Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 3C/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815208142
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lívia Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6815208142.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Líviou Mikulášovou v právnej veci žalobcu:

Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovanej O.
K.,G..XX.X.XXXX,K.B.Č..XXX,B.,občiankaSR,zastúpenáopatrovníkomM.Š.,súdnoutajomníčkou
Okresného súdu Revúca, v konaní o zaplatenie 356,47 eur takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa platobný rozkaz Okresného súdu Revúca č. k. 3C/24/2015-14 z 21. 12. 2015 v plnom
rozsahu.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 356,47 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Žalovaná je povinná zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 21 eur na účet Okresného
súdu Revúca do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde Revúca 14. 12. 2015 sa žalobca na žalovanej domáhal zaplatenia
356,47 eur.

Žalobca žalobu dôvodil tým, že dňa 17. 3. 2014 bola u žalovanej vykonaná kontrola odberného miesta
(odberného zariadenia). Vykonanou kontrolou bol na odbernom mieste (odbernom zariadení) zistený
neoprávnený odber elektriny podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Doba trvania neoprávneného odberu od 30. 10. 2013 do 17. 3. 2014 bola určená
podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Žalobca si voči žalovanej v rámci zodpovednosti za
škodu spôsobenú neoprávneným odberom uplatnil sumu 356,47 eur, ktorá jej bola vyúčtovaná faktúrou

č. 8200119391 z 24. 3. 2014 s lehotou splatnosti 7. 4. 2014. Nakoľko v prípade neoprávneného odberu
ide o skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. e) Trestného zákona bolo vo veci začaté trestné stíhanie. Trestným rozkazom Okresného súdu
Revúca sp. zn. 1T/66/2014 z 30. 5. 2014, právoplatným 2. 10. 2014 bola žalovaná uznaná vinnou
z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona a žalobca bol s nárokom
na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Žalobca vyzval žalovanú predžalobnou
upomienkou na splnenie záväzku z 9. 5. 2014, žalovaná aj napriek uplynutiu lehoty splatnosti doposiaľ

dlžnú sumu neuhradila.Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 3C/24/2015 - 14 z 21. 12. 2015, ktorým vyhovel žalobe žalobcu
v plnom rozsahu. Uvedený platobný rozkaz sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, súd ho
preto postupom podľa § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zrušil v plnom rozsahu.

Vzhľadom na neznámy pobyt žalovanej, súd jej podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
ustanovil opatrovníka v osobe súdnej tajomníčky Okresného súdu Revúca, M. Š..

Opatrovník sa k podanej žalobe a k príloham písomne nevyjadril. Žaloba spolu s prílohami na vyjadrenie

mu bola doručená do vlastných rúk dňa 26. 2. 2016.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, pričom podľa § 200ea sa drobným
sporom rozumie spor, ktorého hodnota pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Zároveň
súd mohol rozhodnúť vo veci na podklade listinných dôkazov predložených žalobcom. Preto v súlade s

ustanovením § 115a ods. 2 O.s.p. súd vo veci nenariadil pojednávanie a podľa § 156 ods. 1 prvá veta,
ods. 3 O.s.p rozsudok verejne vyhlásil dňa 17. 3. 2016 o 13:00 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu od 1. 3. 2016.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to: zápis o zistenom

neoprávnenom odbere na čl. 4, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa
vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z.z. na čl. 5, faktúry č. 6100088191 na úhradu spôsobenej škody
neoprávneným odberom vo výške 356,47 eur s dátumom splatnosti do 7. 4. 2014 na čl. 6, trestným
rozkazom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T/66/2014 - 7 z 30. 5. 2014, predžalobnou upomienkou na
čl. 9, doručenkou na čl. 10, lustráciou žalovanej v Registri obyvateľov, správou Obvodného oddelenia

Policajného zboru v Jelšave na čl. 19 a zistil nasledovný skutkový stav.

Zo zápisu o zistenom neoprávnenom odbere z 19. 3. 2014 súd mal preukázané, že z elektromera
umiestnenom na chodbe bytového domu B., B.I. XXX, boli na kryte nemeraných častí poškodené
zabezpečovacie znaky montážnika žalobcu. Z hlavného ističa IJ 20A bol napojený vodič AY 4 mm2,

ktorý smeroval mimo meradla na svorkovnicu, ktorá napájala bytovú inštaláciu žalovanej. Pri zistení
neoprávneného odberu bola prítomná žalovaná, ktorá sa ku skutku priznala. Na odbernom mieste nie
je uzatvorená zmluva o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy. Tým
došlo k neoprávnenému odberu elektriny. Ďalej mal súd preukázané trvanie neoprávneného
odberu od 30. 10. 2013 do 17. 3. 2014, t.j. celkový počet 138 dní.

