Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/494/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115229989
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115229989.2

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľky: Q. C.Á., R..: X.X.XXXX, D. XXX XX W. R. C. XXX,
zastúpená matkou W. Q., R..: XX.X.XXXX, D. XXX XX W. R. C. XXX, proti odporcovi: A. X., R..:
XX.XX.XXXX, D. XXX XX W. R. C. XXX, o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podaním urobeným ústne do zápisnice na Okresnom súde Prešov dňa 14.12.2015 matka navrhovateľky
navrhla, aby súd predbežne zakázal odporcovi akýmkoľvek spôsobom kontaktovať a priblížiť sa k jej
maloletej dcére Q. C., R.. X.X.XXXX, bytom W. R. C. XXX.
Uviedla, že jej sused A. X., bytom Prešov, pričom presnú adresu uviesť nevie, bol tunajším súdom

stíhaný za trestný čin zneužívania jej maloletej dcéry Q. C., R.. XX.XX.XXXX, bytom ako ona. Nevie
však uviesť presne ako bolo v predmetnej veci rozhodnuté, nakoľko rozhodnutie jej doposiaľ nebolo
doručené. Asi pred 2 mesiacmi bol p. X. prepustený z vyšetrovacej väzby, pričom asi pred mesiacom pri
stretnutí s maloletou ju vystrašil tým, že sa k nej priblížil a ona utiekla rýchlo na zastávku, na ktorej bola aj
suseda, ktorá ju doviedla domov vystrašenú. Dňa 11.12.2015 na mobilné číslo jej maloletej dcéry okolo
18.00 hod. jej zaslal SMS správy, ktorých znenie následne doloží do spisu. Tieto SMS správy vyvolali

u jej maloletej dcéry strach zo stretnutia s p. A. X.. Jej maloletá dcéra v dôsledku zneužívania p. X. má
psychické problémy, pričom je aj sledovaná u psychologičky K.. H. K., momentálne je hospitalizovaná v
Detskej nemocnici v Prešove. Má strach o jej maloletú dcéru, nakoľko p. X. vie ňou manipulovať a má
obavy, aby opätovne nedošlo k stretnutiu a následnému jej zneužitiu alebo určitému citovému vydieraniu
vzhľadom na jej predchádzajúce skúsenosti s p. X.. V trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp.
zn. 41T/101/2015 proti odporcovi p. A. X. nebol uložený žiaden zákaz, preto jej matka podala podnet na

Najvyšší súd SR na prešetrenie celej veci. Vzhľadom na to, že všetky potrebné písomnosti má doma,
následne doloží do spisu ich fotokópie, a to lekársky posudok jej maloletej dcéry, výpis SMS - správ,
podnet podaný jej matkou na NS SR a pod.

Návrh nebol neúplný a matka navrhovateľky nedoložila ani žiadne ňou deklarované písomnosti, preto
ju súd postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. vyzval na doplnenie podania.

Písomným podaním doručeným súdu 1.2.2016 navrhovateľka doplnila označenie účastníkov konania,
a uviedla, že dňa 28.10.2015 tunajší súd schválil v konaní sp. zn. 41T/101/2015 dohodu o vine a
treste medzi prokurátorom a odporcom ako obvineným z trestného činu sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 ods. 1 Trestného zákona, na základe ktorej bol odporca podmienečne odsúdený. Doplnila, že
dňa 11.12.2015 jej odporca zaslal SMS správy, v ktorých ju vyzýval na stretnutie, a tieto u nej vyvolali

obrovský strach z kontaktu s odporcom, pričom ich prepis sa v súčasnosti nachádza na Krajskej
prokuratúre Prešov. K stretnutiu doplnila, že v novembri 2015 „sa k nej odporca snažil priblížiť v Prešove,ale navrhovateľku napokon vydesenú doviedla domov suseda“. Uviedla, že navštevuje kvôli prežitej
traume aj psychologičku, bola aj hospitalizovaná v Detskej nemocnici v Prešove, nakoľko mala problémy
psychosomatického pôvodu ako je zvracanie a celková slabosť. K podaniu priložila lekársku správu

o jej hospitalizácii pre bolesti brucha a zvracanie od 26.1.2015 do 29.1.2015 (takmer rok predtým).
Má za to, že odporca sa ju snaží zmanipulovať a prinútiť ju tak ku komunikácii s ním a následne k
osobnému kontaktu. Vzhľadom na jej vek a psychické rozpoloženie tak podľa nej existuje dôvodná
obava, že sa ju odporca pokúsi opäť sexuálne zneužiť, len čo bude mať vhodnú príležitosť a dôjde
opätovne k ujme na jej ľudskej dôstojnosti a psychickom a fyzickom zdraví. Preto považuje za vhodné

nariadiť predbežné opatrenie. Uviedla, že vo veci samej sa bude domáhať ochrany osobnosti v zmysle
§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, a prípadne aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Navrhla, aby súd
vydal uznesenie, ktorým by nariadil odporcovi, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou
alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktoval navrhovateľku a nepribližoval sa k nej
na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.

