Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/344/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214214725
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214214725.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa : Orange Slovensko, a.s. so sídlom Prievozská 6/A
Bratislava, IČO: 35697270, v konaní zastúpený Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom Dr.Vl.Clementisa 10, Bratislava, IČO:35855673, proti odporkyni : P. R., N.. XX.X.XXXX, C. A. V.
X, S., o zaplatenie 589,98 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 109,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 %

ročne od 28.6.2013 do zaplatenia všetko v mesačných splátkach po 10,-Eur počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku vždy k poslednému dňu bežného mesiaca pod stratou výhody splátok.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu 1.8.2014 domáhal zaviazania odporkyne na zaplatenie
589,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne od 28.6.2013 do zaplatenia a trov konania,
ktoré pozostávaj zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Návrh odôvodnil tým, že s

odporkyňou uzavrel dve zmluvy o pripojení : Zmluvu č. P. P. Č.. P., ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky. V zmysle týchto zmlúv vypožičal odporkyni 2 ks SIM kariet, ktoré jej umožňujú
využívať telekomunikačné služby ním poskytované. SIM kartám boli pridelené účastnícke telefónne
čísla : XXXXXXXXXX P. Č.. XXXXXXXXXX. Odporkyňa si svoju povinnosť riadne a včas zaplatiť cenu
poskytnutých služieb neplnila, za obdobie od februára do marca 2013 na službách dlhuje sumou 111,98
Eur. Pokusom o pokonávku zo dňa 13.6.2013 oznámil jej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé

mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporkyňa na pokus
o pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou, preto žiada ju zaviazať aj na zaplatenie
úrokov z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v
pokuse o pokonávku, t.j. od 28.6.2013. K Zmluve č. P. uzavreli aj Dodatok, na základe ktorého odpredal
odporkyni mobilný telefón zn. Samsung Galaxy Tab 2 7.0 za akciovú cenu 19,-Eur, pričom predajná
cena telekomunikačného zariadenia činila 329,-Eur. Uplatňuje si voči odporkyni aj škodu v sume 310,-
Eur, ktorá mu vznikla predčasným ukončením zmluvy pre porušenie zmluvných podmienok odporkyňou.

Táto škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou a
bola spôsobená odporkyňou tým, že získala mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej
tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať jeho služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a
následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Zmluvná pokuta dojednaná v Dodatku mala plniť funkciu
paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenie zmluvy, ktorá by mu mohla vzniknúť tým, že si svoje

povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu plnil, avšak odporkyňa si
svoju základnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať
svojesplatnézáväzkynesplnila.Pokutamalaplniťajpreventívnymauhradzovacímnástrojompreprípadporušenia zmluvného záväzku odporkyne. Okrem škody za akciový telefón mu vznikli ďalšie škody zo
zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný
proces, SIM kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity

investícieaúdržbuprevádzky,pričomtietoďalšieškodysineuplatňujezdôvodunáročnostidokazovania.

Súd podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
navrhovateľa , ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne a navrhol konať v jeho neprítomnosti.
Odporkyňa doručenie predvolania mala vykázané, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu

nepožiadala . Na výsluchu nariadeného za účelom zistenia jej stanoviska k vstupu vedľajšieho účastníka
konania vopred ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a uviedla, že ak bude zaviazaná k plneniu,
žiada, aby mohla dlžnú sumu uhradiť v splátkach vo výške 10,- - 15,- Eur mesačne vzhľadom na to,
že okrem opatrovateľského príspevku poberanú na maloletú dcéru v mesačnej výške 240,- žiadne iné
príjmy nemá a zaťažuje ju vyživovacia povinnosť voči 3 nezaopatreným deťom.

Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o poskytovaní služby Lite TV č. P. zo dňa 30.1.2013,
Dodatkamiktýmtozmluvámztohoistéhodňa,Prílohamič.1dodatku, Zmluvouoposkytovaníverejných
služieb zo dňa 30.1.2013, informáciami o poskytovaných službách, pokusom o pokonávku zo dňa
13.6.2013, faktúraminavrhovateľaaVšeobecnýmipodmienkamiposkytovaniaverejnýchelektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s. (ďlej

len VP) účinnými od 26.9.2012. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav
veci :

Účastníci konania uzatvorili dňa 30.1.2013 dve zmluvy podľa § 44 Zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách, a to Zmluvu o poskytovaní služieb Lite TV č. P. a Zmluvu o poskytovaní

verejných služieb č. P.. K obidvom zmluvám v ten istý deň uzatvorili aj Dodatok a Prílohu č.1. V oboch
Dodatkoch sa zaviazali zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov (v článku 1.4 resp. v článku
2.2.3). V zmysle týchto zmlúv navrhovateľ vypožičal odporkyni 2 ks SIM kariet za účelom využívania
telekomunikačných služieb ním poskytovaných. SIM kartám boli pridelené účastnícke telefónne čísla
XXXXXXXXXX P. Č.. XXXXXXXXXX. Dodatkom k Zmluve o pripojení č. P. si odporkyňa zakúpila od

navrhovateľa mobilný telefón zn. Samsung Galaxy Tab 2 7.0 za akciovú cenu 19,-Eur, pričom predajná
cena činila 329,-Eur. V článku 2 bodu 2.3 Dodatku odporkyňa sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu
s navrhovateľom riadne a včas plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení v dobe
viazanosti 24 mesiacov a nedať príčinu na ukončenie zmluvy. V prípade porušenia niektorej z povinností
účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku odporkyňa sa zaviazala v článku 2 bod 2.5

zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 310,-Eur. Podľa tohto zmluvného dojednania nárok navrhovateľa na
zmluvnú pokutu vznikne bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti
vzhľadom na výšku zvýhodnenia poskytnutého odporkyni na základe tohto dodatku. V Dodatku k Zmluve
o poskytovaní služby Lite TV č. P. odporkyňa v článku 2.9 sa zaviazala využívať služby navrhovateľa
po dobu 24 mesiacov. Pre prípad porušenia zmluvných povinností podľa článku 2 bod 2.13 účastníci

zmluvy dojednali zmluvnú pokutu vo výške 170,-Eur s tým, že pokiaľ k porušeniu povinností zo strany
odporkyne dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť
doby viazanosti“) výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov
má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej
pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi

posledných dňom doby viazanosti a okamihom porušenia zmluvy (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti
doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej
pokuty a v menovateli č.6.

Navrhovateľ vyfakturoval za poskytované služby za obdobie od februára do marca 2013 nasledovne :

-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.2.2013 sumu 9,47 Eur splatnú 1.3.2013, k účastníckemu
telefónnemu číslu XXXXXXXXXX,
-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.2.2013 sumu 58,40 Eur splatnú 1.3.2013 k telefónnemu číslu
XXXXXXXXXX,
-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.3.2013 sumu 35,11 Eur splatnú 29.3.2013 k telefónnemu číslu

XXXXXXXXXX,
-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.3.2013 sumu 7,-Eur splatnú 29.3.2013 k telefónnemu číslu
XXXXXXXXXX,
t.j. spolu 109,98 Eur.Pokusom o pokonávku zo dňa 13.6.2013 navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie sumy 639,34
Eur pozostávajúcu z ceny poskytnutých služieb v sume111,98 Eur (z čoho sumy fakturované vo výške

2x 1,-Eur ako mesačný poplatok, poistenie faktúr si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje) a 527,36
Eur titulom náhrady škody, všetko najneskôr do 27.6.2013. Tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa túto
sumu neuhradila, vykonaným dokazovaním vyvrátené nebolo.

Podľa § 43 ods.1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení v čase

uzavretia Zmluvy podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry,

Podľa § 13 citovaného zákona ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako
90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju
peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez
súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení

pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého
základe vznikla postúpená pohľadávka.

Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,

ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane

použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.3.2012 (1) Spotrebiteľskou zmluvou
jekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.(2)Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné. (3)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1-5 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia Zmluvy o pripojení
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná

podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté

medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané(5) veta prvá neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods.1 citovaného zákona ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základetakejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods.1,2 citovaného zákona (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods.1 citovaného zákona ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto

podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súd s poukazom na
vyššie citované zákonné ustanovenia na právny vzťah založený zmluvami uzatvorenými účastníkmi
konania aplikoval Občiansky zákonník, nakoľko ich posudzoval ako spotrebiteľské zmluvy podľa Zákona
o ochrane spotrebiteľa v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci konania uzatvorili platné Zmluvy ako aj
Dodatky k nim, z ktorých odporkyni vyplýva povinnosť platiť dohodnutý mesačný poplatok a cenu
služieb uvedených v Cenníku. Preto návrh v časti o zaplatenie sumy 109,98 Eur za služby poskytnuté
navrhovateľom považoval za dôvodný a v tejto časti návrhu vyhovel.

Navrhovateľ v tomto konaní si uplatňuje aj nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla z dôvodu
predčasného ukončenia zmlúv pre porušenie zmluvných povinností odporkyňou.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo,
ušlý zisk.

Podľa § 443 citovaného zákona pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného ustanovenia zákona sú :
a) porušenie právnej povinnosti
b) existencia škody
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou

d) zavinenie.

Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom t.j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne
záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom

škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľnávpeniazoch,akovšeobecným ekvivalentom.Privecnejškodesarozoznávaškodaskutočná
a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá
vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom,
že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových

hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Medzi protiprávnym úkonom
a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy
bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je
potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležitépre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho
práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny
úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná

udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré
prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník
zodpovednosť v danom prípade spája. Všetky tieto tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu majú charakter objektívny na rozdiel od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože
znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Tento vzťah je vyjadrený buď

ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako
psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon,
škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe
zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Poškodený musí preukazovať, že došlo k
porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak,
dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť

musí preukázať, že škodu nezavinil. Podľa navrhovateľa protiprávne konanie odporkyne spočíva v tom,
že porušila svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv, keď riadne neplatila za poskytované služby a tak
nedodržalalehotuviazanosti24mesiacovpodľaDodatkovkZmluvám.Následkomtohto,tedavpríčinnej
súvislostistakýmtokonanímodporkynevzniklamuškoda,ktorápozostávazcenyzvýhodnenýchslužieb
a rozdielu medzi akciovou cenou a trhovou (predajnou) cenou mobilného telefónu.

Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov navrhnutých účastníkmi,
ako aj na základe iných dôkazov, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu v
zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a nie je tak daná ani zodpovednosť odporkyne za

škodu, ktorú si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní. V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa
nesúceho dôkazné bremeno bolo preukázané, že odporkyňa porušila svoju povinnosť uhrádzať cenu
poskytnutých služieb riadne a včas. Ďalej však navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v
zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu viazanosti 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z toho,
že spôsob ukončenia Zmlúv je uvedený v ustanovení čl. 4 VP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou

Zmlúv ( podľa ktorého zmluvný vzťah možno ukončiť dohodou zmluvných strán, odstúpením od zmluvy,
výpoveďou, smrťou alebo zánikom účastníka). Podľa ustanovenia § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka
sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V predmetnej veci navrhovateľ
písomné ukončenie písomne uzavretých Zmlúv nepreukázal, ani ukončenie zmlúv právnym úkonom
zo strany odporkyne. Treba teda uzavrieť, že k platnému ukončenie zmluvy s odporkyňou preukázané

nebolo a teda ani to, že odporkyňa svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov ne
splnila.Navrhovateľobvykleúčtujepoplatokzaodpojenie,alezfaktúrzaloženýchdospisunevyplýva,že
by k odpojeniu v danom prípade došlo. Súd poznamenáva, že odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi
zániku zmluvy. Navrhovateľ škodu si uplatňuje vo výške rozdielu medzi trhovou cenou mobilného
telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho

úkonu, k uvedenej škode nemohlo dôjsť, nakoľko podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to,
že v rámci obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilné telefóny za nižšiu cenu, ako je trhová
cena nímdeklarovaná.Rozdielmedzitrhovouaakciovoucenoumobilnéhotelefónutakniejenásledkom
protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi účastníkmi konania. Tento
zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia

predať odporkyni telekomunikačné zariadenie za zníženú akciovú kúpnu cenu, ak sa nesplnia
jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporkyňou jednostranne vkladal. K protiprávnemu
zmenšeniu majetku odporcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu
cenu. S vyššie uvedeným záverom je zároveň spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik
škody,pretožeajvprípadezavinenéhonezotrvaniaodporkynevzmluvnomzáväzkupodohodnutúdobu,

dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny
úkon, ale kúpna zmluva s odporkyňou obdržaním dojednanej kúpnej ceny. Škoda ako majetková ujma,
a to zmenšenie majetku navrhovateľa mohla vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporkyni podľa
Dodatku mobilný telefón za zlacnenú cenu. Až následne odporkyňa nedodržala svoju povinnosť a riadne
neplatila za služby poskytované navrhovateľom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetku vo

sfére navrhovateľa, keď poskytol odporkyni zľavu a až neskôr došlo k porušeniu povinnosti odporkyne
riadne platiť za služby (v období od februára do marca 2013), ako to vyplýva z pokusu o pokonávku
a z predložených faktúr. Z uvedeného je zrejmé, že najprv malo dôjsť k vzniku škody a až potom k
protiprávnemu konaniu zo strany odporkyne. Výšku zvýhodnených služieb poskytovaných odporkyni nazáklade Zmluvy o poskytovaní služby Lite TV z čoho si odvodzuje nárok na sumu 170,- Eur navrhovateľ
nevydokladoval. V čl. 2.2.13 Dodatku k tejto zmluve je zakotvený nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu
vtejtosume,avšakzmluvnápokutaniejepredmetomprejednávanejveci.Prenepreukázaniezákonných

atribútov nároku navrhovateľa pre vznik náhrady škody súd návrh v časti o uhradenie škody vo výške
170,- Eur a 380,- Eur spolu s príslušným úrokom zamietol.

Podľa § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č.
87/95 Z. z.) .

Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 8.5.2013 výška úrokov z
omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 8.5.2013
do 13.11.2013 bola 0,50%).

Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná

úroková sadzba ECB. Pokusom o pokonávku navrhovateľ predĺžil odporkyni lehotu na uhradenie
dlžnej sumy do 27.6.2013. Pretože takto neučinila, od 28.6.2013 sa dostala do omeškania s plnením
peňažného dlhu a od tohto dňa má navrhovateľ nárok podľa § 517 Občianskeho zákonníka na úroky
z omeškania vo výške 8,50% ročne ( keďže ide o právo zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol
pred 1.2.2013).

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť odporkyne, jej osobné, majetkové
a zárobkové pomery, povolil predmetnú pohľadávku vyrovnať v splátkach v mesačnej výške 10,- Eur
pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len jedna splátka,
stane sa zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok považoval za primeranú aj k výške dlžnej sumy,

aj dobe splatenia. Bol toho názoru, že povolenie splátok neznevýhodňuje navrhovateľa vzhľadom k
tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a disponuje
dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane ani
odporkyňu nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka, tým viac jej narastá príslušenstvo pohľadávky
a v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych splátok by bolo v jej neprospech.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ vo veci nemal ani polovičný úspech. Odporkyni žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnila,

preto s poukazom na ustanovenie § 142 ods.2 O.s.p. súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne vo dvoch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať
návrh na exekúciu podľa

osobitného zákona.