Výpočet škody v technických jednotkách mal súd preukázaný z výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny na čl. 5 podľa § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny, a to vo výške 7 618 kWh.

Žalobca faktúrou č. 6100088191 splatnou do 7. 4. 2014 vyfakturoval žalovanej sumu 356,47 eur za
škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Revúca č. k. 1T/66/2014 - 7 z 30. 5. 2014 mal súd preukázanú

pasívnu legitimáciu žalovanej, ktorá bola uznaná z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e)
Trestného zákona, a to za neoprávnený odber elektriny na ulici B. Z. U. V. XXX, B..

Predžalobná upomienka vrátane možnosti uhradiť dlh v splátkach bola žalovanej doručená 13. 5. 2014,
čo potvrdila žalovaná svojim podpisom na doručenke.

Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka)
od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 292/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
účinného v čase vzniku neoprávneného odberu neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o

1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii

elektriny,

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a

ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,

d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe

žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber
sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny
alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 292/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

účinného v čase vzniku neoprávneného odberu pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu
odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým je
vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob

výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „vyhl.“).

Podľa § 1 ods. 1 vyhl. škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením
celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou
neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

Podľa § 1 ods. 2 vyhl. cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely
pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa

rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,

b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k

neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny
v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota
tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,

c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy
cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do
jadrového fondu podľa osobitného predpisu.1)

Podľa § 1 ods. 3 vyhl. ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo

zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta
škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného
ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify zavýkonschválenejúradomprepríslušnéhoprevádzkovateľasústavycenovýmrozhodnutímplatnejvčase
neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.

Podľa § 1 ods. 4 vyhl. celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa
vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba")
zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno
zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval
odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo

odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

V prípade neoprávneného odberu na odbernom mieste B. XXX, B., bez určeného meradla, keďže z
hlavného ističa IJ 20A bol napojený vodič AY 4 mm2, ktorý smeroval mimo meradla na svorkovnicu, ktorá
napájala bytovú inštaláciu žalovanej, neexistujú objektívne a spoľahlivé podklady pre určenie skutočne
vzniknutej škody. Rozsah náhrady škody je v takomto prípade stanovený vyššie uvedenou vyhláškou.

Škoda, ktorá vznikla neoprávneným odberom elektriny žalobcovi, bola vypočítaná podľa § 1 vyhl., tak
že celková spotreba elektriny v technických jednotkách bola vo výške 7 618 kWh. Celková spotreba
sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny a počtu dní, počas ktorej
neoprávnený odber trval, v tomto prípade 138 dní. Dennú spotrebu žalobca určil podľa § 1 ods. 6 písm.
a) vyhl., čiže na výpočet použil menovitú hodnotu hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného

odberu, čo v uvedenom prípade predstavuje hodnotu 20 A, (súd vychádzal z listinného dôkazu, ktorým je
výpočet škody spôsobnej neoprávneným odberom elektriny na čl. 5) a to za časové využitie 12 hodín za
deň. Pre výpočet celkovej spotreby neoprávneného odberu elektriny za 138 dní, sa použije vzorec, ktorý
predstavuje súčin hodín denného využitia, počet fáz, napätie a prúd a počet dní neoprávneného odberu,
čo v matematickom vyjadrení predstavuje 12 x 1 x 230 x 20 x 138 = 7617600 Wh, a teda 7617,6 kWh, po

zaokrúhlení 7 618 kWh, čo je škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny. Cena neoprávnene
odobratej elektriny je určená v § 1 ods. 2 vyhl.. ako súčet jedenapolnásobku ceny elektriny na straty,
najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny a ostatných taríf, poplatkov, odvodov
do jadrového fondu podľa osobitných predpisov.

Z vykonaného dokazovania tak súd môže vysloviť záver, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej
vyhovel v plnom rozsahu. Žalovaná neoprávnene odoberala elektrinu v období od 30. 10. 2013 do 17.
3. 2014, čo je 138 dní, v dôsledku čoho spôsobila žalobcovi škodu. Žalobca si voči žalovanej uplatnil
škodu faktúrou vo výške 356,47 eur s lehotou splatnosti do 7. 4. 2014, ktorú však žalovaná neuhradila.
Preto súd zaviazal žalovanú na jej úhradu vo výške 356,47 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého,
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešnému žalobcovi súd trovy
konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený.

Keďže bol v tomto konaní plne úspešný žalobca, ktorý je ako poplatník od poplatku oslobodený, súd
zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku žalovanú, nakoľko podľa výsledku konania nebola v konaní
úspešná a od poplatku nie je oslobodená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).