Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 11C/41/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614205735
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6614205735.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobkyne W. Č. (predtým
O.), narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. H. XXXX/XX, XXX XX J., zast. Mgr. Peter Sitarčík, advokát
so sídlom Jókaiho 1, Lučenec, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd
v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina spisová značka RK - PC - 138/14 -
EK zo dňa 25.02.2014.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 428,80 Eur, na účet jej právneho
zástupcu vedený v I. O., U..W.. V. J., číslo účtu: H.: W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný
symbol: XXXXXX, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec súdny
poplatok vo výške 331,50 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 15.04.2014 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský
rozsudok stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha
Tvrdého 793/21 Žilina, sp. zn. RK - PC - 138/14 - EK zo dňa 25.02.2014 a uznesením odložila

vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Samotnú
žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným - spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200037729 zo dňa 23.03.2011 na základe ktorej jej mal žalovaný
poskytnúť úver vo výške 1180,-eur. V zmysle uvedenej úverovej zmluvy mala žalobkyňa uhradiť
žalovanému poskytnutú sumu spolu s úrokmi za celú dobu čerpania úveru t.j. sumu 2632,98 eur
v 42 mesačných splátkach po 62,69 eur. Žalobkyňa uhradila žalovanému v mesačných splátkach
celkovo sumu 1443,58 eur. V deň uzavretia úverovej zmluvy bola medzi účastníkmi konania uzavretá

rozhodcovská zmluva č. 8200037729 na základe ktorej spory medzi účastníkmi konania mal rozhodovať
buďstályrozhodcovskýsúd:SlovenskýarbitrážnysúdzriadenýSlovakarbitrationcourt,s.r.o. Bratislava
alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., alebo
príslušný všeobecný súd, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať
a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Dňa 17.03.2014 bol žalobkyni
doručený rozhodcovský rozsudok stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline so

sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina sp. zn. RK - PC - 138/14 - EK zo dňa 25.02.2014 v ktorej
bolo žalobkyni uložené uhradiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku sumu
1189,40 eur , zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 1,775% ročnezo sumy 62,69 eur od 25.09.2011, zo sumy 62,69 eur od 25.10.2011 do 26.10.2011, zo sumy 62,69
eur od 25.11.2011 do 28.11.2011, zo sumy 62,69 eur od 25.07.2012 do 31.07.2012, zo sumy 62,69
eur od 25.11.2012 do 29.11.2012, zo sumy 62,69 eur od 25.12.2012 do 13.01.2013, zo sumy 60,98

eur od 25.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 62,69 eur od 25.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 62,69 eur
od 25.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 62,69 eur od 25.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 940,35 eur
od 18.10.2013 do zaplatenia a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania
dosiahne celkovo sumu 1170,-eur , pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je
žalobkyňa povinná platiť žalovanému iba úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1189,40 eur

do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške 249,18 eur.

Žalobkyňa namieta, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené na ochranu
spotrebiteľa, aj keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že skúmal úverovú zmluvu z pohľadu

zákona č. 129/2010 Zb. z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej žalobkyňa uvádza, že nesprávne je tvrdenie
rozhodcovského súdu, keď uviedol, že dospel k záveru, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola dojednaná v súlade s týmto zákonom, pričom nárok žalovaného
je dôvodný. Sám rozhodcovský súd uviedol, že uvedená zmluva o revolvingovom úvere č. 8200037729
zo dňa 23.03.2011 je spotrebiteľským úverom na ktorý sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. V

tom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať náležitosti
uvedené v § 9 ods. 2 písm. a) až y). Uvedené náležitosti v zmluve o revolvingovom úvere žalovaný
neuviedol a to povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 t.j. dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 t.j. výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko zmluva obsahuje len celkovú výšku splátky,

počet splátok a termín prvej splátky bez toho, aby ju žalovaný členil tak, ako mu to určuje zákon na
istinu, úrok a iné poplatky.

Ďalej uviedla, že žalovaný síce uviedol povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j), t. j. ročnú
percentuálnu mieru nákladov, avšak túto uviedol nesprávne, v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný

uviedol ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 70,02%, ktorá sa má skladať z celkových nákladov
spojených s úverom. Žalobkyňa namieta, že žalovaný do RPMN nezarátal celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom napriek tomu, že mu to určuje zákon. Do RPMN nezarátal náklady v sume
168,17 eur, ktoré jej vznikli na základe služby upravenej v bode 8 zmluvy o revolvingovom úvere, pričom
ide o náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Uvedenú odmenu v sume 168,17 eur, ktorá mala

vzniknúť žalovanému si žalovaný odrátal od poskytnutého úveru a žalobkyni bol následne poskytnutý
úver nie v dojednanej výške 1170,-eur, ale len vo výške 1001,83 eura. Na základe uvedeného má
žalobkyňa za to, že podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 sa považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v prípade, ak by rozhodcovský súd rozhodoval
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa dospel by rovnako k

záveru, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný nemá nárok
na plnenie, ktoré si uplatnil v rozhodcovskom konaní a to z dôvodu, že spotrebiteľský úver je bezúročný
a bez poplatkov a žalobkyňa bola povinná uhradiť žalovanému len požičanú sumu, pričom žalobkyňa
uhradila žalovanému viac ako si požičala. Z tohto dôvodu mal rozhodcovský súd žalobu zamietnuť.

Žalobkyňa taktiež namieta platnosť rozhodcovskej zmluvy č. 8200037729 zo dňa 23.03.2014 na základe
ktorej si rozhodcovský súd odôvodnil svoju právomoc prejednať a rozhodovať o spore účastníkov
konania.

Rozhodcovská zmluva podľa žalobkyne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli žalovaného. Rozhodcovská zmluva umožňujúca
žalovanému výber z rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Poukazuje na
tú skutočnosť, že hoci je v rozhodcovskej zmluve uvedené, že žalobkyňa má právo výberu formy riešenia
sporu,jezrejmé,žesporovzospotrebiteľskýchprávnychvzťahovjepráveveriteľtým,ktoiniciujekonanie

proti dlžníkovi, preto je právo dlžníka obrátiť sa na miestne príslušný všeobecný súd len iluzórne, a
trvá len do času kým nepodá veriteľ návrh na začatie rozhodcovského konania, čo sa aj stalo. V tomto
prípade nadobudol žalovaný voči žalobkyni ako spotrebiteľke neprimeranú výhodu v tom, že sám si
mohol určiť, kto s konečnou splatnosťou spor rozhodne. Podotýka tiež, že rozhodcovský súd si vybralsám žalovaný vo formulárovej zmluve, pričom poukazuje aj na vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu
od bydliska žalobkyne, a geografickú vzdialenosť rozhodcovského súdu oproti miestne príslušnému
súdu spotrebiteľa v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Poukazuje tiež na tú skutočnosť, že

rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase po vzniku sporu, ale hneď na začiatku zmluvného
sporu , ide o formulovanú rozhodcovskú zmluvu, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53
Občianskeho zákonníka neplatná. Uvedená rozhodcovská zmluva podľa žalobkyne nebola osobitne
žalobkyňou ako spotrebiteľom vyjednaná, ide o formulárovú zmluvu, ktorú nevedela ovplyvniť a musela

ju podpísať spolu so zmluvou o revolvingovom úvere dňa 23.03.2011. V závere svojho žalobného návrhu
žalobkyňa dodáva, že ju žalovaný neinformoval o podstatných skutočnostiach pred uzavretím zmluvy, a
tým porušil ustanovenia o odbornej starostlivosti, teda úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú
od neho môžeme očakávať.

Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe, ako aj na dôvodoch, ktoré v nej uviedla. Žiadala

zrušiť rozhodcovský rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline
a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania tak ako budú vyčíslené do 3 dní. Právny zástupca
žalobkyne na vytýčenom pojednávaní tiež poukázal na tú skutočnosť, že rozhodoval rozhodcovský súd
Victoria so sídlom v Žiline, pričom podľa rozhodcovskej zmluvy žalobkyňa ako aj žalovaný sa dohodli,
že ich prípadné spory mal rozhodovať buď Rozhodcovský súd v Bratislave, alebo Rozhodcovský súd v

Banskej Bystrici, teda rozhodoval rozhodcovský súd na ktorom sa ani zmluvné strany vôbec nedohodli,
a teda nemal oprávnenie v tomto smere rozhodovať.

Žalobkyňa na pojednávaní vypovedala, že súrne potrebovala peniaze, preto požiadala spoločnosť
PROFI CREDIT o poskytnutie úveru. Pani, ktorá úver sprostredkovala, bola zamestnankyňou

spoločnosti PROFI CREDIT s.r.o. Oboznámila ju len s výškou pôžičky a s výškou splátky, ktorú by
mala mesačne splácať. O ničom inom ju neoboznamovala, ani nepoučila. Ďalej žalobkyňa uviedla,
že na pokyn zamestnankyne spoločnosti PROFI CREDIT podpísala všetky papiere tam, kde jej
zamestnankyňa ukázala. Tieto papiere dokonca neboli ani vypísané a doplnené jej údajmi, pretože
zamestnankyňa spoločnosti nemala čas a prisľúbila jej, že neskôr potrebné formuláre vypíše a riadnu

originál zmluvu jej pošle poštou.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že nemá právnické vzdelanie, preto niektorému textu ani nerozumela a niektorý
text bol napísaný takým drobným písmom, že to nedokázala prečítať. Všetky uvedené formuláre
podpísala tam, kde jej ukázala zamestnankyňa.

Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaní zo dňa 06.04.2016 (č. l.
90 spisu) uviedla, že Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 17Co/1431/2014 zo dňa
16.12.2015, odvolací súd zrušil Rozsudok Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 11C/41/2014-38 zo dňa
27.8.2014 a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalobkyňa sa nestotožňuje s právny názorom odvolacieho súdu, čo sa týka posúdenia rozhodcovskej
zmluvy, ktorým odvolací súd posúdil Rozhodcovskú zmluvu č. 8200037729 zo dňa 23.3.2011 ako
platnú, ktorú nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.1, písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní neobstojí.

Uznesením Krajského súdu Trenčín č. 13CoE/117/2013 zo dňa 30.10.2013, súd potvrdil Uznesenie
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4Er/749/2013 - 13 zo dňa 5. septembra 2013. Uvedenými
rozhodnutiami súdy zamietli žiadosť súdneho exekútora JUDr. X. Z. so sídlom Exekútorského úradu v G.
oudeleniepoverenianavykonanieexekúciepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadku.Exekučnýmtitulom

v uvedenom konaní bol Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský
súd v Žiline zo dňa 26. marca 2013, sp. zn. RK-PC-607/13-EK, právoplatný dňa 16. apríla 2013 a
vykonateľný dňa 20. apríla 2013, ktorý rozhodoval na základe Rozhodcovskej zmluvy, ktorú uzatvoril
žalovaný so spotrebiteľom. Súdy odôvodnili svoje rozhodnutie tým, že Rozhodcovská zmluva (rovnaký
predtlačený formulár), ktorú uzatvoril žalovaný so spotrebiteľom je neprijateľnou zmluvnou podmienkou

a preto je neplatná.K rovnakému právnemu záveru dospel Krajský súd Trenčín aj vo svojich rozhodnutiach sp. zn.
8CoE/228/2013 zo dňa 08.01.2014, sp. zn. 13CoE/91/2014 zo dňa 05.09.2014 a sp. zn. 13CoE/91/2014
zo dňa 05.09.2014.

S poukazom na hore uvedené rozhodnutie Krajského súdu Trenčín bol preto žalovaný povinný zdržať sa
používania Rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej podal proti žalobkyni žalobu na rozhodcovský súd,
atozdôvodu,žeKrajskýsúdTrenčínvyhlásilRozhodcovskúzmluvuzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku
a preto neplatnú (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Žalobkyňa trvá na tom, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecné záväzné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a preto je tu dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa§40ods.1,písm.j/zák.č.244/2002Z.z.Rozhodcovskýsúdignorovalpredpisyurčenénaochranu
spotrebiteľa aj keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že skúmal úverovú zmluvu z pohľadu zák.
č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch. Nesprávne je tvrdenie rozhodcovského súdu keď uviedol,

že dospel k záveru, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a bola dojednaná v súlade s týmto zákonom, pričom nárok oprávneného je dôvodný.

Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200037729 zo dňa 23.03.2011 je spotrebiteľským úverom, na ktorý
sa vzťahuje zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, čo uviedol správne rozhodcovský súd.

Uvedené náležitosti v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8200037729 zo dňa 23.03.2011 žalovaný
neuviedol a to povinný údaj podľa § 9 ods.2, písm. f/ zák. č. 129/2010, dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru a povinný údaj podľa § 9 ods.2, písm. k/ zák.
č. 129/2010, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko zmluva obsahuje

len celkovú výšku splátky, počet splátok a termín prvej splátky, bez toho, aby ju žalovaný členil tak ako
mu to určuje zákon na istinu, úrok a iné poplatky.

V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje najmä na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 05. 06. 2013, č. k.: II. ÚS 329/2013-15.

