Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213216601
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213216601.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: C..

F. T., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, T. proti odporcom: 1/ K. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G. U. XXXX/
XXA, L., 2/ J. H., nar. X.XX.XXXX, bytom G. U. XXXX/XX, L., o zaplatenie 10.300,- € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh voči odporkyni v rade 1/ z a m i e t a .

Odporkyni v rade 1/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Odporca v rade 2/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 5.000,- € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.000,- € od 1.9.2011 do zaplatenia, to všetko do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh voči odporcovi v rade 2/ z a m i e t a.

Navrhovateľovi a odporcovi v rade 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania v zmysle pripustenej zmeny petitu (uznesenie Okresného

súdu Komárno č.k. 14C/68/2014-21 zo dňa 6.2.2014) domáhal uloženia povinnosti odporcom v rade
1/ a 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške 10.300,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne z tejto sumy od 1.9.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým,
že s odporcami v rade 1/ a 2/ uzavrel dňa 27.8.2010 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej im poskytol
bezúročnú pôžičku vo výške 5.000,- €. Odporcovia dlžnú sumu v dohodnutej dobe neuhradili, v súvislosti
s čím mu vznikli náklady na úhradu pôžičky od banky (ktorú si zobral za účelom požičania finančných
prostriedkov odporcom v rade 1/ a 2/) celkove vo výške 5.300,- €. Keďže odporcovia mu dlžnú sumu

celkove vo výške 10.300,- € neuhradili, nárok si uplatnil súdnou cestou. Zároveň si uplatnil na zaplatenie
úrok z omeškania z dlžnej sumy ako i náhradu trov konania.

Odporcovia v rade 1/ a 2/ s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcov v rade 1/ a 2/, výpisu z
katastra nehnuteľností, návrhu na vydanie predbežného opatrenia, čestného prehlásenia, uznania dlhu,

upovedomenia o začatí exekúcie, žiadosti o udelenie súhlasu na predaj nehnuteľnosti a návrh na
zriadenie exekučného záložného práva, zmluvy o poskytnutí splátkového úveru, zmluvy o pôžičke,
uznesenia č.k. 14C/68/2014-21 zo dňa 6.2.2014, vyjadrenia odporcu v rade 2/, vyjadrenia odporkynev rade 1/, poslednej výzvy zo dňa 24.11.2010 a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním a na
základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ v priebehu konania na pojednávaní dňa 6.4.2016 uviedol, že svoj nárok odvodzuje zo
zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel s odporcami v rade 1/ a 2/ dňa 27.8.2010. Na základe tejto zmluvy
poskytol odporcom v rade 1/ a 2/ bezúročnú pôžičku vo výške 5.000,- €. Na poskytnutie tejto pôžičky
si zobral úver. Keďže odporcovia v rade 1/ a 2/ mu pôžičku riadne a včas nevrátili, vznikli mu náklady
v súvislosti s tým, že musel splatiť úver. Celkove si preto od odporcov uplatňuje na zaplatenie sumu

10.300,- €. Doplnil, že o prevzatí finančnej hotovosti vo výške 5.000,- € odporcami v rade 1/ a 2/ žiaden
listinný doklad neexistuje. Uviedol, že pokiaľ by odporcovia v rade 1/ a 2/ uhradili pôžičku riadne a
včas, neuplatňoval by si od nich žiadny iný nárok. Podľa jeho vyjadrenia, toto jeho tvrdenie vyplýva z
posledného odseku prvej strany zmluvy o pôžičke. Tiež uviedol, že odporcovia v rade 1/ a 2/ mu z dlžnej
sumy nič neuhradili, preto si okrem nároku na zaplatenie dlžnej sumy uplatňuje i nárok na zaplatenie
úroku z omeškania z dlžnej sumy od 1.9.2011 do zaplatenia, ku ktorému dňu už odporcovia boli v

omeškaní s úhradou dlžnej sumy a k tomuto dňu s ním prestali akokoľvek komunikovať. Konštatoval,
že v minulosti odporcom v rade 1/ a 2/ poskytol viaceré pôžičky, pričom poskytnutie pôžičiek sa
malo postupom času pretaviť do dlhodobého a perfektného vzťahu, zrejme podnikateľského, keď účel
podnikania mal byť stanovený až po tom, ako odporcom v rade 1/ a 2/ celkove poskytne finančné
prostriedky vo výške cca. 10.000,- €. K spoločnému podnikaniu však medzi nimi nedošlo. Tvrdenia

odporcov v rade 1/ a 2/ vyslovené v priebehu konania považoval za účelové, keď uznal, že v minulosti
medzi nimi padli aj tvrdé slová.

