Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/150/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108212043
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7108212043.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu Urbársko

pasienková spoločnosť Nová Kelča, Pozemkové spoločenstvo, so sídlom Nová Kelča č.97, 094 04 Nová
Kelča, IČO:42035341, zastúpený JUDr. Michalom Jakubekom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika
2673/212/A, 093 00 Vranov nad Topľou proti žalovanému Východoslovenská vodárenská spoločnosť,
a.s. so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, IČO:36 570 460 v konaní o zaplatenie 1.220,21 EUR
s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie istiny 114,05 EUR a úroku z omeškania nad 8% ročne zo sumy 276,54 EUR
za obdobie od 10.5.2006 do 9.5.2007, nad 9% ročne zo sumy 276,54 EUR za obdobie od 10.5.2008 do

9.5.2009, nad 8,50% ročne zo sumy 276,54 EUR za obdobie od 10.5.2009 do 9.5.2010 a nad 8,50%
ročne zo sumy 276,54 EUR za obdobie od 10.5.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalobca je povinný n a h r a d i ť žalovanému trovy konania vo výške 73,09 EUR do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.5.2008 domáhal voči žalovanému zaplatenia

36.760,-Sk (1.220,21 EUR) so 7% úrokom z omeškania zo sumy 36.760,-Sk za obdobie od 10.5.2006 do
9.5.2008 a od 10.5.2008 do zaplatenia so 6% úrokom z omeškania zo sumy 36.760,-Sk, ako aj náhrady
trovkonania.Žalobcasvojnávrhodôvodniltým,žejevlastníkomnehnuteľnostízapísanýchnaQ.Č..XXX
J..Ú.. R. J. ako parc.č.339/340 trávnaté porasty o výmere 377 624 m2, pričom žalovaný užíva z uvedenej
nehnuteľnosti výmeru 419 m2, ktorá výmera je vyčlenená geometrickým plánom č.10806881-546/97
ako diel č.I z parc.č.223/1 o výmere 405 m2 a parc.č.223/2 o výmere 14 m2. Žalovaný užíva uvedenú
výmeru bez právneho dôvodu, bez uzavretia nájomnej zmluvy a platenia nájomného aj napriek tomu, že

medzi účastníkmi bolo viacero písomných návrhov na uzavretie nájomnej zmluvy, no nedošlo k dohode
o cene o zaplatenie nájmu, nakoľko žalovaný ponúka za m2 3,-Sk, čo je pre žalobcu neprijateľná suma,
pričom žalobca požaduje ročné nájomné za 1m2 20,-Sk, celkovo požaduje za 919 m2 sumu 18.380,-Sk
ročne, čo za posledné dva roky od 10.5.2006 do 9.5.2008 je 36.760,-Sk.

Tunajší súd dňa 28.5.2008 vydal Platobný rozkaz č.25Ro/1448/2008-16, ktorým zaviazal žalovaného na
zaplatenie žalovanej sumy v celom rozsahu.

Voči vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že dal
C. U. N. Č..XX/XXXX X.. Ľ. K. za účelom zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorý mal byť
po vzájomnom odsúhlasení medzi účastníkmi podkladom pre majetkovo-právne vyporiadanie danéhozáujmového územia, pozemkov zapísaných na Q. Č..XXX O. Č..XXX, J..Ú.. R. J., V. C. R. T., pričom
znalec stanovil výšku nájomného pozemkov za rok za 1 m2 = 3,43 Sk, t.j. 3,43 Sk x 419 m2 = 1.437,-Sk/
rok. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je pravdou, že sa bezdôvodne na úkor žalobcu obohatil, pretože mal

a má snahu sa majetkovo-právne vyporiadať so žalobcom, avšak bez súčinnosti žalobcu nie je možné
zlegalizovať svoje postavenia výška bezdôvodného obohatenia podľa žalobcu je určená samovoľne
žalobcom bez opory v zákone. Preto navrhol, aby súd vychádzal zo znaleckého posudku a teda z
východiskovej sumy 3,43 Sk/m2. Vzhľadom uvedené navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

K žalobe sa žalovaný vyjadril dňa 5.8.2008, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu trval na svojom
vyjadrení obsiahnutom v odpore proti platobnému rozkazu.

Tunajší súd rozhodol v predmetnej veci rozsudkom č.k. 38C/150/2008-208 dňa 25.3.2011, ktorým
konanie o zaplatenie istiny 114,05 EUR a úroku z omeškania nad 8% ročne zo sumy 276,54 EUR za
obdobie od 10.5.2006 do 9.5.2007, nad 9% ročne zo sumy 276,54 EUR za obdobie od 10.5.2008 do

9.5.2009, nad 8,50% ročne zo sumy 276,54 EUR za obdobie od 10.5.2009 do 9.5.2010 a nad 8,50%
ročne zo sumy 276,54 EUR za obdobie od 10.5.2010 do zaplatenia zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

Protitomutorozhodnutiuprvostupňovéhosúdupodalodvolaniežalobcadňa4.5.2011,oktoromrozhodol

