Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/69/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613213006
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6613213006.10

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou v právnej veci žalobkyne: K. K., R..
XX.XX.XXXX, D. XXX XX Q., W. X., štátny občan SR, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s.r.o., Ľudová 14, 040 11 Košice, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. IČO: 31 690 904,
so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetinej 41, 040 01

Košice, sp.zn. 3C/2280/2012 zo dňa 19.01.2012.

O d k l a d á s a vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia
súdneho konania vedeného na Okresnom súde Lučenec, pod sp.zn. 10C/69/2013.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu

vo výške 494,56 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec súdny
poplatok vo výške 331,50 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 12.07.2013 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku,

Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetinej 41, Košice zo dňa 19.01.2012 sp.zn. : 3C/2280/2012, ktorým
bola žalobkyni uložená povinnosť uhradiť záväzok vo výške 177,99 eur ako aj trovy rozhodcovského
konania vo výške 276,-eur. Samotnú žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, pričom ju podpisovala ako spotrebiteľka postupujúc na základe
pokynov sprostredkovateľky. V dobrej miere podpísala všetky predložené dokumenty, pričom netušila
k čomu všetkému sa zaväzuje svojim podpisom na všeobecných poistných podmienkach, ktoré tvorili

12 strán, pričom išlo o text písaný drobným písmom. V prípade nepodpísania všeobecných poistných
podmienok by nedošlo k uzavretiu samotnej poistnej zmluvy. Súčasťou všeobecných poistných
podmienokbolaajpodpísanietzv.rozhodcovskejdoložky,ktorázaložilaprávomocrozhodcovskéhosúdu
na prejednanie a rozhodnutie prípadných sporov. Žalobkyňa má za to, že nejde o individuálne dojednanú
rozhodcovskú doložku tak, ako to vyžaduje Občiansky zákonník a je v rozpore s ustanoveniami § 53
ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Žalobkyňa ďalej vo svojom návrhu uviedla, že okrem rozporu s Občianskym zákonníkom sú splnené
podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 písm.c) a
j), nakoľko došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, a tým k porušeniu všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nakoľko absenciou rozhodcovskej doložky by
bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom súde v obvode podľa
bydliskaobčana.Prejednanieprípadnéhosporunamiestnepríslušnomsúdejeprekaždéhospotrebiteľa

výhodnejšie a hospodárnejšie, nakoľko ide o konanie v obvode jeho bydliska. Ďalej žalobkyňa uviedla,
že túto zmluvu nemala možnosť nejako upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto zneníjej predložená na podpis. Samotný rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných
pravidiel, ktoré jej neboli známe, nebola s ich obsahom pred podpisom informovaná, nemala možnosť
voľby iného súdu a vôbec nie rozhodcu, čím sa podstatne znevýhodnilo jej postavenie. Celé konanie

prebehlo na základe písomností predložených žalovaným ako silnejšou zmluvnou stranou. Okrem toho
je konanie pred rozhodcovským súdom pre žalobkyňu ako spotrebiteľku prísnejšie, a to pre kratšiu
lehotu na podanie odporu, čo je len 5 dní oproti odporu v konaní pre súdom, ktorá je 15 dní, na odpor
sa prihliada, len ak bol zaplatený súdny poplatok, pričom v prípade súdneho konania to neplatí, na
odpor sa prihliada aj v prípade nezaplatenia súdneho poplatku a následne si súd poplatok vymáha

a napokon je rozhodcovské konanie pre spotrebiteľa nevýhodné aj z dôvodu vysokých poplatkov a
finančnej nevýhodnosti, kedy nie je možnosť oslobodenia spotrebiteľa od platenia poplatku.

Žalovanýsavyjadrilkžalobepodanímdoručenýmsúdudňa02.12.2013apodanímdoručenýmsúdudňa
29.01.2014 v ktorom uviedol, že žiada návrh žalobkyne zamietnuť v plnom rozsahu, nakoľko žalobkyňa

sa nemôže ako spotrebiteľka dovolávať ochrany podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko v
čase uzatvárania poistnej zmluvy mala ako živnostník v predmete činnosti sprostredkovanie uzatvárania
poistných zmlúv. Žalobkyňa dokonca vykonávala ako sprostredkovateľka poistenie pre žalovaného na
základe osobitnej obchodnej právnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa mala postavenie
profesionála v oblasti uzatvárania poistných zmlúv, ktoré žalovaný predáva. Z uvedeného dôvodu bola

plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku prijať, alebo neprijať.
Žalovaný svoje vyjadrenie doplnil písomným podaním zo dňa 20.01.2014, v ktorom poukazuje na to,
že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, na základe
podkladov predložených odporcom ako navrhovateľom, pričom prípadným včas podaným odporom zo
strany navrhovateľa by došlo k jeho automatickému zrušeniu. Vo svojom vyjadrení tiež poukázal na to,

