Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 16, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1431/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614205735
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614205735.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobkyne W. O., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Y. II XXX/X, XXX XX J., zastúpená advokátom Mgr. Petrom Sitarčíkom, so sídlom Jókaiho 1,
984 01 Lučenec, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 825 96
Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Andrea Cviková, konateľ a advokát, v konaní o

zrušenie rozhodcovského rozsudku o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného Lučenec č. k.
11C/41/2014-38 z 27. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného
rozhodcovským súdom Victoria legal arbiter s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina dňa

25. 02. 2014 sp. zn. RK-PC-138/14-EK s odôvodnením, že žalobkyňa oprávnene popierala platnosť
rozhodcovskej zmluvy, ktorá aj keď bola podpísaná na samostatnej listine oddelenej od zmluvy
o revolvingovom úvere tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, preto je potrebné posudzovať rozhodcovskú
zmluvu podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Súd dospel k
názoru, že rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi individuálne dojednaná, pretože žalobkyňa
pri podpise rozhodcovskej zmluvy nebola zo strany žalovaného náležite informovaná o význame

rozhodcovskej zmluvy a jej dôsledkoch. Dojednaná rozhodcovská zmluva sa prieči aj ustanoveniu §
53 ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej
len „neprijateľná podmienka“). V rozhodcovskej zmluve bol upravený alternatívny spôsob riešenia
sporov s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, ale tento mechanizmus
riešenia sporov predstavuje iba formálnu dohodu z dôvodu, že pokiaľ veriteľ uplatní svoje práva na

rozhodcovskom súde, je dlžník povinný podriadiť sa rozhodcovskému súdu bez možnosti požiadať
o ochranu všeobecný súd, čo sťažuje prístup spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v spotrebiteľskej zmluve. Takúto rozhodcovskú
zmluvu preto nemožno považovať za platne uzavretú.
Vo vzťahu k zmluve o revolvingovom úvere vzhľadom na formu a spôsob, akým sú úverové zmluvné
dojednania žalovaného písané dospel súd k názoru, že žalobkyňa nemala možnosť si ich riadne

prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť a pochopiť ich význam a následky. Zmluva o revolvingovom
úvere obsahuje aj ďalšie neprimerané podmienky - dojednanie o zmluvných sankciách a pokutách.
Rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských
úveroch. Zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Zb. o spotrebiteľských úveroch. V tejto zmluve žalovaný neuviedol povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm.
f) zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani povinný údaj podľa § 9

ods. 2 písm. k), t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Zmluva obsahuje len
celkovú výšku splátky, počet splátok a termín prvej splátky bez toho, aby ju členil tak, ako mu to určujezákon. Takýto úver sa podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov,
napriek tomu rozhodcovským rozsudkom bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu vo výške
1 189,40 Eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne ako aj na zaplatenie úrokov z omeškania.

Povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).

Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním žalovaný. Tvrdil, že žalobkyňa uzavrela rozhodcovskú
zmluvu, ktorá je individuálne uzavretým právnym úkonom. Individuálnosť tohto právneho úkonu vyplýva

nielen zo stránky formálnej (rozhodcovská zmluva bola uzavretá ako samostatný úkon na osobitnej
listine), ale aj materiálnej, ktorá vyplýva z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku, trvania
a možného jednostranného ukončenia. Rozhodcovská zmluva nemusela vôbec vzniknúť alebo trvať a
to bez akéhokoľvek vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Mohla zaniknúť jednostranným
úkonom žalobkyne bez toho, aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol žalovaný vôbec ovplyvniť.
Rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Vyplýva to z

bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Pri odstúpení od
rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie
trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho
ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Žalovaný nemá ako iným spôsobom než
písomným poučením dlžníka o možnosti neuzavrieť rozhodcovskú zmluvu bez vplyvu na uzavretie

tejto zmluvy o úvere a zakotvením práva dlžníka odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní od jej
uzavretia bez uvedenia dôvodu a vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o úvere preukázať individuálnosť
dojednania rozhodcovskej zmluvy. Z rozhodnutia okresného súdu nie je zistiteľné, akým konkrétnym
zákonom má byť výkon práva a povinností z uzavretej rozhodcovskej zmluvy v rozpore. Zákon ani
smernica Rady 93/13/EHS nehovoria nič o tom, že rozhodcovské konanie je prípustné len vtedy, ak

