Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/930/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712208963
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712208963.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému U. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom E.M. A. XXXX/XX, XXX XX H., t. č. hlásený pobyt bezdomovca, zastúpenému opatrovníčkou
Janou Sekerešovou, tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov,
IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 606,82 € s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresnému súdu Zvolen č. k. 16C/5/2013 - 192 zo dňa 14. 08. 2015,

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 463,71 € m e n í tak, že žalobca je povinný

nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 416,24 € k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta, do troch
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva a
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo
výške 463,71 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia aplikujúc ustanovenia §§ 151
ods. 3 O. s. p., § 167 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1

O. s. p. a § 149 ods. 1 O. s. p. V konaní bol úspešný žalovaný, preto mu podľa okresného súdu vzniklo
právo na náhradu trov konania. Tento si v predmetnom konaní žiadne trovy neuplatnil, preto mu súd
náhradu trov konania svojím prvým výrokom nepriznal. Následne súd rozhodoval o trovách vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania.
Keďže vedľajší účastník na strane žalovaného vystupoval aktívne na podporu žalovaného okresný súd
vyvodil právny záver, že právne zastúpenie považuje za účelné. Vedľajšiemu účastníkovi na strane

žalovaného priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v celkovej výške
463,71 €, a to za 5 úkonov právnej služby á 39,84 € (príprava a prevzatie zastúpenia, odpor zo dňa
08. 10. 2012, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 30.09.2013, zastupovanie na meritórnom
pojednávaní dňa 15.01.2014, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 14. 04. 2014), ako aj režijný paušál, a to 2 x
7,63 €, 1 x 7,81 € a 2 x 8,04 €. Základnú sadzbu tarifnej odmeny okresný súd vyčíslil v zmysle § 13a ods.
1 písm. a/, c/ a d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len „vyhláška“). Ďalej priznal okresný súdvedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu cestovného za cestu z Lučenca do Zvolena a
späť (účasť na pojednávaní dňa 30. 09. 2013) vo výške 34,56 € a náhradu cestovného za cestu
z Lučenca do Zvolena a späť (účasť na pojednávaní dňa 15. 01. 2014) vo výške 34,56 €. Dôvodne si

vedľajší účastník podľa okresného súdu uplatnil za vyššie uvedené pracovné cesty náhradu za stratu
času za 12 začatých polhodín v celkovej výške 156,24 €.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá
O. s. p.) odvolanie navrhovateľ, a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka. Má za

to, že v danom prípade bola namieste aplikácia ust. § 150 ods. 2 O. s. p., keďže ide o drobný spor,
keď je potrebné vychádzať z primeranosti a úmernosti trov konania vo vzťahu k výške žalovanej
istiny, ale aj vo vzťahu k povahe veci, posúdenia jej zložitosti a obsahu podaní. Vzhľadom na
uvedené súd nemal vedľajšiemu účastníkovi priznať trovy právneho zastúpenia. S prihliadnutím na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 420/2012, ako i ďalšie rozhodnutia, nemal okresný
súd prihliadať na úkon právnej služby - odpor podaný vedľajším účastníkom a už vôbec nemožno

akceptovať, aby boli vedľajšiemu účastníkovi priznané za predmetný úkon trovy právneho zastúpenia
a aby mu boli priznané trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k námietkam vstupu vedľajšieho
účastníka a následne k odvolaniu. Navyše, podania vedľajšieho účastníka boli všeobecné, abstraktné,
bez znalosti prejednávanej veci, s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania.
Zdôraznil, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné

poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom, je
okrem iného, kolektívna ochrana spotrebiteľov, a to zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom
konaní. Považuje preto právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné,
neúčelné, nehospodárne a navrhol, aby odvolací súd výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle §
220 O. s. p. ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná.

Vedľajší účastník na strane žalovaného k odvolaniu navrhovateľa v písomnom vyjadrení uviedol, že
združenie je ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov a predmetné združenie vstúpilo
do konania legitímne, v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa,
ktorý procesný postup je zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z

