Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Lučenec

Judgement was issued by JUDr. Magdaléna Balážová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/137/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614208667
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614208667.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v právnej veci žalobcu TELERVIS

PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty č.7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Vratislavom
Šteffekom, advokátom, Nám. Martina Benku 6, Bratislava proti žalovanej E. L., S.O. XX.XX.XXXX, N. M.
Č. XX, štátnej občianke SR, za účasti vedľajšieho účastníka Občianske združenie Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, zastúpeného JUDr. Bohdanom
Jakubisom, advokátom, Dobrovičova 13, Bratislava o zaplatenie sumy 679,95 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 413,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75% ročne zo sumy 413,95 Eur od 01.09.2012 do zaplatenia, náhradu trov konania - súdny

poplatok 12,40 Eur na účet vedený v ZUNO BANK AG, pobočka zahraničnej banky, číslo účtu: E.: V. XX
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, M.: R. a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 100,48 Eur JUDr.
Vratislavovi Šteffekovi, advokátovi, na účet vedený v ZUNO BANK AG, pobočka zahraničnej banky,
číslo účtu: E.: V. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, M.: R. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a mi e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca doručil súdu dňa 09.06.2014 žalobu, ktorou žiadal od žalovanej zaplatiť sumu 679,95 Eur, úrok
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 679,95 Eur od 01.09.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu

vo výške 115,50 Eur (mesačne v sume 23,10 Eur x 5 mesiacov omeškania od 9/2012 do 1/2013) a
náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o spotrebiteľskom úvere číslo 420120286 uzavretou dňa 20.01.2012
(ďalej „Zmluva“) poskytol žalovanej úver v sume 700 Eur za odplatu vo výške 266 Eur. Žalovaná
sa zaviazala celkovú sumu vo výške 966 Eur uhradiť v 13 mesačných splátkach tak, že v prvých 3
mesačných splátkach vo výške 3,50 Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 95,55

Eur. Prvá splátka bola splatná 10.deň po uzavretí Zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola
splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa
nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdila žalovaná podpisom Zmluvy.
Žalovaná do 09.06.2014 zaplatila 286,05 Eur, pričom posledná suma vo výške 140 Eur bola zaplatená
dňa 08.03.2013. Žalovaná neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára. V predžalobnej
upomienke zo dňa 10.07.2012 ju žalobca upozornil na dlh v sume 151,10 Eur, vyzval ju, aby ho zaplatila

v lehote 5 dní od doručenia predžalobnej upomienky, a súčasne jej oznámil, že pokiaľ dlh nezaplatí, po
uplynutí 15 dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) stratí výhodu splátok.Po zosplatnení záväzku bola žalovanou uhradená suma 140 Eur, ku dňu podania žalobného návrhu
dlhovala žalovaná 679,95 Eur (rozdiel medzi poskytnutým úverom s odplatou, t.j. 966 Eur a zaplatenou
sumou 286,05 Eur).

Žalobca žiadal priznať aj zmluvnú pokutu v sume 3,30 % z istiny úveru, a to za každý začatý kalendárny
mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej sumy, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu,
keď sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Keďže istina úveru je 700 Eur,
tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta činí 23,10 Eur (t.j. 3,30 % z 700 Eur) za 5 mesiacov.

Súd vo veci vydal Platobný rozkaz č.k. 7Ro/194/2014-15 dňa 01.07.2014 ktorým žalobe žalobcu
vyhovel. Proti platobnému rozkazu podala dňa 24.07.2014 žalovaná odpor z dôvodov, že plnenie ktoré
od nej žalobca žiada má základ v neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve
uzavretej ako tzv. typovej zmluve, a domáhala sa ochrany ako spotrebiteľka. V konaní tvrdila, že
žalobcovi zaplatila okrem sumy 286,05 Eur sumu 140 Eur a 286,55 Eur, čo preukazovala splátkovým
kalendárom a potvrdením o prevzatí hotovosti. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovanou podaný odpor

nemá zákonné náležitosti, je nepodpísaný, žiadal, aby ho súd odmietol.

Súd zistil, že odpor podaný žalovanou zo dňa 23.07.2014, doručený súdu dňa 24.07.2014 v znení
ako sa nachádza na č.l. 16 a 17 spisu je žalovanou podpísaný, žalovaná v ňom namietala istinu, výšku
príslušenstva, zmluvnú pokutu a preto spĺňal zákonné náležitosti odporu. Podaním odporu došlo k

zrušeniu platobného rozkazu a súd nariadil pojednávanie.

Dňa 22.09.2014 doručilo Občianske združenie všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962
súdu oznámenie o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.

