Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Mária Blahovská
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/274/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615222098
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615222098.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobcu Ing. Ľ.
Š., H.. XX.X.XXXX, C. E. X, K. H. N. proti žalovanému Q. F. Ž. S., B..K.., O. X, E., P.: XX XXX XXX, o
zaplatenie 2.506,54 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 2.506,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
ročne od 16.7.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd v prevyšujúcej časti čo sa týka úroku z omeškania žalobu z a m i e t a.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania na účet tunajšieho súdu
vo výške 150,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa sa svojím návrhom doručeným súdu 21.12.2015 domáhala zaplatenia sumy 2 506,54 Eur
s prísl. Svoj návrh odôvodnila tým, že, so žalovanou dňa 17.7.1998 uzatvorila poistnú zmluvu č. UDP-
K XXXXXXXXXX v ktorej sa uvádza začiatok poistenia 15.7.1998, koniec poistenia 15.7.2013, spôsob
plateniamesačne346,-Sk(11,49Eur),dobaplateniapoistného10rokov,poistnádoba15rokov,poistná
suma pre prípad dožitia 75 512,- Sk (2 506,54 Eur ).
Listom zo dňa 29.4.2015 zaslala žiadosť o likvidáciu poistnej zmluvy a vyplatenie sumy 2.506,54 Eur
v prípade dožitia ku dňu 15.7.2013. Žalovaná jej dňa 22.9.2015 poslala odpoveď, že poistná zmluva
č. XXXXXXXXXX bola zrušená k dátumu 16.5.2008 a následne jej bola zaslaná odkupná hodnota,
ktorá sa vrátila späť ako neprevzatá. Žalovaná ďalej oznamuje, že v prílohe listu zasiela oznámenie
o zániku, ktoré ostáva naďalej v platnosti. Žalobkyňa však takýto list nikdy od žalovanej nedostala a
pravidelne mesačne posielala dohodnutú sumu poisťovni celých desať rokov. Dozvedela sa to až z
listu žalovanej, keď oznámenie o zániku poistenia bolo zaslané ako príloha v liste zo dňa 22.9.2015.
Telefonicky kontaktovala a urgovala sumu, ktorá jej mala byť vyplatená, oznámili jej, že žalovaný pošle
iba sumu 970,69 Eur, ale musí poslať doklad o účte, na ktorý jej pošlú sumu. Listom zo dňa 30.10.2015
všetky žiadané listiny žalovanému obratom zaslala. Ani po mnohých telefónnych dotazoch, výzvach a
urgenciách jej nebola dodnes žiadna poistná suma z platne uzatvorenej zmluvy vyplatená.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 10C/274/2015-30 dňa 18.1.2016, ktorým uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 506,54 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 16.7.2013
do zaplatenia. Žalovaná v zákonom stanovenej lehote podala proti platobnému rozkazu odpor s
odôvodením, že je potrebné zistiť, či poistná zmluva vôbec bola platne uzavretá, pretože poistná zmluva
platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti podľa § 788 OZ. Ak chýba niektorá
podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. Poistné je bez pochybností
podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Platnosť hmotno-právneho úkonu, akým je v okolnostiachprípadu poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase uzavretia poistnej zmluvy. Poistné
malo byť v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené
tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t.j.
výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaná
pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu musela vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť
záväzkov v obchodnom pláne. Z predložených listín (napr. protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008,
stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku
určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb, o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená,
že bolo neplatné.
Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo preto pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne
neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok
neplatnosť celej poistnej zmluvy.
Orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim sa životného
poistenia a poisťovacej činnosti je Národná banka Slovenska. Občiansky súdny poriadok v § 127 ods.
4 O.s.p. explicitne počíta s dôkazným prostriedkom, ktorým je odborné vyjadrenie príslušného orgánu.
Takýmto odborným vyjadrením je napríklad list NBS č. ODT-13070/2013 zo dňa 2.12.2013. Z obsahu
tohto odborného vyjadrenia vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného,
teda výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. Časť obsahu poistnej
zmluvy, dokonca jedna z jej podstatných obsahových náležitostí, bola teda určená v rámci postupu podľa
zákona z oblasti verejného práva. NBS kontrolovala to, čo jej právny predchodca MF SR rozhodnutím
z roku 1995 schválil a k čomu žalovaného právne zaviazal a to výšku poistného a spôsob, akým sa s
ním nakladá. Zistila, že poistné je stanovené zle a nízko, teda protizákonne. Uplatňovanie akéhokoľvek
nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou
nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné
plnenie. Vzhľadom na okolnosť, že poistná zmluva je neplatná, uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný.
V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku, na
ktorý súd prihliada ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť konvalidáciou a ani ratihabíciou.