že návrh žalobcu je neúplný a nepravdivý a petit žalobnému návrhu je neurčitý. Z uvedeného dôvodu
žiadal žalobu pre neurčitosť petitu zamietnuť v plnom rozsahu. Poukázal tiež na to, že predmetná vec
nie je spotrebiteľským sporom, ale sporom o zrušení rozhodcovského rozsudku, a preto nejde o konanie
v ktorom by mal byť žalobca ako spotrebiteľ oslobodený od súdnych poplatkov. Žalovaný vo svojom
vyjadrení tiež poukázal na nesprávny slovenský preklad smernice 93/13/EHS a v dôsledku toho na

jej nesprávnu implementáciu, čím slovenský zákonodarca podstatne sťažil použitie rozhodcovského
konania spotrebiteľských zmluvách. V tomto svojom podaní opäť hodnotil rozhodcovskú doložku za
individuálne dojednanú, nakoľko žalobkyňa bola v čase uzatvárania poistnej zmluvy preukázateľne
informovaná o tom, čo obnáša mimosúdne riešenie sporu podľa zákona č. 244/2002 Zb.z., a to zo strany
sprostredkovateľa poistenia postupom podľa zákona č. 340/2005 Zb.z. o sprostredkovaní poistenia

o čom svedčí " Záznam o požiadavkách a potrebách klienta". Na uvedenom zázname žalobkyňa
potvrdzuje svojim podpisom, že konala dobrovoľne a na základe vlastnej úvahy, že všetky uvedené
informácie boli podané vyčerpávajúco, jasne a porozumela im. Žalovaný teda nemal inú možnosť ako
akceptovať tento záznam ako pravý, verne odrážajúci skutočný priebeh predzmluvnej komunikácie
sprostredkovateľa s klientom, v odôvodnenom presvedčení, že preukazuje skutočný rozsah splnených

povinností sprostredkovateľa poistenia podľa citovaného zákona č. 340/2005 Zb.z.. V závere svojho
doplneného vyjadrenia žalovaný popísal proces uzatvárania poistnej zmluvy, podľa ktorého žalovaný
formálne pripravil právnu dokumentáciu potrebnú na uzatvorenie poistnej zmluvy ako i na písomné
podchytenie prípadného individuálneho dojednania so žalobkyňou. Následne sprostredkovateľ poistenia
bolpovinnýpodľa§10ods.3písm.e)zákonač.340/2005Zb.z.preduzavretímpoistnejzmluvyžalobcovi

oznámiť osobitne predpis upravujúci mimosúdne vyrovnanie sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania
poistenia a žalobca bol osobitne upozornený na zákon č. 244/2002 Zb.z. ako aj na časť XV. všeobecných
poistných podmienok. Žalobkyňa mala možnosť osobitné zmluvné dojednania nepodpisovať a to bez
toho, aby to malo vplyv na jej práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy. V prípade nepodpísania
týchto osobitných zmluvných dojednaní žalobkyňou by platná rozhodcovská doložka vôbec nebola

vznikla. V závere svojho podania žalovaný poukázal na odlišnú judikatúru ako dôsledok nestranného
objektívneho posúdenia v obdobných prípadoch.

Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k podaniu žalovaného dňa
28.02.2014, kde poukázala na to, že žalobkyňa mala pre žalovaného pracovať od 30.01.2009, ale

predmetná poistná zmluva bola uzavretá dňa 29.08.2008, teda skôr ako mala žalobkyňa začať s
výkonom činnosti pre žalovaného. Z tohto dôvodu je nepochybné, že žalobkyňu je potrebné považovať
za spotrebiteľa a vzťahujú sa na ňu ustanovenia na ochranu spotrebiteľov. V závere svojho vyjadrenia
poukázal na viaceré výpovede sprostredkovateľov poistenia, ktorí boli vypočutí v ďalších konaniachvedených na Okresnom súde Lučenec, a to sprostredkovateľka A. I., sprostredkovateľka H. K. a
sprostredkovateľka X. J., pričom z ich výpovedi vyplýva, že sprostredkovatelia poistenia pracujúci
pre žalovaného absolútne nevedeli o tom, že všeobecné poistné podmienky obsahujú rozhodcovskú

