Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/268/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233840
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4112233840.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika
-Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom 811 03 Bratislava, Župné nám.č. 13, o
náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 319 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa v návrhu spísanom dňa 17.9.2012, ktorý bol doručený Okresnému súdu v Nitre dňa
2.10.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie majetkovej škody 125 eur nemajetkovej

ujmy vo výške 319 eur . Žalovaná čiastka vo výške 125 eur predstavuje majetkovú škodu spočívajúcu
v náhrade účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Poškodený vynaložil v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu
70 eur na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur., na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií

adresovaných exekučnému súdu, sumu na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu vo výške 15 eur. Navrhovateľ si uplatnil ako
primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, za porušenie jeho práv , stratu legitímnych očakávaní , že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky ( spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym

úradným postupom exekučného súdu) sumu 319 eur za celých 173 dní. Poškodený uskutočnil výpočet
nároku alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve
na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu teda 660 eur za rok : 12 mesiacov
= 55 eur za mesiac. Upozornil, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako
6 mesiacov. Uviedol, že navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený
subjekt ( veriteľ zo zmluvy o úvere č. : 4421162) navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym
postupom podľa ustanovenia §-u 38 a nasl. zák.č. 233/1995 Z.z. ( ďalej len „ Exekučný poriadok“),

zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere: 4421162dlžníkom C. D.
R.. X.X.XXXX pridelil registráciou exekučnej veci č. EX 10197/2008. Súd, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnémuzaloženiu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci
a to v zákonom ustanovenej dobe. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel
je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutierozhodcovskéhosúdu.Exekučnýsúdrozhodoložiadostioudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie až dňa 8.12.2008 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby ( omeškanie viac ako 6 mesiacov!). Opísaný postup exekučného súdu
navrhovateľ zhodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením §-u 44 ods. 2

Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutiu o udelenie
poverenia na vydanie exekúcie súd pristúpi až po veľmi dlhej dobe.
Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 19.10.2012 č.k. 8NcC/ 120/2012-14 prikázal vec na prejednanie
Okresnému súdu Levice.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril dňa 24.2.2014 a žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Vo

vyjadrení poukázal, na to, že v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie
vykazuje nedostatky, pričom za nedostatok považuje aj zmätočnosť podania. V návrhu sa vyskytli
viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, odlišné sú dátumy narodenia, navrhovateľ
nedokázal uviesť ani len spisovú značku príslušného exekučného konania , pod ktorou je vedené na
súde, chýbajú relevantné údaje ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie

celej veci a dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ síce uviedol časť dôkazov
najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek
tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám.
Odporca poukázal aj na tú skutočnosť, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Jednak si
navrhovateľuplatňujenárokztitulunesprávnehoúradnéhopostupuzdôvoduprieťahov,nadruhejstrane

i z nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní v prvom rade
je potrebné poznamenať, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného
stavu. Navrhovateľ neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany
odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi
okresného súdu, resp. podania možnosti ústavnej sťažnosti. Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne

v náleze z 3.5.2011 č.k. III. ÚS 69/2011 - 25 taktiež poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má
predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura( každý nech si stráži svoje právo). To, že tak
navrhovateľ nekonal je možné pripísať iba jemu. Poukázal aj na to, že dňa 23.4.2012 mu boli doručené
prvéžiadostiopredbežnéprerokovanianárokunanáhraduškodyz23.4.2012.Vzhľadomnaskutočnosť,
že už dňa 28.9.2012 bola Okresnému súdu doručená predmetná žaloba je zrejmé, že navrhovateľ ju

nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty ale skôr. Poukázal na ust. §-u 15 ods. 1 , §-u 16 ods. 4 zák.
č. 514/2003 Z.z., z ktorých vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu spôsobenej škody pri výkone
verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Preto má
odporca zato, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Poukázal na to, že podmienky úspešného
uplatnenia nároku na náhradu škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. predstavujú nasledujúce všeobecné

podmienky, pri splnení, ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci
1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a vzniknutou

škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne, t.j. nesplnenie, čo i len
jednej spôsobuje, že zodpovednosť štátu za škodu nevzniká.
Uviedol, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,
aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica

alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa §-u 45 ods. 1 písm. c/
zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
pred dňom 23.4.2009 ( t.j. 3 roky pred dňom kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku). Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákč.. 514/2003 Z.z. je

okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal
existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje je možné považovať za hypotetické. Požadovať paušálne
sumyzaspomínané veľmivšeobecneuvedenéčinnosti,jenesprávneaznovuúčelové.Skutočnúškodu
je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárokv opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo
strany navrhovateľa a skúmanie predmetného nároku je znemožnené. Navrhovateľ nepreukázal ani
vznik škody ani výšku škody. K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie finančného

zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany ústavného
súdu. Tiež poznamenal, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný. Odporca
nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to , že by sa mala poskytovať jej náhrada v
peniazoch. Vzhľadom na to, že súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa
a to najmä v prípade, návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade navrhovateľa automaticky nastáva

zvýšené riziko ohrozenia a porušenia práva spotrebiteľa. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku
podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje odporca konanie navrhovateľa za konanie v rozpore s
dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená
škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívnej vnímanej podnikateľskej aktivite
navrhovateľa.
Odporca predvolanie mal riadne a včas doručené, neúčasť dňom 6.8.2015 neúčasť súdu ospravedlnil

písomným podaním - emailom dňa 3.12.2015 z dôvodu zaslaného návrhu na prerušenie konania,
o ktorom je potrebné rozhodnúť a požiada o o odročenie pojednávania, odporca mal predvolanie
riadne a včas doručené, dňom 6.8.2015 neúčasť súdu ospravedlnil emailom z dôvodu hospodárnosti
konania, o odročenie nepožiadal a preto súd vec prejednal podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti
navrhovateľa, práv. zást. navrhovateľa a odporcu.

Navrhovateľ dňa 27.11.2014 a dňa 3.12.2015 doručil súdu identické návrhy na prerušenie konania
elektronickými prostriedkami.
Súd na základe prevedeného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Súd vykonal dokazovanie spísaným návrhom, vyjadrením odporcu k návrhu zo dňa 24.2.2014 s
prílohami a fotokópiu spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 10Er/787/2008.

Zo spisu Okresného súdu v Nitre sp.zn. 10Er/787/08, EX 10197/08 , súd zistil, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom spísaná dňa 1.12..2008 a doručená
Okresnému súdu v Nitre dňa 9.1.2009 a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
zo dňa 1.11.2007. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava pod sp.zn. : SR 07201/08

zo dňa 6.8.2008. Okresný súd v Nitre rozhodol o žiadosti súdneho exekútora dňa 8.12.2008 vydaním
poverenia pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod č.k. 10Er/787/2008-8 pod č. 5403 048
786*.
Podľa § 82 ods. 1 O.s.p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo
vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa § 3 ods.1 písm. d/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov ( v znení platnom a účinnom do 31.12. 2008 t.j. v čase vydania
poverenia štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným

postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom.Zanesprávnyúradnýpostup sapovažujeajporušeniepovinnostiorgánuverejnejmociurobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa§9ods.2vyššie cit.zákona.právonanáhraduškodyspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom

má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods.1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopred predbežneprerokovaťnazákladepísomnejžiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §-
u 4 a 11.Podľa § 16 ods. 1 vyššie cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.
Podľa § 19 ods. 1 vyššie cit. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia, (oznámenia)
rozhodnutia.
Podľa § 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §

15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania najdlhšie, však počas šiestich mesiacov.
Podľa§41ods.1zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov, (účinného do 31.12.2008 t.j. v čase doručenia žiadosti o udelenie
poverenia procesnému súdu) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
/ rozhodnuté orgánov Európskej únie,
b/ rozhodnutí osvedčených ako exekučný titul,
c/ notárskych zápisníc, ktorý obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnice s

vykonateľnosťou súhlasila
d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e/ osvedčení o dedičstve vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu

nezaplatenú na mieste,
g/ platobných výmerov výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h/ vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia a starobného dôchodkového sporenia,

i/iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Podľa § 44 ods. 1 vyššie cit. Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného
navykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručenia
alebo odstránenie vád návrhu súdu ( § 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 vyššie cit. Exekučného poriadku (v znení účinnom v čase doručenia žiadosti súdneho

exekútora o udelenia poverenia), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo

exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Súd na základe vykonaného dokazovania podaný návrh celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Súd na identické návrhy na prerušenie konania zaslané navrhovateľom emailom dňa 27.11.2014 a
dňa 3.12.2015 neprihliadal a preto o nich nerozhodoval. Obidva návrhy na prerušenia konania boli

urobené elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom, ale neboli v
zákonom stanovenej lehote doplnené ústne do zápisnice ani písomne . Podľa ustanovenia § 42 ods.
1 O.s.p. podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom,
treba doplniť ústne do zápisnice alebo písomne najneskôr do troch dní. Na podania, ktoré neboli v tejto

lehote doplnené sa neprihliada. Pod pojmom „ návrh vo veci samej „ okrem návrhu je potrebné rozumieť
aj všetky dispozičné úkony s predmetom konania, teda v danom prípade aj návrh na prerušenie konania.
Exekučné konanie možno vykonať len na návrh oprávneného ( § 38 EP), z čoho vyplýva, že exekučné
konanie sa nemôže začať bez návrhu. Konanie , ktoré možno začať len na návrh a teda aj exekučnékonanie je začaté dňom kedy návrh došiel na súd. V danej exekučnej veci je nesporne preukázané,
že žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla na Okresný súd v
Nitre dňa 1.12.2008 , čomu nasvedčuje dátum na prijímacej pečiatke procesného súdu a procesný súd

udelil súdnemu exekútorovi poverenie dňa dňa 8.12.2008 pod č.k. 10Er/787/2008-8. Poverenie vydal
do ôsmich dní od kedy bola žiadosť o udelenie poverenia exekučnému súdu. .Exekučný súd tak konal
v zmysle zákona a vo veci včas rozhodol.
Z vykonaného dokazovania je celkom zrejmé, že návrh podaný navrhovateľom je celkom nedôvodný.
Nie je zrejmé z akého právneho dôvodu a právneho titulu si navrhovateľ uplatnil voči štátu majetkovú

škodu vo výške 125 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 319 eur, keďže navrhovateľ nepreukázal, že mu
pri výkone verejnej moci bola spôsobená škoda konaním alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci, a že
škoda vznikla v príčinnej súvislosti s týmto konaním v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Procesný súd vydal
poverenie do ôsmich dní, navrhovateľ preto nepreukázal v konaní nesprávny úradný postup v dôsledku,
ktoréhomalabyťspôsobenáškodavžalovanejvýške,nepreukázalpríčinnúsúvislosťmedzinesprávnym

úradným postupom a vznikom škody. Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. S poukazom na zistený skutkový
stav súd neskúmal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ani ich rozsah, pretože takýto postup
šiestich mesiacov a na strane šiestej návrhu omeškania po dobu 173 dní, pričom ani jeden údaj nie
je pravdivý.

Podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi , ktorý mal vo veci úplný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo vrátenie práva proti účastníkovi , ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrad trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §-u 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia,
ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporca mal vo veci plný úspech a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Trovy konania odporcu
nevyčíslil a to ani v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku zo spisu odporcu žiadne
trovy nevyplývajú a preto súd odporcovi trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie

proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

13C/268/2012
-9-

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1. O.s.p.).