Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/656/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614209669
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614209669.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnej veci navrhovateľa: I. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, C. L., proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vyslovenie neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok
obsiahnutých v zmluve o úvere, v konaní o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský

Mikuláš, č. k. 7C/273/2014-59 zo dňa 7. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v časti prvého výroku, ktorým bolo rozhodnuté, že zmluvné dojednanie
v Zmluve o úvere č. 5371423 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 28.05.2008 o
plnomocenstve udelenom Mgr. Brunovi Žlnajovi, advokátovi so sídlom P. X, Q. a o plnomocenstve
udelenom Jaroslavovi Fuchsovi, konateľovi spoločnosti je neplatné a v druhom výroku, ktorým bolo
rozhodnuté, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom dňa
28.05.2008 je neplatná, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti prvého výroku, ktorým bolo rozhodnuté, že zmluvné dojednanie v
Zmluve o úvere č. 5371423 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 28.05.2008 o poplatku
za poskytnutie úveru vo výške 13.360,00 Sk (443,47 Eur) je neprijateľné a vo výroku o trovách konania
z r u š u j ea vec v rozsahu zrušenia v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že zmluvné dojednanie v zmluve o úvere č. 5371423

uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 28.05.2008 v rozsahu:
- poplatok za poskytnutie úveru vo výške 13.360,- Sk (443,47 Eur) je neprijateľné,
- plnomocenstvo udelené Mgr. Brunovi Žlnajovi, advokátovi so sídlom P. X, Q. je neplatné,
- plnomocenstvo na zadanie prevodného príkazu na úhradu peňažných prostriedkov z bankového účtu
dlžníka, udelené Jaroslavovi Fuchsovi, konateľovi spoločnosti, je neplatné (v poradí prvý výrok).
Okresný súd napadnutým rozsudkom tiež určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená dňa
28.05.2008 medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná (v poradí druhý výrok) a vyslovil, že

účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva (v poradí tretí výrok).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24.11.2014 domáhal
určenia neprijateľnosti, resp. neplatnosti zmluvných dojednaní v Zmluve o úvere č. 5371423 uzavretej
medzi ním a odporcom dňa 28.05.2008 (ďalej už len „Zmluva o úvere“) v rozsahu bližšie špecifikovanom
v žalobnom návrhu. Na podklade návrhu navrhovateľa nariadil uznesením zo dňa 10.11.2014, č.
k. 6C/134/2014-22 predbežné opatrenie, ktorým uložil zamestnávateľovi navrhovateľa zdržať sa

poukazovania zrážok zo mzdy navrhovateľa na účet odporcu. Označené uznesenie bolo potvrdené
uznesenímKrajskéhosúduvŽilinezodňa11.02.2015,č.k.10Co/21/2015-44.Vykonanýmdokazovaním
ďalej zistil, že odporca dňa 30.12.2009 podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie s tým,že ako exekučný titul bol označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 23.11.2009, sp.
zn. SR 17412/09 (ďalej už len „rozhodcovský rozsudok“), ktorým bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť
odporcovi sumu 823,91 Eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 378,40 Eur od

17.06.2009 do zaplatenia a zároveň zaviazaný nahradiť trovy konania v sume 224,22 Eur. Predmetný
návrh na vykonanie exekúcie bol zaevidovaný u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 14062/09 a na
exekučnom súde pod sp. zn. 8Er/38/2010. Exekučný súd udelil dňa 28.01.2010 súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie, pričom z exekučného spisu vyplynulo, že podkladom pre vydanie
rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere, ktorou odporca poskytol navrhovateľovi úver vo výške

14.000,- Sk. Exekučný súd následne uznesením zo dňa 26.11.2010, č. k. 8Er/38/2010-14 exekúciu
zastavil a vyslovil právny názor, že právny vzťah medzi veriteľom (v tomto konaní odporcom) a dlžníkom
(v tomto konaní navrhovateľom) je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je
potrebné aplikovať Zákon o spotrebiteľských úveroch a Občiansky zákonník (ďalej už len „OZ“). Nakoľko
v Zmluve o úvere absentoval údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej už len „RPMN“), táto
zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Vyššie označené uznesenie exekučného súdu

bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.10.2011, č. k. 6CoE/176/2011. Napriek
právoplatnému rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie odporca (v postavení oprávneného)
opäť podal u súdneho exekútora dňa 14.03.2015 návrh na vykonanie exekúcie, keď za exekučný titul
opäť označil ten istý rozhodcovský rozsudok. Súdny exekútor ďalší návrh oprávneného zaevidoval
pod sp. zn. EX 22527/15 a opäť požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd eviduje predmetnú vec pod sp. zn. 1Er/2096/2015, uznesením zo dňa 28.08.2015, č. k.
1Er/2096/2015-8 exekučné konanie zastavil pre prekážku rozhodnutej veci.
Proti tomuto uzneseniu podal odporca (v postavení oprávneného) odvolanie, o ktorom doposiaľ odvolací
súd nerozhodol.

Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku uviedol, že vzhľadom na správanie sa odporcu v
exekučnom konaní (opísané vyššie) navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy, neplatnosti plnomocenstiev udelených v Zmluve o úvere advokátovi Mgr.
Brunovi Žlnajovi a konateľovi odporcu, ako i na určení neprijateľnosti zmluvného dojednania ohľadne
poplatku za poskytnutie úveru. Okresný súd následne citujúc viaceré ustanovenia Zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa, Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch i Občianskeho zákonníka
vyšiel zo záveru, že na právne vzťahy vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, i Dohody o zrážkach zo mzdy,
je potrebné aplikovať normy upravujúce ochranu spotrebiteľa a v prípade, že tieto normy neupravujú
niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle podľa OZ. S
poukazom na vykonané dôkazy mal preukázané, že zmluva o úvere uzavretá medzi navrhovateľom

a odporcom je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
ročnú úrokovú sadzbu ani RPMN. Z uvedeného dôvodu sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadomnauvedenézisteniepotomzmluvnápodmienkaobsahujúcaúdajopoplatkuvovýške13.360,-
Sk (443,47 Eur) je neprijateľná. Navrhovateľ ako spotrebiteľ mal právo podať na súde žalobu o určenie,
že zmluvná podmienka o poplatku za poskytnutie úveru je v zmysle právnej úpravy neprijateľná, preto

rozhodol, že zmluvné dojednanie ohľadne poplatku za poskytnutie úveru vo výške 13.360,- Sk je
neprijateľné.
Okresný súd vo vzťahu k rozhodnutiu o neplatnosti plnomocenstiev udelených navrhovateľom Mgr.
Brunovi Žlnajovi a Jaroslavovi Fuchsovi v odôvodnení rozsudku uviedol, že vypočutím navrhovateľa mal
preukázané, že nikdy nekonal s advokátom Mgr. Brunom Žlnajom, ani konateľom odporcu Jaroslavom

Fuchsom, pri uzatváraní Zmluvy o úvere nebolo vôbec dojednané plnomocenstvo ani pre jedného z nich,
pri rokovaní s pracovníčkou odporcu v pobočke Liptovský Mikuláš podpísal na jej požiadanie tlačivo
na určené miesta. Na základe týchto zistení určil neplatnosť plnomocenstiev udelených navrhovateľom
advokátovi Mgr. Brunovi Žlnajovi a konateľovi odporcu Jaroslavovi Fuchsovi, a to v zmysle ust. § 5a ods.
2, 3, 4 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Okresný súd vo vzťahu k určeniu neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy v odôvodnení rozsudku
uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ by nikdy neuzavrel s odporcom
Dohodu o zrážkach zo mzdy, v ktorej by súhlasil s uspokojením pohľadávky veriteľa vo výške 2.714,86
Eur. Navrhovateľ síce nesporne podpísal dňa 28.05.2008 Dohodu o zrážkach zo mzdy, ale údaj o
výške pohľadávky táto listina neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola formulárovou zmluvou

pripravenou odporcom, pričom v článku 1 písm. b/ Dohody je jednoznačne uvedené, že celková výška
pohľadávky sa nemá vypĺňať pri podpise Dohody s tým, že je vyznačený odkaz na bod 5 Všeobecných
podmienokZmluvyoúvere.Tietovšeobecnépodmienkybolijednostrannevypracovanéodporcom,ktoré
navrhovateľ ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, takže sa nemôže jednať o individuálne zmluvnedojednané podmienky. V bode 5 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo pritom uvedené,
že dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do článku I. písm. b/ Dohody o zrážkach
zo mzdy aktuálny zostatok dlhu k dátumu, kedy bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi

dlžníka. Napriek právnej úprave platnej od 01.05.2014 (Zák. č. 102/2014 Z. z.), ktorý v § 29b stanovil,
že ustanoveniami § 5a ods. 2, 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.05.2014, odporca ako
veriteľ uviedol do kolónky „celková výška pohľadávky“ čiastku 2.714,86 Eur, ktorá nezodpovedá článku I
písm.a/tejtodohody.UstanovenieVšeobecnýchobchodnýchpodmienokotom,ževeriteľjeoprávnenýv
mene dlžníka dopísať do Dohody o zrážkach zo mzdy aktuálny zostatok dlhu je preto nielen neprijateľné,

ale jedná sa o neplatný právny úkon, nakoľko odporuje dobrým mravom (§ 39 v spojení s § 3 ods. 1 OZ).
Je totiž vylúčené, aby veriteľ v spotrebiteľských právnych vzťahoch mohol za dlžníka uznať dlh v sume,
ktorú si sám určí. Na základe týchto skutočností rozhodol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.

Proti rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že návrh navrhovateľa sa v celom
rozsahu zamietne, eventuálne rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie

konanie.
V dôvodoch odvolania uviedol, že zotrváva na tvrdení, že Zmluvu o úvere nie je možné považovať
za Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné
strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka (ďalej
už len „ObZ“), Zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. ObZ, z čoho jasne vyplýva, že

iný zákon na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Na daný právny vzťah je možné aplikovať
aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie sp. zn. P/0355/01/2012, ktorým bolo konanie proti
odporcovi zastavené z dôvodu, že nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy. Okresný súd
sa naviac absolútne nezaoberal prekážkou veci právoplatne rozhodnutej, nakoľko navrhovateľ bol v
konaní o plnenie zo Zmluvy o úvere, v ktorej sa začalo na základe návrhu odporcu adresovaného

Stálemu rozhodcovskému súdu, zaviazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom tohto súdu zo dňa
23.11.2009,sp.zn.SR17412/09.Rozhodcovskýsúdvprávoplatnomavykonateľnomvyššieoznačenom
rozsudku uznal nárok odporcu, a teda de facto potvrdil aj skutočnosť, že Zmluva o úvere vrátane
všetkých jej častí, bola uzatvorená platne a takisto potvrdil aj všetky podmienky tak, ako boli dohodnuté
v Zmluve o úvere. Pokiaľ navrhovateľ napáda návrhom na začatie konania poplatok za poskytnutie

peňažných prostriedkov, odporca poukázal na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u
nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky úroku požadovaného
bankami. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cmo 95/2005.
Ak navrhovateľ namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znášal v
tomto smere dôkazné bremeno a bolo jeho povinnosťou preukázať, že v čase a mieste uzavretia

Zmluvy o úvere išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných
inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. V súvislosti s prípustnosťou poplatku
za náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere odporca poukázal i na poslednú novelu
Zákona o spotrebiteľských úveroch Zákona č. 132/2013, účinnú od 10.06.2013. Aj keby bolo možné
hypoteticky uvažovať, že Zmluva o úvere je Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, navrhovateľom tvrdenú

neprijateľnosť poplatku by nebolo možné vyvodiť ani zo samotného Zákona o spotrebiteľských úveroch,
a to s poukazom na článok 9 ods. 10 Zákona č. 132/2013 Z. z.. Odporca nesúhlasil ani so záverom
okresného súdu, že neexistujú nároky z Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi ním a
navrhovateľom. Navrhovateľ nepreukázal žiadne tvrdenia o jej neplatnosti. Navrhovateľ ako dlžník sa
zaviazal podľa Zmluvy o úvere vrátiť nielen istinu, ale i k nej príslušný poplatok a preto nie je dôvod,

aby neexistovali nároky z Dohody o zrážkach zo mzdy. Zmluva o úvere nikdy za neplatnú vyhlásená
nebola, z čoho vyplýva, že suma, ktorá je v Zmluve o úvere obsiahnutá, bude predstavovať sumu, ktorá
bude zrazená zo mzdy v prípade jej nesplatenia. Odporca dal do pozornosti, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy predstavuje samostatný dokument, ktorý je len jedným zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si
veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splatená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku,

ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je vylúčená. To, že Dohoda predstavuje samostatný
dokument je rovnako v súlade so Zákonom o ochrane spotrebiteľa, ktorej zákonodarca pripustil možnosť
zabezpečeniauspokojeniapohľadávkyalebosplneniazáväzkuvyplývajúcehozospotrebiteľskejzmluvy,
Dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto Dohoda ja uzatvorená vo forme osobitnej listiny.
Skutočnosť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola s navrhovateľom individuálne dojednaná, dosvedčuje

aj existencia Dodatku k Zmluve o úvere, v súvislosti s ktorou bola Dohoda uzavretá. Naviac zákonodarca
určuje výslovne, ak ide o použitie určitého právneho inštitútu v spotrebiteľských vzťahoch nepripustí (§
53 ods. 7 OZ). Ak teda zákonodarca v tom istom zákone zakáže použitie jedného zabezpečovacieho
prostriedku v spotrebiteľských vzťahoch a o ostatných mlčí, použitím výkladu a contrario je zrejmé,že ostatné zabezpečovacie prostriedky (vrátane Dohody o zrážkach zo mzdy) sú v spotrebiteľských
vzťahoch právne povolené. Dohody o zrážkach zo mzdy sú prípustné aj pre spotrebiteľské úvery.
Nakoniec aj príslušné ustanovenia Smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere

výslovne pripúšťajú zabezpečenie spotrebiteľských úverov. Na nijakom mieste v označenej smernici sa
neprípustnosť Dohody o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
nespomína. Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na to,
aby Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nemohla byť so spotrebiteľmi uzatváraná.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny
a navrhuje ho potvrdiť. Nesúhlasil s odvolaním, že v jeho prípade sa nejedná o spotrebiteľský spor,
zotrval na tvrdení, že v prípade ním uzavretej zmluvy o úvere sa jedná o spotrebiteľský úver, ktorý bol
uzatvorený na pripravených formulároch vopred vypracovaných odporcom. V odvolaní nie sú uvedené
žiadne skutočnosti, ktorými by sa už prvostupňový súd nezaoberal.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2zapoužitia§156ods.3O.s.p.), včastiprvéhovýroku
(o určení neplatnosti zmluvného dojednania v zmluve o úvere o plnomocenstve udelenom advokátovi

Mgr. Žlnajovi a konateľovi odporcu Fuchsovi) a v druhom výroku (o určení neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy) podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok okresného súdu v časti prvého výroku (o určení
neprijateľnosti zmluvného dojednania o poplatku za poskytnutie úveru) a vo výroku o trovách konania
podľa § 221 ods. 1 za použitia § 212 ods. 3 O.s.p. zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že okresný súd vo vzťahu k rozhodnutiu o určení neplatnosti zmluvného dojednania v zmluve o úvere
o plnomocenstve udelenom navrhovateľom advokátovi Mgr. Brunovi Žlnajovi a konateľovi odporcu
Jaroslavovi Fuchsovi a tiež vo vzťahu k rozhodnutiu o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného

dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku v tomto smere zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2
O.s.p., odvolací súd ho považuje za vyčerpávajúce a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje jeho
správnosť.
Odvolací súd vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu o určení neplatnosti zmluvného dojednania v

zmluve o úvere o plnomocenstve (časť prvého výroku) sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a
právnymi závermi okresného súdu, v tomto smere nepovažuje za potrebné odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku dopĺňať, a to i s ohľadom na skutočnosť, že proti záverom a argumentom
okresného súdu vzťahujúcich sa na uvedenú časť rozsudku (strana 7 posledný odsek s pokračovaním
na strane 8) neboli zo strany navrhovateľa v podstate vznesené žiadne námietky. Námietku odporcu

(ktorá mala vzťah ku všetkým výrokom napadnutého rozsudku o veci samej), že zmluvu o úvere zo
dňa 28.05.2008 nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodnú. Z obsahu zmluvy o úvere i z výpovede navrhovateľa na pojednávaní konanom
dňa 18.08.2015 nepochybne vyplýva, že navrhovateľ ju uzavrel ako fyzická osoba, nepodnikateľ, z
vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu

svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Na druhej strane odporca pri uzatváraní zmluvy o
úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ktorú skutočnosť v konaní ani nenamietal. Zmluva
o úvere uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 28.05.2008 je teda typickou spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle ust. § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.01.2008, a to bez ohľadu na jej právnu
formu. Z uvedených dôvodov neobstojí potom tvrdenie odporcu, že na zmluvný vzťah zo zmluvy o úvere

je možné aplikovať výlučne ustanovenia § 497 a nasl. ObZ. Úver poskytnutý navrhovateľovi na základe
zmluvy o úvere zo dňa 28.05.2008 je zároveň spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 zák. č. 258/2001
Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na predmetnú zmluvu nedopadajú výnimky uvedené v
ust. § 1 ods. 2 vyššie označeného zákona (odporca sa nakoniec na existenciu týchto výnimiek v konaní
ani v odvolaní neodvolával - pozn. odvolacieho súdu).