Žalovaný síce uviedol povinný údaj podľa § 9 ods.2, písm. j/ zák. č. 129/2010, ročnú percentuálnu mieru
nákladov, avšak túto uviedol nesprávne v neprospech spotrebiteľa, pričom treba uviesť, že v zmluve je
uvedených niekoľko RPMN v rôznej výške, pričom priemerného spotrebiteľa sú tieto údaje nejasné a
nezrozumiteľné. V úverovej zmluve sú uvedené rôzne ročné percentuálne miery nákladov (štyri) a to vo

výške RPMN 70,02 % pri úrokovej sadzbe 70,02 %, resp. RPMN 69,53 % pri úrokovej sadzbe 70,02
% a RPMN 63,32 % pri úrokovej sadzbe 76,21 %, resp. RPMN 60,50 % pri úrokovej sadzbe 76,21 %,
pričom RPMN sa má skladať z celkových nákladov spojených s úverom. Ako vyplýva z príloh súdneho
spisu (karta klienta) uvedenú odmenu v sume 168,17 Eur, ktorá mala vzniknúť žalovanému si žalovaný
odrátal od poskytnutého úveru, a žalobkyni bol poskytnutý úver nie vo výške 1.170,- Eur, ale vo výške

1.001,87 Eur.

Žalobkyňa namieta, že žalovaný do RPMN nezarátal celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom napriek tomu, že mu to určuje zákon. Do RPMN žalovaný nezarátal náklady v sume
168,17 Eur, ktoré vznikli žalobkyni na základe Dohody o poskytnutí služby upravenej v bode 8

Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200037729 zo dňa 23.03.2011, pričom ide o náklady spojené so
spotrebiteľským úverom. V prípade ak by žalovaný zarátal do RPMN náklad spojený so spotrebiteľským
úverom v sume 168,17 Eur, správna RPMN by bola oveľa vyššia ako RPMN uvádzaná v zmluve.

Z hore uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalovaný v zmluve nesprávne uviedol ročnú

percentuálnu mieru nákladov a uviedol viac RPMN, pričom takýmto konaním poškodil spotrebiteľa,
nakoľko podľa RPMN spotrebiteľ posudzuje, aký drahý je úver a na tomto základe sa rozhoduje, či
uzatvorí zmluvu o spotrebiteľskom úvere s veriteľom. Ako sankciu za neuvedenie týchto podstatných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. uvedenie nesprávnej RPMN, zák. č. 129/2010 Z. z.,
o spotrebiteľských úveroch v § 11, zmluvu postihuje tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov.

Na základe uvedeného je nesporné, že tvrdenie rozhodcovského súdu keď uviedol, že dospel k záveru,
že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola dojednanáv súlade s týmto zákonom, pričom nárok žalovaného je dôvodný, je nesprávne. V prípade, ak by
rozhodcovský súd rozhodoval podľa všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa, minimálne by musel dospieť k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný nemá nárok na plnenie, ktoré si uplatnil v rozhodcovskom
konaní a to z dôvodu, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.

Rozhodcovský rozsudok ukladá žalobkyni zaplatiť sumu 1.189,40 Eur s prísl. a to napriek tomu, že
žalobkyňa uhradila žalovanému už viac ako si požičala (požičala si 1.170,- Eur, resp. po odpočítaní

poplatku 1.001,87 Eur a uhradila 1.443,58 Eur) a preto už pred podaním návrhu na rozhodcovský súd
u žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Žalobkyňa sa taktiež nestotožňuje s rozhodnutím rozhodcovského súdu ohľadne priznania žalovanému
zmluvnej pokuty 0,065 % denne z jednotlivých dlžných súm. Dojednania zmluvných pokút, ktoré si
žalovaný v rozhodcovskom konaní uplatnil na základe čl. 14 ods.14.1 Zmluvy o úvere, nakoľko tieto sú

neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Žalovaný sa napriek výzve súdu k žalobe nevyjadril, pojednávania sa vo veci samej nezúčastnil napriek
tomu, že mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, preto
súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalovaného.

Žalovaný v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Lučenec číslo konania 11C/41/2014-38 uviedol,
že žalobkyňa uzavrela rozhodcovskú zmluvu, ktorá je individuálne uzavretým právnym úkonom.
Individuálnosť tohto právneho úkonu vyplýva nielen zo stránky formálnej (rozhodcovská zmluva
bola uzavretá ako samostatný úkon na osobitnej listine), ale aj materiálnej, ktorá vyplýva z

obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku, trvania a možného jednostranného ukončenia.
Rozhodcovská zmluva nemusela vôbec vzniknúť alebo trvať a to bez akéhokoľvek vplyvu na trvanie
zmluvy o revolvingovom úvere. Mohla zaniknúť jednostranným úkonom žalobkyne bez toho, aby túto
skutočnosť a jej dôsledky mohol žalovaný vôbec ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva nebola podmienkou
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Vyplýva to z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na

jednostranné odstúpenie od nej. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas
veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere.
Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou
podmienkou. Žalovaný nemá ako iným spôsobom než písomným poučením dlžníka o možnosti
neuzavrieť rozhodcovskú zmluvu bez vplyvu na uzavretie tejto zmluvy o úvere a zakotvením práva

dlžníka odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní od jej uzavretia bez uvedenia dôvodu a vplyvu na
ďalšie trvanie zmluvy o úvere preukázať individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy. Z rozhodnutia
okresného súdu nie je zistiteľné, akým konkrétnym zákonom má byť výkon práva a povinností z
uzavretej rozhodcovskej zmluvy v rozpore. Zákon ani smernica Rady 93/13/EHS nehovoria nič o tom,
že rozhodcovské konanie je prípustné len vtedy, ak sa spor začne na základe žaloby spotrebiteľa. K

výberu rozhodcu, resp. fóra, kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí
strana podávajúca žalobu, teda nie jedna zmluvná strana. Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy ich
vzájomného vzťahu rovnaké práva a nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Ochrana spotrebiteľa
smeruje k tomu, aby zmluvné strany mali rovnakú možnosť a postavenie v rovnakej, resp. porovnateľnej
situácii, to znamená, či rozsah oprávnení žalobcu je rovnaký bez ohľadu na to, či ide o dodávateľa alebo

o spotrebiteľa. Žalovaný namieta arbitrárne tvrdenia súdu v rozsudku, že smernica Rady 93/13/EHS
považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv za neprimerané ustanovenie. Zákon č. 244/2002 Z.
z. rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014) nevylučuje, aby nároky zo spotrebiteľskej
zmluvy boli prejednané v rozhodcovskom konaní.