doložku a že so žiadnym klientom túto zmluvnú podmienku osobitne nedojednávali. Na školeniach,
ktoré absolvovali, boli školené tak, že pre platné uzavretie poistnej zmluvy musí byť poistná zmluva a
všeobecné poistné podmienky podpísané v každej kolónke, inak by im boli zmluvy vrátané na doplnenie.
Svoje vyjadrenie žalobkyňa doplnila podaním zo dňa 03.03.2014 v ktorom uvádza, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodovania rozhodcovského súdu je absolútne neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, a teda neplatnou rozhodcovskou doložkou, ktorá nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu. Poprela tvrdenia žalovaného ohľadne neurčitosti nejasnosti a neúplnosti petitu
žalobného návrhu, nakoľko podľa nej je z obsahu žaloby ako aj zo znenia žalobného petitu jednoznačne
zrejmé, čo podaným návrhom žalobca sleduje a čoho sa domáha. Vo svojom vyjadrení tiež poukázala na
nesprávnosť tvrdenia ohľadne poplatkovej povinnosti žalobkyne za podaný návrh, ktoré sú nesprávne
z dôvodu, že podľa § 4 ods. 2 písm.za) zákona č.71/1992 Zb.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za

výpis z registra trestov je od súdnych poplatkov oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho
práva podľa osobitného predpisu. Zákon o súdnych poplatkoch odkazuje v § 4 ods. 2 písm. za) na
poznámku pod čiarou, kde uvádza, že takýmto osobitným predpisom je napríklad zákon o ochrane
spotrebiteľa a podobne, z čoho jasne vyplýva, že ide o príkladmý výpočet , pričom je zrejmé, že
pod tento pojem možno subsunovať akýkoľvek predpis poskytujúci spotrebiteľovi ochranu ako napr.

zákon o ochrane spotrebiteľa, občiansky zákonník, ale aj zákon o rozhodcovskom konaní a ďalšie. V
tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 13.09.2011 č.k. 20Co/119/2011,
kde krajský súd ustálil, že spotrebiteľ je priamo zo zákon od súdnych poplatkoch oslobodený vo
všetkých sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy aj v každom konaní, ktoré má svoj základ
v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení ďalej poprela aj individuálnosť dojednania

rozhodcovskej doložky ako aj možnosť výberu, či rozhodcovskú doložku podpíše, alebo nie a to aj
vzhľadom na splynutie ustanovení o rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami.
K záznamu o požiadavkách a potrebách klienta uviedla, že tento záznam absolútne nesvedčí o
poučení a upozornení na to, že sa podpisom poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok
zaväzuje spotrebiteľ riešiť všetky spory výlučne cestou rozhodcovského súdu. Zo záznamu vyplýva

len tá skutočnosť, že v prípade vzniku sporu je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút
rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Zb.z. . Z tohto záznamu nie je možné vyvodiť
záver, že z neho vyplýva poučenie o rozhodcovskej doložke a jej prípadných následkoch spotrebiteľovi
tak, ako tvrdil žalovaný.

Žalovanýsvojimpodanímzodňa13.03.2014navrholprerušiťkonaniepodľa§109ods.2písm.c)O.s.p.o
ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 27.03.2014, sp.zn. 10C/69/2013 - 192 tak, že návrh žalovaného
na prerušenie konania zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2014.

Žalobkyňa na vytýčenom pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a žiadala súd, aby zrušil rozhodcovský

rozsudok v konaní 3C/2280/2012, zotrvala aj na svojich písomných podaniach zo dňa 03.03.2014 a
28.02.2014 v celom ich rozsahu. Žiadala rozhodcovský rozsudok zrušiť z dôvodu, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dohodnutá a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uplatňovaná
pohľadávka zo strany žalovaného v rozhodcovskom konaní je podľa názoru žalobkyne rovnako
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože táto finančná povinnosť bola vsunutá do stredu

všeobecných poistných podmienok, nebol o nej žalobca osobitne informovaný, a preto je ju potrebné
považovať za neprijateľnú. Napokon žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok aj z dôvodu, že nebola
dodržaná rovnosť účastníkov konania tak, ako to ukladá § 18 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní.

