Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 12, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 1T/149/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315010501
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. David Lindtner

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315010501.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Davidom Lindtnerom, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 12.01.2016 takto

r o z h o d o l :

rozhodol:

Podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku

súd obžalovanú:

I. B., F.. XX.XX.XXXX R. T., Q. T. E. A., Č. XXX, Z. E.,

o s l o b o d z u j e,

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III, sp. zn. 1Pv 571/2014 zo dňa 08.06.2015 pre prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe,
ž e

dňa30.05.2014včaseod14.33hod.do14.35hod.vmesteBratislavanaVlárskejulicič.5/A,porušilalak
karosérie tam na parkovisku odparkovaných osobných motorových vozidiel a to tak, že v momente kedy
prechádzala popri osobnom motorovom vozidle továrenskej značky Mercedes . Benz, hnedej metalízy,
L..Č..: T. XXX Q., neznámym predmetom na tomto vytvorila súvislú ryhu na ľavom zadnom blatníku o
dĺžke cca. 10 cm, následne chôdzou pristúpila k osobnému motorovému vozidlu továrenskej značky
Ford Focus, čiernej metalízy, ev.č.: P. XXX I., na ktorom neznámym predmetom vytvorila súvislú ryhu v
spodnej časti prednej kapoty o dĺžke 70 cm, čím spôsobila poškodenej spoločnosti Jolly Joker, a.s., so

sídlom Pod Klepáčom č. 1/A, Bratislava, škodu poškodením vozidla Mercedes - Benz vo výške 200,-€
a poškodenému PL. U., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E. K. Č.. XXX/XX, P., škodu poškodením vozidla Ford
Focus vo výške 284,58 €,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Podľa§288ods.3Tr.poriadkusúdpoškodenúspoločnosťJollyJokera.s.PodKlepáčom1/A,Bratislava,

IČO: 00 685 810, odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovanej I. B. v
zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že je nevinná, vykonal dokazovanie prečítaním výpovede
obžalovanej z prípravného konania, výsluchom svedkov, znalkyne a oboznámil sa s relevantnýmilistinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní. Na
základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd dospel k skutkovým a právnym
záverom, ktoré ho viedli k oslobodeniu obžalovanej spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané že

skutok, ktorý je obžalovanej kladený za vinu, spáchala obžalovaná.

Obžalovaná I. B. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať, z ktorého dôvodu
súd na návrh prokurátora prečítal jej výpoveď z prípravného konania. Obžalovaná vo svojej výpovedi
v procesnom postavení obvinenej v prípravnom konaní v poprela spáchanie skutku. Uviedla, že dňa

30.05.2014 bola v zlatníctve v Malackách so svojou kolegyňou Danou P.. Uvedený deň okolo 11.30
nastúpila v Malých Levároch na autobus a v čase okolo 12.00 hod. vystúpila v Malackách. Potom ako
nakúpila potraviny išla na autobusovú zastávku, kde sa cca. o 13.30 hod. stretla s C. P., s ktorou išli
do zlatníctva, kde jej kolegyňa odpredala svoje zlato a kúpila si retiazku s príveskom. Zo zlatníctva
odchádzali asi o 14.00 hod., išli do predajne KIK a následne do obchodu Tesco, z ktorého odchádzali
okolo 16.00 hod. Potom sa s kolegyňou rozišli pred železničnou stanicou a odišla na autobus do Malých

Levárov, ktorý jej odchádzal okolo 17.00 hod. Dňa 30.05.2014 nebola vôbec v Bratislave. Po udalosti zo
dňa 30.05.2014 ju nikto na parkovisku v Bratislave neoslovil. Autá nepoškriabala, pri prvom výsluchu na
polícii bola vystresovaná, bála sa, pretože predtým nikdy nebola na polícii, nemala žiadne skúsenosti
a neboli jej prečítané jej práva.