Súdnemôžezaneprijateľnépovažovaťmiestouskutočneniarozhodcovskéhokonania,ktoréjepísomné,
najmä ak sa žalobkyňa ústneho prejednania veci pred rozhodcovským súdom nikdy nedomáhala.

Okresný súd si nesprávne vyložil ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a dospel k
nesprávnemu záveru, že úver poskytnutý žalobkyni treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Tento následok nastane len pri súčasnej absencii písomnej formy úverovej zmluvy a náležitostí
vyžadovaných zákonom. Zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú, pri ktorej je
predmetom poskytnutie úveru a za dohodnutých podmienok poskytnutie revolvingu. Táto skutočnosť
znamená, že konečnú splatnosť úveru (revolvingu, ktorý predstavuje v podstate ďalší úver) je možnéurčiť až po poskytnutí úveru. Údaj o konečnej splatnosti úveru nie je ani podstatnou náležitosťou
úverovej zmluvy. Tento údaj za predpokladu dodržiavania zmluvy je zhodný s dátumom splatnosti
poslednej splátky. Túto informáciu uvádza žalovaný v článku 4 ods. 4.6 zmluvných dojednaní zmluvy

o revolvingovom úvere. V čase pojednania žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru sa tento údaj
určiť ani nedá. Údaj o konečnej splatnosti úveru sa uvádza v oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi. Z napadnutého rozsudku súdu nie je zistiteľné, akou interpretáciou právnej normy dospel
súd k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje počet, termíny a výšku splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, keď tieto údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári tvoriacom súčasť

oznámenia veriteľa (článok 5 ods. 5.2 zmluvných dojednaní). Pokiaľ by sa konajúci súd dôkladne v
súlade s ustanovením § 129 O. s. p. zaoberal obsahom zmluvy o revolvingovom úvere zistil by, že
splátky boli rozpísané na časť istiny a časť úrokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinných v čase
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi nevyžadoval, aby boli sumy istiny úroku a
iných poplatkov tvoriace jednu splátku vedené jednotlivo popri sebe. Táto požiadavka by mala reálne
a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch

splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. Ak sa jednou splátkou uhrádza istina a úrok, záväzok
je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. Ak by uskutočnená úhrada nepostačovala na ich
úplné splatenie, potom by v zmysle zákonného pravidla sa platba použila najskôr na úhradu istiny a
následne na úrok.

Záver súdu o porušení zásady rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní bez akéhokoľvek ďalšieho
bližšieho zdôvodnenia je absolútne nepreskúmateľný. V rozhodcovskom konaní neboli ignorované
predpisy na ochranu spotrebiteľa, ako to tvrdí okresný súd.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, prečítaním spisu rozhodcovského súdu Victoria

rozhodcovský súd v Žiline, sp. zn. RK-PC- 138/14 EK, rozhodcovského rozsudku sp. zn. PK-
PC-138/14EK zo dňa 25.02.2014, dokladov o doručení predmetného rozsudku, Zmluvy o revolvingovom
úvere č.8200037729, karty klienta W. O., Rozhodcovskú zmluvu č. 8200037729, vyjadrení účastníkov
konania a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa dňa 23.03.2011 uzatvorila so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200037729
na základe ktorej bola schválená výška úveru 1170,-Eur so splatnosťou po dobu 42 mesiacov s
mesačnou splátkou po 62,69 Eur. Súčasťou zmluvy bola Rozhodcovská zmluva č. 8200037729 zo
dňa 23.03.2011, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory nezrovnalosti, alebo
nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace z ustanoveniami zmluvy o revolvingovom

úvere s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní, alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov :
Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave a Victoria
rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici.

Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.

Z rozhodcovského spisu má súd preukázané, že obsahuje žalobu o zaplatenie pohľadávky vo výške
1179,40 eur s príslušenstvom, Žiadosť o Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200037729 zo dňa

23.03.2011, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200037729, Rozhodcovskú zmluvu č. 8200037729, Pokus
o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 21.10.2013, kartu klienta, výzvu na podanie žalobnej
odpovede zo dňa 25.02.2014 a Rozhodcovský rozsudok zo dňa 25.02.2014 pripojeným dokladom
preukazujúcim doručenie rozsudku žalobkyni dňa 17.03.2014.

Zo žaloby žalobcu PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. proti žalovanej W. O. doručenej rozhodcovskému súdu
dňa 30.01.2014 súd zistil, že predmetom bolo plnenie zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200037729.
Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200037729 vyplynulo, že bola uzatvorená medzi PROFI CREDIT
Slovakia s.r.o. ako veriteľom a XXXXXX/XXXX,, rodné čísloXXX/Xo XXXX,-Eur, ako dlžníčkou. V zmysle

bodu 6 zmluvy bol revolvingový úver schválený do výšky 1170,-Eur, pričom celková čiastka, ktorú mala
dlžníčka vrátiť bola 2632,98 Eur. Ročná úroková sadzba revolvingu bola dohodnutá 70,02 Eur, RPMN
za úver 69,53 Eur, priemerná RPMN 44,86 Eur, s počtom splátok 42 a výška mesačnej splátky 62,69
Eur. Zmluva bola podpísaná žalobkyňou ako dlžníčkou dňa 18.03.2011 a žalovaným ako veriteľom dňa23.03.2011.Kzmluvebolipripojenézmluvnédojednaniazmluvyorevolvingovomúvere.Dňa23.03.2011
bola uzatvorená Rozhodcovská zmluva č. 8200037729 medzi veriteľom PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.
a dlžníčkou W. O.. Z obsahu tejto zmluvy vyplynulo, že veriteľ a dlžník sa mali dohodnúť na znení

rozhodcovskej zmluvy, kde podľa bodu 5 zmluvy sa mala vzťahovať táto dohoda na akýkoľvek spor,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom
úvere s tým, že tieto spory budú riešené cestou príslušného súdu, alebo v rozhodcovskom konaní
prostredníctvom stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration

court, s.r.o. Bratislava so sídlom Krížna 56, IČO: 44134181 alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej
Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Zvolenská cesta 37, IČO:
44826460. Výber rozhodcovského súdu mal spočívať na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.
Z bodu 7 vyplynulo, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14-tich
kalendárnych dní od uzavretia zmluvy. Oznámenie bol povinný dlžník vykonať v písomnej forme.

Z bodu 2 uvedenej zmluvy vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia
a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať
návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany
veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

Z karty klienta vyplynulo, že žalobkyni bola vyplatená čiastka 1001,83 Eur z úveru splatila sumu 1443,58
Eur, pričom zostáva doplatiť sumu 1189,40 Eur.

