Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 5, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžo/69/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200819
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7013200819.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií so
sídlom v Bratislave, Suché Mýto č. 19, právne zastúpeného: Bardač, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Lovinského 22, proti žalovanému: Obec Jasov, so sídlom Jasov 259, zastúpeného advokátom: JUDr.
Dušanom Pavčíkom, Kuzmányho 57, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia
žalovaného, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/156/2013-62 zo

dňa 18. decembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/156/2013-62 zo dňa
18. decembra 2014 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. zastavil konanie
z dôvodu, že konaniu a rozhodnutiu vo veci bráni neodstrániteľná prekážka konania na preskúmanie
neexistujúceho (nezačatého) administratívneho konania o poskytnutie informácie podľa zákona č.
211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Tým, že nenastala fikcia vydania rozhodnutia,
neexistuje rozhodnutie napadnuté žalobou, a preto nie je daný predmet súdneho prieskumu zákonnosti.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

V priebehu konania Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č. k. I. ÚS 260/2014-14 zo dňa
21.05.2014 vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 7Sži/7/2013 zo dňa 27.11.2013 rozhodol, že sťažnosť Centra ekologických informácií,
Suché mýto 19, Bratislava, odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

„Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že
najvyšší súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie
veci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom

legitímne, právne akceptovateľné a ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa
vzťahujúcich hmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie
najvyššieho súdu aj náležite odôvodnené. Najvyšší súd vo svojom uznesení sp. zn. 7 Sži/7/2013 z 27.
novembra 2013 právne vyčerpávajúcim a ústavne súladným spôsobom zdôvodnil, prečo a na základe
akých právnych úvah sa nestotožnil so sťažovateľom predostretou argumentáciou, a predovšetkým
prečo dospel k záveru, že „... žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať

nemohol... teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť
informáciu“. Je teda zrejmé, že najvyšší súd oprel svoje závery o konkrétne zákonné ustanoveniapríslušných právnych predpisov, a to predovšetkým zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vychádzajúc pritom z príslušných
ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zhodnotiac intenzitu možného zásahu do

sťažovateľom označených práv sa musí aj ústavný súd stotožniť so záverom najvyššieho súdu, podľa
ktorého „Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických
podateľni orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise súd zistil
(a mohol tak urobiť aj žalobca, ktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce zastupovali osoby s
právnickým vzdelaním, ktoré sú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý

nemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť.“,
k čomu dodáva, že tejto skutočnosti si bol, resp. mohol byť sťažovateľ za aktívnej pomoci svojho
právneho zástupcu vedomý už na začiatku samotného konania podľa zákona o slobodnom prístupe k
informáciám, a ústavnému súdu ani nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že nemohol požiadať
o požadované informácie iným technicky prijateľným spôsobom.“

Senát najvyššieho súdu konštatuje, že vec, ktorá je predmetom tohto odvolacieho konania je druhovo
totožná s vecou v uznesení sp. zn. 7 Sži/7/2013 z 27. novembra 2013, a právny názor najvyššieho súdu
po právnom teste ústavnosti možno považovať za druhovo záväznú konštantnú judikatúru, ktorú už ďalej
nie je potrebné zdôvodňovať.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi
ich náhradu nepriznal, pretože v odvolacom konaní nemal úspech.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.