Skutočnosti, ktoré vo výpovedi na svoju obranu uviedla obžalovaná, teda jej tvrdenie v prípravnom
konaní, že sa v rozhodnom čase na inkriminovanom mieste, kde došlo ku poškodeniu motorových
vozidiel nenachádzala, neboli žiadnym z produkovaných dôkazov dostatočne vyvrátené. Súd v danej
veci konštatuje absolútnu absenciu čo i len jedného relevantného usvedčujúceho priameho dôkazu,
ktorý by bolo možné označiť za dôkaz nespochybniteľný. V tomto smere súd zdôrazňuje, že v prípade

existencie iba nepriamych dôkazov, navyše s veľmi nízkou výpovednou hodnotou tak, ako je tomu v
danom prípade za súčasnej existencie dôkazov, ktoré sú s nimi v absolútnom protiklade, nemožno o
takéto dôkazy oprieť rozhodnutie súdu o vine. Nepriamy dôkaz má totiž svoju dôkaznú hodnotu iba v
spojení s ďalšími, aj prípadne nepriamymi dôkazmi, ktoré však pri neexistencii akýchkoľvek priamych
dôkazov musia tvoriť logickú, ničím nespochybnenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá

vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky relevantné okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z
jeho spáchania práve obžalovanú, a súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného skutkového záveru.
V danej veci za súčasnej existencie niekoľkých racionálne možných a logicky prípustných alternatív
priebehu skutkového deja, ktoré nie je možné bez akýchkoľvek dôvodných pochybností potvrdiť, ale ani
úplne vylúčiť, súd nemohol nepripustiť možnosť konštatovania, že skutku uvedenom vo výrokovej časti

rozsudku sa dopustila iná osoba ako obžalovaná.

Svedok poškodený H. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 30.05.2014 okolo 17.00 hod.
pristúpil k autu, ktoré stálo na parkovisku a zistil poškodenie laku. Videl na laku, že sú tam ešte špony,
to znamená, že to muselo byť urobené čerstvo. Vzhľadom na to, že na ich súkromnom pozemku majú

kamerový systém a ako správca má možnosť nahliadnuť do tohto záznamu zistil, že neznáma osoba v
čase cca 15.00 hod. prešla nejakým predmetom po kapote auta a preto následne zavolal políciu, ktorej
záznam z kamier odovzdal. O tomto incidente informoval aj média, konkrétne televíziu JOJ a odovzdal
im túto nahrávku. V hlavných správach o 17.00 hod. v sobotu 31.5.2014 bol tento záznam pustený v
tejto televízii a čakal na výsledok. V pondelok 2.6.2014 cca. o 15.00 hod. zbadal na kamerovom systéme

pani, ktorá mu poškodila auto, takže za ňou hneď vybehol na parkovisko a oslovil ju, prečo mu poškodila
motorové vozidlo s tým, že jej ukázal, kde sú kamery. Ona mu na to povedala, že nie si je vedomá,
že by niečo poškodila. Toto celé trvalo asi 1 minútu a pani následne odišla preč. Túto pani identifikoval
ako tú istú osobu, ktorá predtým poškodila motorové vozidlo a to podľa jej chôdze, pretože pravú nohu
zakladala dovnútra. Na kamerovom systéme zistil, že bolo poškodené aj ďalšie motorové vozidlo a to

mercedes, následne informoval majiteľa tohto auta. Zistil, že bolo poškodené ešte jedno auto, ale toto
nebolo na zázname, bolo v mŕtvom uhle kamery. Majiteľ auta zamestnanec spol. Jolly Joker povedal,
že to je bežná bratislavská vec, že to nebude riešiť. Pri rekognícii mal k dispozícii 5 alebo 6 fotografií a
opoznal tam pani, ktorú stretol na parkovisku. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní je podľa jeho názoru
tá pani, ktorú stretol na parkovisku, ale mala iné vlasy a hrubšiu sánku, možno obžalovaná schudla. Hlas

by nevedel identifikovať. Odhaduje, že obžalovaná môže mať tak 50-52 rokov.

Svedkyňa E.. T. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že televízne správy pozerala spolu so svojou
mamou a zhodli sa na tom, že pani, ktorá bola na zázname sa podobá na pani B.. Na internete si stiahlaten záznam, aby si bola istá a utvrdila sa v domnienke, že by to mohla byť pani B.. Nasledujúci deň,
keďže pracuje na polícii, zavolala kolegom na oddelenie, že im pravdepodobne vie identifikovať túto
osobu, na čo bola následne predvolaná na výsluch. Jej mama v minulosti pracovala s pani obžalovanou

a ona sa s ňou bežne poznala. Stretávala ju v Malackách. Podľa pohybu a podľa vlasov sa jej zdalo,
že by to mohla byť ona a preto bola na základe toho videa presvedčená. Opoznala ju podľa vlasov,
lebo si pamätá, že pani B.á mala také vlasy a tiež podľa spôsobu chôdze. Je zvyknutá pozorovať ľudí,
takže si myslí, že ten spôsob chôdze osoby na videu zodpovedal pani B.. Kamerový záznam pozerala
8 alebo 10 krát. Keby nebola presvedčená, že to je pani B., tak by sa polícii neozvala. Jej mama aj jej

bývalé kolegyne tiež skonštatovali, že sa jedná o pani B.. Nepamätá si, kedy posledný krát stretla pani
B.. Jej vzťah k pani B. je neutrálny, nič proti nej nemá. Je aj naďalej presvedčená, že osoba z videa
je pani obžalovaná.