Odvolací súd ako nedôvodné vyhodnotil i odvolacie námietky odporcu vo vzťahu k druhému výroku
napadnutého rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej
medzi navrhovateľom a odporcom dňa 28.05.2008. Z jej obsahu vyplýva, že bola medzi účastníkmi
konaniauzavretávtenistýdeňakozmluvaoúvere,jednásaoformulárovúzmluvu,ktorábolapripravenáodporcom, navrhovateľ vo výpovedi na pojednávaní dňa 07.09.2015 uviedol, že dohodu o zrážkach zo
mzdysícepodpísal,alevčasepodpisubolinadohodelenjehogenerálie,sumavSlovenskýchkorunách,
ktorúododporcudostalavtedajšíjehozamestnávateľ.Zároveňuviedol,žepriuzatváranízmluvyoúvere

konal iba s pracovníčkou odporcu, ktorá mu na tlačive len ukázala, kde sa má podpísať. Okresný súd na
základetýchtozistenísprávnevyhodnotildohoduozrážkachzomzdyakoneplatnýprávnyúkonvzmysle
§ 39 OZ, nakoľko i podľa odvolacieho súdu je vylúčené, aby veriteľ v spotrebiteľských právnych vzťahoch
dodatočne dopisoval do dohody o zrážkach zo mzdy údaje, ktoré v čase jej uzavretia tam neboli. Z
obsahu dohody o zrážkach zo mzdy je zjavné (čo nakoniec korešponduje i s výpoveďou navrhovateľa),

že do dohody bola dopisovaná celková výška pohľadávky v eurách, hoci v čase uzavretia dohody
mena euro ešte neplatila, do dohody o zrážkach zo mzdy bol zjavne dopísaný i ďalší zamestnávateľ
navrhovateľa. Pokiaľ v ustanoveniach všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru bolo
uvedené, že navrhovateľ je oprávnený v mene dlžníka dopísať do dohody o zrážkach zo mzdy aktuálny
zostatok dlhu, tieto ustanovenia okresný súd správne vyhodnotil ako neprijateľné. Odvolací súd s
poukazom na vyššie uvedené závery neuznal opodstatnenosť odvolacích námietok navrhovateľa vo

vzťahukdruhémuvýrokurozsudkuokresnéhosúdu,apretoivtejtočastiodvolanímnapadnutýrozsudok
ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd na druhej strane vyhodnotil ako dôvodné odvolanie odporcu proti tej časti rozsudku
okresného súdu, ktorým bola určená neprijateľnosť zmluvného dojednania v zmluve o úvere ohľadne
poplatku za poskytnutie úveru vo výške 13.360,- Sk (443,47 eur). Odvolací súd v tomto smere považuje

odôvodnenie napadnutého rozsudku (strana 7 predposledný odsek písomného vyhotovenia rozsudku)
za nepreskúmateľné a nevyhovujúce požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p., nakoľko v ňom absentuje,
podľa ktorého ustanovenia zákona je zmluvná podmienka obsahujúca údaj o poplatku vo výške 13.360,-
Sk neprijateľná, keď okresný súd sa zároveň dostatočne nevysporiadal s ust. § 53 ods. 1 veta druhá
OZ, podľa ktorého ust. § 53 ods. 1 vety prvej neplatí v prípade, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia,

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je v
tomto smere nepreskúmateľné, aj čo sa týka existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na
určení neprijateľnosti zmluvného dojednania v zmluve o úvere v časti poplatku za poskytnutie úveru vo
výške 13.360,- Sk a či vôbec je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na takomto požadovanom
určení. Odvolací súd na základe týchto zistení rozsudok okresného súdu v časti prvého výroku o určení,

že zmluvné dojednanie v zmluve o úvere č. 5371423 v časti poplatku za poskytnutie úveru vo výške
13.360,- Sk (443,47 eur) je neprijateľné, zrušil, a zároveň zrušil i výrok o trovách konania a vec v rozsahu
zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .