Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/265/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207693
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213207693.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00151653, v konaní zastúpený Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36856584, proti žalovanému : M. K., G.. XX.XX.XXXX, E. K.
F.. M. XXXX/X, C., o zaplatenie 1.735,93 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 112,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8%
ročne zo súm:
18,75 Eur od 21.04.2010 do zaplatenia,
18,75 Eur od 21.05.2010 do zaplatenia,
18,75 Eur od 21.06.2010 do zaplatenia,
18,75 Eur od 21.07.2010 do zaplatenia,
18,75 Eur od 21.08.2010 do zaplatenia,
18,75 Eur od 21.09.2010 do zaplatenia.
Ďalej žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.179,91 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8% ročne zo sumy 1.044,20 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie 66,36 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 19.12.2012
do zaplatenia z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu 9.4.2013 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 1.738,93
Eur s riadnym úrokom vo výške 17,30% ročne zo sumy 333,05 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 406,31 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.104,56 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia a trovami konania,
ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.10.2005 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky SLSP (ďalej len VOP) účinné od
1.8.2002 v znení Dodatku č.3 účinného od 1.9.2004 a Sadzobník poplatkov platný ku dňu 1.9.2005.
Žalovaný sa v zmysle Zmluvy oboznámil s VOP a Sadzobníkom poplatkov a súhlasil s nimi. Na základe
tejto Zmluvy mu poskytol úver vo výške 663,88 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 18,75 Eur s konečnom platnosťou úveru 20.9.2010. V zmluve dohodli

úrokovú sadzbu 17,30% ročne, ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 10,76%, poplatok
za správu úveru 1,66 Eur mesačne s tým, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti
pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Z došlých súm podľa Zmluvy a VOP veriteľ najskôr mal uhradiť
splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu a to v tomto poradí.
Žalovaný sa zaviazal uhradiť aj náklady, ktoré vzniknú v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti,
najmä náklady na mimosúdne a súdne vymáhanie.

Dňa 20.9.2004 uzatvorili Zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo
zriadenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na menu SKK, vydanie debetnej platobnej karty a
poskytnutie povoleného prečerpania. Dňa 24.6.2005 uzatvorili Zmluvu o kontokorentnom úvere č.
XXXXXXXXXX/X/X, ktorej predmetom bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 896,24 Eur.
Súčasťou Zmluvy o kontokorentného úveru sú VOP účinné od 1.8.2002 v znení Dodatku č.3 účinného od
1.9.2004 a Sadzobník poplatkov platný od 1.8.2004, s ktorými sa žalovaný oboznámil a súhlasil. Podľa
Zmluvy o kontokorentnom úvere umožnil žalovanému čerpať finančné prostriedky tak, že realizoval
jeho platobné príkazy na prevod alebo výbery v hotovosti. Žalovaný sa zaviazal úver splácať tak,
že bol povinný splatiť jeho pohľadávku najneskôr v deň konečnej splatnosti úveru, pričom pohľadávka
v čase do konečnej splatnosti bola splácaná formou započítania jeho pohľadávky proti pohľadávke
žalovaného z účtu žalovaného, a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaného z jeho účtu a
v rozsahu, v akom sa tieto pohľadávky kryjú. V zmluve bola dohodnutá výška úrokovej sadzby ako
odplaty za poskytnutý úver, pričom táto úroková sadzba bola platná v deň podpisu úverovej zmluvy.
Podľa Úverovej zmluvy a VOP bol oprávnený meniť výšku úrokovej sadzby dohodnutú v zmluve, pričom
zmena úrokovej sadzby je účinná jeho rozhodnutím a zverejnením. V prípade porušenia podmienok
splácania úveru žalovaným bol medzi stranami dohodnutý úrok z omeškania, výška ktorého sa riadi jeho
rozhodnutím a nasledovným zverejnením. Žalovaný v zmysle VOP sa zaviazal uhradiť aj náklady, ktoré
vzniknú v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti. Žalovaný využil možnosť čerpať úver podľa oboch
zmlúv, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval a dostal sa so splácaním do omeškania. Na
túto skutočnosť ho upozorňoval a vyzýval ho na úhradu jeho splatných záväzkov a následne listom zo
dňa 16.8.2011 v zmysle VOP uplatnil právo odstúpiť od Zmluvy o kontokorentnom úvere a požadovať
splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom. Odstúpenie nadobudlo účinnosť dňom jeho doručenia
a povinnosť žalovaného zaplatiť celý zostatok z kontokorentného úveru spolu s príslušenstvom vznikla
bezodkladne po doručení odstúpenia. Ku dňu 18.12.2012 eviduje voči žalovanému pohľadávky zo
Zmluvy o splátkovom úvere v sume 559,02 Eur, z toho istina činí 333,05 Eur, riadne úroky 57,92 Eur,
úrok z omeškania 152,71 Eur, poplatky za správu úveru 15,31 Eur a zo Zmluvy o kontokorentnom úvere
1.179,91 Eur, z toho istina činí 891,37 Eur, riadne úroky 213,19 Eur, úroky z omeškania 75,35 Eur, t.j.
spolu 1.738,93 Eur. Okrem dlžnej istiny si uplatňuje voči žalovanému aj úrok z omeškania.