účastníkov urobenej prostredníctvom súdu. Naviac, jeho vstup do konania bol opodstatnený, nakoľko
prvostupňový súd žalobu zamietol po jeho vstupe a po prednesení argumentácie v písomnom podaní
zo dňa
08. 10. 2012 a na pojednávaniach dňa 30. 09. 2013 a dňa 15. 01. 2014. Žalobca sa voči uvedenému
rozhodnutiu odvolal, k čomu sa vyjadril písomným podaním zo dňa 14. 04. 2014, teda všetky úkony

ním urobené boli účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. I samotné vyjadrenie k
odvolaniu sa týkalo merita veci a za vyjadrenie k námietkam nebola vedľajšiemu účastníkovi priznaná
náhrada trov konania, keďže za tento úkon si vedľajší účastník trovy ani neuplatnil. Namietal, že
pokiaľ by združeniu nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde na to
vznikol zákonný nárok, viedlo by to k následnému ohrozeniu, až k znefunkčneniu aktivít združenia

v prospech spotrebiteľov, čo by samozrejme len vyhovovalo ekonomickým záujmom žalobcu, ako aj
ďalším dodávateľom s obdobnými aktivitami ako žalobca. Naopak, práve žalobca masovo zneužíva
poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom
obohatenia sa na úkor žalovaných, spravidla nemajetných spotrebiteľov. Ak by nemajetnému združeniu
bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej

ochrany spotrebiteľov združením na súdoch. Krátením, resp. nepriznaním trov v zmysle § 150 ods. 2 O.
s.p.,bysisúdzamenilsvojuúlohuanamiestoexoffoochranyzáujmovspotrebiteľa,bychránilmajetkové
záujmy žalobcu, teda dodávateľa. Ak naviac žalobca namieta, že vedľajší účastník nie je osobou
oprávnenou na podanie odporu, poukázal na to, že žalobca podal na súd nedôvodnú žalobu, na čo
vedľajší účastník relevantným spôsobom reagoval meritórnym písomným podaním, ktorým odôvodnene

namietal nedôvodnosť žalobcovho nároku. Naopak, on ako vedľajší účastník na strane žalovaného si
splnil svoju povinnosť pomáhať žalovanému v spore a za týmto účelom využiť všetky zákonom dovolené
možnosti. Zdanlivá rutinnosť jeho podaní vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo takmer
totožné úkony inkasnej spoločnosti. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu v jeho
napadnutej časti potvrdil ako správne.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.
s. p. uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosťnahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 463,71 € podľa § 220
O. s. p. zmenil tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 416,24 €, a to z nasledovných dôvodov :

Okresný súd Zvolen o návrhu žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., v konaní vedenom pod sp. zn.
16C/5/2013 rozhodol tak, že tento návrh v celom rozsahu rozsudkom č. k. 16C/5/2013-151 zo dňa 05.
02. 2014 zamietol, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené i rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 16Co/589/2014 - 182 zo dňa 16. 04. 2015. V zmysle ust. § 151 ods. 3 O. s. p. si okresný súd

vyhradil rozhodnutie o trovách konania na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Napadnutým
uznesením rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní.
Pokiaľ svojím prvým výrokom rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko
tento nebol v konaní úspešný a následne trovy konania priznal v poradí druhým výrokom vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného, ktorý vystupoval v konaní na strane úspešného účastníka konania
- žalovaného, ako trovy konania vynaložené účelne, považuje odvolací súd jeho rozhodnutie za vecne

správne.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR každý sa môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podmienky a podrobnosti o

súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu,
ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že
orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby

v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo
na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti
ako ktorýkoľvek iný účastník
v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených
možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta.

Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli
v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 78/03), ak po jeho obrane žalovaného v konaní či už na pojednávaniach alebo písomnými
podaniami, ktorými vzniesol okrem iného aj námietku premlčania, došlo k zamietnutiu návrhu žalobcu
v celom rozsahu. Vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného bol v tomto konaní dostatočne

účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa
v súdnom konaní.

Je nepochybné, že konanie vo veci vyvolal práve žalobca, pričom vstup vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného do konania a oprávnenie na tento vstup mu vyplýva priamo

z Občianskeho súdneho poriadku, a to ust. § 93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ako vedľajší účastník sa
môže popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Osobitným predpisom mal zákonodarca na mysli najmä zákon č. 250/2007 Z. z.

o ochrane spotrebiteľa. Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú
zriaďovanérôzneprávnickéosobynajmäzdruženiaasúvisíajstranspozíciourôznychsmernícurčených
na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a
pod. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý
verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom

na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do
konania ako vedľajší účastníci. V praxi ide hlavne o Združenie na ochranu spotrebiteľov. Z obsahu spisu
je zrejmé, že k zamietnutiu návrhu žalobcu došlo v dôsledku kvalifikovanej obrany vedľajšieho účastníka,
ktorý v tomto konaní po oboznámení sa s návrhom chránil práva a záujmy žalovaného na pojednávaní
dňa 30. 09. 2013, následne i 15. 01. 2014 a po rozhodnutí vo veci samej, voči ktorému podal odvolanie