Žalovaná poukázala na to, že
a) výška poistného bola v roku 1991 až 2002 schválená orgánom verejnej moci
b) takto schválené poistné, ktoré tvorila časť obsahu poistnej zmluvy žalobkyne, bolo záväzné a
schválené nesprávne v rozpore so zákonom,
c) poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy (§ 788 OZ)
d) ak je podstatná náležitosť poistnej zmluvy v rozpore so zákonom (odporuje zákonu, § 39 OZ), potom
je celá poistná zmluva neplatná,
e) neplatnosť poistnej zmluvy pre to, že odporuje zákonu, nezhojí žiadne z ustanovení § 52 a nasl. OZ,
f) absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nedá zhojiť,
g) ak je poistná zmluva neplatná, potom akýkoľvek nárok z takejto zmluvy je nedôvodný.
Tieto tvrdenia žalovaná vyvodila z predložených listín, znaleckého posudku, odborných vyjadrení
Národnej banky Slovenska.
Účastníci konania boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne poučení v uznesení zo dňa 5.2.2016.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov a zistil tento skutkový a právny stav :
Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I súd zistil, že žalovaná v čase uzatvárania
poistnej zmluvy so žalobkyňou mala obchodné meno S. Č.-K. poisťovňa, a. s. od 14. 2. 1995 do 2.
11. 2006, následne do 31. 12. 2008 vystupovala pod obchodným menom S. Č.G.-K. S. Q., a. s. a
od 1. 1. 2009 má obchodné meno Q. F. Ž. poisťovňa, a. s. tak, ako ju správne žalobkyňa v žalobe
označila. Predmetom jej činnosti (okrem ďalších tam vymenovaných) je poisťovacia činnosť v súlade s
Klasifikáciou poistných odvetví podľa poistných druhov, ktorá tvorí prílohu k Zákonu o poisťovníctve, a to
pre poistné druhy vymenované v predmetnom výpise z Obchodného registra. Okrem iného pre životné
poistenie pre prípad smrti a pre prípad dožitia.
Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.7.1998 vyplýva, že zmluva mala byť uzatvorená ako typ
poistnej zmluvy UDP-K. Poistná zmluva bola uzatvorená na poistnú dobu 15 rokov. Začiatok poistenia
bol dohodnutý na deň 15.7.1998, koniec poistenia na deň 15.7.2013. Výška poistného pre smrti a dožitia
bola stanovená vo výške 346,- Sk malo byť platené mesačne po dobu 10 rokov. Výška poistnej sumy preprípad smrti bola dojednaná na sumu 50.000,- Sk a pre prípad dožitia na výšku 75.5012,- Sk( 2.506,54
Eur).
Žalobkyňa listom zo dňa 29.4.2015 požiadala žalovaného o likvidáciu poistnej zmluvy a výplatu
dohodnutej sumy pre prípad dožitia vo výške 2 506,54 Eur z dôvodu, že poistné skončilo dňa 15.7.2013.
Žalovaná jej listom zo dňa 22.9.2015 oznámila, že vyplateniu nie je možné vyhovieť, pretože poistná
zmluva bola ku 16.5.2008 zrušená a pripojila list zo dňa 13.6.2008. Odkupna hodnota, ktorá jej bola
zaslaná vo výške 970,69 Eur sa im vrátila späť.
Podľa čl. 15 bodu 1 poistných podmienok účinných ku dňu uzatvorenia poistnej zmluvy, z poistenia pre
prípad dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu, ak sa poistený dožije dňa dojednaného v
poistnej zmluve.
Podľa čl. 16 bodu 1 poistných podmienok, z poistenia pre prípad smrti alebo dožitia je poisťovňa povinná
vyplatiť dojednanú poistnú zmluvu, ak poistník zomrie v dobe trvania poistenia, alebo ak sa dožije dňa
dojednaného v poistnej zmluve.
Žalovaná predložila Protokol z dohľadu vykonaného v S. Č.-K. S. Q., a.s. ODO-12990/2007, list NBS
z 15.2.2008 a 18.3.2008, znalecký posudok č.4/2008, Notársku zápisnicu z 3.6.2008 a list NBS zo dňa
2.12.2013.
Žalovaná si objednala vypracovanie znaleckého posudku. Znalecký posudok č. 4/2008 vypracovala
spoločnosť AUDIT-POL, s.r.o. vo veci náhrady škody a ušlého zisku, ktoré žalovanej vznikli v dôsledku
nesprávneho určenia výšky poistného pri produkte UDP-K.
