Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316200674
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8316200674.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky B. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, A., zast.
JUDr. Jánom Husárom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné, proti odporcovi B. E., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/X, A., t.č. V. XX, zast. JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou, Partizánska 1057,
Snina, o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Humenné č.k. 10C/17/2016-18 zo dňa 10.02.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa uznesenie.

II. Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) nariadil predbežné
opatrenie tak, že uložil odporcovi povinnosť predbežne prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200

eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky do vykonateľnosti
uznesenia. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Navrhovateľke uložil povinnosť do 30 dní od právoplatnosti uznesenia
podať návrh na určenie výživného pre manželku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. a), § 75 ods. 6 Občianskeho súdneho

poriadku.

V odôvodnení uviedol cit.: „Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu platiť
jej manželské výživné vo výške 400 eur mesačne od vykonateľnosti rozhodnutia a aby jej uhradil trovy
konania.

Vo svojom návrhu uviedla, že pod sp.zn. 10P 341/2015 sa vedie konanie vo veci rozvodu účastníkov
konania. Odporca je zamestnaný v spoločnosti U. - K., spol. s .r.o., kde pracuje ako zvárač a prevažnú
časť pracuje v zahraničí. Keď bol na Slovensku, bol s navrhovateľkou a ich maloletým synom v spoločnej
domácnosti, kedy prispieval na spoločnú domácnosť, ako aj na maloletého syna. Koncom roka 2015
sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti, zobral si všetky svoje osobné veci, ako aj osobné
motorové vozidlo, ktoré doposiaľ užívala výlučne navrhovateľka. Po odchode zo spoločnej domácnosti

nenechal navrhovateľke žiadne finančné prostriedky na domácnosť, prestal platiť platby spojené s
bývaním, zrušil navrhovateľke dispozičné právo k účtu, kde sú uložené všetky ich úspory. Neplatí ani
výživné pre maloletého syna. Navrhovateľka je nezamestnaná, vedená na úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny a nemá žiadny príjem. Z dôvodu vysokého príjmu odporcu nemá navrhovateľka nárok na
sociálne dávky. Býva v byte s maloletým synom, ktorý navštevuje 9. ročník základnej školy a na ktorého
má zvýšené výdavky z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu. Finančná situácia navrhovateľky je zlá,

pretožeostalaúplnebezpríjmu.Nabývaniemusíuhrádzaťsumu170eurmesačne.Keďžemázdravotné
problémy, často navštevuje lekárov, na čo doposiaľ využívala osobné motorové vozidlo, ale teraz mázvýšené náklady na cestovné. Na stravu, hygienické potreby a zdravotné pomôcky potrebuje najmenej
100 eur. Odporca pracuje s príjmom okolo 2 500 eur a zamestnávateľ mu hradí cestovné aj stravné.
Počas trvania manželstva zabezpečovala navrhovateľka starostlivosť o rodinu, dieťa a domácnosť. Pre

navrhovateľku je ťažké zamestnať sa, pretože je vyučená ako čalúnnička a nájsť si prácu v odbore je
veľmi zložité.

Vosvojompísomnomvyjadrenídoručenomsúdunavrhovateľkauviedlavýškunákladovnanájom117,42
eur mesačne, o čom predložila súdu aj doklad, na telefón uviedla náklady vo výške 73 eur mesačne.

Súd si od zamestnávateľa odporcu vyžiadal potvrdenie o výške príjmu za rok 2015. Zamestnávateľ
odporcu predložil súdu požadované doklady, z ktorých vyplýva, že priemerný mesačný zárobok otca za
rok 2015 bol vo výške 640 eur a boli mu vyplácané diéty, čo mesačne predstavuje sumu priemerne 1
240 eur.

Lustráciou bolo zistené, že na tunajšom súde sa pod sp.zn. 19P 25/2016 vedie aj konanie o nariadení
predbežného opatrenia a určenie výživného pre maloletého syna účastníkov konania.

