Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Daniela Baranová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/260/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113215725
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113215725.11
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: S.. Š. K., J..
XX.X.XXXX, G. Š. XXX, XXX XX Y. S. proti žalovaným: X. I. X., J.. X.X.XXXX, G. L. H. XX, XXX XX K.,
X. M. X., J.. X.XX.XXXX, G. L. H. XX, XXX XX K. a X. V. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX E. - Z. XX
zastúpených Mgr. Adriánom Fabianom, advokátom so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov, o zaplatenie
31.400 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaní v 1. - 3.rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 31.400 eur s 9
% úrokmi z omeškania ročne od 21.6.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 1.884 eur,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.5.2013 domáhal voči žalovaným zaplatenia
sumy 31.400 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 21.6.2010 do zaplatenia, pričom svoj návrh
odôvodnil tým, že žalovaným v 1.-3. rade poskytol na základe písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa
19.3.2010 pôžičku vo výške 31.400 eur do 20.6.2010.
Žalovaní požičanú sumu nevrátili, na jeho výzvy nereagovali.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 30.8.2013 pod č.k. 17Ro/193/2013-21, proti ktorému podali
žalovaní včas odpor s tým, že istinu vo výške 31.400 eur v plnej výške neobdržali z dôvodu, že podpisy
na zmluve o pôžičke overovali v Prešove a na druhý deň večer sa so žalobcom stretli a zmluvu mu
odovzdali., žalobca im vyplatil len 20.000 eur s tým, že rozdiel dorovná, čo sa nestalo. Preto nesúhlasia
s výškou pôžičky, ani s úrokmi z omeškania.
Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že toto tvrdenie považuje za irelevantné a účelové, nakoľko
prevzatie finančných prostriedkov potvrdili.
Žalovaní uznávali nárok žalobcu na zaplatenie sumy 20.000 eur s tým, že žiadajú, aby túto súd povolil
splácať v splátkach vo výške 300 eur mesačne s tým, že každý z nich bude mesačne splácať po 100 eur.
Žalobca odmietol tento návrh zmieru z dôvodu, že žalovaný v 1.rade niekoľkokrát deklaroval, že dlžnú
sumu zaplatí, aj sa o tom niekoľkokrát dohadovali, ale zakaždým tak neurobil.
2. Keďže sa žalovaní nedostavili ani na pojednávanie nariadené na 31.3.2016, pričom ich neúčasť
ospravedlnil právny zástupca tým, že žalovaný v 1.rade je pracovne v Nemecku, žalovaná v 2.rade na
Ukrajine a žalovaný v 3.rade sa nemôže dostaviť, nakoľko sa stará o dlhodobo chorú matku, súd vo
veci rozhodol v neprítomnosti žalovaných a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením
listinných dokladov a zistil tento skutkový stav:Dňa 19.3.2010 uzavreli účastníci písomnú Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie
peňažnej pôžičky vo výške 31.400 eur bezúročne do 20.6.2010 s tým, že sa žalobca zaviazal ako veriteľ
poskytnúťcelúsumupôžičkydňa19.3.2010ažalovaníakodlžnícivrátiťposkytnutúpôžičkujednorázovo
v hotovosti dňa 20.6.2010.
Podľa bodu 6 Záverečných ustanovení, zmluva sa zabezpečovala osobným automobilom továrenskej
značky M. M., EČ: K. XXX U., VIN: XXMDCXLXMIXPOXXX3 s tým, že automobil zostáva vlastníkovi
v užívaní.
Na druhej strane písomne uzavretej zmluvy sa nachádzajú podpisy žalobcu ako veriteľa a žalovaných v
1.-3.rade ako dlžníkov a na ďalšej strane tejto zmluvy overovacie doložky svedčiace o tom, že si žalovaní
ako dlžníci svoje podpisy boli overiť na Matrike Mesta Prešov dňa 19.3.2010.
V dolnej časti zmluvy po podpise účastníkov je uvedený text: „Finančnú hotovosť sme prevzali dňa
19.3.2010 v Motoreste Y.: Dlžníci: dva nečitateľné podpisy“ podľa predchádzajúcich podpisov sa jednalo
o podpisy žalovaného v 1. a 3.rade.