sa spor začne na základe žaloby spotrebiteľa. K výberu rozhodcu, resp. fóra, kde sa spor bude riešiť,
dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí strana podávajúca žalobu, teda nie jedna zmluvná
strana. Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy ich vzájomného vzťahu rovnaké práva a nie je možné
hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Ochrana spotrebiteľa smeruje k tomu, aby zmluvné strany mali rovnakú
možnosť a postavenie v rovnakej, resp. porovnateľnej situácii, to znamená, či rozsah oprávnení žalobcu

je rovnaký bez ohľadu na to, či ide o dodávateľa alebo o spotrebiteľa. Žalovaný namieta arbitrárne
tvrdenia súdu v rozsudku, že smernica Rady 93/13/EHS považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských
zmlúv za neprimerané ustanovenie. Zákon č. 244/2002 Z. z. rozhodcovskom konaní (v znení účinnom
do 31. 12. 2014) nevylučuje, aby nároky zo spotrebiteľskej zmluvy boli prejednané v rozhodcovskom
konaní.

Súdnemôžezaneprijateľnépovažovaťmiestouskutočneniarozhodcovskéhokonania,ktoréjepísomné,
najmä ak sa žalobkyňa ústneho prejednania veci pred rozhodcovským súdom nikdy nedomáhala.
Okresný súd si nesprávne vyložil ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a dospel k
nesprávnemu záveru, že úver poskytnutý žalobkyni treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Tento následok nastane len pri súčasnej absencii písomnej formy úverovej zmluvy a náležitostí

vyžadovaných zákonom. Zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú, pri ktorej je
predmetom poskytnutie úveru a za dohodnutých podmienok poskytnutie revolvingu. Táto skutočnosť
znamená, že konečnú splatnosť úveru (revolvingu, ktorý predstavuje v podstate ďalší úver) je možné
určiť až po poskytnutí úveru. Údaj o konečnej splatnosti úveru nie je ani podstatnou náležitosťou
úverovej zmluvy. Tento údaj za predpokladu dodržiavania zmluvy je zhodný s dátumom splatnosti

poslednej splátky. Túto informáciu uvádza žalovaný v článku 4 ods. 4.6 zmluvných dojednaní zmluvy
o revolvingovom úvere. V čase pojednania žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru sa tento údaj
určiť ani nedá. Údaj o konečnej splatnosti úveru sa uvádza v oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi. Z napadnutého rozsudku súdu nie je zistiteľné, akou interpretáciou právnej normy dospel
súd k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje počet, termíny a výšku splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov, keď tieto údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári tvoriacom súčasť
oznámenia veriteľa (článok 5 ods. 5.2 zmluvných dojednaní). Pokiaľ by sa konajúci súd dôkladne v
súlade s ustanovením § 129 O. s. p. zaoberal obsahom zmluvy o revolvingovom úvere zistil by, že
splátky boli rozpísané na časť istiny a časť úrokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinných v čase
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi nevyžadoval, aby boli sumy istiny úroku a

iných poplatkov tvoriace jednu splátku vedené jednotlivo popri sebe. Táto požiadavka by mal reálne
a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch
splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. Ak sa jednou splátkou uhrádza istina a úrok, záväzok
je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. Ak by uskutočnená úhrada nepostačovala na ichúplné splatenie, potom by v zmysle zákonného pravidla sa platba použila najskôr na úhradu istiny a
následne na úrok.
Záver súdu o porušení zásady rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní bez akéhokoľvek ďalšieho

bližšieho zdôvodnenia je absolútne nepreskúmateľný. V rozhodcovskom konaní neboli ignorované
predpisy na ochranu spotrebiteľa, ako to tvrdí okresný súd. K tomuto záveru dospel súd na základe
povrchného a nedostatočného dokazovania predloženými listinnými dôkazmi a nesprávnou aplikáciou
právnej normy.
Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že návrh bude zamietnutý, alternatívne zrušiť rozsudok

okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zopakovala všetky argumenty, pre ktoré sa žalobou
domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku. Okresný súd podľa názoru žalobkyne správne vyhodnotil
rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na základe ktorej nemal rozhodcovský súd

právomoc konať. Okrem toho v rozhodcovskej zmluve sa označili konkrétne dva rozhodcovské súdy,
ktoré by mohli spory medzi účastníkmi riešiť a rozhodcovský súd Victoria legal arbiter s. r. o., so sídlom v
Žiline medzi nimi nebol. Rozhodcovský súd mal potom rozhodcovské konanie podľa § 21 ods. 1 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zastaviť.
Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky náležitosti podľa § 9

ods.2zákonač.129/2010Z.z.Žalovanývzmluveneuviedoltermínkonečnejsplatnostispotrebiteľského
úveru ani údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 9 ods.
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva obsahuje len celkovú výšku splátky, počet splátok a
termín prvej splátky bez toho, aby ju žalovaný členil tak, ako mu to určuje zákon na istinu, úrok a
iné poplatky. Poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 05. 06. 2013 sp. zn.