Žalovaný na vytýčenom pojednávaní zotrval na doterajších svojich vyjadreniach, žiadal žalobu

ako nedôvodnú zamietnuť, poukázal na individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky ako aj
na podpísaný záznam o požiadavkách a potrebách klienta. Spochybnil vierohodnosť výpovedi
sprostredkovateliek, na ktoré poukázal právny zástupca žalobkyne , nakoľko tieto osoby vystupujú v
obdobných sporoch ako navrhovatelia, čo môže mať dopad na ich vierohodnosť v rámci ich výpovedi.
Doložil súdu listinný dôkaz dodatok č. 2 k všeobecným poistným podmienkam zo dňa 15.12.2008,

ktorý poskytuje dodatočnú 30-dňovú lehotu na odstúpenie od zmluvných dojednaní bez
akejkoľvek ujmy na poistnom vzťahu. V tejto súvislosti tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
3NCDo/14/2011, z ktorého vyplýva, že dodatočná lehota na odstúpenie od rozhodcovskej doložky má
právny význam pre jej posúdenie ako individuálne dojednanej.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, konštatovaním obsahu písomnej žaloby,

poistnou zmluvou, originálom rozhodcovského rozsudku sp.zn. 3C/2280/2012, rokovacím poriadkom
Arbitrážneho súdu Košice, oznámením o zániku poistenia z 23.10.2009, príručkou obchodnej služby
Rapid Life životné poistenie, spisom Arbitrážneho súdu Košice, návrhom žalovaného na zamietnutie
žaloby zo dňa 26.11.2013, zmluvou o sprostredkovaní poistenia, osvedčením o zápise do registra
sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia, Záznamom o požiadavkách a potrebách

klienta, vyjadrením žalovaného k návrhu zo dňa 20.01.2014, vyjadrením NBS z 10.10.2012 doplňujúcim
vyjadrením NBS z 22.11.2013, vyjadrením žalobcu zo dňa 3.3.2014 a dňa 28.2.2014, dodatkom č.2 VPP
z 21.5.2007 a ostatnými listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, na základe čoho zistil nasledovný
skutkový stav :

Žalobkyňa uzavrela dňa XX.XX.XXXX so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej
sú všeobecné poistné podmienky žalovaného, vrátane osobitného zmluvného dojednania č. XX/XXXX
k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX.

Vdeňuzatvoreniapoistnejzmluvybolspísanýaj"Záznamopožiadavkáchapotrebáchklienta"kpoistnej

zmluve č. XXXXXXXXXX, ktorý podpísala žalobkyňa a sprostredkovateľka poistenia. V jeho záhlaví je
okrem iného uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné
na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle zákona č.XXX/XXXX
Z.z. o rozhodcovskom konaní a všeobecných podmienok poisťovne platných od 1.1.2007(XV.časť).

Listom zo dňa 23.10.2009 žalovaný oznámil žalobkyni, že na základe jej žiadosti o zrušenie poistnej
zmluvy dôjde ku dňu 30.12.2009 k zániku poistenia v zmysle § 800 Občianskeho zákonníka, pričom
definitívny finančný zostatok na poistnej zmluve ku dňu zániku poistenia predstavuje nedoplatok vo
výške 45,91 eur. Úhradu žiadal žalovaný vykonať od žalobkyne do 7 dní od doručenia oznámenia.

Návrhom na začatie konania zo dňa 02.01.2012 podaným na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na
Alžbetinej č. 1, si žalovaný voči žalobkyni uplatnil pohľadávku vo výške 177,99 eur a trovy konania,
ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v
zmysle čl. XVII. písm.7a zodpovedajúce výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice, sp.zn. 3C/2280/2012 z 19.01.2012 bola
žalobkyňa zaviazaná, aby do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatila žalobcovi ( v tomto
konaní žalovanému ) peňažnú sumu vo výške 177,99 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške
276,-eur na účet žalobcu ( v tomto konaní žalovaného ).

Z pripojenej doručenky nachádzajúcej sa v rozhodcovskom spise, že žalobkyňa prevzala rozhodcovský
rozsudok dňa 19.06. Z dennej pečiatky dodacej pošty súd usúdil, že ide o rok 2013.

Na pojednávaní dňa 22.10.2014 súd vypočul žalobkyňu, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že poistnú
zmluvu uzavrela v zákazníckom centre žalovaného, bola informovaná ohľadne životného poistenia

len v tom smere, na koľko rokov uzatvára poistenie, na koľko rokov je poistená a bola poučená o
povinnostiach, ktoré jej plynú z tohto zmluvného vzťahu, najmä čo sa týka potreby platenia poistného.
Ohľadne rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovského konania nebola poučovaná a nemala vedomosť
včasepoistenia,čoznamenározhodcovskékonanieanirozhodcovskádoložka.Všetkylistinypotrebnék
poisteniu podpísala tam, kde jej sprostredkovateľka ukázala. Žalobkyňa vo svojej výpovedi ďalej uviedla,

že v čase, keď pracovala pre žalovaného ako sprostredkovateľka poistenia, uzavrela asi 8 poistných
zmlúv, pričom v rámci školenia bola poučená len v tom zmysle, že má dbať na to, aby klient vždy podpísal
všetky časti, kde sa vyžaduje jeho podpis, inak poistná zmluva nemôže byť schválená. Na všetkých
poistných zmluvách, ktoré uzatvorila preto nechýbal nijaký podpis, ani podpis na rozhodcovskej doložke.

Žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na miestne príslušnom súde v lehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. V súlade s podanou žalobou, ktorú považuje
súd napriek tvrdeniu žalovaného za určitú, jasnú a úplnú, nakoľko z obsahu žaloby ako aj zo zneniažalobného petitu je jednoznačne zrejmé, čo podaným návrhom žalobca sleduje a čoho sa domáha, súd
zameral dokazovanie na zistenie, či žalobkyňa dôvodne popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Z bodu 1 časť XV. Všeobecných poistných podmienok ( ďalej len VPP) žalovaného vyplýva, že všetky
vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom.

Podľa bodu 2 časť XV. VPP, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovskýsúdvytvorenýpodľapotrebyodprípadukprípadutromafyzickýmiosobamipoverenýmina
výkonrozhodcuzostranypoisťovne.Svojvýslovný,bezvýhradnýaneodvolateľnýsúhlastýmtovyjadruje
poistník podpisom týchto VPP.

Podľa bodu 5 časť XV. VPP, rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore je rozhodnutím konečným a
nemožno ho preskúmavať iným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Dôvody pre ktoré možno
začať obnovu podľa osobitného zákona nie sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 v bode 2 obsahujú dohodu účastníkov poistnej zmluvy o tom,

že sa podrobia rozhodcovskému konania v zmysle XV. časti týchto VPP.

Dňa 27.01.2009 uzatvorila žalobkyňa ako výlučný sprostredkovateľ poistenia so žalovaným zmluvu
o sprostredkovaní poistenia na základe ktorej výlučný sprostredkovateľ poistenia ( žalobkyňa )
bude poskytovať svoje spotrebiteľské služby podľa zmluvy o sprostredkovaní poistenia, pravidelných

inštrukcií, nariadenia, pokynov stanovených v príručke obchodnej služby tak ako ich vydá spoločnosť a
zákona č. 340/2005 Zb.z. o sprostredkovaní poistenia.

Z čl. 2 bod 2.3 zmluvy o sprostredkovaní poistenia vyplýva, že výlučný sprostredkovateľ poistenia je
oprávnený začať vykonávať sprostredkovanie poistenia po obdržaní osvedčenia o zápise do registra

sprostredkovateľov poistenia, ktoré mu vydá spoločnosť.

Z osvedčenia o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia zo
dňa 02.02.2009 vyplýva, že žalobkyňa bola dňa XX.XX.XXXX zapísaná do zoznamu výlučných
sprostredkovateľov poistenia v registri sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia

vedenom NBS pod registračným číslom VSP 089742.

Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka,vzneníplatnomkudňupodpísaniapoistnejzmluvy,t.j.kudňu
XX.XX.XXXX, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4, Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 40 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania

vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa§41ods.1zákonač.244/2002Zb.z.orozhodcovskomkonaní,žalobuozrušenierozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi

rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Po preskúmaní poistnej zmluvy ako aj všeobecných poistných podmienok a vyhodnotením právneho
statusu účastníkov konania, súd zastáva názor, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená
spotrebiteľská zmluva podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je totiž
zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného

registra, a žalobkyňa ako fyzická osoba spotrebiteľ, nakoľko v čase podpisu poistnej zmluvy ešte
nevykonávala sprostredkovateľskú činnosť pre žalovaného.

Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane
s veľkým počtom spotrebiteľov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených

tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Toto sa týka aj predmetnej
veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom vytlačenom formulári.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobkyňou ako
spotrebiteľom, preto je podľa § 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od platenia súdneho

poplatku za predmetné konanie.

