Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, November 13, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114222428
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114222428.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection,

s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného spoločnosťou SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: W. P., A..
X.XX.XXXX, W. O. XX, XXX XX Q. Š., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie -
Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpeného
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 446,37 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie sumy 394,90 Eur s 9,25% úrokom z omeškania z tejto sumy od 18.11.2011

do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 51,47 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5%
ročne zo sumy 27,51 Eur od 18.8.2011 a zo sumy 23,96 Eur od 18.10.2011 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

Náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 11.8.2014 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 446,37 Eur z titulu ceny za neuhradené služby spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že pohľadávku voči žalovanému mu jeho právny predchodca spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 registrovanou na
tunajšom súde. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom,
a.s. v zmysle ust. § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvu o pripojení, na

základe ktorej mu právny predchodca žalobcu poskytoval služby elektronickej komunikácie a žalovaný
sa zaviazal platiť za ne riadne a včas poplatky uvedené v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu.
Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a cenu riadne poskytnutých služieb vyúčtovaných faktúrami vo
výške 23,96 Eur so splatnosťou 17.10.2011, vo výške 394,90 Eur so splatnosťou 17.11.2011 a vo výške
27,51 Eur so splatnosťou 17.8.2011 nezaplatil.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu to súd pri príprave pojednávania uložil a žalobu s prílohami

mu doručil ešte dňa 24.10.2014.

Dňa 20.11.2014 súd žalobcu uznesením podľa § 43 ods. 1 O.s.p. vyzval, aby svoj návrh doplnil o presnú
špecifikáciu, čoho sa domáha a na základe akého právneho titulu, t.j. t.j. o rozhodujúce skutočnostiv zmysle § 79 O.s.p., ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu aj výšky, teda aby presne
špecifikoval, z čoho pozostáva žalovaná suma (platby za jednotlivé služby, poplatky, nájom, pokuty,
a pod.), z akých právnych skutočností odvodzuje svoj nárok resp. jeho jednotlivé položky, z čoho

odvodzuje ich výšku, a kedy dlh resp. jeho jednotlivé časti vznikli (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z.).

Po výzve súdu na doplnenie návrhu zobral žalobca písomným podaním zo dňa 10.12.2014 žalobu v
časti o zaplatenie sumy 394,90 Eur s príslušenstvom späť.

Do konania na podporu žalovaného vstúpil vedľajší účastník. Podaním doručeným súdu 18.9.2014
oznámil svoj vstup dokonania v označenej právnej veci k sp. zn. 13C/161/2014. Elektronickým podaním
zo dňa 11.12.2014 bez výzvy súdu oznámil, že do konania vstúpil ako vedľajší účastník na strane
žalovaného len čo sa týka zmluvných pokút vo výške 394,90 Eur. Čo sa týka zmluvných pokút spolu
vo výške 394,90 Eur, považuje ich za neprijateľné zmluvné podmienky a ako také za neplatné. Vo
všeobecnosti uviedol, že otázka neprijateľnosti a teda neplatnosti zmluvnej pokuty spoločnosti Slovak

Telekom už bola judikovaná rozsudkami Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4C/163/2011 a 4C/161/2011
v spojení s rozsudkami Krajského súdu Prešov. Žalobca má zákonom zakázané predmetnú podmienku
o zmluvnej pokute používať (§ 53a OZ). Naviac, táto zmluvná podmienka je neplatná aj podľa klasickej
civilistiky, pre jej neurčitosť. Z uvedených dôvodov navrhuje zamietnuť žalobu v časti, v ktorej žalobca
uplatňuje zaplatenie zmluvných pokút vo výške 394,90 Eur. Súčasne si zo sumy 394,90 Eur, ako nároku

so samostatným skutkovým základom, uplatňuje náhradu trov konania. Súčasne navrhol, aby v prípade,
že sa na vytýčené termíny pojednávaní nedostaví, súd pojednával v ich neprítomnosti a v neprítomnosti
ich právneho zástupcu. Ak by súd trval na ich výsluchu, navrhujú uskutočniť ich výsluch prostredníctvom
dožiadaného Okresného súd Prešov (pozn. súdu: konanie v tejto veci je vedené práve na tomto súde).

Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa §
200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.

