Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 19, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614202546
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614202546.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu:

Profi Credit Slovakia, a.s., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35792752, právne zastúpenom
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
47233516protižalovaným:X/T.E.,G..XX.X.XXXX,K.A.G.Z.,A.XXXX/XXQ.X/M.V.,G..XX.X.XXXX,
K. L. XX, o zaplatenie 2 250,36 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 374,82 eur a úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne
- zo sumy 80,27 eur od 21. 11. 2010 do 12. 12. 2010

- zo sumy 80,37 eur od 21. 5. 2011 do 13. 6. 2011
- zo sumy 80,37 eur od 21. 9. 2011 do 25. 10.2011
- zo sumy 80,37 eur od 21. 10.2011 do 13. 11. 2011
- zo sumy 74,74 eur od 21. 11. 2011 do 16. 1.2012
- zo sumy 80,37 eur od 21. 12. 2011 do 16. 2.2012
- zo sumy 80,37 eur od 21. 2. 2012 do 16. 12.2012
- zo sumy 80,37 eur od 21. 3. 2012 do 16. 1.2013

- zo sumy 374,82 eur od 28. 5. 2012 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje žalovaným v 1. a 2. rade
zaplatiť žalovanú istinu a úroky z omeškania spoločne a nerozdielne v mesačných splátkach po 50,-
eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia pod
následkami straty výhod splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.2.2014 domáhal od žalovaných zaplatenia
istiny 2 250,36 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi
konania bola uzavretá dňa 16.9.2010 Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300033713, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1 500,- eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný
zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške po 80,37 eur. Na základe žiadosti žalovaného sa
žalobca so žalovaným dohodli na odklade splátok č. 9, 10, 11, 16 pôžičky a tieto sa žalovaný zaviazal
splatiť ako splátky č. 43, 44, 45, 46. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri

2. splátke, napokon zaplatil len sumu 1 125,18 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s
úhradou splátky o viac ako tri mesiace, bolo mu doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka t.j. okamžitá splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Oznámenie bolo
žalovanému doručené dňa 11.5.2012. Celková suma dlhu žalovaného predstavuje súčet neuhradenýchsplátok. Žalobcovi vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa článku 14 ods. 14.1 vo výške 0,065 % denne.
Popri nároku na zmluvné pokuty si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške tak, aby výška
zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery

nákladov naposledy zverejnenú pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne
a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania. Vzhľadom k tomu si žalobca uplatňuje úrok z omeškania
vo výške 3,275 % ročne. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného spolu
dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1 500,- eur, žalobca si od nasledujúceho dňa uplatňuje 9 % ročný
úrok o omeškania.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Doručenie predvolania mal súd riadne preukázané. Svoju
neprítomnosť na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti.
Súd preto poukazujúc na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu.

Žalovaná v 1. rade na pojednávaní potvrdila, že spolu so žalovaným v 2. rade si vzali od žalobcu v

roku 2010 pôžičku vo výške 1 500,- eur. Túto spočiatku splácali, neskôr prišli o prácu a tak vznikol dlh.
Súhlasila so sumou 1 125,18 eur, ktorú uviedol žalobca v návrhu a ktorú z úveru doposiaľ zaplatili.
Poukázala na to, že od novembra 2013 je nezamestnaná a jej príjmom je len dávka v nezamestnanosti
vo výške cca 200,- eur, ktorú bude poberať len do konca mesiaca apríl. Následne jej príjmom bude len
dávka v hmotnej núdzi. Spolu so žalovaným v 2. rade žijú u rodičov, ktorým na domácnosť prispievajú

sumou 40,- eur mesačne, stravujú sa oddelene. Má vyživovaciu povinnosť k 15 ročnému synovi, ktorý
je žiakom 9. ročníka ZŠ. Žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty nevlastní.

Žalovaný v 2. rade sa pripojil k žiadosti žalovanej v 1. rade o povolenie splátok. Uviedol, že v súčasnej
dobenemážiadenpríjem.Jenezamestnanýodoktóbra2013,nevlastnížiadenmajetokamávyživovaciu

povinnosť k 5 ročnému synovi, na výživu ktorého na základe rozhodnutia súdu prispieva sumou 26,-
eur mesačne.