Svedkyňa C. P. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedala, že s obžalovanou sú kamarátky, pracujú
spolu na Kramároch na geriatrii ako sanitárky. Keďže má fóbiu sama ísť nakupovať, vždy voláva

obžalovanú. Dňa 30.05.2014 jej volala Anka - obžalovaná, či nepôjdu do Malaciek do zlatníctva, pretože
mala voľno a rozumie sa zlatu, pričom ona /svedkyňa/ jej predtým spomínala, že chce predať staré
zlato. Povedala jej, že okolo 12.00 hod. by mohli ísť. Jej ide o 13.30 hod. autobus z Jabloňového a
o 14.00 hod. je v Malackách. S obžalovanou sa stretli pred Slovenskou sporiteľnou a išli následne do
zlatníctva. Ona /svedkyňa/ predávala staré zlato a kupovala si za to niečo nové. V ten deň predávala

v zlatníctve manželovu obrúčku, po svokre retiazku, detskú náušničku a po svokrovcoch dve obrúčky.
Za toto si kúpila retiazku a prívesok a ešte ako bonus jej vyčistili zadarmo náušnice. Odtiaľ išli smerom
na stanicu do obchodného domu KIK. Pred 17.00 hod. sa rozlúčili , ona išla na autobus a obžalovaná
svojím smerom. Obžalovaná jej o tom probléme povedala v práci, bolo to na základe toho, že prišiel za
ňou do práce policajt. Bolo to asi polroka po tom, ako sa to malo stať. Obžalovaná má normálnu chôdzu,

nevšimla si na nej, že by krívala. Tvrdí, že v rozhodnom čase bola obžalovaná s ňou. Obžalovaná bola
z toho všetkého v strese a za posledný rok a pol schudla tak 7 kg.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu KEÚ BA odvetvia kriminalistickej antropológie
pplk. E.. Z. H., ktorá v predmetnej veci vypracovala znalecký posudok, ktorá uviedla, že metóda,

ktorú použili pri skúmaní kamerového záznamu, je založená na antropologickom skúmaní hlavy a tváre
osoby. Vzhľadom na kvalitu záznamu a z nej vyplývajúcu kvalitu snímok bolo možné vyhodnotiť znaky
ako tvar hlavy a vlasovú krajinu. Tieto znaky vykazovali typovú zhodu so znakmi na fotografii osoby
označenej ako Anna B., F.. XX.X.XXXX. Treba tu však zdôrazniť, že nakoľko tento záznam slúži na
monitorovanie, bola jeho kvalita veľmi nízka a vzhľadom k uvedenej skutočnosti nebol tento záznam

vhodný na individuálnu identifikáciu. Tieto dva znaky, ktoré boli hodnotené sú znaky skupinové, ktoré
sa v populácii objavujú veľmi často. Toto sú iba dva všeobecné znaky, pričom pre identifikáciu je
potrebné veľké množstvo všeobecných znakov. Na nejakú vyššiu, alebo vysokú pravdepodobnosť by
potrebovala aspoň 20 všeobecných znakov a pri individuálnej identifikácii je potrebných 30 až 40 znakov
na preukázanie totožnosti.

Zo znaleckého posudku KEÚ PZ BA, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/3676 vyplynuli nasledovné závery:
- znaky tvar hlavy a vlasová krajina vykazujú typovú zhodu so znakmi na fotografii zo systému REGOB
osoby označenej ako I. B., F.. XX.XX.XXXX,
- detail hlavy a tváre je pre identifikáciu nedostačujúci, relevantná osoba zaznamenaná na snímkach

je nevhodná na skúmanie a porovnanie antropologickou somatoskopickou metódou za účelom
preukázania, resp. vylúčenia totožnosti osôb.