V spise sa nachádzal aj Pokus o zmier zo dňa 21.10.2013, ku ktorému však nebol pripojený doklad o
odoslaní.

Súčasťou spisu bola aj výzva na podanie predžalobnej odpovede zo dňa 25.02.2014. vo výzve bolo
oznámené, že proti vydaniu rozhodcovskému rozsudku má možnosť podať žalovaná písomnú žalobnú
odpoveď v lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Súčasne bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie
poplatku vo výške 15,90 Eur. Z poučenia vyplynulo, že pokiaľ žalovaná podá žalobnú odpoveď riadne

a včas, rozhodcovský rozsudok sa zruší a vykoná sa rozhodcovské konanie. V opačnom prípade sa
rozhodcovský rozsudok vydaný v zrýchlenom konaní považuje za riadne rozhodcovský rozsudok.

Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RK-PC-138/14-EK zo dňa 25.02.2014, právoplatný dňa 28.03.2014
a vykonateľný 01.04.2014 bola žalovaná zaviazaná zaplatiť sumu vo výške 1189,40 Eur, zmluvnú pokutu

vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,775 % ročne zo sumy 62,69 Eur od 25.09.2011
do 25.09.2011, zo sumy 62,69 Eur od 25.10.2011 do 26.10.2011, zo sumy 62,69 Eur od 25.11.2011
do 28.11.2011, zo sumy 62,69 Eur od 25.07.2012 do 31.07.2012, zo sumy 62,69 Eur od 25.11.2012
do 29.11.2012, zo sumy 62,69 Eur od 25.12.2012 do 13.01.2013, zo sumy 60,98 Eur od 25.06.2013
do zaplatenia, zo sumy 62,69 Eur od 25.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 62,69 Eur od 25.08.2013

do zaplatenia, zo sumy 62,69 Eur od 25.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 940,53 Eur od 18.10.2013
do zaplatenia a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne
celkovo sumu 1170,-- Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaná
povinná platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1189,40 Eur do zaplatenia,
poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 249,18

Eur. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 17.03.2014.

V čl. 14 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, veriteľ upravil viaceré sankcie, ktoré by
dlžník mal uhradiť v prípade porušenia zmluvy. Medzi tieto sankcie patrí povinnosť dlžníka v prípade
omeškania s plnením akéhokoľvek záväzku podľa zmluvy uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške

0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.j. 23,725 % ročne. Okrem zmluvnej pokuty je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi aj úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd vo veci vydal uznesenie č. k. 11C/41/2014-26 zo dňa 09.06.2014, ktorým odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn.

RK - PC - 138/14 - EK a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 01.07.2014.Okresný súd Lučenec v konaní číslo konania 11C/41/2014-66 dňa 27.08.2014 vydal rozsudok, ktorým
zrušil rozhodcovský rozsudok stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so
sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina spisová značka RK - PC - 138/14 - EK zo dňa

25.02.2014 a rozhodol o trovách konania a žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo
výške 331,50 Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný. Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica číslo
konania 17Co/1431/2014-66 zo dňa 16.12.2015 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola

vrátená na ďalšie konanie.

Podľa § 40 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Zb. z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase uzavretia
zmluvy t.j. 23.03.2011, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní
odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu

rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Zb. z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase uzavretia
zmluvyt.j.23.03.2011,aksúdzrušírozhodcovskýrozsudokzdôvodovpodľa§40písm.a)ac),pokračuje

v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd
zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva
v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a
rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení
podľa § 8.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy 23.03.2011, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Zb. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy
23.03.2011, na účely tohto zákona sa rozumiea) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo
pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky,
pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u
veriteľa,
f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať

peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad
rámec dohodnutého povoleného prečerpania,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru

dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným
použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky
úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba

na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím
fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na

používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné
reprodukovanie uložených informácií.

Podľa § 9 ods. 1/, 2/ zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch v účinnom znení v čase
uzavretia zmluvy 23.03.2011, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 zákona č. 129/2010 Zb. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy
23.03.2011, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru.Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4 písm.r)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Žalobabolapodanávzákonomstanovenejlehotečovyplynulozvykázanéhodoručeniarozhodcovského
rozsudku dňa 17.03.2014 a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na súd dňa
15.04.2014.

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej

súvislosti má súd preukázané, že žaloba je dôvodná.

Súd má v konaní preukázané, že žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru
a žalovaný úver žalobkyni aj schválil v požadovanej výške 1 170,- Eur. Ako vyplýva aj z karty klienta čo
medzi účastníkmi konania sporné nebolo (č. l. 10 spisu), žalovanej však v skutočnosti bola vyplatená z

titulu uzatvorenej zmluvy o úvere len suma 1 001,83 Eur, z ktorej zaplatila 1 443,58 Eur. V ten istý deň,
t. j. 23.03.2011 spolu so zmluvou o revolvingovom úvere bola medzi účastníkmi konania uzatvorená aj
Rozhodcovská zmluva č. 8200037729.

Rozhodcovská zmluva č. 8200037729 uzavretá medzi účastníkmi dňa 23. marca 2011 nie je súčasťou

zmluvy o revolvingovom úvere ani všeobecných zmluvných podmienok, ale je uzavretá na samostatnom
liste podpísanom žalobkyňou a žalovaným. Z jej obsahu vyplýva, že "jej uzavretie nie je podmienkou
uzavretia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere... dlžník nie je povinný prijať návrh tejto
rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa
jasne a zrozumiteľne informovaný... veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka

o dôsledkoch jej neuzatvorenia a to nasledovne: dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je
možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanovením zmluvy o revolvingovom úvere
s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní; spory môžu
byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi... dlžníkje oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia
tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme a lehota
na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané

na adresu sídla žalovaného najneskôr posledný deň lehoty". V takejto forme uzavretú rozhodcovskú
zmluvu podľa názoru súdu nemožno považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
pretože bola individuálne dojednaná a aj keď jej znenie pripravil žalovaný, mala žalobkyňa možnosť
rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť bez vplyvu na hlavný záväzok (zmluvu o revolvingovom úvere),
znenie rozhodcovskej zmluvy nevylučovalo riešenie sporov aj pred všeobecným súdom, navyše