Z protokolu Národnej banky SR zo dňa 29.10.2007, taktiež listu Národnej banky Slovenska zo dňa
15.2.2008, vyplýva, že nimi boli určené a oznámené lehoty, v ktorých je žalovaná povinná prijať a
splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade, list Národnej
banky Slovenska zo dňa 18.3.2008, ktorým boli predĺžené lehoty na prijatie a splnenie svojich opatrení
na odstránenia a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade, pričom lehota na prijatie opatrenia na
odstránenie a nápravu nedostatkov zistených v protokole bola stanovená do 10.4.2008 a lehota na
splnenie povinností prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených v protokole bola
stanovená do 30.4.2008, predložiť písomnú správu Národnej banke Slovenska bola lehota stanovená
do 12.5.2008.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 788 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa schválené orgánom štátneho
dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej
pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných
prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
Podľa § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb).
Podľa § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej
strane poisťovateľ a na strane druhej - poistník. Žalobca ako poistník so žalovanou ako poisťovateľ
uzavreli poistnú zmluvu, ktorej predmetom je poistenie osôb. Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je
skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná.
Poistník sa poistnou zmluvou zaväzuje platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa zaväzuje
v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto dva subjekty zmluvne
dohodli. Poistná zmluva je teda spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Je z nej zrejmé, že žalovaná ako poisťovateľ konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnostiažalobcaakospotrebiteľuzatvorilzmluvuakofyzickáosoba.Prespotrebiteľskézmluvyjepritom
charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov,
pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačiváchaspotrebiteľnemámožnosť
zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv.
Súdom nebol v konaní zistený žiaden dôvod absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy uzatvorenej medzi
účastníkmi konania, pretože nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho zákonníka ani v
rozpore s iným zákonom platným v čase jej uzavretia. Súd nezistil, aby táto zmluva svojim účelom zákon
obchádzala a z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by tu boli iné dôvody neplatnosti zmluvy
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzťah z poistnej zmluvy je súkromnoprávny.
Žalovaná sa ako poisťovateľ zaviazala pri splnení ňou určených podmienok poskytnúť poistenému
poistné plnenie v dojednanom rozsahu. Skutočnosť, že žalovanej bolo podľa verejnoprávnych predpisov
uložená povinnosť zosúladiť výpočet poistného so záväzkami voči poisteným, nemá vplyv na už
uzatvorené zmluvy a ani nespôsobuje neplatnosť týchto poistných zmlúv.
Dokazovaním mal súd preukázané, že po ukončení poistného vzťahu uplynutím doby, na ktorú bola
poistná zmluva uzatvorená, žalovaná nevyplatila žalobkyni poistné plnenie v dohodnutej sume 2 506,54
Eur.
Pokiaľ Národná banka Slovenska ako orgán vykonávajúci dozor nad finančným trhom po kontrole u
žalovanej zistila, že kalkulačné vzorce žalovanej nie sú v súlade s poistnými a matematickými metódami
na výpočet poistného a technických rezerv, uvedená skutočnosť nemôže ísť na vrub žalobcu. Žalovaná
bola povinná rátať s rizikom z podnikania. Nesprávna kalkulácia konkrétneho poistného produktu
nemôže byť na ujmu poisteného ako spotrebiteľa.
Žalovaná v konaní nepreukázala, aby plnenie podľa pôvodnej poistnej zmluvy sa v dôsledku uvedených
okolností stalo nemožným. Plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok
s väčšími nákladmi. Poistený ako spotrebiteľ nemôže znášať prípadné riziká, ktoré vyplývajú žalovanej z
jej podnikateľskej činnosti resp. zmeny jej ekonomickej situácie, ku ktorej mohlo dôjsť v dôsledku zmeny
poistno - matematických výpočtov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na dohodnuté poistné
plnenie v poistnej zmluve a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Žalobkyňa si uplatnila žalobou aj úroky z omeškania, ktoré žiadal priznať od splatnosti poistného plnenia.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z. § 3, účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Dlžník sa dostane do omeškania, ak svoj dlh nesplní riadne a včas. V dôsledku omeškania dlžníka
dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil
alebo nie. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z
omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací
predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.
Výška úrokov z omeškania ku dňu 16.7.2013 bola 5,5% ročne. Súd v zmysle cit. ustanovení priznal
žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 5,5% z priznanej sumy, v prevyšujúcej časti úroky z omeškania
zamietol.
Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobkyňa trovy konania nežiadala a ani jej nevznikli.
Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. v znení noviel, ak je poplatník od poplatku oslobodený a
súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný,
ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola oslobodená od platenia súdneho poplatku v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za) cit. zákona poplatková povinnosť prešla na žalovanú, pretože táto
bola vo veci neúspešná a nebola oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Zo žalovanej sumy je
výška súdneho poplatku v zmysle položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov 150,- Eur, preto
súd zaviazal žalovanú zaplatiť štátu súdny poplatok v uvedenej výške na účet Okresného súdu Spišská
Nová Ves do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.