Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 8, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716200538
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8716200538.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, práv. zast.: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti odporkyni: G. K., T.. XX.X.XXXX,
H. I. XX/X, D., o zaplatenie 1.063,26 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 904,26 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,15 % ročne od 11.7.2014 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania v celkovej
výške 231,02 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude odporkyňa zaviazaná
na úhrady sumy 1.063,26 eur s príslušenstvom. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že dňa
21.2.2014 účastníci uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorou sa navrhovateľ zaviazal
dodať odporkyni volací program Panter 35 eur a za tento sa odporkyňa zaviazala hradiť vyúčtované
sumy. Dodatkom zmluvy zo dňa 21.2.2014 navrhovateľ odporkyni poskytol mobilný telefón zn. Orange
Hiro za podmienečne zníženú cenu 1,-eur. Nakoľko odporkyňa za obdobie mesiacov február a marec
2014 neuhradila celkovo hovorné v sume 904,26 eur, domáha sa navrhovateľ úhrady uvedenej sumy a

tiež náhrady škody spočívajúcej v hodnote mobilného telefónu vo výške 159,-eur.

Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila, pojednávania sa nezúčastnila.

Súdvovecivykonaldokazovanielistinnýmidôkazmizaloženýmivspise,zčohozistiltentoskutkovýstav:

Dňa 21.2.2014 účastníci uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A7560286, v zmysle ktorej

sa navrhovateľ zaviazal odporkyni poskytnúť volací program Panter 35 eur a za tento sa odporkyňa
zaviazala hradiť vyúčtované sumy. Súčasne uzavreli uvedeného dňa účastníci dodatok zmluvy o
pripojení, v zmysle ktorého navrhovateľ odporkyni poskytol za podmienečne zníženú cenu 1,-eur
mobilný telefón zn. Orange Hiro. Odporkyňa si neplnila svoje povinnosti za obdobie mesiacov február
a marec 2014, v dôsledku čoho jej voči navrhovateľovi vznikol dlh vo výške 904,26 eur. V konaní sa
navrhovateľ domáha úhrady dlhu na hovornom a tiež náhrady škody spočívajúcej v rozdiele predajnej
ceny mobilného telefónu a jeho skutočnej hodnote, pričom nárok navrhovateľ vyčíslil na sumu 159,-eur.

Vzhľadom na výšku uplatneného nároku súd zistil, že za mesiac február vznikol navrhovateľovi nárok
na úhradu hovorného v sume 51,25 eur, avšak za mesiac marec táto suma dosiahla výšku 853,01 eur,
pričom suma 35,-eur s DPH predstavuje dohodnutý mesačný poplatok za volací program, suma 3,99
eur s DPH predstavuje mesačný poplatok za televízne vysielanie v mobilnom telefóne a suma 814,02eur s DPH predstavuje hovory odporkyne na audiotexové čísla. Jednalo sa celkovo o 407 minút hovoru
na audiotexové čísla. Stanovisko odporkyne sa súdu zistiť nepodarilo.

Podľa § 488 a nasl. Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Zmluvne vznikajú
záväzky zo zmlúv výslovne upravených Občianskym zákonníkom, alebo môžu vznikať aj z iných zmlúv
v zákone neupravených (§ 51 Obč. zák., tzv. nepomenované zmluvy), ako aj zo zmiešaných zmlúv.

Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, upravujúce
záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa § 43 ods. 1 až 3 cit. zákona zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh

verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu. Zmluva o pripojení zaniká: a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou
účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 43 ods. 5, písm. b/ cit. zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil
cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 517 Obč. zák. veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri peňažnom plnení aj úrok z
omeškania, výška ktorého je podľa § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z.

Podľa ust. § 415 Obč. zák. je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 420ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 2 Obč. zák. je škoda spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá.

Podľa ust. § 420 ods. 3 Obč. zák. sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 442 ods. 1 Obč. zák. sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Ustanovenie § 415 Obč. zák. zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu
neškodilo (neminem laedere), pričom s porušením povinností pri ochrane sú spojené zodpovednostné
následky. Ak boli porušené konkrétne povinnosti vymedzené v uvedenom ustanovení, a teda určitým
konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených predmetov uvedených v § 415, v dôsledku čoho

bola konkrétnemu subjektu (navrhovateľka) spôsobená škoda, súd zisťuje, či ten, kto takto zasahoval,
si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám.

Sohľadomnavykonanédokazovanienemalsúdzapreukázané,žeodporcasitaknepočínal,ažeporušil
povinnosť uloženú mu v ust. § 415 Obč. zák. a z porušenia tejto povinnosti mu vznikla zodpovednosť

za škodu. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na majetku, vzniká teda všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 Obč. zák. Pojem škody je definovaný tak, že ide o ujmu,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi.

V prípade zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Obč. zák. ide o zodpovednosť fyzických osôb
alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na
konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenieurčitýchpovinností,vdôsledkučohodošlokspôsobeniuškodyinejosobe,netrebaaplikovaťustanovenia
iného zákona o zodpovednosti za škodu.

Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie
škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie. Všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa
zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia).

Spôsobenie škody navrhovateľovi a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti (protiprávnym
konaním) odporcu a vzniknutou škodou nebolo preukázané. Pri hodnotení splnenia podmienok pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa súd taktiež zaoberal otázkou príčinnej súvislosti medzi
porušením povinnosti ako protiprávnym úkonom odporcu a škodou. V tomto smere má súd za to, že
pokiaľ príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou
zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou, vykonaným

dokazovaním nebolo preukázané, že škoda vyčíslená navrhovateľom bola vôbec spôsobená.

S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za preukázané, že nárok
navrhovateľa je čiastočne dôvodný a to v časti hovorného a súm účtovaných za dodané služby. Čo
sa týka uplatneného nároku na zaplatenie náhrady škody, v tomto smere má súd za to, že nárok

navrhovateľa nie je daný.

Súd konštatuje, že rozdiel medzi predajnou hodnotou a tzv. akciovou cenou nemožno považovať za
škodu, nakoľko suma za ktorú bolo mobilné zariadenie poskytnuté odporkyni bola určená dohodou,
tak ako to výslovne uvádza dodatok zmluvy o pripojení. Za predpokladu, že sa jednalo o dohodu

o výške predajnej ceny, rozdiel medzi trhovou hodnotou mobilného zariadenia a predajnou cenou
škodu nepredstavuje. Navyše súd konštatuje, že navrhovateľ nepreukazoval a nepreukázal splnenie
podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody, teda naplnenie základných znakov tak, ako to
vyžaduje ustanovenie § 420 a nasl. Obč. zák. Poskytnutie zľavy kúpnej ceny navrhovateľ v dodatku
zmluvy podmienil záväzkom odporkyne užívať poskytované služby. Je zrejmé, že pokiaľ odporkyni

vznikol nedoplatok za služby, evidentne služby navrhovateľa využívala a plnila tak svoj dohodnutý
záväzok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p a v konaní úspešnému navrhovateľovi súd,
napriek len čiastočnému úspechu, priznal náhradu trov konania v ním uplatnenej výške, nakoľko práve

nečinnosť odporkyne a neplnenie si zmluvných povinností bol dôvod vzniku sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.