Odporkyňavrade1/vpriebehukonaniauplatnenýnároknavrhovateľapoprela.Uviedla,žesuma5.000,-
€ titulom pôžičky, z ktorej vyvodzuje svoj nárok navrhovateľ, nebola poskytnutá jej, ale odporcovi v rade

2/. O poskytnutí finančnej hotovosti vo výške 5.000,- € navrhovateľ nevystavil žiaden doklad, keď pri
odovzdaní finančnej hotovosti odporcovi v rade 2/ uviedol, že ide o kamarátske gesto. Tiež uviedla, že
odporca v rade 2/ navrhovateľovi sumu poskytnutej pôžičky vo výške 5.000,- € vrátil, a to asi 5 až 6
mesiacov od uzavretia zmluvy. Bolo to približne v mesiaci december 2010, o čom tiež nevydal žiaden
doklad, resp. potvrdenie. Konštatovala, že bola osobne prítomná pri prevzatí pôžičky vo výške 5.000,-

€ odporcom v rade 2/ i pri vrátení tejto pôžičky v plnej výške navrhovateľovi. Doplnila, že neskôr začal
navrhovateľ od odporcu v rade 2/ požadovať zaplatenie 100 % úroku, s čím odporca v rade 2/ nesúhlasil.
Celkove navrhovateľ poskytol odporcovi v rade 2/ dve pôžičky a to jedenkrát sumu 3.000,- € a jedenkrát
sumu 5.000,- €.

Odporca v rade 2/ v priebehu konania na pojednávaní dňa 6.4.2016 potvrdil, že mu navrhovateľ
poskytol pôžičku vo výške 5.000,- €. Finančnú hotovosť prevzal od navrhovateľa pri uzavretí zmluvy.
Peniaze si podľa jeho vedomostí navrhovateľ nepožičal z banky, ale od kamarátov, čo mu povedal sám
navrhovateľ. O prevzatí finančnej hotovosti nebol vystavený žiaden doklad. Navrhovateľa do momentu
uzavretia zmluvy o pôžičke ani nepoznal, tohto spoznal cez odporkyňu v rade 1/, ktorá bola v minulosti

jeho spolupracovníčka. Finančná hotovosť vo výške 5.000,- € mu bola odovzdaná navrhovateľom v
prítomnosti odporkyne v rade 1/. Uviedol, že pôžičku navrhovateľovi vrátil približne pred dvomi rokmi.
Pri vrátení sumy pôžičky nikto iný okrem neho a navrhovateľa prítomný nebol. Pôžičku navrhovateľovi
vrátil v L. pri tržnici. Dohodol si s navrhovateľom stretnutie, na ktoré sa dostavil a navrhovateľovi
odovzdal peniaze. Bolo to niekedy v letných mesiacoch v doobedňajších hodinách. Opakovane potvrdil,

ženavrhovateľmupôžičkuposkytolpredpribližnepiatimialebošiestimirokmiaonmujuvrátilpreddvomi
rokmi. Sumu pôžičky vyplatil v hotovosti, na úhradu tejto pôžičky si zobral pôžičku od Prvej stavebnej
sporiteľne, a.s. vo výške 10.000,- €. O úhrade pôžičky mu navrhovateľ žiaden doklad nevystavil.
Konštatoval, že svoje tvrdenie o vrátení pôžičky navrhovateľovi preukázať nevie, keď pri tejto udalosti
nebola prítomná žiadna tretia osoba. Tiež uviedol, že navrhovateľ ho v minulosti opakovane telefonicky

vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy, pričom sa mu aj vyhrážal slovami, že ho zabije a že na neho
niekoho pošle. K tomuto skutku navrhovateľa trestné oznámenie nepodával. To, že sa mu navrhovateľ
vyhrážal, vie potvrdiť jeho družka. Navrhovateľ sa mu vyhrážal telefonicky, posielal mu sms správy, ktoré
jeho družka čítala. Doplnil, že sms správy mu boli posielané na mobilný telefón, ktorý je v súčasnosti
nefunkčný.