Špecifikáciou žalovanej sumy zo dňa 19.7.2013 žalobca svoju žalobu čiastočne vzal späť z dôvodu, že
úroky z prečerpania od 15.10.2010 do 19.8.2010 zo sumy 1.179,91 Eur vo výške 60,36 Eur boli omylom
nazvané ako riadne úroky a z tejto sumy nemá právo na úrok z omeškania. Zároveň upravil žalobný
petit v časti úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.104,56 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia
tak, že z kontokorentného úveru požadoval od žalobcu istinu vo výške 891,37 Eur a riadne úroky vo
výške 152,83 Eur spolu vo výške 1.044,20 Eur od 18.12.2012 a úrok z omeškania vo výške 8% ročne
zo sumy 1.044,20 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia. Príslušenstvo pohľadávky zo sumy1.738,93 Eur
špecifikoval tak, že si uplatňuje riadny úrok vo výške 17,30% ročne zo sumy 333,05 Eur od 19.12.2012
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 406,31 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.044,20 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia.

Žalovaný proti čiastočnému späťvzatiu žaloby námietky nemal.

Podľa § 96 ods. 1,3 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to
sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu o rozvod, neplatnosť manželstva, alebo o určenie či tu
manželstvo je alebo nie je.

Čiastočné späťvzatie žaloby sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o zaplatenie 66,36 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 19.12.2012 do zaplatenia zastavil podľa ustanovenia §
96 ods.l O.s.p.

Žalovaný na prvom pojednávaní uviedol, že je pravdou, že si bral od žalobcu dva úvery. V súvislosti s
prvým úverovom musel u žalobcu otvoriť účet, na ktorý mu chodila mzda. So žalobcom boli dohodnutí
tak, že jednotlivé mesačné splátky vo výške cca. 1.250,-Sk mu bude strhávať z účtu. Tento úver mal
splatiť do 5 rokov, presnejšie do dovŕšenia veku 65 rokov. Do 14.10.2010 mal uhradiť tento úver a vtedy
mu žalobca naraz strhol z účtu na úplné vyrovnanie tohto úveru vyše 3.000,-Sk. Preto právny nárok
žalobcu z toho úveru neuznáva. Ku kontokorentnému úveru uviedol, že dohodnuté mesačné splátky
žalobca mu pravidelne strhával, mesačne vo výške asi 170,-Sk po dobu 4 rokov, takže na tomto úvere
ostal dlžný sumou 25.000,-Sk bez príslušenstva. Preto nemá námietky proti tomu, aby bol zaviazaný na
uhradenie dlžoby z tohto úveru v sume 1.179,91 Eur spolu s príslušenstvom . Na pojednávaní konanom
14.3.2016 pozmenil svoju výpoveď a uviedol, že úver mu poskytnutý Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa
3.10.2005 v celom rozsahu uhradil, avšak o tomto dôkaz predložiť nevie. Pokiaľ na predchádzajúcom
pojednávaní vypovedal, že pohľadávku žalobcu z druhého úveru uznáva, tak mal na mysli kontokorentný
úver. Tvrdil, že tento úver má v celom rozsahu splatený.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu žalovaného aj Zmluvou o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 3.10.2005, Zmluvou o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.9.2004,
Zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 24.6.2005, výzvami žalobcu o dobrovoľné plnenie zo dňa
24.11.2011, 29.12.2011, 27.3.2012, 13.4.2012, Všeobecným obchodnými podmienkami žalobcu a
Sadzobníkom poplatkov a náhrad, odstúpením žalobcu od zmluvy zo dňa 16.8.2011, transakciami na
účte žalovaného, úrokovými sadzbami platnými pre produkty od 20.6.2012. Vykonaným dokazovaním
ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