Podľa § 74 ods. 2 O.s.p. - pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. - návrh na vydanie predbežného opatrenia má okrem náležitostí návrhu

podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného
opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni
navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 76 ods. 3 O.s.p. - súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote,
ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde.

Podľa § 77 ods. 1 O.s.p. - predbežné opatrenie zanikne, ak
a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania;

b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo;
c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci;
d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení predbežné opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a

potrebu, aby ešte pred rozhodnutím vo veci boli pomery účastníkov dočasne upravené. Táto potreba by
mala vychádzať z toho, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez
tejto predbežnej ochrany mu pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci bezprostredne hrozí ujma, či
už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku
nenávratného stavu v právnych vzťahoch účastníkov.

Inými slovami - podmienkou pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie, že ide o taký stav,
ktorý neznesie odklad, a že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov účastníkov, by právo
alebo právom chránený záujem navrhovateľa vo veci samej bolo ohrozené. K nariadeniu predbežného
opatrenia preto môže dôjsť iba v prípade, ak okrem záujmu navrhovateľa je osvedčená aj s tým súvisiaca

danosť jeho práva vo veci samej, ktoré vo svojom obsahu zahŕňa aj oprávnenie a povinnosť, resp.
úpravu pomerov obsiahnutú v navrhovanom predbežnom opatrení (v tomto prípade občianskoprávny
nárok navrhovateľky, aby ju odporca nekontaktoval a nepribližoval sa), teda vecná (hmotnoprávna)
legitimita navrhovateľa vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej, a uplatňovaný nárok nie je zjavne
neopodstatnený (s perspektívou zachovania tohto stavu aj po rozhodnutí vo veci samej). Z uvedeného

je zrejmé, že musí byť daná vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a návrhom
(konaním) vo veci samej. Predbežné opatrenie sa totiž vydáva, ak porušeným resp. ohrozeným právam,
ktorých ochrany sa navrhovateľ domáha, je potrebné poskytnúť ochranu ešte pred rozhodnutím vo veci
samej. Predbežné opatrenie nemožno vydať vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických (nie právnych)
vzťahov medzi účastníkmi (Bureš, J. - Drápal, L,: Občanský soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s. 88).

Pred vydaním predbežného opatrenia je teda nevyhnutné, aby boli tvrdené a osvedčené aspoň
základné skutočnosti o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana
(presný opis právnych vzťahov, vrátane uvedenia konkrétnych dôvodov nárokov, a ich osvedčenie -predloženie právne relevantných dokumentov, resp. dôkazov osvedčujúcich tento stav), ako i to, že je
tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a potreba upraviť pomery účastníkov navrhovaným
spôsobom, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe predbežnej úpravy. Z

uvedeného tiež vyplýva, keďže predbežné opatrenie má upravovať právne vzťahy účastníkov len do
času definitívnej súdnej (právnej) ochrany (§ 77 ods. 1 O.s.p.), že z jeho návrhu, aj pre posúdenie
primeranosti, musí byť tiež zrejmé, čoho presne sa navrhovateľ mieni domáhať návrhom vo veci
samej (dostatočne určitý návrh). Pri nariadení predbežného opatrenia musí totiž súd zároveň uložiť
navrhovateľovi podať určitý (nie akýkoľvek) dostatočne konkrétny súvisiaci návrh na začatie konania vo

veci samej (§ 76 ods. 3 O.s.p.).

„Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, či bude nasledovať žaloba na určenie
(pričom treba uviesť konkrétny právny vzťah či právo, ktoré by malo byť predmetom takého určenia s
uvedením, z čoho navrhovateľ vyvodzuje svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení), či
tu má nasledovať žaloba na plnenie s uvedením dôvodu požadovaného plnenia. Až vtedy môže súd

pri nariadení predbežného opatrenia navrhovateľovi zároveň podľa § 76 ods. 3 OSP uložiť, aby návrh
na začatie konania v lehote, ktorú mu určí, podal.“ /Uznesenie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 7 Cmo
237/2000 (citované podľa časopisu Soudní rozhledy č. 10/2000)/

Konanie o vydanie predbežného opatrenia je návrhovým konaním, v ktorom súd nemôže za účastníkov

nachádzať skutkové tvrdenia potrebné na ochranu práva, a na osvedčenie tvrdených skutočností
sú účastníci povinný označiť a predložiť dôkazy. Súd o predbežnom opatrení rozhoduje na základe
skutkového stavu tvrdeného a osvedčeného z ponúkaných dôkazov, pričom vzhľadom na skrátený
charakter tohto konania, ktoré je limitované procesnou lehotou a štádiom konania (v ktorom sa
dokazovanienevykonáva),jemožnosťsúduvykonať(vtomtoprípadevyžiadaťaoboznámiť)výnimočne,

ak je to nevyhnutné, aj iné než navrhované dôkazy (§ 120 ods. 1 O.s.p.), v tomto prípade prakticky
vylúčená.

Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností, tvrdených v

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (prípadne dokladov k nim pripojeným), pri ktorom nie sú
vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti a je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti
sú pravdivé. Z hľadiska právneho je však, okrem nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
predpokladom úspešnosti návrhu aj to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností
možno vyvodiť predbežný záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho,

kto vydanie predbežného opatrenia žiada, a jeho súvis s navrhovanou dočasnou úpravou (jej potrebu).
Znamenáto,žeužzoskutočnostíuvedenýchvnávrhu,prípadnedokladovknimpripojeným,sadáurobiť
záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že výsledok konania vo veci samej bude pre navrhovateľa
predbežného opatrenia priaznivý, a dočasná úprava pomerov, s perspektívou zachovania tohto stavu aj
po rozhodnutí vo veci samej, je potrebná.

V danom prípade však navrhovateľka svoj návrh odôvodnila veľmi všeobecne zámerom domáhať
sa ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a predchádzajúcim trestným činom
odporcu, ktorému pritom v tejto súvislosti (ako súd zistil z pripojeného rozsudku tunajšieho súdu
41T/101/2015) v trestnom konaní nebolo navrhované a ani uložené žiadne ochranné opatrenie. Okrem

toho, že navrhovateľka neosvedčila ďalšie okolnosti navrhovanej predbežnej úpravy /povahu a obsah
SMS správ vyzývajúcich k stretnutiu, neprípustné priblíženie resp. prenasledovanie, objektivizované
obavy z jej ujmy na ľudskej dôstojnosti, a reálny význam (potrebu) navrhovaného predbežného
opatrenia vo vzťahu k eventuálnemu a Trestným zákonom už teraz zakázanému konaniu (sexuálnemu
zneužívaniu) odporcu, ktorého sa obáva/ napriek výzve neuviedla a neosvedčila podmienky dôvodnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (§ 75 ods. 2 O.s.p.). Navrhovateľka totiž
neuviedla konkrétne nároky a neosvedčila skutočnosti čoho presne sa chce v rámci ochrany osobnosti
domáhať v konaní vo veci samej, ktoré by zároveň zahŕňali aj jej právo a tomu zodpovedajúcu
občianskoprávnu povinnosť odporcu všeobecne a absolútne ju nekontaktovať a nepribližovať sa k nej
na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, ktorým sa nariadením predbežného opatrenia má poskytnúť

predbežná ochrana. Predbežné opatrenia v občianskom súdnom konaní totiž nemôžu (len z dôvodu
vhodnosti) ukladať izolované obmedzenia a povinnosti nesúvisiace s poskytnutím ochrany vo veci
samej, prípadne nahrádzať ochranné opatrenia podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného poriadku. Treba
opätovnezdôrazniť,ževobčianskomsúdnomkonanísúdypredbežnýmopatrenímposkytujúohrozenýmalebo porušeným právam iba dočasnú ochranu, a to najdlhšie do doby definitívnej súdnej ochrany
(právoplatnosti) rozhodnutia vo veci samej, a teda len vo vecnej súvislosti s občiansko-právnym
konaním. Z podania navrhovateľky na vydanie predbežného opatrenia pritom vyplýva jej záujem iba o

ďalšiu (doplnkovú) právnu reguláciu jej právneho vzťahu s odporcom v súvislosti s jej ochranou pred
ďalším potenciálnym sexuálnym zneužívaním, teda pred nežiaducim (nezákonným) konaním odporcu,
ktorá je však v Slovenskej republike už zabezpečená absolútne pôsobiacimi zákazovými normami
trestného práva. V súvislosti s deklarovaným zámerom domáhať sa ochrany osobnosti navrhovateľka
neuvádza žiadne iné konkrétne neoprávnené zásahy do práva na ochranu osobnosti, od ktorých by

mal odporca upustiť (13 ods. 1 OZ), pričom právo na ochranu osobnosti v sebe nezahŕňa všeobecné
právo navrhovateľky absolútne ju nekontaktovať a nepribližovať sa k nej. Ani prípadná náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch (primerané zadosťučinenie) s navrhovaným predbežným opatrením
(nekontaktovaťanepribližovaťsa)nijakonesúvisí.Právnedôvodyobčiansko-právnejpovinnostiodporcu
aby ju akýmkoľvek spôsobom (z akýchkoľvek dôvodov) nekontaktoval a nepribližoval sa k nej na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov teda z návrhu nevyplývajú. Tým samozrejme nie je dotknuté právo

navrhovateľky domáhať sa jej ochrany u orgánov činných v trestnom konaní pred konaním odporcu
majúcim eventuálne znaky trestného činu. Realizácia toho už napokon vyplýva aj z listu Obvodného
oddelenia Policajného zboru, doručeného súdu 18.2.2016, o vykonávaní vyšetrovania vo veci prečinu
Nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a Trestného zákona, zo skutku ktorého má byť podozrivý
odporca.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na základe zákona, v

jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4,
ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády
podľa čl. 120 ods. 2.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa ods. 3 tohto

ustanovenia iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje
zákon.

V danom prípade okrem toho, že navrhovateľka neosvedčila aktuálnu potrebu požadovanej dočasnej
úpravy pomerov voči odporcovi, z jej návrhu nevyplývajú ani (predovšetkým) skutočnosti odôvodňujúce

nárok vo veci samej, ktorého ochrany sa v tomto konaní predbežne domáha. Z návrhu totiž
nevyplýva žiaden právny podklad podľa ktorého by odporca podľa tvrdených skutkových okolností bol
podľa súkromného (občianskeho) práva povinný nekontaktovať navrhovateľku a nepribližovať sa k
navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov (alebo akúkoľvek inú vzdialenosť).

Pre úplnosť súd pripomína, že v návrhovom konaní (ako je aj toto) je výlučne na navrhovateľovi a jeho
zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V
zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti,
ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná

povinnosť).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je

potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť.“ (porovnajtiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Ako vyplýva z vyššie citovaného ust. § 7 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy (okrem právomoci
uvedenej v ods. 2 tohto ust.) prejedávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z
občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, a iné veci len ak to
ustanovujezákon.Vdanomprípadejevšakochrananavrhovateľkypredprotiprávnymiútokmizakotvená
v oblasti verejného práva, a také ustanovenie, ktoré by rozhodovanie o vydaní ochranného opatrenia

(a dodržiavaní zákazových noriem trestného práva) zverovalo súdom v občianskom súdnom konaní,
neexistuje. Keďže je zrejmé, že tento nárok navrhovateľky nevyplýva zo vzťahov súkromnoprávnych,
t.j. občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, a neide ani o
vec, na prejednanie ktorej právomoc súdu ustanovuje zákon, právomoc súdu v tejto veci v občianskom
súdnom konaní nie je daná.

Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že navrhovateľka neuviedla a neosvedčila právne významné
(rozhodujúce) skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia a podmienky dôvodnosti
nároku,ktorémusamávobčianskomsúdnomkonaníposkytnúťochrana-konkrétneprávo(resp.právne
skutočnosti odôvodňujúce nárok) na zachovanie tohto stavu, ktorého ochrany sa chce domáhať vo veci
samej,pričomzobsahuspisuvyplýva,žeuvedenéskutočnostiužbolipredmetomjejoznámeníorgánom

činným v trestnom konaní a nie je dôvod na postúpenie veci príslušným orgánom, a preto takto skutkovo
a právne vymedzený návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Len pre úplnosť súd poznamenáva, že navrhované predbežné opatrenie uložiť odporcovi povinnosť
nepribližovať sa k navrhovateľke v snahe ďalej obmedziť jeho potenciálne ďalšie verejným právom inak

už teraz nedovolené (zakázané) konanie (napr. sexuálne zneužívanie, vrátane jeho eventuálnej prípravy
resp. pokusu) by nebolo ani významné (potrebné), keďže k požadovanému resp. rovnakému účelu už
teraz slúžia absolútne pôsobiace zákazové normy trestného a správneho práva.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, keď odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, bolo

potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva, keďže mu však žiadne
trovy nevznikli a neúspešná navrhovateľka na ich na ich náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania
nepriznal žiadnemu z nich.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa §
42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.