Účelompredbežnéhoopatreniajedočasnáúpravapomerovúčastníkovkonania.Zpredloženéhonávrhu
vyplýva, že účastníci konania sú manželia, pričom zo strany navrhovateľky bol podaný návrh na

rozvod manželstva. Navrhovateľka sa určenia výživného pre manželku domáha z dôvodu, že odporca v
decembri 2015 odišiel zo spoločnej domácnosti, prestal uhrádzať náklady na bývanie, prestal prispievať
na domácnosť i na výživu maloletého syna. Navrhovateľka je nezamestnaná, nemá žiadny príjem, na
dávku v hmotnej núdzi nemá nárok z dôvodu vysokého príjmu odporcu. Navrhovateľka tak zo dňa na
deň ostala bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, pretože podľa jej vyjadrenia jej odporca zrušil

dispozičné právo k účtu, kde mali úspory. Nevyhnutné výdavky vyčíslila navrhovateľka na sumu 117
eur mesačne za bývanie a 100 eur mesačne na stravu, lieky, lekársku starostlivosť. Okrem toho sa
stará aj o spoločného maloletého syna, ktorý navštevuje 9. ročník základnej školy, pričom bol zo strany
matky podaný návrh aj na vydanie predbežného opatrenia o určenie výživného pre maloletého syna. Pri
predbežnom opatrení je možné určiť výživné v nevyhnutnej miere. Príjem odporcu je pomerne vysoký,

súd však pri určovaní výšky výživného nebral do úvahy momentálne diéty, pretože nemal zistené, čo
všetko si z týchto diét odporca uhrádza. Priemerný mesačný zárobok otca je vo výške 640 eur mesačne.
Súd určil výživné vo výške 200 eur mesačne, čo momentálne považuje za primerané na nevyhnutnú
úhradu výdavkov navrhovateľky za bývanie + nákladov aspoň na stravu a lieky. V prevyšujúcej časti
návrh navrhovateľky zamietol. Zároveň uložil navrhovateľke povinnosť podať návrh na začatie konania

vo veci určenie výživného pre manželku v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“

V danom prípade súd návrhu vyhovel do sumy 200 eur a nad sumu 200 eur návrh zamietol. Pretože
účastníci konania boli rovnako úspešní, súd náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.
účastníkom nepriznal.

Proti uzneseniu, a to proti výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti podala odvolanie
navrhovateľka. Namietala nedostatočne zistený skutkový stav. Uviedla, že odporca zarába oveľa viac,
ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Na podporu svojich tvrdení predložila výpisy
z účtu odporcu. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní nezohľadnil všetky jej výdavky uvedené v návrhu,

napr. výdavky spojené s cestovaním za ošetrením jej a jej syna. Vzhľadom na skutočnosť, že príjem
odporcu bol za september 2015 a október 2015 vo výške 2721 Eur, suma výživného určená súdom
prvého stupňa je nízka, keďže je zrejmé, že odporcov príjem v zahraničí je nadštandardný. Navrhla, aby
súd uznesenie v napadnutom rozsahu zrušil a priznal jej výživné vo výške 400 Eur.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu, a to proti výroku, ktorým súd návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia v časti vyhovel, odvolanie aj odporca. Uviedol, že navrhovateľka v mesiaci
december 2015 vybrala z účtu odporcu prostredníctvom jej platobnej karty sumu vo výške 1735,49
Eur, následne v mesiaci január 2016 sumu vo výške 800 eur. Z týchto peňazí mohla uhradiť nielen
platby spojené s bývaním a stravovaním. V návrhu opomenula uviesť, že odporca trvalým príkazom

zo svojho účtu mesačne hradí za elektrinu, plyn a internet 50 Eur. Poplatky za byt nečinia sumu 170
Eur ako to tvrdí navrhovateľka, pretože bytovému družstvu sa uhrádza suma 116,92 Eur a za plyn,
elektriku, internet suma 49,62 Eur. V Snine sú v ponuke voľné pracovné miesta, navrhovateľka však
nikdy nemala záujem zamestnať sa. Navrhovateľka užíva nové osobné vozidlo Škoda Rapid, ktoré jezrejme z požičovne. Je teda zrejmé, že nie je v hmotnej núdzi. Odporca si za mesiac január a február
2016 splnil vyživovaciu povinnosť voči spoločnému synovi mal. M. celkovo v sume 300 Eur. Následne
súd prvého stupňa rozhodnutím č.k. 19P/25/2016 zo dňa 16.02.2016 vydal predbežné opatrenie, ktorým