Z navrhovateľom predložených listín a to výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. L., návrhu na vydanie
predbežného opatrenia zo dňa 3.7.2013, čestného prehlásenia - súhlasu zo dňa 22.6.2010, uznania
dlhu zo dňa 28.12.2010, upovedomenia o začatí exekúcie vo veci EX 3884/2012, žiadosti o udeleniesúhlasu na predaj nehnuteľností a návrhu na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti
zo dňa 20.2.2013 súd zistil, že tieto navrhovateľom predložené listiny sa týkajú iných súdnych konaní,
resp. iných vzťahov účastníkov konania a nemajú žiaden vzťah k predmetu tohto konania, preto sa súd

ich obsahom v tomto rozhodnutí bližšie nezaoberal.

Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o poskytnutí splátkového úveru č. 4010098032 zo dňa 27.8.2010,
túto uzatvoril navrhovateľ so spoločnosťou Tatra banka, a.s.. Na základe tejto zmluvy bol navrhovateľovi
ako dlžníkovi poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 7.500,- €. Úver sa zaviazal splácať

pravidelnými mesačnými splátkami po 625,- € mesačne v období od 3.9.2010 do 3.8.2011.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 27.8.2010 vyplynulo, že túto uzavrel dňa 27.8.2010 navrhovateľ ako veriteľ
s odporcami v rade 1/ a 2/ ako dlžníkmi. Podľa zmluvy o pôžičke veriteľ požičal dlžníkovi sumu 5.000,-
€ na obdobie 7 mesiacov do 31.3.2011 s tým, že pôžička mala byť vrátená v 6 splátkach po 750,- € a
poslednej (7 splátke) vo výške 500,- €. Jednotlivé splátky boli splatné k poslednému kalendárnemu dňu

mesiacov september 2010 až marec 2011. V zmluve bolo tiež uvedené, že dlžník sa zaviazal zaplatiť
10.000,- € vrátane úrokov.

Ako vyplynulo z podania navrhovateľa zo dňa 24.11.2010 označeného ako posledná výzva, týmto
podaním adresovaným odporkyni v rade 1/ navrhovateľ vyzval odporkyňu v rade 1/ na uhradenie dlžnej

sumy, keď vo svojom podaní spomenul i pôžičku, ktorá mala byť poskytnutá odporcom v rade 1/ a 2/
dňa 27.8.2010 vo výške 5.000,- € za úrok vo výške 750,- € mesačne.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Z citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa vyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého

druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou

označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti

významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv.
presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma

vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
Navrhovateľ sa v tomto konaní podaným návrhom domáha uloženia povinnosti odporcom v rade 1/ a

2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 10.300,- € s príslušenstvom - úrokom z omeškania titulom
zmluvy o pôžičke a nákladov na splatenie úveru poskytnutého mu za účelom poskytnutia finančných
prostriedkov titulom pôžičky odporcom v rade 1/ a 2/.
V danom prípade súd pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi
konania dňa 28.7.2010 považoval za rozhodujúce zistenie, či došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky

odporcom v rade 1/ a 2/. Uvedený záver súdu vychádza z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke nedochádza len na základe dohody zmluvných
strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Vykonaným dokazovaním, z výpovedí
odporcov v rade 1/ a 2/ mal súd jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázané, že pôžička
bola poskytnutá len odporcovi v rade 2/ vo výške 5.000,- €, pričom táto suma mu bola poskytnutá

navrhovateľom pri podpise zmluvy o pôžičke za prítomnosti odporkyne v rade 1/ dňa 27.8.2010. Tento
záversúduvychádzajúciztvrdeniaobochodporcovnavrhovateľvpriebehukonanianeprelomil,keďsám
tvrdil, že si presne nepamätá, komu konkrétne finančnú hotovosť vo výške 5.000,- € odovzdal, pričom
o odovzdaní/prevzatí finančnej hotovosti titulom pôžičky zo dňa 27.8.2010 nebol vyhotovený žiaden
listinný doklad potvrdzujúci túto skutočnosť. Pokiaľ teda navrhovateľ tvrdil, že s odporkyňou v rade 1/

platne uzavrel zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 5.000,- €, toto svoje
tvrdenie v konaní nepreukázal, keď v tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno a neprodukoval žiaden
dôkaz preukazujúci, že dňa 27.8.2010 odporkyni v rade 1/ titulom pôžičky skutočne odovzdal finančnú
hotovosť vo výške 5.000,- €. Preto súd rozhodol tak, že návrh voči odporkyni v rade 1/ ako nedôvodný
v celom rozsahu zamietol, keď navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že

medzi ním a odporkyňou v rade 1/ došlo dňa 27.8.2010 k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, z titulu
ktorej odvodil svoj nárok na vrátenie sumy pôžičky i nákladov, ktoré mal mať v súvislosti so zaplatením
úveru, ktorý mu mal byť poskytnutý za účelom poskytnutia pôžičky odporkyni v rade 1/.