Účastníci konania uzatvorili dňa 3.10.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa § 497
až 507 Obchodného zákonníka č. 513/91 Zb. v znení neskorších predpisov. Na základe tejto zmluvy
peňažný ústav poskytol žalovanému úver vo výške 20.000,-Sk (664,88Eur) na pevnú úrokovú sadzbu
vo výške 17,30 % ročne. Úver sa žalovaný zaviazal splácať po 565,-Sk (18,75 Eur) mesačne k 20. dňu v
kalendárnom mesiaci. Prvá splátka bola splatná 20.11.2005, konečná splatnosť úveru bola 20.9.2010.
V článku II. Zmluvy sa žalovaný zaviazal splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase spolu s úrokmi,
poplatkami dohodnutými v zmluve (za správu úveru mesačne 50,-Sk , t.j. 1,66 Eur), poplatkami podľa
Sadzobníka a nákladmi veriteľa spojenými s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Zmluvné strany
ďalej sa dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti, uvedenej v Základných
podmienkach Zmluvy, pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Ročnú percentuálnu mieru nákladov v
bode IV. Zmluvy určili 10,76%-mi. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky
banky účinné od 1.8.2002.

Na tomto úvere žalovaný uhradil sumu 1.510,38 Eur. Z týchto úhrad žalobca započítal sumu 1.493,69
Eur na istinu, sumu 8,79 Eur na splatné úroky z omeškania a 7,90 Eur na poplatky. Tvrdenie žalobcu
o celkovej výške splátok uskutočnených žalovaným spochybnené nebolo. Žalobca na úvere eviduje
dlžobu v sume 559,02 Eur, ktorá pozostáva:
- z istiny 333,05 Eur (čerpanie úveru v sume 663,88 Eur + kapitalizované úroky 495,31 Eur +
kapitalizované poplatky 667,55 Eur / poplatky za vedenie účtu podľa Sadzobníka poplatkov do 30.6.2006
boli v mesačnej výške 50,- Sk, t.j. 1,66 Eur, od 1.7.2006 vo výške 1,99 Eur , od 1.10.2010 vo výške
2,99 Eur/ - úhrady započítané na istinu 1.493,69 Eur = 333,05 Eur)
- z vyčísleného úroku vo výške 17,30% ročne do konečnej splatnosti úveru, čiže do 20.9.2010 vo výške
57,92 Eur,
- z poplatkov za správu úveru 15,34 Eur.

Dňa 20.9.2004 uzavreli účastníci konania Zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom
ktorej bolo zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu v mene SKK, pripisovanie úrokov na účte ročne
vždy k 31.12. príslušného roka. Dňa 24.6.205 uzatvorili k bežnému účtu Zmluvu o kontokorentnom
úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bolo poskytnutie kontokorentného
úveru č. 0211891974/11 s výškou úverového rámca 27.000,-Sk (896,24 Eur). Úroková sadzba bola
dohodnutá vo výške 12,15 % ročne, typ premenlivá, splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne k
poslednému dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 23.6.2006. Touto zmluvou

sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kontokorentný úver takým spôsobom, že bude realizovať
príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu uvedeného v článku I. Zmluvy
aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku
pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu, alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to
do výšky úverového rámca. V článku II. v bode 4, 5 Zmluvy dlžník sa zaviazal splatiť poskytnutý úver
v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky
podľa Sadzobníka a náklady veriteľa spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Pohľadávku
veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky z omeškania, poplatky a náklady veriteľa spojené
s úverom.

V zmysle článku III. bod 1, 2 Zmluvy, zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu 1 roka odo dňa
podpísania Zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka,
ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy
(pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do
dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. Úver je splatný v deň splatnosti uvedený v Základných podmienkach
Zmluvy. V prípade predĺženia Zmluvy podľa bodu 1. tohto článku sa splatnosť úveru predlžuje o dobu,
o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy, t. j. o 1 rok. Súčasťou Zmluvy sú VOP účinné od 1.9.2004 a
Sadzobník poplatkov, s ktorými bol žalovaný oboznámený a súhlasil s nimi.