Z výsluchu žalobcu súd zistil, že so žalovanými sa zoznámil niekedy v rokoch 2007-2008 a to tak, že
žalovaní v 1. a 3. rade chodili s pánom M. P., ktorý zháňal peniaze na nejaké zahraničné investície.
Zoznámili ho s Antonom Figeľom s tým, že tento mal záujem podnikať v Rumunsku, odkiaľ pochádzam
a kde aj dlhší čas podnikal. Pánu P. požičal peniaze, keďže sa jednalo o nejaké investície stavby hotela
pri mori, a ohľadom tejto veci je tento trestne stíhaný a žalobca uplatnil svoj nárok vo výške cca 12 mil.
Sk, ktoré mu na niekoľkokrát požičal.
Niekedy v roku 2009 všetkým trom žalovaným požičal sumu 22.000 eur, o ktorú ho požiadali s tým, že
ju potrebujú na 2 mesiace. Pôžičku vrátili. Následne na to sa na neho opäť obrátili už v marci 2010, že
potrebujú okolo 40.000 eur, keďže chcú doviezť výhodne hrach vo väčšom množstve z Ukrajiny. Takú
sumu nemal, maximálne im mohol požičať 31 400 eur, čo im aj povedal. Po telefonickej dohode o tejto
pôžičke prišli dňa 19.3.2010 za ním domov, priniesli mu žalovaní v 1. a 3. rade napísanú zmluvu aj s
overenými podpismi. Keďže zmluvu pripravili oni, ešte dole podpísal, že finančnú hotovosť prevzali toho
istého dňa v Motoreste Tríbeč, kam z jeho domu spolu s nimi odišiel., čo aj svojimi podpismi potvrdili.
Nie je teda pravdou to, že mali prísť na druhý deň ako tvrdia v odpore a že mali dostať peniaze. Všetko
sa to uskutočnilo v jeden deň. Keď pôžičku nevrátili, kontaktoval sa s nimi hlavne so žalovanými v 1. a 3.
rade, kde mu zakaždým sľubovali, že zaplatia. Pred uplynutím premlčacej lehoty ich písomne vyzval na
vrátenie pôžičky a následne podal žalobu. Už v tomto súdnom spore, skontaktoval sa s ním žalovaný v
1. rade s tým, že mu dokonca zaplatí a to 50.000 eur, ale že je na Ukrajine, skupuje wolfrám a potrebuje
vyplatiť nejaký dlh. Preto žiadal od neho ďalšiu pôžičku vo výške 6.000 eur, ktorú mu poskytol, lebo som
už bol zúfalý, keďže toto bola jediná možnosť ako prísť k svojím peniazom, ale napriek tomu že som mu
požičal tých 6.000 eur, aby mal teda na vyplatenie svojej pôžičky a mohol vrátiť dlh vo výške 50.000 eur
ako sľuboval, nič z toho nesplnil a niekoľkokrát ho opätovne telefonicky doslova naťahoval, že už príde,
prinesie peniaze, všetko vyplatí. O tom, aby uznával dlh len vo výške 20.000 eur, to mu nikdy nehovoril.
3. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Predmetom konania je nárok žalobcu na vrátenie pôžičky, ktorý právny nárok je potrebné posudzovať
podľa ustanovení 657 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Keďže žalobca na preukázanie svojho nároku predložil písomnú zmluvu o pôžičke, na ktorej sú overené
podpisy žalovaných a v dolnej časti zmluvy aj žalovaní v 1. a 3. rade potvrdili prevzatie peňazí, súd
nemal žiadne pochybnosti o dôvodnosti jeho nároku.
Pokiaľ žalovaní tvrdili, že v skutočnosti prevzali iba sumu 20 000 eur a túto uznávajú, súd ich tvrdeniam
neuveril, pretože to odporuje textu nimi podpísaného pri prevzatí peňazí. Tomuto ich tvrdeniu odporuje
aj ich samotné správanie v priebehu konania.
Preto súd oprávnenej žalobe v celom rozsahu vyhovel.4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu
trov konania za zaplatený súdny poplatok z návrhu vo výške 1.884 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.