Žalobca zobral svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 394,90 Eur s príslušenstvom späť, a preto súd
konanie podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. v tejto časti zastavil.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, predloženej zmluvy o pripojení, faktúr právneho

predchodcu žalobcu pre žalovaného s pripojeným prehľadom poplatkov, a na základe zhodných (resp.
nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový
stav:

Z nespochybnených tvrdení žalobcu a predložených listín vyplýva, že žalovaný uzavrel s právnym

predchodcom žalobcu zmluvu o pripojení, na základe ktorej mu právny predchodca žalobcu poskytoval
služby podľa zvoleného programu služieb a žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za aktiváciu
a poskytovanie služieb. Cena bola stanovená odkazom na cenník poskytovateľa. Žalovaný porušil
svoju povinnosť a cenu poskytnutých služieb vo výške 51,47 Eur vyfakturovaných mu predloženými
faktúrami nezaplatil. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 právny predchodca žalobcu

tieto pohľadávky voči žalovanému postúpil žalobcovi.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy
o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v
zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu
za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase vzniku omeškania - výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

V danom prípade mal súd na základe zisteného skutkového stavu za preukázané, že právny predchodca
žalobcu na základe zmluvy o pripojení umožnil žalovanému využívať telekomunikačné služby za čo mal
nárok na úhradu ceny za službu, a keďže žalovaný cenu poskytnutých služieb právnemu predchodcovi

žalobcu nezaplatil a je v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, a právny predchodca žalobcu
svoju pohľadávku voči žalovanému postúpil žalobcovi, tento nárok žalobcu nebol v konaní nijako
spochybnený a súd nezistil žiadne oslabenie nároku alebo iný zákonný dôvod, ktorý by bránil uplatniť
alebo priznať žalobcovi plnenie ceny za služby voči žalovanému (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa), súd posúdil návrh žalobcu ako dôvodný a žalovanému uložil povinnosť na jej úhradu spolu

s úrokmi z omeškania z dlžnej sumy uplatnenými v súlade so zákonom.

O trovách konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov
v konaní, keď vo väčšom rozsahu zobral žalobca svoj návrh späť, čím z procesného hľadiska zavinil
zastavenia konania a bol by povinný nahradiť jeho trovy, z hľadiska vyúčtovaných úkonov (prevzatie

zastúpenia, písomné podanie na súd) bol úspešný iba čiastočne, v prevyšujúcej časti bol v konaní
úspešný žalovaný a mal by tak nárok na náhradu pomernej časti trov konania, keďže si však ich náhradu
neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli, a procesne pomerne neúspešnejší žalobca na ich náhradu
nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.

O trovách konania vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania na podporu žalovanej, súd rozhodoval
tiež podľa § 142 ods. 2 O.s.p., vzhľadom na to, že žalovaná, popri ktorej sa konania zúčastnil, a od
ktorej postavenia svoj úspech odvodzuje, mala vo veci úspech len čiastočný. Vedľajší účastník tak mal
nárok na náhradu len pomernej časti trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
jeho práva, keďže však jeho trovy pozostávali len z trov právneho zastúpenia, ktoré súd na uplatňovanie

alebo bránenie práva žalovanej proti žalobcovi v prejednávanej veci nepovažoval za účelné, súd mu
ich náhradu nepriznal.

V súvislosti s aplikáciou ust. § 142 ods. 2 Os.p., ktorá predpokladá len čiastočný úspech vo veci a
náhradu pomernej časti trov konania, súd poukazuje na to, že vedľajší účastník vo svojom písomnom

podaní z 11.12.2014 (v rozpore s obsahom predchádzajúceho) síce uviedol, že do konania vstúpil len čo
sa týka zmluvných pokút vo výške 394,90 Eur, avšak okrem toho, že predmetom konania, podľa toho,
ako ho v návrhu vymedzil žalobca, bolo zaplatenie ceny za poskytnuté služby (a nie zmluvná pokuta ako
nárok „so samostatným skutkovým a právnym základom“ tak ako to uviedol vedľajší účastník), procesné
predpisy v ust. § 93 ods. 2 O.s.p. neumožňujú vedľajším účastníkom vstup do konania iba ohľadom

časti predmetu konania, ale len popri účastníkovi konania - teda v rozsahu jeho postavenia (podľa ust.
§ 93 ods. 4 O.s.p. majú rovnaké práva a povinnosti). Konanie (z pohľadu žalovanej) pritom tvorí jeden
celok, jeho predmet i žalovaného (na podporu ktorého do konania združenie vstúpilo) určuje žalobca,
ktorý je dominus litis, a vedľajší účastník ním nedisponuje. V tejto súvislosti, na podporu záveru o vstupe
vedľajšieho účastníka do celého konania (vzhľadom na dodatočné deklarovanie jeho obmedzeného

vstupu), súd poukazuje aj na to, že vedľajší účastník do konania vstúpil už svojim prvým podaním, a to
neobmedzene. Napokon súd pripomína, že aj pri určení trov právneho zastúpenia (odmeny advokáta za
zastupovanie) podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. sa za tarifnú hodnotu úkonu (základ, z ktoréhosa určuje sadzba odmeny) považuje výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa
právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby.