Podľa čl. III bod 3 a 4 Zmluvy dlžník je oprávnený písomne vypovedať zmluvu. Výpoveď nadobúda
platnosť dňom doručenia výpovede veriteľovi a účinky úplným vyrovnaním všetkých záväzkov dlžníka
voči veriteľovi vyplývajúcich zo zmluvy. V prípade, že dlžník nevyrovná všetky záväzky vyplývajúce
zo zmluvy, účinnosť výpovede nastáva až ich úplným vyrovnaním. Momentom doručenia výpovede
veriteľovi je veriteľ oprávnený zastaviť čerpanie úveru; o zastavení čerpania úveru nie je veriteľ povinný
oboznámiť dlžníka. Veriteľ je oprávnený vypovedať Zmluvu, ak dlžník nevyčerpal úver v priebehu šiestich
po sebe nasledujúcich mesiacoch. Výpoveď je účinná dňom jej doručenia dlžníkovi.

Podľa čl. II. bod 3 Zmluvy ak bude rozsah čerpaného úveru väčší ako výška úverového rámca v čase
pred dňom konečnej splatnosti úveru, je dlžník povinný veriteľovi zaplatiť úrok z prečerpania vo výške
určenej veriteľom zverejnením zo sumy, o ktorú je rozsah čerpaných peňažných prostriedkov väčší
ako je výška úverového rámca.

Podľa bodu 7.3.1. VOP pohľadávka z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva, bude
v čase do konečnej splatnosti kontokorentného úveru splácaná formou započítania pohľadávky z úveru
banky voči klientovi pohľadávke z účtu, a to v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom
sa pohľadávky kryjú alebo spôsobom dohodnutým medzi bankou a klientom. Právo klienta na čerpanie
kontokorentného úveru do výšky úverového rámca trvá až do termínu konečnej splatnosti úveru.
V prípade, že ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených
s kontokorentným úverom nebude na účte klienta dostatok prostriedkov na ich úhradu a dohodnutý
úverový rámec bude vyčerpaný v celej dohodnutej výške, dohodli sa klient a banka na tom, že banka je
oprávnená uspokojiť splatné úroky, úroky z omeškania, poplatky a iné náklady spojené s kontokorentným
úverom vo forme zaťaženia účtu klienta, i keď neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu a úverový
rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške. Na základe tejto skutočnosti bude rozsah čerpaného
kontokorentného úveru vyšší ako je výška dohodnutého úverového rámca (nepovolené prečerpanie)
a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie minimálne na výšku dohodnutého
úverového rámca a zaplatiť úroky z prečerpania dohodnuté v základných podmienkach zmluvy o úvere.
Podľa výpisu z účtu predloženého žalobcom na účte žalovaného boli vykonané transakcie a výbery vo
výške 12.484,93 Eur a bola zo strany žalovaného vykonaná úhrada vo výške 12.025,50 Eur. Z tejto
sumy žalobca na istinu započítal 11.944,99 Eur, na poplatky 30, 31 Eur za obdobie od 15.10.2010 do
23.8.2011, na splatné úroky za obdobie 4.10.2008 do 30.9.2010 sumu 0,51 Eur, na splatné úroky z
omeškania za obdobie od 10.10.2010 do 19.8.2011 sumu 5,55 Eur, na splatné úroky z omeškania od
20.8.2011 do 23.8.2011 vo výške 0,93 Eur, na úroky z omeškania od 24.8.2011 do 18.12.2012 sumu
43,21 Eur. Teda výbery 12.484,93 Eur + úroky 304,43 Eur + poplatky 47,-Eur - úhrady žalovaného
11.944,99Eur = 891,37 Eur. Okrem istiny 891,37 Eur žalobca si nárokuje na nedoplatok na zmluvnom
úroku za obdobie od 14.10.2010 do 19.8.2011 v sume 152,83 Eur, na úroku z prečerpania za obdobie
od 14.10.2010 do 19.8.2011 v sume 60,36 Eur a na úroku z omeškania za obdobie od 24.82011 do
18.12.2012 vo výške 75,35 Eur (zo sumy 891,37 Eur úroky počítané vo výške 8% ročne, t.j. 482 dní činia
118,56 Eur, na ktorú sumu z úhrad žalovaného bola žalobcom započítaná suma 43,25 Eur). Nakoľko