Na hlavnom pojednávaní sa súd na záver oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi:
- fotodokumentácia z kamerového záznamu a kamerový záznam na nosiči CD, ktorý bol podkladom pre

vypracovanie posudku znalkyňou odvetvia kriminalistickej antropológie, z ktorého je zrejmá jeho nízka
kvalita v súlade s konštatovaním znalkyne,
- potvrdenie o výkupe zlata spol. Zlatokov SK a.s. korešpondujúce s tvrdením svedkyne P., že dňa
30.05.2014 bola v prevádzke v Malackách odpredávať zlato,
- rozpisy služieb a evidencie odpracovaných hodín Kliniky geriatrie LFUK, nemocnica L. Dérera v

Bratislave v máji a v júni 2014, kde bola obžalovaná v rozhodnom čase zamestnaná, ktorý nevyvracia
tvrdenie obžalovanej ako aj svedkyne KZ., že obžalovaná dňa 30.05.2014 nebola v Bratislave, pretože
nebola v práci. Tento listinný dôkaz tiež deklaruje, že dňa 2.6.2014 /deň, kedy mal svedok U. stretnúť
osobu, ktorá poškodila motorové vozidlá, opäť na parkovisku/, obžalovaná rovnako nebola v práci,- sťažnosť na správanie sa policajtov pri výsluchu a oznámenie KR PZ Bratislava o výsledku prešetrenia
sťažnosti zo dňa 27.08.2014, z ktorých vyplýva, že obžalovaná dňa 04.07.2015 /teda deň nasledujúci
po dni, kedy podala k veci vysvetlenie na OO PZ Nové Mesto - západ/ podala na KR PZ BA sťažnosť,

v ktorej namietala nevhodné správanie policajta vykonávajúceho jej výsluch a ktorý na ňu mal vyvíjať
nátlak, aby sa ku skutku priznala. Obsah uvedenej sťažnosti korešponduje s tvrdením obžalovanej v jej
výpovedi v procesnom postavení obvinenej kedy uviedla, že pri prvom výsluchu na polícii sa priznala,
pretože sa bála a bola vystresovaná.

K hodnoteniu výpovedí svedkov:

Vo vzťahu k výpovedi svedkyne C. P. súd uvádza, že z osoby tejto svedkyne, okolností prípadu
ani jej vzťahu k obžalovanej nevzhliadol žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by vzbudzovali
pochybnosti o dôveryhodnosti a pravdivosti jej výpovede. Bolo by tu samozrejmé možné uvažovať
o jej potenciálnej zaujatosti v prospech obžalovanej vzhľadom na existujúci pracovný a kamarátsky

vzťah, avšak uvedený záver nemožno konštatovať mechanicky a priori, bez ďalších na takýto záver
poukazujúcich skutočnosti, ktoré zistené neboli. Navyše, výpoveď tejto svedkyne je kompaktná a bez
vnútorných rozporov, ktoré by jej výpovednú hodnotu znižovali a čo je podstatné, súčasne korešponduje
aj s listinnými dôkazmi /pracovná dochádzka obžalovanej a svedkyne, potvrdenie o predaji zlata/, ktoré
súd na hlavnom pojednávaní oboznámil. Z týchto dôvodov súd svedkyni uveril a preto aj jej výpoveď

bola podporne jedným z podkladov pre meritórne rozhodnutie súdu. Súd sa pri hodnotení výpovede
svedkyne zásadne nestotožňuje so záverom prokurátora o účelovosti jej výpovede z dôvodu, že bola
vykonaná s odstupom 8-9 mesiacov od spáchania skutku, pretože takýto záver bez ďalšieho arbitrárne
obviňuje svedkyňu z klamstva bez toho, aby sa vysporiadal s motiváciou svedkyne /riadne poučenej o
trestných následkoch nepravdivej výpovede/ krivo vypovedať s potenciálnou možnosťou privodiť si tak

trestné stíhanie navyše za situácie, keď predmetom konania je relatívne menej závažný trestný čin, za
ktorý by aj v prípade uznania viny obžalovanej hrozil iba mierny trest.

V súvislosti s hodnotením výpovedí poškodeného H. U. a svedkyne E.. T. U. súd konštatuje, že z osôb
týchto svedkov ani okolností prípadu rovnako nezistil dôvody, pre ktoré by týmto svedkom neuveril.