žalobkyňa mala možnosť po jej uzavretí od nej aj bez uvedenia dôvodu odstúpiť. Žalobkyňa potvrdila
podpisom rozhodcovskej zmluvy, že o význame a dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy bola
žalovaným riadne informovaná a poučená. I keby bolo pravdivé tvrdenie žalobkyne, že pracovník
žalovaného jej dal bez príslušných poučení podpísať zmluvu o úvere aj rozhodcovskú zmluvu a
vzhľadom na spôsobom vyhotovenia tejto zmluvy nemala možnosť sa s ňou pri podpise oboznámiť nič
nebránilo žalobkyni, aby si v kľude doma zmluvu o úvere aj rozhodcovskú zmluvu prečítala a pokiaľ s

rozhodcovskou zmluvou nesúhlasila, mohla od nej bez vplyvu na hlavný záväzok do 14 dní odstúpiť,
ale svoje právo nevyužila. Žalobkyni nemožno v tomto smere poskytnúť ochranu, pretože ak uvedenej
rozhodcovskej zmluve nevenovala pozornosť pred jej uzavretím ani po ňom, nemožno jej prístup
hodnotiť inak ako ľahkomyseľný, ktorému nemožno poskytnúť ochranu bez ohľadu na skutočnosť, že v
predmetnom právnom vzťahu vystupovala v pozícii spotrebiteľa (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/14/2011 zo dňa 22. 11. 2012). Neobstoja argumenty žalobkyne,
že rozhodcovská zmluva jej bránila uplatniť si nároky na všeobecnom súde, ak žalovaný podá skôr
návrh na rozhodcovskom súde, čím by bola nútená riešiť vec iba v rozhodcovskom konaní, pretože
obsah rozhodcovskej zmluvy nevylučuje právo žalobkyne obrátiť sa so svojím nárokom na súd, aj
keď už žalovaný podal návrh na rozhodcovskom súde (z rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že by v

prípade návrhu zo strany veriteľa museli byť všetky sporné otázky riešené v tomto rozhodcovskom
konaní začatom na návrh veriteľa a nemohol by dlžník podať na všeobecný súd návrh o veci, o ktorej
sa rozhodcovské konanie neviedlo). Žalobkyni zostala zachovaná aj možnosť prieskumu rešpektovania
predpisov na úseku ochrany spotrebiteľa aj v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40
ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014. Žalobkyňa sa teda

mala možnosť s podmienkami rozhodcovskej zmluvy vopred oboznámiť a ovplyvniť ich obsah, keďže
rozhodcovská zmluva bola oddelená od zmluvy o revolvingovom úvere, vylúčením rozhodcovského
konania (neuzavretím rozhodcovskej zmluvy, resp. odstúpením od rozhodcovskej zmluvy).

Na základe vyššie uvedeného právneho názoru má súd zato, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná

platne, a preto rozhodcovský súd mal vo veci právomoc aj konať.

K námietke žalobkyni o tom, že vo veci rozhodoval rozhodcovský súd Victoria so sídlom v Žiline, pričom
podľa rozhodcovskej zmluvy sa účastníci konania dohodli, že ich prípadné spory bude rozhodovať buď
Rozhodcovský súd v Bratislave alebo Rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, súd udáva, že jeden z

rozhodcovských súdov označený v rozhodcovskej zmluve ako Victoria rozhodcovský súd v Banskej
Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter s. r. o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01
Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrici, oddiel Sro, vložka č.
16626/S je totožný s Victoria rozhodcovským súdom, so sídlom v Žiline, ktorý o žalobe veriteľa konal,
čo zistil súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 53057/L, kde je

pod obchodným menom Victoria legal arbiter s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina zapísaná
obchodná spoločnosť s pridelením IČO: 44 826 460. Z uvedeného výpisu vyplýva, že pôvodne sídlila
táto spoločnosť na Zvolenskej ceste 37 v Banskej Bystrici v období od 12. 06. 2009 do 10. mája 2010,
kedy zmenila sídlo do Žiliny.

Z uvedeného dôvodu súd mal za to, že rozhodcovský súd Victoria v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého
21, Žilina mal vo veci právomoc konať.

Druhým dôvodom, pre ktorý žiadala žalobkyňa zrušiť rozhodcovský rozsudok bolo ustanovenie § 40
ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z., že pri rozhodovaní (v rozhodcovskom konaní) boli porušené

všeobecne záväzne právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je súd povinný vykonať posúdenie, či pri rozhodovaní
rozhodcovského súdu neboli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu právspotrebiteľa. K správnemu záveru o tom, či rozhodcovský súd pri rozhodovaní správne aplikoval
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa sa musí okresný súd oboznámiť
so zmluvou, od ktorej si veriteľ odvodzuje proti dlžníkovi nároky za účelom zistenia, aké pohľadávky

z uzavretej zmluvy veriteľovi vznikajú, v akom rozsahu si dlžník splnil povinnosti zo zmluvy, ktoré
zostali neuspokojené a oboznámiť sa so spisom rozhodcovského súdu, čo bolo predmetom žaloby,
ako rozhodcovský súd v konaní postupoval a ako vo veci rozhodol. Pokiaľ súd dospeje k názoru, že v
rozhodcovskomkonaníboliporušenévšeobecnezáväznéprávnepredpisynaochranuprávspotrebiteľa,
musí tieto pomenovať a uviesť, či rozhodcovský súd porušil všeobecne záväzné právne predpisy na

ochranu práv spotrebiteľa postupom v konaní alebo priznaním takých nárokov, na ktoré veriteľovi
nevznikol nárok.

Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu , ktorej predtlač formulára
mal žalovaný už pripravenú a dopisoval iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, pričom žalobkyňa
obsah zmluvy nemohla nijakým podstatným spôsobom ovplyvniť a ani neovplyvnila. Je nesporné, že

predmetná zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko veriteľ konal v rámci
predmetu svojho podnikania a dlžník uzavrel zmluvu ako fyzická osoba. Na spotrebiteľské vzťahy o
ktorých ide v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, pričom
ich znenie je všeobecne známe a veriteľ ako dodávateľ, ktorý v oblasti poskytovania spotrebiteľských
úverov podniká a má teda na rozdiel od spotrebiteľa vyššiu úroveň informovanosti by mal uzatvárať

také zmluvy, aby podmienky v nich boli v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva, a nie v
rozpore s ním, a nemal by sa snažiť obchádzať ich cez rôzne zmluvné dojednania upravené v rámci
ťažko čitateľných a nepriehľadných podmienok zahrnutých v zmluvných dojednaniach, ktoré spotrebiteľ
nemá možnosť nejako ovplyvniť a ktorými sa v konečnom dôsledku spotrebiteľ vzdáva svojich práv,
alebo si inak zhoršuje svoje postavenie, či spotrebiteľské právo vylučuje. Nároky, ktoré vychádzajú z

neprijateľných podmienok, obchádzajú právne normy spotrebiteľského práva, nemožno ani vymáhať,
nakoľko výkon takýchto práv by bol v rozpore s dobrými mravmi.