žalovaný mal na účte debet, žalobca ku dňu 14.10.2010 zosplatnil úver a následne listom zo dňa
16.8.2011 odstúpil od Zmluvy o sporožírovom účte a od Zmluvy o kontokorentnom úvere, na základe
ktorej bolo žalovanému poskytované povolené prečerpanie k bežnému účtu č. 0211891974/0900 a
to s účinnosťou ku dňu doručenia oznámenia s tým, že od tohto dňa mu už povolené prečerpanie
nebude poskytované a zároveň vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Dňa 23.8.2011
zrušil bežný účet žalovaného. Výška pohľadávky banky ku dňu vyhotovenia tohto oznámenia činila
1.127,69 Eur a v zmysle tohto listu žalobcu žalovaný bol povinný uhradiť túto dlžobu v lehote 7 dní
od jeho doručenia. Splatnosť pohľadávky nastala uplynutím 7 dní od doručenia výzvy veriteľa na
zaplatenie predčasne zosplatneného úveru. Žalobca síce nepreukázal kedy bola výzva zo dňa 16.8.2011
žalovanému doručená, avšak žalovaný ani nenamietal jej nedoručenie. Lehota na zaplatenie dlžnej sumy
mohla najskôr uplynúť dňa 23.8.2011 (7 dní po vyhotovení výzvy) kedy by nastala splatnosť úverovej
pohľadávky.

Podľa § 52 ods.1-3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.8.2005 do 31.3.2006 (1)
Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1,2 citovaného zákona (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka"). (2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo
cenu plnenia.

Podľa § 54 ods.1, 2 citovaného zákona (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.(2) V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 23a ods. 1,2 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.6.2007 (1)
Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa občianskeho zákonníka, obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (2)Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré nebolo uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto
predpisu.

Podľa 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetných zmlúv, zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 503 ods.1-3 Obchodného zákonníka (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky
majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník
je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný
zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. c) Zákona č. 258/2001 Z.z. c) Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru, s výnimkou sankcií, poplatkov, členských príspevkov, poplatkov za poistenie,
uvedených pod bodmi 1 až 5.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods.5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania
poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z.z.) .

Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s pnením peňažného dlhu.

Podľa § 559 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Napriek tomu, že úverová
zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ,
v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri
uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže spotrebiteľský úver mu bol poskytnutý na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a žalobca má v predmete svojej činnosti
okrem iného aj poskytovanie úverov. Preto daný právny vzťah medzi účastníkmi konania založený
na Zmluve o splátkovom úvere, ako aj na Zmluve o kontokorentnom úvere súd v zmysle ustanovení
Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj podľa
§ 23a Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a na ustanovenie § 52 ods.1 a nasl. Občianskeho
zákonníka posúdil ako občianskoprávnu vec - spotrebiteľskú zmluvu. Vykonaným dokazovaním
dospel k záveru, že účastníci uzavreli platné Zmluvy z ktorých zmluvným stranám vyplývajú práva
a povinnosti. Právny základ uplatnenej pohľadávky súd mal preukázané, preto v ďalšom sa venoval
otázke premlčania nároku.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch;
avšak ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba len pokiaľ
ide o úroky alebo opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala do právoplatnosti rozhodnutia alebo
po uznaní.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