Svedkovia pri svojich výpovediach opísali dôvody, ktoré ich viedli k ich presvedčeniu, že osobou, ktorá
poškodila motorové vozidlá, je práve obžalovaná. Súčasne je však na tomto mieste dôležité zdôrazniť,
že pre možnosť súdu vysloviť nepochybný záver o tom, že osoba na kamerovom zázname poškodzujúca
motorové vozidlá je práve obžalovaná, majú tieto výpovede veľmi nízku výpovednú hodnotu. Záver o
vine totiž nemožno opierať o domnienky osôb /nech sú akokoľvek presvedčivé/, ktoré sú subjektívne

presvedčené o tom, že kamerový záznam zachytáva práve obžalovanú, ktorú pri páchaní skutku osobne
fyzicky nevideli, keď si takýto záver z dôvodu absolútneho nedostatku relevantných znakov nedovolila
vysloviť ani osoba na to odborne spôsobilá, teda znalkyňa odvetvia kriminalistickej antropológie. Súd
zastáva názor, že za dôkaznej situácie, ako je tomu v tomto prípade /teda existencie množstva sporných
skutočností/, pokiaľ by aj existovali ďalší svedkovia, ktorí by po vzhliadnutí videozáznamu tvrdili, že sa

jedná o obžalovanú, by nebolo možné bez rozumných pochybností ustáliť, že skutku sa dopustila práve
obžalovaná, keďže ako to vyplynulo z výpovede znalkyne, dva všeobecné znaky, ktoré boli hodnotené
sú znaky skupinové, ktoré sa v populácii objavujú veľmi často.

Súd vyhodnotením hore uvedených výpovedí obžalovanej, svedeckých výpovedí, a ďalších dôkazov

jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti ustálil, že žalovaný skutok sa nepochybne stal a je trestným
činom, avšak vykonaným dokazovaním nebolo žiadnym z produkovaných dôkazov bez akýchkoľvek
dôvodných pochybností preukázané, že osobou, ktorá spôsobom, ako je to uvedené v skutkovej vete
výrokovej časti rozsudku, poškodila motorové vozidlá bola práve obžalovaná I. B.. Uvedený záver súd
opiera o existenciu dôvodných pochybností, ktoré súd zhŕňa nasledovne:

- z antropologického hľadiska je pre individuálnu identifikáciu konkrétnej osoby potrebných 30 až 40
všeobecných znakov, v danom prípade boli zistené dva,
- svedkyňa KZ. potvrdila, že obžalovaná bola v rozhodnom čase s ňou, jej tvrdenie nebolo žiadnym z
produkovaných dôkazov jednoznačne vyvrátené,
- dňa 30.05.2014 a dňa 02.06.2014 mala obžalovaná pracovné voľno, nemala preto dôvod nachádzať

sa v blízkosti svojho pracoviska v Bratislave, keď navyše býva v Malých Levároch,
- odhliadnuc od toho, že zápisnica o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. nie
je procesne spôsobilá plniť funkciu dôkazu v konaní pred súdom, takáto zápisnica nemôže tvoriť ani
súčasť vyšetrovacieho spisu v prípravnom konaní /obžalovaná bola totiž v prípravnom konaní vypočutáv inom procesnom postavení, postavení obvinenej/. Zaradenie týchto zápisníc o podaní vysvetlenia /
obžalovaná tu dňa 02.07.2014 poprela spáchanie skutku a nasledujúceho dňa sa ku skutku priznala/
do vyšetrovacieho spisu je účelovým obchádzaním Trestného poriadku vedeným snahou orgánov

činných v trestnom konaní znížiť mieru dôkaznej núdze, ktorá vyplynula z dokazovania v prípravnom
konaní poukazom na neprocesné výpovede obžalovanej, ktoré si vzájomne odporujú. Pochybnosti o
vážnosti priznania obžalovanej v zápisnici o podaní vysvetlenia navyše vyplývajú z písomnej sťažnosti
obžalovanej voči postupu policajtov, vykonávajúcich výsluch, pri ktorom sa ku skutku mala priznať. Z
vyššie uvedených dôvodov súd predmetné zápisnice na hlavnom pojednávaní neoboznámil,