Pokiaľ žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení namietal skutočnosť, že žalobca nezaplatil súdny
poplatok za predmetný návrh, súd poukazuje na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, sekcie
legislatívy zo dňa 29.04.2010 z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm.za)

zákona o súdnych poplatkoch je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany
svojho práva podľa osobitného predpisu, v danom prípade podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Zb.z.
s tým, že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícii navrhovateľa, ale aj
keď si uplatňuje svoje práva v pozícii odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu naplnenie a uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku
za námietky proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Súd ďalej poukazuje na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými
podmienkami v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl.3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú,
ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v

súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietky,žeštandardnápodmienkabolaindividuálnedohodnutá,
musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernicu Rady 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam

podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa prílohy Smernice k podmienkam uvedeným v čl. 3 ods. 3 k zoznamu podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé, patrí neposkytnúť spotrebiteľovi právo, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať
žalobu,alebopodaťakýkoľvekinýopravnýprostriedok,najmävyžadovaťodspotrebiteľa,abyriešilspory

neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom,
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah
malo spočívať na inej zmluvnej strane ( príloha ods. 1 písm.q) ).

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a

cieľom úpravy spotrebiteľského práva v občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej
republiky minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica Rady 93/13/EHS.

Súd opäť považuje za potrebné zdôrazniť znenie XV. časti, 2. bodu VPP žalovaného, podľa ktorého,
ak poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho

rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa
potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami, poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne. Citované ustanovenie VPP žalovaného, ktoré okrem iného dáva žalovanému možnosť
vytvoriť rozhodcovský súd troma fyzickými osobami podľa vlastného výberu, je potrebné považovať
za ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.

Rozhodcovská doložka na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodoval je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach a je súčasťou nepriehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho
s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo VPP. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky

vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodované v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenie prípadného sporu a núti
ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, a týmto mu
odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech

spotrebiteľa.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že
všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené ním zvoleným rozhodcom je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, a preto nemá žiadne

pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou.V tomto smere nemožno súhlasiť s názorom žalovaného prezentovaným v priebehu tohto konania,
že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných podmienok
účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky.

Judikatúra Najvyššieho súdu SR ( 3Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, 5Cdo/61/2012, 6Cdo/13/2013)
sa vysporiadala aj s touto právnou situáciou týkajúcou sa osobitného zmluvného dojednania v rámci
VPP. Najvyšší súd SR sa v danom prípade stotožnil s argumentáciou prvostupňových aj odvolacích
súdov s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej medzi

žalovaným a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecných poistných podmienok pod bodom XV.
nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v
časti XV. bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom,čímdošloknarušeniusmernicousledovanejrovnováhymedzizmluvnýmistranamivneprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom

ktorej je aj táto doložka, vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba
formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu
práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru NS SR nič
nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného
formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednanie odkazujúce na tú istú rozhodcovskú

doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.

Súd konštatuje, že rozhodcovské konanie v rámci predmetného spotrebiteľského sporu nezaručovalo
porovnateľné procesné práva so súdnym konaním a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Z výpovedi žalobkyne jednoznačne vyplýva, že pri uzavieraní poistných zmlúv neboli vyjednávané
žiadne zmluvné dojednania a ako spotrebiteľka poistenia nemala vedomosť o obsahu a pojme
rozhodcovská doložka. Žalobkyňa, teda ako spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej
doložky, mohla ju buď prijať ako celok, alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol

dodávateľom, teda žalovaným vopred pripravený a na jej obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom
neparticipovala. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie žalovaného, že ide o individuálny
návrh žalobkyne na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Na uvedenej skutočnosti nič
nemení ani listinný dôkaz na ktorý poukazoval žalovaný, a to " Záznam sprostredkovateľa poistenia
o požiadavkách a potrebách klienta" k predmetnej poistnej zmluve, ktorý bol spísaný pri uzatváraní

poistnejzmluvy.Akbysatotižžalobkyňarozhodlaosobitneindividuálnevyjednaťrozhodcovskúdoložku,
zaiste by tento záznam o sprostredkovaní poistenia ako aj samotná zmluva neboli na predtlačenom
formulári, ale by boli osobitne konkrétne vyjednané a špecifikované tak, aby odrážali to, čo si
žalobkyňa individuálne želala. Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta
preukazuje, že v danom prípade ide o predtlačený formulár, kde žalobkyňa nemala na výber možnosť

individuálne dohodnúť obsah podmienok. Takýto predtlačený formulár súd nepovažoval za dôkaz, ktorý
by preukazoval individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky.