Pri súčasnom posudzovaní účelnosti uplatnených trov konania súd prihliadal na celkový predmet
konania, postavenie konajúcich subjektov, a povahu a účelnosť ich úkonov vo vzťahu k ich potrebe na
uplatňovanie alebo bránenie bráva žalovaného, a k priebehu a výsledku konania. Je samozrejmé, že
každý účastník má v konaní právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, toto právo však nemožno
spájať automaticky s právom na náhradu všetkých trov právneho zastúpenia.

Pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania sú ustanovené v § 142 až 150 O.s.p. Pre všetky
prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi
konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
(teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). Pojem „účelnosť“ treba chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými

(pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013). Pri posudzovaní trov,
ako vyplýva z ust. § 150 O.s.p., pritom súd prihliada aj na okolnosti kedy (a teda aj či) účastník uviedol
skutočnosti a dôkazy (významné v konaní).

Vyššie uvedené pritom treba hodnotiť osobitne dôsledne práve v súvislosti s trovami vedľajších

účastníkov, ktorí do konania vstupujú dobrovoľne, a princípom proporcionality, právnej istoty a
predvídateľnosti práva. Žalobca síce nesie zodpovednosť za výsledok konania a s tým spojené trovy
(vrátane predvídateľných trov účastníkov), nemôže ale predvídať vstup (všetkých) vedľajších účastníkov
a regulovať ich počet, ktorý je prakticky neobmedzený, a ktorým povinná náhrada všetkých ich trov
žalobcom by tak bola v rozpore s princípom spravodlivosti. Vychádzajúc zo všeobecných zásad efektivity

a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku, a z ústavnoprávneho princípu proporcionality,
preto treba prihliadať aj na primeranosť súvisiacu s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako
vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Toto sa potom premieta do dôkladného
posudzovania úkonov vedľajších účastníkov (ktorí do konania vstupujú dobrovoľne po svojej úvahe), či
boli spôsobilé priniesť účastníkovi, popri ktorom sa vedľajší účastníci konania zúčastňujú, priaznivejšie

rozhodnutie vo veci, a teda významné na uplatňovanie alebo bránenie jeho práva, a zároveň aj
potrebné pre priaznivejšie rozhodnutie vo veci (s prihliadnutím na ich povahu, pravidlá súdneho konania
a spôsob realizácie), či už z hľadiska procesného alebo z hľadiska hospodárnosti, a teda na tento
účel aj efektívne (účelne) vynaložené. V tejto súvislosti súd uvádza, že sa stotožňuje so závermi
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom

v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní,
vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať
za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. ... Vedľajší
účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne
splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne

takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si
vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení
vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach.
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013).

V prejednávanej veci si pritom vedľajší účastník uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia už za
samotné prevzatie a prípravu zastúpenia (hoci za účastníka označený nebol a do konania vstúpiť
nemusel) a za vyjadrenie zo dňa 8.12.2014 (doručené súdu 11.12.2014), ktoré urobil bez výzvy
súdu (výzva s povinnosťou na vyjadrenie v uznesení podľa § 114 ods. 3 O.s.p. bola adresovaná
iba účastníkom), ktoré nebolo odôvodnené žiadnou zvláštnou procesnou situáciou, a v ktorom iba

všeobecne uviedol, že zmluvné pokuty považuje za neprijateľné zmluvné podmienky bez toho, aby
uviedol prečo by to tak malo byť - len s tým, že otázka neprijateľnosti zmluvnej pokuty spoločnosti Slovak
Telekom už bola judikovaná označenými rozsudkami. Za stavu, kedy však
1. súd už z úradnej povinnosti v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi,
2. predmetom konania, podľa toho ako ho v návrhu skutkovo vymedzil žalobca, bola cena za služby (a
nie zmluvné pokuty),3. vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo všeobecné, neurčité a bez významu k predmetu konania,
keď označené rozsudky Okresného súdu Bardejov neurčili za neprijateľnú každú zmluvnú pokutu vo
všeobecnosti, ale len zmluvné podmienky v dodatkoch k zmluvám o pripojení, ktorými boli predávané

mobilné telefóny, a ktoré neboli predmetom tohto konania,
4. platí zásada iura novit curia (súd pozná právo), a
5. z obsahu vyjadrenia vedľajšieho účastníka vyplýva, že sa týkalo a bolo vypracované a uplatňované
hromadne vo viacerých obdobných prípadoch,
nemožno považovať trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za tieto úkony, ktoré neboli

spôsobilé a potrebné na privodenie priaznivejšieho rozhodnutia pre žalovanú, za vynaložené účelne, a
teda za potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Za tejto situácie sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú
charakteristikutzv.hromadnýchvecí,zároveňjavíakoodporujúcerozumnosti,atedaakozneužitiepráva
na právnu ochranu. Vzhľadom na uvedené súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.