Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 8, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615200909
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Szököl

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6615200909.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jurajom Szökölom v právnej veci žalobkyne A. F., F.

XX.XX.XXXX, Q. T. H., J. XXX/XX proti žalovanému ORANGE GROUP s.r.o. so sídlom 984 01 Lučenec,
Petöfiho 8, IČO:45 335 630 zast. JUDr. Ľubicou Blažejovou, advokátskou so sídlom Krivánska 4, Banská
Bystrica v konaní o určenie trvania pracovného pomeru a zaplatenia sumy 1136,11 Eur takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že okamžité zrušenie pracovného pomeru z 28.11.2014 dané žalovaným žalobkyni
a žalobkyni doručené 01.12.2014 je neplatné a pracovný pomer založený medzi účastníkmi konania
pracovnou zmluvou zo 07.01.2010 trvá.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na náhrade mzdy 1136,11 Eur netto v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť na súdnom poplatku na účet Okresného súdu Lučenec 167,50 Eur v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala voči žalovanému určenia, že okamžité zrušenie pracovného
pomeru z 28.11.2014 dané žalovaným žalobkyni a žalobkyni doručení 01.12.2014 je neplatné a
pracovný pomer založený medzi účastníkmi konania pracovnou zmluvou zo 07.01.2010 trvá. Žiadala

zaplatiť náhradu mzdy za mesiace marec, apríl, júl 2014 vrátane nevyčerpanej dovolenky, spolu v
sume 1136,-Eur v netto vyjadrení.

Podľa § 68 odsek 1 písm. a, b, Zákonníka práce, zák.č. 311/2001 Z.z. Zamestnávateľ môže okamžite
skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre
úmyselný trestný čin, porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 77 citovaného zákona, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 118 odsek 1 citovaného zákona, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 118 odsek 2 citovaného zákona, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje
najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných
náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky naživotné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus,
náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam,
náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované

zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej
zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie
poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 79 odsek 1 citovaného zákona, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo

ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 101 citovaného zákona, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k
tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na
dovolenkuzakalendárnyrok,prípadnenajejpomernúčasť,akpracovnýpomernetrvalnepretržitepočas

celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval
prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Podľa § 103 odsek 1 citovaného zákona, základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.

Podľa § 111 odsek 1 citovaného zákona, čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní
so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov
zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca
kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na
oprávnenézáujmyzamestnanca.Zamestnávateľjepovinnýurčiťzamestnancovičerpanieaspoňštyroch

týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia
prekážky v práci na strane zamestnanca.

Podľa § 113 odsek 1 citovaného zákona, zamestnávateľ môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky,
aj keď dosiaľ nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že

zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do
skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 116 odsek 1 citovaného zákona, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.

Žalobkyňataktouplatňovalavočižalovanému zaplatenie náhradymzdy vovýške928,41Euranáhrady
mzdy za nevyplatenú dovolenku vo výške 207,70 Eur.

O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, pričom žalobkyni v tomto

konaní trovy nevznikli.

Žalobkyňa bola od súdneho poplatku oslobodená v súlade s §4 odsek 2 písm. d zákona číslo 71/1992
Zb.

Podľa § 2 odsek 2 citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi.

Výška súdneho poplatku vyplýva z pol.1 písm.a Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy zákona
číslo 71/1992 Zb v znení zmien a doplnkov, podľa ktorého poplatok vyberaný v občianskom súdnom
konaní sa vyberá z návrhu na začatie konania z ceny predmetu konania 6%.Podľa pol. 1 pím.b Sadzobníka súdnych poplatkov súdny poplatok sa vyberá ak nemožno predmet
konania oceniť peniazmi vo výške 99.50 Eur.

Žaloba žalobkyne smerovala k určeniu, že okamžité zrušenie pracovného pomeru žalovaným je
neplatné a taktiež obsahovala výrok o zaplatení mzdy a náhrady mzdy. Z týchto dôvodov súdny poplatok
predstavuje 99,50 Eur a 68.-Eur spolu 167,50 Eur.

Podľa § 157 odsek 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, nakoľko účastníci sa vzdali práva odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.