Súd musí opäť poukazovať aj na neprimeranosť arbitrážneho procesu, kedy trovy rozhodcu často krát
prevyšujú niekoľkonásobne vymáhanú istinu pohľadávky.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Zb.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v
rozpore s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie "najmä konanie, ktoré je
v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenie z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovanie služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri

nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnováhu zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v predmetnej veci došlo k porušeniu
ustanovenia § 40 ods. 1 písm.c) a g) zákona č. 244/2002 Zb.z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko

formuláciou rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania práve so zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so
spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na všeobecný súd anavyševzmyslepísm.c)citovanéhozákonajedenzúčastníkovrozhodcovskéhokonaniapoprelplatnosť
rozhodcovskej zmluvy.

V priebehu konania nebola preukázaná jediná okolnosť, ktorá by odôvodňovala výhodnosť spôsobu
riešenia sporných vzťahov medzi účastníkmi zmluvy v rozhodcovskom konaní z hľadiska žalobkyne,
oproti konaniu pred súdmi všeobecnej sústavy súdov podľa Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa
teda nemala žiaden dôvod rozhodcovskú doložku podpisovať. Podpisom rozhodcovskej doložky sa

práve naopak jej procesné postavenie stalo neistým, najmä čo sa týka miesta rozhodcovského súdu,
personálneho zloženia ako aj procesných predpisov, ktoré bude rozhodcovský súd vo svojej činnosti
uplatňovať.

Z týchto dôvodov je potrebné považovať konanie žalovaného pri dojednaní rozhodcovskej doložky,
samotných všeobecných poistných podmienkach ako aj osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007

k všeobecným poistným podmienkam za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ako to má na mysli
ustanovenie § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Zb.z. .

Zároveň tým došlo k naplneniu zákonných dôvodov na podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm.c) zákona
č. 244/2002 Zb.z., z dôvodu popretia platnosti rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Zb.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa §
40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 244/2002 Zb.z. , ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako
je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom
rozhodcovskomrozsudkusúznovéhoprerokovaniaarozhodnutiavecivylúčení.Aksaúčastnícikonania
nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Vzhľadom na odlišné právne následky zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 písm.c) alebo z
iného dôvodu podľa § 40 ods. 1 súd ďalej neskúmal otázku, či pri uzavieraní poistnej zmluvy účastníkmi
konania boli porušené aj všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa podľa § 40
ods. 1 písm.j) citovaného zákona, nakoľko je zrejmé, že o ďalších dôvodoch a porušení spotrebiteľského
právasabuderozhodovaťpozrušenírozhodcovskéhorozsudkuvrámcipokračovaniasúdnehokonania.

Súd takto zrušil rozsudok rozhodcovského súdu z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm.c) a g).

Žalobkyňa súčasne podala aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu, a to

v čl. IV žalobného návrhu.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Zb. zákonov o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník
rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva
právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku odložiť.

Vyššie uvedené ustanovenie dáva súdu, ktorý rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku možnosť
odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Podmienkou pre odloženie vykonateľnosti je, že
účastník podá návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Súd má za to, že okamžitým výkonom rozhodcovského rozsudku by žalobkyni hrozila závažná ujma,
preto súd využil možnosť odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na základe zásady úspešnosti v súdnom
konaní.Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspechsúdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podaním zo dňa 24.10.2014, doručeným súdu dňa 27.10.2014, označeným ako ,,
vyčíslenie trov právneho zastúpenia" si právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy konania v celkovej
výške 694,83 Eur, ktoré pozostávali :
1. Z úkonov právnej služby ( 1 úkon - 60,07 Eur), režijný paušál za rok 2013 - 7,81 Eur, za rok 2014-

8,04 Eur
- 1. Úkon - príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom + RP, 10.07.2013
- 2. Úkon - žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku + RP, 10.07.2013
- 3. Úkon vyjadrenie žalobcu zo dňa 28.02.2014 k podaniu žalovaného zo dňa 26.11.2013 + RP
- 4. Úkon - vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.02.2014 + RP
- 5. Úkon vyjadrenie žalobcu zo dňa 28.02.2014 k podaniu žalovaného zo dňa 20.01.2014 + RP

- 6. Úkon - účasť na pojednávaní dňa 22.10.2014 + RP
- SPOLU vo výške 475,85 Eur

2. Z hotových výdavkov
Strata času za účasť na pojednávaní dňa 22.10.2014 ( §17 ods. 1 vyhlášky)

2 hod. 12 min. cesta Košice - Lučenec
2 hod. 12 min cesta Lučenec- Košice
( za každú začatú pol hodinu) 10 x 13,40 Eur
- SPOLU vo výške 134,- Eur
3. Z cestovného; PHM + paušálna náhrada

Cesta na pojednávanie z Košíc do Lučenca a späť 24.10.2014 motorovým vozidlom právneho zástupcu
žalobcu vo výške 84,98 Eur
- SPOLU vo výške 84,98 Eur

Podľa § 137 zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej
len ,,O.s.p."), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové

výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Rozsudokbolvyhlásenýdňa22.10.2014 a žalobca sitrovykonaniavyčíslilauplatnilvlehotestanovenej
v § 151 ods. 1 O.s.p., pričom tieto súd právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal vo výške ako si ich právny
zástupca vyčíslil.