V dôsledku novelizácie Zákona č. 250/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie aj vtedy, ak sa spotrebiteľ
t.j. v danom prípade žalovaný premlčania nedovolá. Z hľadiska vyhodnotenia či uplatnený nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy je premlčaný bolo potrebné prioritne ustáliť dátum začiatku plynutia premlčacej
doby ohľadne uplatneného nároku. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od
1. mája 2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Teda na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne
predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa
vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (viď rozsudok NS SR 3 MCdo 12/2014 zo dňa
21.4.2015). Pre uvedené súd na posúdenie premlčania právneho nároku uplatneného v tomto konaní
aplikoval § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčacia doba je 3-ročná.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie
práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané. Použitie tejto námietky má za následok
zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne
priznať. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby ktorá
platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou alebo dlhšou)
premlčacou dobou. Vzhľadom na kogentný charakter ustanovení § - ov 101-110 zákonnú premlčaciu
dobu nemožno jednostranne, ale ani dohodou účastníkov občianskoprávneho vzťahu predĺžiť alebo
skrátiť. Námietky premlčacia sa nemožno ani vopred vzdať (§ 574 ods.2). Všeobecná premlčacia doba
plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň keď právo
bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde. Nie je rozhodujúce z akého dôvodu (či z
objektívneho alebo subjektívneho) tak oprávnený subjekt neurobil. Všeobecná premlčacia doba platí aj
pre právo na úroky alebo pre právo na jednotlivé opakujúce sa plnenia.

K Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX súd udáva :
Žalovaný mal splátkový úver splácať mesačne vo výške 18,75 Eur po dobu 59 mesiacov, pričom prvá
splátka bola splatná 20.11.2005 a posledná 20.9.2010. Žaloba došla súdu 9.4.2013 a preto splátky
splatné do 8.4.2010 sú premlčané. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi nárok zo splátkového úveru
iba za nepremlčané splátky splatné od 20.4.2010 do 20.9.2010 v počte 6 a výške 18,75 Eur, čomu
zodpovedá suma 112,50 Eur a vo zvyšnej časti žalobu pre premlčanie zamietol. Z týchto splátok
žalobcovi dohodnuté úroky 17,30% ročne a poplatky za správu úveru nepriznal, nakoľko tieto sú
zahrnuté do jednotlivých splátok. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania zo sumy 406,31 Eur vo výške
8% ročne, ktorý do 18.12.2012 vyčíslil sumou 152,71 Eur. Do tejto sumy sú zahrnuté úroky od splatnosti
jednotlivých dlžných splátok. Nakoľko žalovaný svoju povinnosť riadne a včas splácať úver neplnil,
dostal sa do omeškania s jednotlivými splátkami odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti. Preto súd v
zmysle § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods.1 Vládneho nariadenia
č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi úrok z omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých
nepremlčaných splátok, t.j. od 21-ho dňa toho ktorého mesiaca. Základná úroková sadzba ECB od

13.5.2009 do12.4.2011 bola 1%, čiže žalobca má nárok na úroky z omeškania vo výške 9% ročne. Súd
je však žalobným návrhom viazaný, nemôže účastníkovi priznať viac, než je v konaní uplatnené, preto
úroky z omeškania priznal žalobcovi iba vo výške ním uplatnenej.

Ku Kontokorentnému úveru uzatvoreného 24.6.2005 k Zmluve o bežnom účte č.XXXXXXXXXX/XXXX
súd udáva :
Kontokorentný úver je viazaný na bežný účet. Slúži na krátkodobé preklenutie nesúladu medzi príjmami
a výdavkami majiteľa účtu. Banka poskytne majiteľovi k bežnému účtu povolenie tzv. debetného limitu,
t.j. čerpanie do mínusu. Každým vkladom prevyšujúcim debetný zostatok sa žalovaný dostal do plusu
a ďalším čerpaním prevyšujúcim jeho vklady do mínusu (debetu). Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva,
že žalovaný na kontokorentnom úvere naposledy uhradil 50,-Eur dňa 15.2.2012. Predposledná platba
v sume 30,-Eur je zo dňa 16.1.2012 a predchádzajúca v sume 402,78 Eur zo dňa 14.10.2010.
Posledný výber v sume 80,- Eur je zo dňa 15.10.2010. Od tohto dátumu nebol úver zo strany žalovaného
čerpaný a rovnako z jeho strany nedošlo k žiadnej úhrade do odstúpenia žalobcu od Zmluvy listom
z 16.8.2011 v súlade s článkom 7.6.1 písm.a/,b/,d/,l/,m/ VOP, podľa ktorého ak dôjde k porušeniu
akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, alebo ak je klient v
omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo ak je klient
v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní, ak klient prekročil
výšku dohodnutého úverového rámca, ak klient nesplnil alebo porušil povinnosti dohodnuté vo VOP v
Zmluve o úvere, ak sa klient stane insolventný, banka je oprávnená a)vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo
zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o
úvere alebo od nej odstúpiť, c)započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta
voči banke, d)zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby podľa vlastného uváženia.
Účinky odstúpenia v zmysle VOP nastali tretím dňom po jej odoslaní, a to aj v prípade, ak sa adresát
o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Žalobca mal pri uzatváraní
a plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože aj v tomto prípade konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti (§52 ods.3 Občianskeho zákonníka) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ
- fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti (§52 ods.4 OZ). Súd preto aj právny vzťah založený na Zmluve o kontokorentnom
úvere aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Ustanovenie §
1 ods.3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch síce vylučuje aplikáciu tohto zákona na
predmetný právny vzťah, avšak právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy. Aj keď ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že
právne vzťahy z absolútnych obchodov (zo zmluvy o bežnom účte aj zo zmluvy o úvere) sa spravujú
Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, prostredníctvom ustanovenia § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú
predstavujú vzťahy medzi podnikateľom ako dodávateľom a spotrebiteľom. Spotrebiteľskou zmluvou
je pritom akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje znakmi uvedenými v § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka a v Smernici 93/13/EHS bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym
zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Vzhľadom na spotrebiteľský
charakter zmluvy a súčasnú súdnu prax aj v tomto prípade súd skúmal predovšetkým otázku premlčania.