Súd toto oznámenie doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 06.10.2014 a žalovanej dňa 09.10.2014.
Súd doručil právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka návrh so všetkými prílohami a písomnými
vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu a žalovanej dňa 22.10.2014 (č.l. 31 spisu), dňa 20.01.2015
(č.l. 38 spisu), dňa 13.02.2015 (č.l. 52 spisu), kedy prevzal aj predvolanie na pojednávanie.
Pojednávania dňa 18.02.2015 sa nezúčastnil, súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu

vedľajšieho účastníka podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), podľa
ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v
neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby s návrhom na vydanie platobného rozkazu, Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 420120286, predžalobnej upomienky, poštového podacieho hárku, oznámenia
o zosplatnení záväzku z 21.11.2012, odporu žalovanej, písomných vyjadrení žalobcu, prečítaním
zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, potvrdení o zaplatení sumy 140 Eur žalovanou, prečítaním
splátkového kalendára, výsluchom právneho zástupcu žalobcu a žalovanej a po vyhodnotení všetkých

dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132
O.s.p. mal súd preukázané:

V konaní neboli žiadne pochybnosti o tom, že predmetná Zmluva č. 420120286 bola uzavretá medzi

podnikateľom a spotrebiteľkou a že má tiež podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická
tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na
formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu,
teda zjavne v „kľude a bez časového stresu“ podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah
nevznikne. Vzhľadom na uvedené neboli ani žiadne pochybnosti o tom, že za takéhoto stavu je

spotrebiteľ - žalovaná z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného
vzťahu (prov. čl. 25 rozsudku Súdneho dvora EÚ Mostaza Claro).

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ
vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny

dvor vo fundamentálnom rozsudku Océano Gruppo Editorial SA C-240/98 až C-244/98 konštatuje, že je
nezanedbateľné nebezpečenstvo že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky
a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať
na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.Spor medzi účastníkmi konania vznikol zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 20.01.2012 na
základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 700 Eur za odplatu vo výške 266 Eur a celkovú

dlžnú čiastku vo výške 966 Eur sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 13 mesačných splátkach tak, že v
prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,50 Eur a vo zvyšných 10 mesačných splátkach vo výške 95,55
Eur. Prvá splátka bola splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola
splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa

nedohodnú zmluvné strany inak.

Z textu Zmluvy vyplýva, že úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny, pri úvere
poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Za
poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov
a vo výške 5 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov (ďalej úrok a odmena spoločne označované

ako „odplata“).

V Zmluve je tiež uvedená priemerná hodnota RMPN vo výške 45,66 %.

Na druhej strane Zmluvy sú obchodné podmienky ktoré obsahujú 12 bodov a sú podpísané len

žalovanou. Podľa bodu 1 obchodných podmienok RPMN pri splatnosti úveru na 7 mesiacov činí 66,19
% a pri splatnosti 13 mesiacov 67,70 %.
V bode 2 obchodných podmienok sa konečnou splatnosťou úveru v zmysle Zmluvy rozumelo uhradenie
poslednejsplátkyveriteľovi,pričomdobaúverubolaoduzatvoreniaZmluvydokonečnejsplatnostiúveru.
V bode 3 obchodných podmienok sa ďalej uvádza, že zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní

svoj záväzok podľa čl. II Zmluvy je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie zmluvnej pokuty
za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny pri
úvere poskytnutom na 7 mesiacov a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej
dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta bola splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou
ktorejkoľvek splátky.

Predmetom žaloby bolo zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 23,10 Eur za 5 mesiacov omeškania od
septembra 2012 do januára 2013, spolu v sume 115,50 Eur.

Listom zo dňa 21.11.2012 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie jej záväzku v súlade so zmluvnými

podmienkami ku dňu 31.08.2012. Z pripojeného poštového podacieho hárku vyplýva, že list bol
žalovanej doručovaný poštou.

V zmysle bodu 1 obchodných podmienok má veriteľ právo žiadať vrátenie dlžnej sumy spolu s úrokom
po uplynutí 3 mesiacov omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške.

Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu a v priebehu celého konania tvrdila, že žalobcovi zaplatila
sumu 2863,55 Eur, 286,05 Eur a 140 Eur, čo preukazovala splátkovým kalendárom (č.l. 37 spisu) a
potvrdením zo dňa 08.03.2013. Na podporu svojich tvrdení doručila aj Zmluvu o poskytovaní domáceho
servisu o ktorej tvrdila, že by ju nikdy neuzavrela, keby ju obchodná zástupkyňa žalobcu neuviedla do

omylu. V konaní nenavrhla vykonať žiadne dôkazy.