V danom prípade súd pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z tarifnej hodnoty určenej
podľa § 11ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., keďže klientom právneho zastúpenia je spotrebiteľ
a predmet konania sa týka spotrebiteľskej zmluvy, je teda odmena za jeden úkon právnej služby 1/13
výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon uskutočnený.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobkyne v zmysle § 13a písm. a) a c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
trovy právneho zastúpenia len za 4 úkony právnej služby, a to odmenu za: 1. úkon - príprava
a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 10.07.2013 vo výške 60,07 Eur a režijnýpaušál vo výške 7,81 Eur ( spolu 67,88 Eur), 2.úkon - žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo
dňa 10.07.2013 vo výške 60,07 Eur a režijný paušál vo výške 7,81 Eur (spolu 67,88 Eur), 3. úkon -
účasť na pojednávaní dňa 22.10.2014 vo výške 61,87 Eur a režijný paušál vo výške 8,04 Eur ( spolu

69,91 Eur). Čo sa týka dvoch podaní na súd označených ako ,,vyjadrenia" ktoré si právny zástupca
žalobcu uplatnil a za ktoré žiadal priznať odmenu, tu súd právnemu zástupcovi žalobcu priznal odmenu
len za jeden úkon vo výške 61,87 Eur a režijný paušál vo výške 8,04 Eur ( spolu 69,91 Eur), a to za
vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 03.03.2014 spolu s vyjadrením žalobcu k návrhu
na zamietnutie žaloby zo dňa 28.02.2014. Súd tieto dve vyjadrenia považoval za jedno podanie a to

vzhľadom ku tomu, že obe podania sa týkajú reakcie na vyjadrenie žalovaného na podanú žalobu a
obe podania boli tunajšiemu súdu doručené v ten istý deň 04.03.2014. Súd považoval za neúčelné
vyjadrovať sa v dvoch podaniach k jednému vyjadreniu žalovaného, navyše ak boli súdu doručené v ten
istý deň. Ostatné vyjadrenia žalobcu, ktoré právny zástupca žalobcu uviedol vo vyúčtovaní sa v spise
nenachádzali, preto súd ich náhradu nepriznal. Súd potom za úkony právnej služby priznal právnemu
zástupcovi žalobcu sumu vo výške 275,58 Eur.

V zmysle § 17ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu za
stratu času za účasť na pojednávaní 22.10.2014 Košice- Lučenec a späť v trvaní 4.hodiny 24 min. 10
x 13,4 Eur, spolu vo výške 134,- Eur.

Právny zástupca žalobcu si ďalej v zmysle ustanovenia § 16 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. uplatnil náhradu
cestovných výdavkov motorovým vozidlom OPEL ASTRA Košice- Lučenec a späť v rozsahu 310 km.

Podľa zistení súdu je celková dĺžka trasy zo sídla advokáta žalobcu na Okresný súd Lučenec v rozsahu
priemerne 155 km, preto právnemu zástupcovi žalobcu patria cestovné náhrady vo výške základnej

náhrady 310 km x 0,183 Eur vo výške 56,73 Eur a náhrada za spotrebu pohonných hmôt pri priemernej
spotrebe 6,2 L/100 km a hodnote PHM vo výške 1,470 Eur/l vo výške 28,25 Eur ( 310 km x 6,2l/100km
x 1,47Eur/l), teda v celkovej výške 84,98 Eur.

Celková výška trov právneho zastúpenia, ktoré súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu je vo výške

494,56 Eur ( odmena za úkony právnej služby vo výške 275,58 Eur, odmena za stratu času vo výške
134,- Eur a cestovné vo výške 84,98 Eur).

Súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania jej právnemu zástupcovi podľa

ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., pričom tieto trovy súd považoval za potrebné na účelné uplatňovanie
práva.

Žalovaného súd podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položky 3c sadzobníka

súdnych poplatkov zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh v sume 331,50 eur,
nakoľko žalobkyňa bola v tomto konaní oslobodená od súdnych poplatkov a bola v konaní úspešná.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to

písomne v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.