II. ÚS 329/2013, v ktorom ústavný súd označil za ústavne súladné, nie svojvoľné a nepopierajúce
podstatu a zmysel aplikovanej právnej normy názor okresného a odvolacieho súdu, že náležitosťou
zmluvy o úvere je uvedenie nielen celkovej sumy splátky pozostávajúcej z istiny, úrokov a poplatkov,
ale v splátke majú byť oddelene uvedené výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky
poplatkov. Žalovaný v zmluve uviedol nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorý je pre

spotrebiteľa rozhodujúceho sa, či si úver vezme, podstatný. Ak by rozhodcovský súd rozhodoval podľa
všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa musel by dospieť k záveru,
že zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a preto žalovaný nemá
nárok na plnenie, ktoré si uplatnil v rozhodcovskom konaní, pretože spotrebiteľský úver bol bezúročný
a bez poplatkov. Žiadala odvolací súd, aby rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
v celom rozsahu a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Zospisujezistiteľné,žežalobkyňapožiadalažalovanéhooposkytnutierevolvingovéhoúveruažalovaný
úver žalobkyni aj schválil v požadovanej výške 1 170,- Eur. Údaje, ktorých nesprávnosť a absenciu
žalobkyňa v úverovej zmluve namieta nie je možné spoľahlivo z predloženej fotokópie zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8200037729 zistiť pre nečitateľnosť tejto listiny, napriek tomu si okresný súd
originál úverovej zmluvy od účastníkov nevyžiadal. K obsahu zmluvy súd na 4. strane svojho rozsudku

uviedol len to, že dňa 23. 03. 2011 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8200037729, na základe ktorej bola schválená výška úveru 1 170,- Eur so splatnosťou po dobu 42
mesiacov s mesačnou splátkou po 62,69 Eur a podľa karty klienta bola žalobkyni vyplatená čiastka 1
001,83 Eur, z úveru splatila žalobkyňa 1 443,58 Eur a zostáva jej doplatiť sumu 1 189,40 Eur. V ďalšej
časti rozsudku okresný súd popísal obsah spisu rozhodcovského súdu Victoria so sídlom v Žiline, ale s

námietkou žalobkyne, že rozhodcovský súd Victoria zriadený pri Victoria legal arbiter s. r. o., so sídlom
v Žiline nemal právomoc konať o jej veci rozhodcovským konaním sa nevyporiadal. Rozhodcovskú
zmluvu napriek zdôrazneniu bodu 2 rozhodcovskej zmluvy v spise rozhodcovského súdu (str. 5 rozsudku
okresnéhosúdu),žepodľabodu2rozhodcovskejzmluvyjejuzatvorenienebolopodmienkouuzatvorenia
a vykonania zmluvy o revolvingovom úvere, nepovažoval za individuálne dojednanú, ale za neprijateľnú

podmienku v zmluve o revolvingovom úvere.

Rozhodcovská zmluva je podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom do 31. 12. 2014 dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo právnom vzťahu sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva č. 8200037729 uzavretá medzi účastníkmi dňa 23. marca 2011 nie je súčasťou
zmluvy o revolvingovom úvere ani všeobecných zmluvných podmienok, ale je uzavretá na samostatnom
liste podpísanom žalobkyňou a žalovaným z obsahu ktorej vyplýva, že „jej uzavretie nie je podmienkou
uzavretia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere... dlžník nie je povinný prijať návrh tejto
rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa

jasne a zrozumiteľne informovaný... veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka
o dôsledkoch jej neuzatvorenia a to nasledovne: dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je
možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanovením zmluvy o revolvingovom úvere
s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní; spory môžu
byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi... dlžník
je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia

tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme a lehota
na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané
na adresu sídla žalovaného najneskôr posledný deň lehoty“. V takejto forme uzavretú rozhodcovskú
zmluvu podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, pretože bola individuálne dojednaná a aj keď jej znenie pripravil žalovaný, mala žalobkyňa

možnosť rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť bez vplyvu na hlavný záväzok (zmluvu o revolvingovom
úvere), znenie rozhodcovskej zmluvy nevylučovalo riešenie sporov aj pred všeobecným súdom, navyše
žalobkyňa mala možnosť po jej uzavretí od nej aj bez uvedenia dôvodu odstúpiť. Žalobkyňa potvrdila
podpisom rozhodcovskej zmluvy, že o význame a dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy bola
žalovaným riadne informovaná a poučená. I keby bolo pravdivé tvrdenie žalobkyne, že pracovník