Na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd dospel záveru,
že nárok žalobcu vyplývajúci z tohto úverového vzťahu je dôvodný. Žalobca svoj záväzok poskytnúť
žalovanému zmluvne dohodnutý úver splnil, žalovaný však svoj záväzok riadne a včas splácať
poskytnutý úver nesplnil a dostal sa do omeškania. Preto žalobca dôvodne pristúpil k zosplatneniu úveru
a žiadal žalovaného o jeho úhradu. Žalovaný svoj dlh po odstúpení od zmluvy zo dňa 16.8.2011 a ani
napriek opakovaným výzvam žalobcu zo dňa 24.11.2011, 29.12.2011, 27.3.2012 a 13.4.2012 neuhradil.
Celková úhrada žalovaného v sume 12.025,50 Eur bola žalobcom započítaná vo výške 11.944,99 Eur
na istinu úveru, v sume 30,31 Eur na poplatky od 15.10.2010 do 23.8.2011 a na úroky od 4.10.2008 do
30.9.2010. Ku dňu 18.12.2012 dosiahla výška splatného dlhu 1.044,20 Eur a pozostáva z nedoplatku na
istine v sume 891,37 Eur (celkové výbery 12.484,93 Eur, úroky 304,43 Eur, poplatky za kartové operácie
a za vedenie účtu 47,-Eur, spolu 12.836,36 Eur - úhrady žalovaného 11.944,99 Eur = 891,37 Eur). Výšku
dlžnej sumy súd mal preukázané výpisom z účtu žalovaného, ktorý výpis žalobca nerozporoval. Síce
tvrdil, že túto pohľadávku dňom dovŕšenia veku 65 rokov v celom rozsahu uspokojil odpísaním sumy
cca. 3.000,-Sk z jeho účtu žalobcom, avšak jeho tvrdenie súd považoval za účelové, ničím nepodložené,
nakoľko na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz (výpis

z účtu za mesiac október 2010, i keď zadováženiu takéhoto dôkazu mu nič nebránilo a súd mu za
týmto účelom poskytol dostatočnú lehotu). Riadnym nesplácaním úveru žalovaný aj v tomto prípade
sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto žalobca dôvodne si nároku na úroky z
omeškania v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods.1 Vládneho
nariadenia čl. 87/95 Z.z.. S poukazom na vyššie opísaný skutkový stav, súd nárok žalobcu uplatnený
z kontokorentného úveru považoval za dôvodný a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku. Pohľadávka žalobcu v tomto prípade nie je ani čiastočne premlčaná, nakoľko trojročná
premlčacia doba plynula od 23.8.2011 do 23.8.2014 a žaloba na začatie konania bola súdu doručená
9.4.2013, teda ešte pred uplynutím premlčacej doby.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu , že
konečná výška trov konania bude súdu známa až po vyhlásení rozsudku a bude závisieť od toho, či sa
právny zástupca žalobcu zúčastní vyhlásenia rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre
písomne vo dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na exekúciu podľa
osobitného zákona.