Zo spisu rozhodcovského súdu (prílohová obálka) mal súd preukázané, že žalovaný rozhodcovskému
súdu predložil ako listinný dôkaz zmluvu označenú ako Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa

23.03.2011. Pojmovým znakom revolvingového úveru je možnosť dlžníka čerpať úverové prostriedky do
určitého úverového rámca (limitu), ktorý úver môže žalovaná čerpať aj opakovane do predmetnej výšky
za predpokladu, že splátkami úveru, ktoré realizuje tento úverový limit každomesačne do jeho výšky
doplní. Z obsahu Zmluvy predloženej žalovaným je zrejmé, že žalovanej mal byť poskytnutý úver, resp.
úverový limit tak, ako je to uvedené v bode 6 úverovej zmluvy vo výške 1 170,-- Eur, avšak poskytnutá

čiastka žalobkyni bola dňa 25.03.2011 vo výške 1 001,83 Eur. Tieto skutočnosti vyplývajú z Karty klienta.
Z listinného dôkazu - Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyplýva, že schválená výška úveru
je 1 170,--Eur pri dátume splatnosti prvej splátky 24.04.2011 a poslednej splátky 24.09.2014 a schválená
výška revolvingu predstavuje sumu 704,23 Eur, pričom z bodu 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva,
že poskytnutá čiastka revolvingu je 616,87 Eur.

Z listinných dôkazov, ktoré boli predložené rozhodcovskému súdu zo strany žalovaného je však
evidentné, že žalovanej bola vyplatená celkovo čiastka 1 001,83 Eur, z ktorej zaplatila 1 443,58 Eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené údaje v Zmluve o revolvingovom úvere, ktoré sú podľa názoru súdu

nejasné, nezrozumiteľné pre bežného občana, nie je ani súdu zrejmé, v akej výške bol poskytnutý úver,
či sa v skutočnosti jednalo o revolvingový úver, nakoľko mechanizmus splácania úveru nasvedčuje skôr
poskytnutiu tzv. klasického úveru a taktiež tomu nasvedčuje aj čerpanie úveru, ktorý čerpala žalovaná
dňa 25.03.2011 v sume 1 001,83 Eur. Následne už žalobkyňa žiadnu čiastku na základe tvrdenej
revolvingovej úverovej zmluvy už nečerpala a mala jednotlivé platby splácať pravidelne dohodnutými

mesačnými splátkami. Z Oznámenia o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 23.03.2011 vyplýva aj konečná
splatnosť úveru, ktorá však nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný ani nepreukázal,
že oznámenie veriteľa o schválení úveru kde bola uvedená aj konečná splatnosť úveru bolo žalobkyni
ako dlžníkovi doručené.

Z uvedených dôvodov súd preto považuje úverovú zmluvu vzhľadom na jej nejasnosť a
nezrozumiteľnosť za neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko aj
v prípade, ak by bol poskytnutý revolvingový úver žalobkyni ako dlžníkovi, zo zmluvy o revolvingovom
úvere vyplýva, že jej mala byť poskytnutá čiastka revolvingu 616,87 Eur a z Oznámenia veriteľa oschválení úveru vyplýva, že už to bola suma 704,23 Eur, avšak v skutočnosti žalobkyni bol poskytnutý
klasický úver, nie revolvingový vo výške 1 001,83 Eur čo vyplýva aj z Karty klienta.

V prípade, ak aj samotná Zmluva o revolvingovom úvere by bola platná, súd udáva, že vzhľadom
na formu a spôsob akým sú úverové zmluvné dojednania žalovaného písané je súd toho názoru, že
spotrebiteľ nemal možnosť si ich riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť, a teda pochopiť
ich význam a následky. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje aj ďalšie neprimerané podmienky,
t.j. dojednanie o zmluvných sankciách o zmluvných pokutách, ktoré neboli dohodnuté individuálne

v úverovej zmluve, ale sú súčasťou len zmluvných dojednaní, ktoré sú na predtlačenom tlačive, sú
všeobecne koncipované pre veľký okruh dlžníkov - spotrebiteľov, pričom je zrejmé, že sa s nimi nemal
možnosť spotrebiteľ oboznámiť ani zmeniť ich obsah. Takéto dojednané zmluvné pokuty sú pre bežného
spotrebiteľa len ťažko zistiteľné, keďže nevyplývajú priamo zo zmluvy ale sú obsiahnuté v ťažko
priehľadných a čitateľných zmluvných dojednaniach s ktorými sa pri podpise zmluvy spotrebiteľ nemá
možnosť dôsledne oboznámiť. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že rozhodcovský

súd ignoroval predpisy určené na ochranu práv spotrebiteľa napriek tomu, že v odôvodnení svojho
rozhodnutia uvádza, že skúmal úverovú zmluvu z pohľadu zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko
samotná zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Zb. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o Revolvingovom úvere č. 8200037729 zo dňa 23.03.2011
žalovaný neuviedol povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 t.j. dobu trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere ani povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, nakoľko zmluva obsahuje len celkovú výšku splátky, počet splátok a termín
prvej splátky bez toho, aby ju členil tak ako mu to určuje zákon. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
sa potom takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Napriek uvedeným skutočnostiam bola
žalobkyňa rozhodcovským rozsudkom zaviazaná zaplatiť sumu vo výške 1189,40 Eur, zmluvnú pokutu

vo výške 0,065 % denne ako aj úrok z omeškania.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že rozhodcovský súd správne neaplikoval ustanovenia zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, a to konkrétne uvedené
v § 9 ods. 2, čo malo dopad na rozhodnutie rozhodcovského súdu o povinnosti zaplatiť žalovanému

sumu 1 189,40 Eur.

Z predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8200037729 má súd preukázané, že revolvingový
úver pre v tomto konaní žalobkyňu bol schválený vo výške 1 170,--Eur pri počte splátok 42, splatnosti
úveru 24.deň v mesiaci, mesačnej splátky 62,69 Eur vrátane úrokov. Ročná úroková sadzba bola

stanovená na 70,02 %, priemerná RPMN 44,86 %.

Po preskúmaní zmluvy o revolvingovom úvere súd zistil, že neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods.
2 písm. f/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení noviel. V samotnej zmluve o úvere nie je uvedená doba
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a taktiež

výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ohľadne mesačnej splátky je uvedená
len výška mesačnej splátky vo výške 62,69 Eur, pričom v zátvorke je uvedené, že je to vrátane úrokov,
avšak dlžník - spotrebiteľ nemá vedomosť, čo z tejto výšky splátky predstavuje výška istiny, čo úrokov,
a čo iných poplatkov.