žalovaného jej dal bez príslušných poučení podpísať zmluvu o úvere aj rozhodcovskú zmluvu a
vzhľadom na spôsobom vyhotovenia tejto zmluvy nemala možnosť sa s ňou pri podpise oboznámiť nič
nebránilo žalobkyni, aby si v kľude doma zmluvu o úvere aj rozhodcovskú zmluvu prečítala a pokiaľ s
rozhodcovskou zmluvou nesúhlasila, mohla od nej bez vplyvu na hlavný záväzok do 14 dní odstúpiť,
ale svoje právo nevyužila. Žalobkyni nemožno v tomto smere poskytnúť ochranu, pretože ak uvedenej

rozhodcovskej zmluve nevenovala pozornosť pred jej uzavretím ani po ňom, nemožno jej prístup
hodnotiť inak ako ľahkomyseľný, ktorému nemožno poskytnúť ochranu bez ohľadu na skutočnosť, že v
predmetnom právnom vzťahu vystupovala v pozícii spotrebiteľa (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/14/2011 zo dňa 22. 11. 2012). Neobstoja argumenty žalobkyne,
že rozhodcovská zmluva jej bránila uplatniť si nároky na všeobecnom súde, ak žalovaný podá skôr

návrh na rozhodcovskom súde, čím by bola nútená riešiť vec iba v rozhodcovskom konaní, pretože
obsah rozhodcovskej zmluvy nevylučuje právo žalobkyne obrátiť sa so svojím nárokom na súd, aj
keď už žalovaný podal návrh na rozhodcovskom súde (z rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že by v
prípade návrhu zo strany veriteľa museli byť všetky sporné otázky riešené v tomto rozhodcovskom
konaní začatom na návrh veriteľa a nemohol by dlžník podať na všeobecný súd návrh o veci, o ktorej

sa rozhodcovské konanie neviedlo). Žalobkyni zostala zachovaná aj možnosť prieskumu rešpektovania
predpisov na úseku ochrany spotrebiteľa aj v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40
ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014. Žalobkyňa sa teda
mala možnosť s podmienkami rozhodcovskej zmluvy vopred oboznámiť a ovplyvniť ich obsah, keďže
rozhodcovská zmluva bola oddelená od zmluvy o revolvingovom úvere, vylúčením rozhodcovského

konania (neuzavretím rozhodcovskej zmluvy, resp. odstúpením od rozhodcovskej zmluvy). Z tohto
dôvodu neobstojí názor okresného súdu, že rozhodcovská zmluva nebola platne dojednaná a preto
rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať.

Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu zriadeného pri Victoria legal arbiter s. r. o., so

sídlom v Žiline nezaložila ani dohoda účastníkov v rozhodcovskej zmluve o tom, ktorý rozhodcovský
súd môže vec účastníkov v rozhodcovskom konaní prejednať. Jeden z rozhodcovských súdov označený
v rozhodcovskej zmluve ako Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal
arbiter s. r. o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný
v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrici, oddiel Sro, vložka č. 16626/S je totožný s

Victoria rozhodcovským súdom, so sídlom v Žiline, ktorý o žalobe veriteľa konal, čo zistil odvolací
súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 53057/L, kde je pod
obchodným menom Victoria legal arbiter s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina zapísaná
obchodná spoločnosť s pridelením IČO: 44 826 460. Z uvedeného výpisu vyplýva, že pôvodne sídlilatáto spoločnosť na Zvolenskej ceste 37 v Banskej Bystrici v období od 12. 06. 2009 do 10. mája 2010,
kedy zmenila sídlo do Žiliny.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014 účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku len, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy.

Žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku aj z dôvodu uvedeného v § 40 ods.
1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní popierajúc platnosť rozhodcovskej zmluvy. Okresný súd
nesprávne vyhodnotil platnosť rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva bola platne uzavretá, preto
dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom
konaní neobstojí.