žalobca, zaslal i písomné vyjadrenie, na ktoré bol súdom vyzvaný. Účasťou na pojednávaniach, resp.
písomnými podaniami dôvodne bránil žalovaného a aj v dôsledku ním vznesenej námietky premlčania
došlo k zamietnutiu žaloby.K uvedenému argumentu odvolací súd na záver dodáva, že k neúčelnému vzniku trov konania dochádza
samotným podaním žaloby v prípade, ak bola následne zamietnutá súdom v celom rozsahu. Vzhľadom
na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že trovy konania

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia boli vedľajším účastníkom v konaní vynaložené účelne.

K zmene rozhodnutia o náhrade trov konania došlo zo strany odvolacieho súdu, len pokiaľ ide o výšku
priznaných trov právneho zastúpenia. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že okresný súd priznal
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho

zastúpenia, to za 5 úkonov právnej služby á 39,84 € : príprava a prevzatie zastúpenia, odpor zo dňa
08. 10. 2012, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 30. 09. 2013, zastupovanie na meritórnom
pojednávaní dňa 15. 01. 2014, a za vyjadrenie k odvolaniu z 14. 04. 2014. Odvolací súd uznáva
námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že úkon právnej služby, a to podanie odporu dňa 08. 10. 2012
nie je možné považovať za úkon účelný, ak z obsahu spisu nevyhnutne vyplýva i to, že uznesením
Okresného súdu Zvolen č. k. 16C 5/2013-88 zo dňa 23. 05. 2013 bol predmetný odpor vedľajšieho

účastníka odmietnutý ako odpor podaný neoprávnenou osobou. Odvolací súd preto znížil náhradu trov
prvostupňového konania priznanú vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného o 1 úkon právnej
služby, a to podanie odporu zo dňa 08. 10. 2012 vo výške
39,84 € a k nemu prislúchajúci režijný paušál vo výške 7,63 € (režijný paušál z roku 2012 -
§ 16 ods. 3 vyhlášky). Po odpočítaní tejto odmeny spolu vo výške 47,47 € za úkon, ktorý ani odvolací súd

nepovažoval za účelný je vo zvyšnej časti rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania správne a
žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby, cestovné a náhradu za stratu času vo výške
416, 24 €.

Na záver odvolací súd poznamenáva, že dôvodnou nebola ani námietka žalobcu vo vzťahu k aplikácii
ust. § 150 ods. 2 O. s. p. Aplikácia ust. § 150 ods. 2 O. s. p. je dôvodná pre prípad, ak sú trovy
konanianeprimeranévočipohľadávke,teda,aktrovykonaniapredstavujúniekoľkonásobnevyššiusumu
ako sama pohľadávka, ktorá je predmetom sporu. V prejednávanom prípade bola predmetom konania
pohľadávka vo výške 606,82 € s príslušenstvom, preto trovy konania vo výške 416,24 €, ktoré boli

odvolacím súdom priznané vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, nepredstavujú trovy konania,
ktoré by boli niekoľkonásobne vyššie ako sama pohľadávka. Aplikácia ust. § 150 ods. 2 O. s. p. nebola
dôvodná a okresný súd správne k jej aplikácii nepristúpil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Žalobca mal vo

veci úspech len čiastočný, ak sa domáhal, aby vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného neboli
trovy konania priznané, avšak v konečnom dôsledku došlo len k ich zníženiu o sumu 47,47 €. Za
úspešnejšiehovodvolacomkonanípretomožnopovažovaťvedľajšiehoúčastníkanastranežalovaného,
ktorý si náhradu trov odvolacieho konania včas a riadne uplatnil, tieto však nepovažoval odvolací súd
za trovy konania vynaložené účelne. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka k odvolaniu žalobcu voči výroku

o náhrade trov konania nemalo príčinnú súvislosť s jeho procesným postojom k predmetu konania,
resp.neboldostatočnedôvodnýmprostriedkomochranyspotrebiteľavsúdnomkonaní,aknapredmetné
vyjadrenie nebol vedľajší účastník súdom vyzvaný. Odvolací súd vzhľadom na uvedené rozhodol, že
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.