- zápisnica o rekognícii osoby s fotodokumentáciou, pri ktorej poškodený U. označil obžalovanú ako
osobu, ktorá v rozhodnom poškodila motorové vozidlá. Hodnotiac zákonnosť predmetného dôkazu z
hľadiska spôsobu jeho získania /otázka dodržania procesného postupu v súlade s ustanovením § 126
Tr. por./, dospel súd k záveru, že sa jedná o dôkaz získaný zákonným spôsobom a teda o dôkaz
spôsobilý plniť funkciu dôkazu na hlavnom pojednávaní /§ 119 ods. 1/. Poškodený pri svojom výsluchu
v prípravnom konaní dňa 13.08.2014 najprv opísal podozrivú osobu, ktorá poškodila autá, čím bola

splnená podmienka, že poznávajúca osoba opísala osobu, ktorej totožnosť sa má zistiť a následne
bolo opoznanie vykonané v zmysle § 126 ods. 2 Tr. por. podľa fotografií. Súd však konštatuje, že
uvedenárekogníciapredstavujedôkazsveľminízkouvýpovednouhodnotou,pretožepoškodenývrámci
rekognície opoznával osobu, ktorú na parkovisku fyzicky stretol až tri dni po tom, ako k poškodeniu
motorových vozidiel došlo a teda opoznal osobu, o ktorej sa domnieval, že je tou istou osobou, ktorú

videl na kamerovom zázname, ktorá poškodzovala motorové vozidlá /čo je spornou skutočnosťou, ktorú
nevedela potvrdiť z dôvodu nízkej kvality záznamu ani znalkyňa/. Na tomto mieste je dôležité vysloviť
nasledujúcu logickú úvahu: pokiaľ dňa 02.06.2014 bola osoba, ktorú poškodený U. stretol na parkovisku
obžalovaná, potom poškodený videl a rozprával sa s obžalovanou, ktorá podľa jeho tvrdenia reagovala
tak, že si nie je vedomá, že by niečo poškodila a poškodený následne obžalovanú opoznal pri rekognícii /

uvedenévšakneimplikujezáver,žeosoba,ktorúvidelpredtýmnazáznamejepráveobžalovanáanieiná
osoba. Pri podaní trestného oznámenia dňa 30.05.2014 totiž uviedol vek osoby na kamerovom zázname
30-40 rokov, obžalovaná mala pritom v rozhodnom čase 57 rokov/. Na strane druhej, pokiaľ poškodený
dňa 02.06.2014 na parkovisku nestretol obžalovanú /čo nemožno bez ďalšieho vylúčiť, pretože v tento
deň rovnako nebola v práci v Bratislave, pričom býva v Malých Levároch/, tak pri rekognícii mohol

opoznať obžalovanú ako inú osobu teda tú, ktorú stretol dňa 02.06.2014, a nemožno vylúčiť, že práve
táto osoba sa mohla dopustiť žalovaného skutku dňa 30.05.2014 /uvedené uvádza súd iba ako jednu z
možných hypotéz zdôrazňujúc tým fakt, že o hypotézy nie je možné oprieť záver o vine/,
- vychádzajúc z v priebehu celého trestného konania nespochybneného predpokladu, že obžalovaná
je duševne zdravá a jedná sa o absolútne bezúhonnú osobu je dôležitou pochybnosťou, ktorou sa

orgány činné v trestom konaní /napriek tomu, že sa jedná o jeden zo základných atribútov vôľovej zložky
subjektívnej stránky konania/ vôbec nezaoberali, aj absolútna absencia motívu obžalovanej.

Keďže zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie oprel o fakty, ktoré sú
jednoznačné a nepochybné, a nielen v rovine hypotéz, súd musel obligatórne v zmysle zásady „in dubio

pro reo“ vychádzať pri svojom rozhodnutí zo skutkových okolností pre obžalovanú najpriaznivejších,
teda v danom konkrétnom prípade z tvrdenia obžalovanej, navyše podporeného aj výpoveďou svedkyne
P. a nepriamo aj znaleckým dokazovaním a listinnými dôkazmi, že sa skutku, ktorý jej je kladený za vinu,
nedopustila. Súd týmto nekonštatuje, že obžalovaná sa skutku nedopustila, uzatvára však, že nebolo
preukázané, že sa skutku dopustila. Nedokázaná vina má však rovnaký význam ako dokázaná nevina.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,
ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., dospel ku skutkovým a právnym
záverom, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o oslobodení obžalovanej spod obžaloby v celom rozsahu z

dôvodu, že nebolo dokázané, že tento skutok spáchala obžalovaná.

Súd v súvislosti s náhradou spôsobenej škody v rámci adhézneho konania, ktorú si zástupca poškodenej
spoločnosti uplatnil riadne a včas v prípravnom konaní, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanú spod
obžaloby oslobodil, obligatórne podľa § 288 ods. 3 Tr. por. pošk. spol Jolly Joker a.s. s nárokom na

náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.