Druhým dôvodom, pre ktorý žiadala žalobkyňa zrušiť rozhodcovský rozsudok bolo ustanovenie § 40
ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z., že pri rozhodovaní (v rozhodcovskom konaní) boli porušené
všeobecne záväzne právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je súd povinný vykonať posúdenie, či pri rozhodovaní

rozhodcovského súdu neboli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa. K správnemu záveru o tom, či rozhodcovský súd pri rozhodovaní správne aplikoval
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa sa musí okresný súd oboznámiť
so zmluvou, od ktorej si veriteľ odvodzuje proti dlžníkovi nároky za účelom zistenia, aké pohľadávky
z uzavretej zmluvy veriteľovi vznikajú, v akom rozsahu si dlžník splnil povinnosti zo zmluvy, ktoré

zostali neuspokojené a oboznámiť sa so spisom rozhodcovského súdu, čo bolo predmetom žaloby,
ako rozhodcovský súd v konaní postupoval a ako vo veci rozhodol. Pokiaľ súd dospeje k názoru, že v
rozhodcovskomkonaníboliporušenévšeobecnezáväznéprávnepredpisynaochranuprávspotrebiteľa,
musí tieto pomenovať a uviesť, či rozhodcovský súd porušil všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa postupom v konaní alebo priznaním takých nárokov, na ktoré veriteľovi

nevznikol nárok. Rozsudok okresného súdu nedáva odpoveď na všetky uvedené otázky, pretože jeho
odôvodnenie nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O. s. p.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,

jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia iba popísal, čo uviedla žalobkyňa v žalobe, uviedol obsah

spisu rozhodcovského súdu, na viac ako štyroch stranách formátu A4 iba doslova odcitoval zákonné
ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia § 52, § 53, § 54 a § 37
Občianskehozákonníka.Uviedolsvojeúvahyazáverykrozhodcovskejzmluve,alevovzťahukzáverom
o porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa rozhodcovským
súdom uviedol len to, že rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené na ochranu práv spotrebiteľa, ale

nevysvetlil, ktoré predpisy rozhodcovský súd neaplikoval, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje
náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa písm. f) a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov podľa písm. k/ (zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu rozhodnutia okresného
súdu 27. augusta 2014) a preto sa podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. považuje úver poskytnutý

žalobkyni za bezúročný a bez poplatkov.

Zákon č. 129/2010 Z. z. v § 11 ods. 1 ustanovuje, kedy sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov, medzi iným aj v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedená ročná

percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Prvostupňový súd nevysvetlil, akým spôsobom
dopadajú tieto ustanovenia zákona na výrok rozhodcovského rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o
viacerých nárokoch: o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalobcovi istinu 1 189,40 Eur, zmluvnú pokutu vo
výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,775 % ročne z časti istiny v určitých ohraničenýchobdobiach a v niektorých častiach od konkrétneho dátumu až do zaplatenia s dovetkom, kedy povinnosť
platiť zmluvnú pokutu odpadá a kedy nastupuje povinnosť žalobkyne platiť úroky z omeškania z istiny
1 189,40 Eur. Zostalo zo strany prvostupňového súdu nevysvetlené, či nekonkretizované porušenie

všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa má dopad na celý výrok
rozhodcovského rozsudku alebo len jeho časť a v akom rozsahu. Žalovaný dôvodne v odvolaní namietal,
že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné, pretože uvádza len zovšeobecnené závery a nie
konkrétne vo vzťahu k napadnutému rozhodcovskému rozsudku sp. zn. RK-PC-138/14-EK z 25. 02.
2014 vydaného rozhodcovským súdom Victoria legal arbiter s. r. o. so sídlom v Žiline.

Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude posúdiť, či tvrdenia žalobkyne o chýbajúcich
náležitostiach zmluvy o revolvingovom úvere (§ 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z. z.) v kontexte
s obranou žalovaného prednesenou v odvolaní sú pravdivé, vyhodnotiť prednesy účastníkov vo vzťahu
k (ne)správne uvedenej ročnej percentuálnej miere nákladov a znovu posúdiť, aký dopad majú zistenia
okresného súdu na plnenia priznané rozsudkom rozhodcovského súdu konkrétne vo vzťahu k istine,

príslušenstve vo forme úroku z omeškania a zmluvnej pokute. Odvolací súd pre účely ďalšieho konania
upozorňuje, že zmluvná pokuta na rozdiel od úrokov z omeškania nie je príslušenstvom pohľadávky ani
opakujúcim sa plnením, ale ide (napriek jeho akcesorickej povahe) o nárok so samostatným skutkovým
základom, ktorý nie je možné priznať do budúcna (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/12/2011 zo 14. 06. 2012, rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej

republiky sp. zn. 23Cdo/1000/2012 zo dňa 24. 04. 2013, 23Cdo/4799/2010 zo dňa 26. 04. 2011 a iné).

V novom rozhodnutí v súlade s § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne okresný súd aj o trovách odvolacieho
konania.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.