odporcu zaviazal prispievať na výživu syna sumou 200 Eur mesačne. Odporca teda vykonal doplatok za
január a február 2016 vo výške 100 Eur. S výživným na syna súhlasí, s manželským výživným nesúhlasí.
Je zamestnaný v spoločnosti U. K., s.r.o. ako stavebný robotník - tesár. Od januára 2015 do septembra
2015 pracoval na stavbe v Nórsku a od októbra 2015 doposiaľ na stavbe vo Švédsku. Momentálne je
doma, zamestnávateľ mu neoznámil jeho ďalšie pôsobisko, nevie teda, aký bude mať príjem. Iné príjmy

nemá. V byte s navrhovateľkou síce nebýva, za tento byt však chce uhrádzať sumu 85 Eur, teda za
elektrinu, plyn a internet naďalej 49,62 Eur a Bytovému družstvu 35 Eur. Na mesiac marec 2016 uhradil
sumu 35 Eur bytovému družstvu. Momentálne býva u rodičov, kde prispieva na bývanie sumou 70 Eur
mesačne. Synovi platí poistku spojenú so sporením vo výške 17,30 Eur mesačne. Na Slovensku si platí
telefón vo výške 50 Eur. Má poškodenú chrbticu, v dôsledku čoho absolvuje trikrát v roku ambulantné
ošetrenie infúziami, čo ročne činí 75 Eur. Počas pobytu na Slovensku dochádza k zamestnávateľovi do

Prešova 1x alebo 2x za dva mesiace, čo činí výdavok za benzín na jednu cestu 25 Eur. V zahraničí býva
v unimobunke na stavbe, kde má vysoké výdavky na stravu, nakoľko všetko si zabezpečuje z vlastných
príjmov. Náklady na stravu vo Švédsku sa pohybujú v sume 20 Eur denne, čo mesačne predstavuje
cca 600 až 620 Eur. Za trajekt mesačne platí 40 Eur, výdavky za pracie prášky činia mesačne sumu 20
Eur. Dvakrát ročne si kupuje pracovný odev v hodnote 60 eur / ks, 2 x ročne pracovnú obuv 70/ks, 2x

ročne termoprádlo 50 Eur / ks, výdavky má aj za hygienické potreby - 20 Eur mesačne, internet 30 Eur
mesačne. Celkové mesačné výdavky dosahujú sumu 1000 Eur, po zápočte výdavkov na syna 1200 Eur.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd návrh na manželské výživné v celom rozsahu zamietol.
Na podporu svojich tvrdení k odvolaniu priložil ústrižky peňažných poštových poukazov, výpisy z účtu,
potvrdenie o vydaní platobnej karty, poistnú zmluvu.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky opätovne poukázal na skutočnosti uvádzané vo svojom
odvolaní. Trval na tom, že navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť svojho návrhu.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že výdavky odporcu na stravu nie sú také

vysoké, ako to uvádza odporca. Odporca si stravu nakupoval na Slovensku pred odchodom do
zahraničia. Z výpisu z účtu vyplýva, že odporca mesačne uskutočňuje výbery maximálne do sumy
200 Eur. Cestu trajektom hradí odporcovi zamestnávateľ. V zmysle dodatku č. 6 k pracovnej zmluve
odporcu zamestnávateľ má bezplatne poskytovať odporcovi dopravu zo Slovenska do Stockholmu a
späť, ubytovanie v Stockholme, dopravu na stanovisko, nástroje, ochranné pracovné oblečenie a obuv.

Navrhovateľka sumu 1735,49 Eur vybrala z účtu odporcu z dôvodu, že túto sumu odporca dlžil jej
rodičom za auto, na ktoré mu požičali. Navrhovateľka sa nevie zamestnať vo svojom odbore kvôli
zdravotným problémom. K vyjadreniu priložila čestné vyhlásenie jej rodičov, lekárske správy a dodatok
č. 6 k pracovnej zmluve odporcu zo dňa 24.09.2015.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a zistil,
že uznesenie je vo výrokoch vecne správne.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby

platil výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak
jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti

súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkovépomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Predbežným opatrením sa poskytuje iba dočasná úprava, nie definitívna. Súd nerozhoduje na
základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia
porušenia týchto práv. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa
uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania

znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

Dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia môžu byť nasledovné skutočnosti:

1/ ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov
2/ ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov treba rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie
odklad.