Pokiaľ ide o nárok uplatnený voči odporcovi v rade 2/, súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru,

že tento je z časti dôvodný. Tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd mal vykonaným dokazovaním zo
zhodného tvrdenia účastníkov konania preukázané, že dňa 27.8.2010 došlo zo strany navrhovateľa k
poskytnutiu pôžičky vo výške 5.000,- € odporcovi v rade 2/. Uzavretie zmluvy o pôžičke dňa 27.8.2010,
na základe ktorej boli reálne poskytnuté finančné prostriedky vo výške 5.000,- €, odporca v rade 2/
nepopieral, pričom skutočné odovzdanie tejto hotovosti zo strany navrhovateľa odporcovi v rade 2/

potvrdila aj odporkyňa v rade 1/, ktorá bola osobne prítomná pri tejto udalosti. Preto súd konštatuje, že
medzi navrhovateľom a odporcom v rade 2/ došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe
ktorej bola odporcovi v rade 2/ poskytnutá pôžička vo výške 5.000,- €. Odporca v rade 2/ v priebehu
konania tvrdil, že navrhovateľovi túto pôžičku v plnej výške vrátil približne pred dvomi rokmi (v roku2014), keď špecifikoval, že to bolo v doobedňajších hodinách v niektorom z letných mesiacov roka pri
osobnom stretnutí s navrhovateľom pri tržnici v meste Komárno bez prítomnosti inej osoby. Toto svoje
tvrdenie však odporca v rade 2/ ničím nepreukázal, keď v priebehu konania neprodukoval žiaden dôkaz

o vrátení dlžnej sumy navrhovateľovi, hoci ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno. Navrhovateľ
tvrdenie odporcu v rade 2/ o vrátení dlžnej sumy popieral. Odporkyňa v rade 1/ v rámci svojej výpovede
síce uvádzala, že bola osobne prítomná pritom ako odporca v rade 2/ vrátil pôžičku vo výške 5.000,-
€ navrhovateľovi, pričom k tejto udalosti malo dôjsť v období piatich až šiestich mesiacov od uzavretia
zmluvy o pôžičke (približne v decembri 2010), pravdivosť tohto jej tvrdenia však bola vyvrátená nielen

výpoveďou navrhovateľa ale i samotného odporcu v rade 2/, keď ich výpovede ohľadne vrátenia dlžnej
sumy sa rozchádzali v čase vrátenia dlžnej sumy (odporcovia v rade 1/ a 2/ uvádzali odlišný rok, dokonca
i ročné obdobie, v ktorom malo dôjsť k vráteniu dlžnej sumy) ako i v tom, kto bol svedkom tejto udalosti,
keď odporca v rade 2/ tvrdil, že pri vrátení pôžičky bol prítomný len on a navrhovateľ. Keďže teda
odporca v rade 2/ v priebehu konania nepreukázal, že sumu poskytnutej pôžičky vo výške 5.000,- €
navrhovateľovi uhradil, teda, že pohľadávka navrhovateľa zanikla splnením, prípadne iným spôsobom,

súd rozhodol tak, že návrhu v časti o zaplatenie sumy 5.000,- € titulom neuhradenej sumy pôžičky
vyhovel, pretože v tejto časti považoval uplatnený nárok navrhovateľa za preukázaný. Nakoľko v zmysle
zmluvy o pôžičke zo dňa 27.8.2010 bola pôžička poskytnutá na obdobie do 31.3.2011, súd vyhovel i
návrhu v časti uplatneného úroku z omeškania zo sumy 5.000,- € počnúc od 1.9.2011 do zaplatenia,
keď k tomuto dňu odporca v rade 2/ bezpochyby už bol v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy. Úrok z

omeškania súd priznal navrhovateľovi v uplatnenej výške, ktorá vyplýva z ustanovenia § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

Vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 5.300,- € s príslušenstvom uplatnenej voči odporcovi v rade 2/ titulom
nákladov, ktoré mal navrhovateľ v súvislosti s úverom, ktorý si zobral z banky za účelom poskytnutia

pôžičky odporcovi v rade 2/, súd návrh ako nedôvodný zamietol. Súd poukazuje na to, že z obsahu
zmluvy o pôžičke zo dňa 27.8.2010 nevyplýva, že by medzi zmluvnými stranami došlo k dojednaniu, na
základe ktorého by odporcovi v rade 2/ vyplývala povinnosť uhradiť navrhovateľovi takéto náklady, resp.
akékoľvek náklady, ktoré by mal mať navrhovateľ v súvislosti s tým, že na poskytnutie pôžičky odporcovi
v rade 2/ mal zabezpečiť finančné prostriedky uzavretím zmluvy s nejakou bankovou, resp. nebankovou

inštitúciou, prípadne inou osobou, na základe ktorej mal získať finančné prostriedky na poskytnutie
predmetnej pôžičky. Dôvodnosť tohto uplatneného nárok navrhovateľ nepreukázal ani predložením
kópie zmluvy o poskytnutí splátkového úveru č. 4010098032 zo dňa 27.8.2010, na základe ktorej mu
spoločnosťTatrabanka,a.s.poskytlaúvervovýške7.500,-€,keďvpriebehukonanianičímnepreukázal,
že uzavretie tejto zmluvy má nejakú súvislosť s poskytnutím pôžičky odporcovi v rade 2/. Keďže čo

do tohto nároku navrhovateľa zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať dôvodnosť uplatneného nároku,
ktoré však navrhovateľ neuniesol (keď v priebehu konania nepreukázal, že by medzi účastníkmi došlo
k dojednaniu, na základe ktorého by odporcovi v rade 2/ titulom pôžičky poskytnutej mu navrhovateľom
vo výške 5.000,- € vyplývala i povinnosť uhradiť navrhovateľovi akékoľvek iné náklady (ako tvrdil
navrhovateľ - v súvislosti so splatením úveru, ktorý mu bol poskytnutý za účelom poskytnutia pôžičky

odporcovi v rade 2/)), súd návrh v tejto časti zamietol. Pokiaľ navrhovateľ v priebehu konania tvrdil, že
dojednanie o povinnosti úhrady sumy 5.300,- € titulom nákladov na splatenie úveru poskytnutého mu
za účelom poskytnutia pôžičky odporcovi v rade 2/ vyplýva z poslednej vety na prvej strane zmluvy o
pôžičke, toto svoje tvrdenie tiež nepreukázal. Súd poukazuje na to, že zmluva o pôžičke obsahuje v
poslednej vete čl. II dojednanie, v zmysle ktorého sa dlžník zaväzuje vrátiť 10.000,- €, vrátane úrokov.

Už zo slovnej konštrukcie tohto dojednania vyplýva, že medzi účastníkmi konania žiadne dojednanie o
povinnosti uhradiť navrhovateľovi sumu 5.300,- €, resp. akúkoľvek sumu titulom nákladov, ktoré mal mať
v súvislosti so splatením úveru, ktorý mu mal byť poskytnutý za účelom poskytnutia pôžičky odporcovi
v rade 2/ nevyplýva, pričom súd toto dojednanie nepovažoval ani za platené dojednanie o úrokoch
(nakoľko toto nie je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom sám navrhovateľ v priebehu konania

potvrdil, že pôžička bola poskytnutá bezúročne a bezúročnosť pôžičky vyplýva i z prvého odseku čl. II,
podľa ktorého mala byť pôžička splatená šiestimi splátkami po 750,- € a poslednou splátkou vo výške
500,- €, celkove teda sumou 5.000,- € ((6 x 750) + 500 = 5.000), keď navyše navrhovateľ nárok na
zaplatenie sumy 5.300,- € od dojednania o úrokoch ani neodvodzoval. Preto súd návrh v tejto časti ako
nedôvodný zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Hoci podľa výsledku konania bola odporkyňa v rade 1/ v konaní plne úspešným účastníkom konania,
súd jej náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnila.Vo zvyšnej časti konania súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď pre čiastočný
úspech navrhovateľa i odporcu v rade 2/ v konaní rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal.
Lehotu na plnenie súd určil podľa § 160 ods. 1 O.s.p., keď s ohľadom na výšku sumy, na zaplatenie

ktorej súd zaviazal odporcu v rade 2/, určil lehotu na plnenie do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.