkovi pri participácii na súdnom konaní. Nemá však absolútnu povahu a môžu sa vyskytnúť
prípady, v ktorých aj zastúpenie účastníka advokátom nebude možné považovať za účelné k riadnemu
uplatneniu alebo bráneniu práva. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii advokáciapomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so
zákonmi a s inými všeobecne záväzne právnym predpismi.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo skutočnosti, že vedľajší účastník na strane
žalovaného vstúpil do konania ako profesijná organizácia založená za účelom kolektívnej ochrany
práv spotrebiteľov z vlastného podnetu, pričom splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov na
jeho zastupovanie v súdnom konaní. Vedľajší účastník na strane žalovaného je združením založeným

na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa, z čoho možno považovať za dôvodný predpoklad, že
samo združenie bude disponovať kvalifikovanými a odbornými prostriedkami na zabezpečenie pomoci
spotrebiteľovi. Účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta,
avšak v danom prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné,
účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá poskytnúť
ochranu spotrebiteľovi aj v rámci súdneho konania. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na § 25 ods.

6 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého ministerstvo podporí
združenie, ak je pri výkone činností zamerané na ochranu práv spotrebiteľa na súde.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka oznámil vstup do konania, o predmete ktorého nemal žiadnu
vedomosť a zároveň oznámil, že si uplatňujú náhradu trov konania. Z uvedených skutočností vyplýva

záver, že úkon - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, nie je úkonom v tomto
konaní preukázaným (keďže je zrejmé, že právny zástupca nemal vedomosť o predmete sporu). Súd
poukazuje taktiež na to, že vedľajší účastník v jedinom písomnom podaní vo veci samej, ktoré súdu
doručil, okrem námietky premlčania, neuvádza žiadne konkrétne námietky a skutočnosti, ktoré by sa
vzťahovalinatútokonkrétnuvec,alepodaniepredstavujeibavýpočetvšeobecneformulovanýchtvrdení,

obsiahnutých už vo všeobecných vzoroch podaní zverejnených na internetovej stránke vedľajšieho
účastníka.

Na základe všetkých uvedených skutočností nepovažoval súd trovy vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej,ktorémuvzniklivsúvislostisprávnymzastúpením,zaúčelnevynaložené,apretomunáhradu

týchto trov nepriznal.

Súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Pezinok.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).