V danom prípade bola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov z dôvodu, že
navrhovateľka a odporca sú manželmi, pričom odporca si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči
navrhovateľke v rozsahu, ktorá mu vyplýva z platných právnych predpisov.

Ust. § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. v prípade predbežného opatrenia modifikuje vo vzťahu k ust. § 71 ods.
1 zákona o rodine rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi na nevyhnutnú mieru.

Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného pre

účely predbežného opatrenia sú iba základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako
jedlo, hygienické potreby, bývanie, zdravotná starostlivosť. Navrhovateľka v konaní osvedčila, že výška
mesačného preddavku za služby spojené s užívaním bytu, v ktorom býva predstavuje sumu 117,42
Eur. Prehlásila, že náklady na stravu, lieky, hygienické a zdravotné potreby predstavujú mesačne sumu
minimálne 100 Eur. Keďže výdavky spojené s úhradou za služby mobilného operátora a nákup ošatenia

nie je možné považovať za nevyhnuté, na rozhodovanie o výške výživného vplyv nemajú. Navrhovateľka
v návrhu uviedla, že má výdavky spojené s cestovaním, výšku týchto výdavkov však nijako neosvedčila.
Rovnako výdavky na jej maloletého syna nebolo možné zohľadniť, keďže nejde o výdavky, ktoré vznikajú
v súvislosti s uspokojovaním jej vlastných potrieb. Uspokojovanie potrieb maloletého syna predstavuje
plnenie jej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, ktorú majú obaja rodičia, teda tak matka ako aj otec,

pričom vyživovaciu povinnosť jedného z rodičov nie je možné preniesť na druhého rodiča. Každý rodič si
bez ohľadu na svoju finančnú, sociálnu situáciu musí plniť vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu v rozsahu
minimálne 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa (§ 62 ods. 1 až 3 zákona o
rodine). Zároveň z odvolania odporcu vyplýva, že odporca bol predbežným opatrením vydaným súdom
prvého stupňa č.k. 19P/25/2016 zo dňa 16.02.2016 zaviazaný poskytovať maloletému výživné vo výške

200 eur mesačne. Z listinných dôkazov predložených odporcom vyplýva, že odporca si vyživovaciu
povinnosť voči maloletému synovi plní.

Navrhovateľka nie je zamestnaná, nárok na dávky v nezamestnanosti ani iné sociálne dávky nemá.

Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu vyplýva, že jeho priemerná mzda za rok 2015 dosahovala výšku
640 Eur mesačne. Odporcovi boli zároveň zamestnávateľom vyplácané cestovné náhrady, mesačne v
priemere 1240 Eur.

Nakoľko finančná situácia odporcu je v porovnaní s navrhovateľkinou výrazne lepšia, je potrebné

konštatovať, že navrhovateľka má nárok na poskytovanie manželského výživného zo strany odporcu v
rozsahu, ktorý minimálne pokrýva zabezpečovanie jej základných životných potrieb.Vzhľadom na nevyhnutné výdavky navrhovateľky spojené s bývaním, stravou a hygienickými potrebami,
o ktorých existencii nemožno mať pochybnosti a s ohľadom na príjem odporcu, odvolací súd výšku
výživného určenú dočasne súdom prvého stupňa považuje za primeranú, správnu. Príjem odporcu

(v priemere 640 Eur mesačne) po zohľadnení mesačných výdavkov na maloletého syna (200 Eur),
výdavkov spojených s uspokojovaním jeho vlastných potrieb (bývanie - 70 Eur, strava, a pod.) mu
umožňuje poskytovať navrhovateľke výživné vo výške 200 Eur mesačne. Odporcovi sú zároveň pri
vykonávaní práce v zahraničí poskytované cestovné náhrady, z ktorých je možné v plnej miere hradiť
zvýšené náklady, ktoré odporcovi pri vykonávaní tejto práce vznikajú.

Záverom odvolací súd uvádza, že tvrdenia odporcu o čerpaní peňažných prostriedkov z účtu odporcu
navrhovateľkou celkovo vo výške 2535,49 Eur môžu mať relevanciu a je potrebné sa nimi zaoberať pri
rozhodovaní vo veci samej.

Za daného stavu odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, keďže navrhovateľka
ani odporca v odvolacom konaní neboli úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.