Žalobca v konaní tvrdil, že zmluva o poskytovaní domáceho servisu je samostatnou zmluvou, jej
uzavretienikdynebolopodmienkouuzavretiaZmluvy,pričomzmluvnávoľnosťžalovanejvtom,čizmluvu
o poskytovaní domáceho servisu uzavrie alebo nie, nebola ničím obmedzená.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania súd posudzoval podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu 20.01.2012.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania;
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci

svojej podnikateľskej činnosti,

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 1. Medzi nimi
pod písm. d) je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru,
pod písm. g) celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ročná percentuálna miera nákladov
znázornená pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na

výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
pod písm. h) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod písm. d), túto nie je možné nahradiť výpočtom
podľa počtu splátok. Počet splátok (okrem iných náležitostí) je totiž ďalšou obligatórnou náležitosťou
zmluvy, ktorá je uvedená pod písm. h). Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru

nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by a uspokojil s náležitosťou pod
písm. h), kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a iný
výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, neprichádza do úvahy.
Nepochybne tento údaj v predmetnej zmluve chýba. V zmluve však chýba aj ďalšia obligatórna
náležitosť, ktorá je uvedená pod písm. h) vyššie citovaného zákonného ustanovenia v zmysle ktorého

v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená
len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Je potrebné zdôrazniť, že
zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
záväzkovoprávneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o nutnosti rozlíšenia

spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/401/2012 zo dňa
06.08.2013.

V zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť uvedené aj RPMN (písm. g/). Obchodné podmienky nie sú
zákonnou súčasťou zmluvy tak, ako to napríklad zákon výslovne ustanovuje pri všeobecných poistných

podmienkach v § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“). Nestačí preto, ak povinný údaj
zmluvy je uvedený len v obchodných podmienkach. RPMN prestavuje jeden z najdôležitejších údajov
pre spotrebiteľa, pretože odzrkadľuje všetky náklady spotrebiteľa a teda je pre neho rozhodujúci pre
posúdenie, či zmluvu uzavrie a to v porovnaní aj s priemernou hodnotou RPMN iných úverov. Pokiaľ teda
žalobca neuviedol priamo do zmluvy RPMN ale len do obchodných podmienok, svedčí to o jeho nekalej

obchodnej praktike a nepoctivom správaní vo vzťahu k spotrebiteľovi. Pre súd je nepochopiteľné, ak
žalobcadokázaldozmluvyuviesť priemernúhodnotuRPMNanieRPMNtohto konkrétnehoúveru.Táto
skutočnosť vedie potom k záveru o tom, že snahou žalobcu bolo odpútať pozornosť od tej skutočnosti,
že RPMN konkrétneho úveru je vyššie ako je priemerná hodnota iných úverov.

Podľa § 7 ods. 1 a 2 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a
klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných
praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

Podľa § 8 ods. 3 citovaného zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie
podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil
rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ
urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Odbornou starostlivosťou v zmysle § 2 písm. u) citovaného zákona sa rozumie úroveň osobitnej

schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu
k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Podľa § 4 ods. 8 citovaného zákona predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v

rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Súd už na pojednávaní dňa 18.02.2015 skonštatoval,

že Zmluvu zo dňa 20.01.2012 a zmluvu o poskytovaní domáceho servisu považuje za dve samostatné
zmluvy (každá z nich bola uzavretá na základe žiadosti žalovanej a netvoria jeden celok). Tvrdenia
žalovanej o uvedení do omylu pri uzavretí zmluvy o poskytovaní domáceho servisu súd považoval za
účelové a ničím nepreukázané. Už z názvu zmlúv mohla žalovaná nepochybne zistiť, ako zmluvy so
žalobcom uzatvára, jej zmluvná voľnosť nebola ničím obmedzená a bolo len na jej rozhodnutí, či si

objedná u žalobcu aj službu „poskytovanie domáceho servisu“ alebo nie. Keďže si službu objednala, za
jej poskytnutie zaplatila sumu 286,65 Eur ktorú súd nemohol započítať medzi splátky o splatení úveru
podľa Zmluvy zo dňa 20.01.2012.

Už vyššie súd konštatoval, že v predmetnej Zmluve chýbajú niektoré obligatórne náležitosti, čo

spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v tom, že spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Znamená to, že keď žalobca poskytol žalovanej úver v
sume 700 Eur, žalovaná mu doteraz zaplatila sumu 286,05 Eur a zostala dlhovať sumu 413,95 Eur (čo
nepochybne vyplýva z vyjadrenia žalobcu zo dňa 08.01.2014 na č.l. 48 spisu v ktorom je preukázané,
že žalovanej bola započítaná aj splátka v sume 140 Eur. V tejto časti súd považoval žalobu žalobcu

za dôvodnú.

Súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca v Zmluve uvádza okrem úroku aj akúsi
odmenu vo výške 18 % z istiny a neuvádza za čo táto odmena patrí. Zmluva v tejto časti je preto neurčitá,
z tohto dôvodu absolútne neplatná s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“).

Navyše opäť takýto postup možno vyhodnotiť ako nepoctivé správanie a nekalú obchodnú praktiku,
ktorou sa žalobca snažil vyvolať dojem nízkeho zmluvného úroku. „Odmena“ ako zisk veriteľa, pokiaľ
nesúvisí s nijakým iným konkrétnym plnením vo vzťahu k dlžníkovi okrem poskytnutia úveru predstavuje
vo svojej podstate úrok. V danom prípade, ak by sme vychádzali zo záveru, že odmena je len úrok za to,
že bol poskytnutý úver, znamená to, že mala byť zahrnutá do úroku a v takomto prípade dohodnutý úrok

by predstavoval 38 % istiny za dohodnutú dobu 13 mesiacov, čo ročne činí 35,7 %. V tejto súvislosti
súd zisťoval priemerné úrokové sadzby na internetovej stránke NBS pri spotrebiteľských úveroch v
januári 2012 s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov a zistil priemernú úrokovú sadzbu 12,11 % p.a. Súdy
sa už vo viacerých svojich rozhodnutiach zaoberali platnosťou dohody o úrokoch v úverovej zmluve
s ohľadom na úpravu uvedenú v § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorej výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012 uviedol: „neprimeranou a preto
odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe
dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným

bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“ Najvyšší súd ďalej poukázal na to, že dlžník uzatvára
zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytol veriteľovi
neprimerané, až úžernícke úroky.

Podľa názoru súdu, pokiaľ dohodnutý úrok prestavuje navýšenie viac ako 100 % oproti priemeru bánk,
ide o úrok neplatný pre rozpor so zásadou dobrých mravov. V tejto súvislosti možno poukázať aj na
rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/151/2013 zo dňa 25.09.2013 a 16Co/71/2011 zo dňa
08.12.2011. Aj z uvedených dôvodov preto súd vyhodnotil časť - dohodu o odplate úverovej zmluvy za
neplatnú s poukazom na § 39 a § 41 OZ.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 4 písm. k) OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

Podľa § 53 ods. 5 a 6 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,

spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 115,50 Eur súd považoval za
neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že pre spotrebiteľskú zmluvu ktorú žalovaná uzavrela je

charakteristické, že vstúpila do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré
si vopred určil dodávateľ, t.j. žalobca, pričom spotrebiteľka - žalovaná spravidla nemala možnosť
tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. „formulárové zmluvy“). Občiansky zákonník
podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a
výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 OZ). Vychádza
sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ
vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom
k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiskaskúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode. Dojednanie
o zmluvnej pokute vyvolalo nerovnováhu zmluvných strán, žalovaná toto dojednanie nevedela ničím
ovplyvniť a vyrokovať tak rovnocenné podmienky a preto súd žalobu žalobcu sčasti zaplatenia zmluvnej

pokuty zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 odsek 2 O.s.p. podľa ktorého, ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.
Úspešnosť žalobcu pri priznaní sumy 413,95 Eur zo sumy 679,95 Eur predstavuje 60,88 %. Úspešnosť

žalovanej predstavuje 39,12 %. Pomer úspechu žalobcu je potom 21,76% (60,88-39,12).
Trovy konania na strane žalobcu by predstavovali sumu 57 Eur za zaplatený súdny poplatok, avšak
náhrada týchto trov vo výške 21,76 % predstavuje 12,40 Eur.
Trovy právneho zastúpenia žalobcu by predstavovali sumu 461,75 Eur a to za tri úkony právnej služby
po 51,45 Eur a to prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd a účasť na pojednávaní
spolu 154,35 Eur, 2x režijný paušál po 8,04 Eur, 1 x 8,39 Eur, náhradu cestovných výdavkov za cestu

Bratislava - Lučenec a späť vo výške 129,15 Eur (6,73l/1km x 1,119 Eur/1l/100 + 500 km x 0,183) a
náhradu za stratu času za 11 polhodín x 13,98 Eur, spolu 153,78 Eur + 20 % DPH vyúčtované s odkazom
na ustanovenie § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 Vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších právnych predpisov, a z tejto sumy 21,76% predstavuje trovy právneho zastúpenia vo výške

100,48 Eur. Súd uložil neúspešnej žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania právnemu
zástupcovi žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p., pričom tieto trovy považoval za potrebné na účelné
uplatňovanie práva.
Vedľajší účastník si trovy konania neuplatnil, jeho úspech v konaní sa odvíjal od úspechu žalovanej.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením
súd určil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu, príslušenstvo a náhradu trov konania v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného
poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.