Súdvykonaldokazovanie,vypočulžalovanú,oboznámilsalistinnýmidôkazmiazistiltentoskutkovýstav:

Dňa 16.9.2010 medzi účastníkmi konania uzavretá Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru č.
8300033713.Zuvedenejzmluvybolozistené,žežalobcaposkytolžalovanýmakospoludlžníkomúvervo
výške 1 500,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali zaplatiť v 42-tich mesačných splátkach vo výške po 80,37
eur, so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci. V zmluve je uvedená celková sumu, ktorú žalovaní ako dlžníci
mali zaplatiť t.j. úver a úroky spolu vo výške 3 375,54 eur. Taktiež je tu uvedená ročná percentuálna

miera nákladov vo výške 69,26 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov 47,39 %. V zmluve je
ďalej uvedená ročná sadzba úveru 70,01 %.

Predmetná zmluva o poskytnutí revolvingového úveru obsahuje časť 8, kde v bode 8.1 sa dlžník zaviazal
zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru

vo výške 2155,75 eur a za poskytnutie služby odkladu splatnosti splátok revolvingového úveru vo výške
112,08 eur v prípade, že dlžníkovi bude revolving poskytnutý. Podľa článku 13 zmluvy, neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania.

Podľa článku 14 bod 14.1 veta prvá, v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej

časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania (t.j. 23,725 % p.a.).

Podľa žalobcom predloženej karty klienta žalovaným bola poskytnutá suma 1 500,- eur, žalovanými bola
splatená suma 1 125,18 eur a teda ostáva doplatiť sumu 2 250,36 eur.

Listom zo dňa 6.5.2012 žalobca zaslal žalovaným oznámenie o zosplatnení z dôvodu omeškania úhrady
splátok č. 17, 18, 19 spolu v sume 241,11 eur s tým, že omeškanie na najstaršej splátke je 76 dní a v
prípade omeškania s ktoroukoľvek splátkou o viac ako 3 mesiace sa stanú splatnými všetky záväzky zo
zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom bola dňa 16.9.2010 uzatvorená Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá je
spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu

pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemali žalovaní možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť.
Zmluvu uzatvorili žalovaní ako nepodnikatelia. Vzhľadom na účel uzavretia zmluvy zo strany žalovaných
a to poskytnutie spotrebiteľského úveru, kedy mu pri poskytnutí úveru bolo predložené tlačivo zmluvy
vrátane Zmluvných dojednaní je otázne, či žalovaní mali dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým
obsahomzmluvyapochopiťvýznampodmienokvnejuvedených.To,žežalovanínemalireálnemožnosť

oboznámiť s obsahom zmluvy je pravdepodobné z toho, že zmluva je písaná malým nahusteným
písmom a ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie.

Dokazovanímbolotiežpreukázané,ženazákladeuvedenejzmluvybolžalobcomžalovanýmposkytnutý
úver vo výške 1 500,- eur. Žalovaní mali žalobcovi zaplatiť celkove sumu 3 375,54 eur z čoho teda

poskytnutý úver činil 1 500,- eur a odplata predstavovala sumu 1 875,54 eur. To znamená, že odplata
za úver prevyšuje značne 100 % poskytnutého úveru. Súd považuje takúto odplatu ako dohodnutú
zmluvnú podmienku za absolútne neprijateľnú a odporujúcu dobrým mravom. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na to, že priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov za 2. štvrťrok 2010
(štvrťrok predchádzajúci poskytnutiu úveru), ktorú súd zisťoval zo stránky Ministerstva financíí SR,

u spotrebiteľských úverov vo výške od 1 500,- eur s dobou splatnosti od jedného do piatich rokov
predstavovala 19,96 % nie 47,39 % tak, ako je to aj uvedené v zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi.
Ročná percentuálna miera nákladov úveru poskytnutého žalovanému túto značne prevyšuje. Ročná
úroková sadzba úveru uvedená v zmluve vo výške 70,01 % taktiež značne prevyšuje priemerné úrokovémiery bánk v roku 2010 zistených z internetovej stránky NBS. Preto súd poukazuje na ustanovenie
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu
obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery. Súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 7 ods. 1

zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Zo strany veriteľa v konaní nebolo preukázané splnenie tejto povinnosti

a preto aj podľa § 11 ods. 2 uvedeného zákona je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje návrh žalobcu čo do zaplatenia istiny len
za čiastočne dôvodný. Žalovaní zaplatili žalobcovi sumu 1 125,18 eur. Poukazujúc na uvedené súd
považuje odplatu za úver v rozpore s dobrými mravmi a preto zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi
sumu374,82eur(1500,-eurmínusuhradenésplátky1125,18eur)avprevyšujúcejčastinávrhzamietol.

Žalobca sa podaným návrhom domáha aj úhrady zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu požaduje v zmysle
článku 14 bod 14.1 Zmluvných dojednaní, ktoré sú vyhotovené drobným a nahusteným písmom tak,
že voľným okom je ich text prakticky nečitateľný. Je preto otázne, pokiaľ aj tieto zmluvné dojednania
boli predložené žalovaným, či mali žalovaní dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým ich

obsahomapochopiťvýznampodmienokvnichuvedených.Ideopomernedlhýtextobsahujúcimnožstvo
odbornej právnej terminológie. Pokiaľ v takomto texte sú uvádzané dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a zmluva neobsahuje výslovné upozornenie na tieto nároky, nemožno ich žalobcovi priznať
pre rozpor s dobrými mravmi.

Ďalej súd poukazuje na to, že inštitút zmluvnej pokuty je jedným z osobitných inštitútov záväzkového
právanazabezpečeniezáväzkov.Ideozmluvouurčenúsumu,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiť,aknesplní
svoj záväzok, teda dôjde z jeho strany k porušeniu povinnosti. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať
písomnú formu, ktorá predpokladá dve náležitosti a to písomnosť teda obsah prejavu vôle zachytený
v texte listiny a podpis konajúcej osoby. Tak ako každá zmluva aj dohoda o zmluvnej pokute má byť

ukončená podpismi zmluvných strán, ktoré svojim podpisom potvrdzujú uzavretie dohody s obsahom,
ktorý sa nachádza nad ich podpismi. V danom prípade zmluvné dojednania, v ktorých je uvedená
zmluvná pokuta nie sú podpísané žalovanými a preto podľa názoru súdu nie je tu dodržaná písomná
forma dohody o zmluvnej pokute.

V súvislosti so zmluvnou pokutou súd poukazuje aj na to, že v zmluvných dojednaniach, ktoré sú
neprehľadné, písané malým, nahusteným písmom by nemali byť obsiahnuté dojednania, ktoré sú pre
spotrebiteľa nevýhodné, teda aj dojednania o zmluvnej pokute, keďže tieto pokiaľ by aj bol čítaný ich text
spotrebiteľom pravdepodobne uniknú jeho pozornosti. Takýto postup veriteľa preto možno považovať
za postup v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že zmluvné pokuty by mali byť zreteľne špecifikované

priamo v zmluve a nestačí len odkaz na ostatné zmluvné dojednania.

Z týchto dôvodov súd návrh žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne zamietol.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Žalobca si uplatnil úrok z omeškania za splátky, s úhradou ktorých boli žalovaní v omeškaní, keďže

splátky podľa zmluvy boli splatné k 20. dňu v mesiaci. Výšku úrokov z omeškania upravuje vládne
nariadenie č. 87/1995 Z.z. Nárok na zmluvnú pokutu bol súdom zamietnutý a preto súd vychádzal z
ustanovenia § 3 uvedeného nariadenia a výšky úroku v čase omeškania žalovaného. Súd preto priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po ich
splatnosti do zaplatenia a úrok z nezaplatenej časti úveru tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Žalobca mal v konaní úspech len
čiastočný a preto mu náhrada trov konania nebola priznaná. O trovách žalovaných súd nerozhodoval

poukazujúc na § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd o trovách konania rozhoduje len na návrh a
žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.