Zo znenia § 9 ods. 2 písm. k/ vyplýva, že je potrebné špecifikovať výšku, počet a termíny splátok
istiny samostatne úrokov a taktiež iných poplatkov, ktoré vznikajú v súvislosti so zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru. Je dôležité, aby spotrebiteľ už pri vstupe do úverového vzťahu a výbere
dodávateľa zohľadnil rozloženie jednotlivých splátok úveru, koľko z nej pripadne na úhradu istiny úveru
a koľko na úroky a iné poplatky.

§ 11 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení noviel uvádza, že v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti, okrem iného uvedené aj § 9 ods. 2 písm. k/, f/, toto spôsobuje to, že úver sa
považuje za bez poplatkov a bezúročný.

Súd má v konaní preukázané, čo vyplýva aj z Karty klienta, čo nebolo medzi účastníkmi konania ani
sporné (č. l. 10 spisu), že z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere žalobkyni bolo vyplatené 1 001,83 Eur,
z čoho zaplatila sumu 1 443,58 Eur. Keďže žalobkyňa zaplatila viac ako jej bolo poskytnuté z tituluZmluvy o revolvingovom úvere číslo 8200037729 zo dňa 23.03.2011, žalovaný už by nemal mať právo
na zaplatenie žiadnej istiny ani úrokov. Rozhodcovský súd sa však s týmto nezaoberal.

Súd zistil, že žalovaný do RPMN nezarátal celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom napriek
tomu, že mu to určuje zákon. Do RPMN žalovaný nezarátal náklady v sume 168,17 Eur, ktoré vznikli
žalobkyni na základe Dohody o poskytnutí služby upravenej v bode 8 Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8200037729 zo dňa 23.03.2011, pričom ide o náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V prípade ak
by žalovaný zarátal do RPMN náklad spojený so spotrebiteľským úverom v sume 168,17 Eur, správna

RPMN by bola oveľa vyššia ako RPMN uvádzaná v zmluve.

Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalovaný v zmluve nesprávne uviedol ročnú
percentuálnu mieru nákladov a uviedol viac RPMN, pričom takýmto konaním poškodil spotrebiteľa,
nakoľko podľa RPMN spotrebiteľ posudzuje, aký drahý je úver a na tomto základe sa rozhoduje, či
uzatvorí zmluvu o spotrebiteľskom úvere s veriteľom. Ako sankciu za neuvedenie týchto podstatných

náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. uvedenie nesprávnej RPMN, zák. č. 129/2010 Z. z.,
o spotrebiteľských úveroch v § 11, zmluvu postihuje tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

Ohľadne zmlúv o revolvingovom úvere uzatváraných s veriteľom PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,

Mliekárenská 10, Bratislava 26, IČO: 35 792 752 už vyslovil právny názor aj Krajský súd Banská Bystrica
v konaní číslo konania 15Co/796/2014-65.

Rozhodcovský súd taktiež okrem istiny vo výške 1 189,40 Eur zaviazal žalobkyňu a na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne.

Súd je toho názoru, že aj v časti priznanej zmluvnej pokuty došlo k porušeniu predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa. Čo sa týka zmluvnej pokuty, súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvná pokuta na rozdiel
od úrokov z omeškania nie je príslušenstvom pohľadávky ani opakujúcim sa plnením, ale ide (napriek
jeho akcesorickej povahe) o nárok so samostatným skutkovým základom, ktorý nie je možné priznať do

budúcna (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/12/2011
zo 14. 06. 2012, rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/1000/2012 zo dňa 24.
04. 2013, 23Cdo/4799/2010 zo dňa 26. 04. 2011 a iné). I napriek tejto skutočnosti rozhodcovský súd
zmluvnú pokutu priznal žalobcovi do budúcna.

Zaplatenie zmluvnej pokuty ako sankcie za omeškanie dlžníka bolo medzi účastníkmi konania
dohodnuté v zmluvných dojednaniach v zmluve o revolvingovom úvere, a to v bode 14 bod 1.

Podľa § 544 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).

Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne,
pričom dojednanie zmluvnej pokuty v zmluvných dojednaniach súd nepovažoval za písomné dojednanie
o zmluvnej pokute medzi účastníkmi konania. V prípade, ak dojednanie o zmluvnej pokute malo byť
v súlade so zákonom, účastníci konania ho mali zakotviť priamo do zmluvy o úvere, ktorá bola aj
podpísaná.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal za to, že dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné v
zmysle § 544 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský súd sa však v zmysle právneho názoru okresného
súdu s týmto nezaoberal. V prípade, ak sa žalobkyňa ako dlžníčka dostala do omeškania so splnením
svojej povinnosti, veriteľovi vzniká právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd je toho názoru, že zo strany rozhodcovského súdu došlo
k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a to konkrétnezákona 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, čo je zdôvodnené vyššie a taktiež aj
k ustanoveniu § 544, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo malo dopad na celý výrok rozhodcovského
rozsudku.

Súd poukazujúc na všetky uvedené dôvody rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a
zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, rozhodcovský súd v Žiline sp.
zn. RK-PC-138/14-EK zo dňa 25.02.2014. Rozhodol tak podľa § 40 ods. 1 písm. j) z dôvodu, že pri
rozhodovaní v rozhodcovskom konaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu

práv spotrebiteľa.

Podľa § 224 ods. 3 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Podľa § 226 O. s .p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd s poukazom na právny názor Krajského súdu Banská
Bystrica vec rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu zakotvenej v ustanovení § 142 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, účasť na pojednávaní 27.08.2014, vyjadrenie k odvolaniu odporcu,
vyjadrenie k rozhodnutiu Krajského súdu Banská Bystrica, účasť na pojednávaní dňa 21.04.2016) po
61,87 Eur v roku 2014 vo výške 66,--Eur za úkony vykonané v roku 2016 a režijný paušál 8,04 x 4 úkony,
8,58 x 2 úkony, spolu vo výške 428,80 Eur.

Súd právnemu zástupcovi žalobkyne nepriznal úkon označený ako návrh na odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, nakoľko tento návrh bol podaný v rámci písomného podania žaloby a súd
vychádzal z toho, že ide o jedno podanie, a teda jeden právny úkon.

Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) a § 16 ods.
3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov.

Súd uložil žalovanému povinnosti nahradiť žalobkyni trovy konania jej právnemu zástupcovi podľa

ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., pričom tieto trovy súd považoval za potrebné na účelné uplatňovanie
práva.

Žalovaného súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položky 3c Sadzobníka
súdnych poplatkov zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh v sume 331,50 Eur,

nakoľko žalobca bol v tomto konaní oslobodený od súdnych poplatkov a bol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.