Krajský súd v Košiciach Uznesením č.k.4Co/209/2011-251 dňa 25.6.2012 tak, že rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že je nepochybné, že žalobca si žalobou po
úprave návrhu uplatňuje nárok na zaplatenie nájmu za užívanie pozemkov vo výmere 419 m2 s tým, že
obmedzenie práva spočíva len v práve vstupu rekonštrukcie, modernizácie, prevádzkovania opravy a
údržby verejného vodovodu, ale nie práva užívať obmedzenú parcelu, čo sa netýka nájomných práv pre

túto parcelu. Uviedol, že prvostupňový súd sa s touto argumentáciou nijakým spôsobom v napadnutom
rozsudku nevysporiadal. Poukázal na to, že režim zákonných vecných bremien nie je totožný s režimom
zmluvných vecných bremien, pretože tieto sa riadia zvláštnou úpravou platnou v čase ku dňu ich vzniku.
Ďalej poukázal na to, že je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že v zmysle Občianskeho zákona
najmä §151 ods.3 pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je oprávnený z vecného bremena povinný znášať

primerané náklady na jeho zachovanie a opravu, pričom podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné v
novom rozhodnutí podrobnejšie odôvodniť a vysvetliť rozhodnutie súdu, tak, aby bolo preskúmateľné.

Vzhľadom na závery odvolacieho súdu, súd opätovne posúdil nárok žalobcu a z vykonaného
dokazovania zistil tento skutkový stav :

Rozhodnutím Obvodného lesného úradu vo Vranove nad Topľou, č.2006/348/ zo dňa 26.6.2006 došlo
nazákladeZmluvyozaloženípozemkovéhospoločenstva(zodňa27.5.2006)kregistráciipozemkového
spoločenstva s názvom Urbársko pasienková spoločnosť Nová Kelča, Pozemkové spoločenstvo v
právnej forme Pozemkové spoločenstvo, so sídlom R. J. Č..XX, XXX XX R. J., N. Q. C. Č..XXX, Č..XXX,

Č..XXX, Č.,XXX, Č..XX C. J..Ú.. R. J. a zoznamu vlastníkov podielov spoločných nehnuteľností, ktorý
tvorí súčasť zmluvy a je výmera spoločných nehnuteľností 176,3737 ha.

Podľa Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, odd.Sa, vl. č.53/V žalovaný je právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je okrem iného výroba a dodávka vody verejnými vodovodmi pre

obyvateľstvo, okrem iných činností súvisiacich s touto základnou činnosťou podnikateľa.

Rozhodnutím ONV, odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva Vranov č.77/69
zo dňa 25.2.1969 na dobu, po ktoré zvláštne užívanie vody bude národohospodársky odôvodnené
bolo povolené zvláštne užívanie vody investorovi Východoslovenské vodovody a kanalizácie Košice

(právnemu predchodcovi žalovaného) na základe jeho žiadosti z 10.1.1969 a to na odber vody z
hydrogeologických vrtov, ktoré sa nachádzajú v oblasti medzi riekou Ondavou a štátnou cestou Miňovce
- Turany v množstve 11,8 l /sek a dopravovať ju do vodojemu nad Miňovcami a potom gravitačne až do
vodojemu nad obcou Nová Kelča.

Dňa 18.5.1976 (práv.7.6.1976) bolo rozhodnutím Okresného národného výboru, odboru
poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vo Svidníku č.215/76 (doplnené dňa 26.1.1977,
č.367/76-215) vydané užívacie povolenie Východoslovenským vodárňam a kanalizáciám OZ Bardejov
na zvláštne užívanie vody podľa projektu „Vodovod Miňovce - Nová Kelča“ (právnemu predchodcovižalovaného), nakoľko na základe kolaudácie bolo zistené, že vodovod je technický riešený podľa
projektu a vyhovuje pre hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.

Geometrickým plánom č.10806881-546/97 zo dňa 24.7.1997, ktorý bol autorizačne overený 19.8.1997
a úradne overený Okresným úradom a katastrálnym odborom vo Vranove nad Topľou dňa 21.8.1997
(č.528/97) bola parc.č.339/340 o výmere 37 ha 7624 m2 ako pasienok rozdelená na diel 1, ako
parc.č.223/1 o výmere 405 m2 a na diel 2, ako parc.č.223/2 o výmere 14 m2.

Zo vzájomnej predloženej korešpondencie medzi účastníkmi konania od 10.10.2006 doposiaľ vyplýva,
že nie je sporná skutočnosť, že žalovaný užíva pozemok o výmere 419m2, na ktorom je postavený
vodojem, žalobca namietal, že užívajú väčšiu výmeru okolo 500 m2 ako cestu a priestor na vykonávanie
opráv, neskôr žalobca aj v priebehu konania upravil výmeru, za ktorú nájom požaduje na 419 m2 a
spornou a nevyriešenou zostala otázka výšky nájomného za užívanie pozemku, nakoľko žalobca žiadal
zaplatiť ročné nájomné vo výške 50,-Sk/m2, neskôr sumu znížil na 20,-Sk/ m2 , avšak žalovaný trval

na tom, že nájomné má byť maximálne do výšky podľa znaleckého posudku (Ing. Murániho) a teda vo
výške 3,-Sk/m2 .

R. Q. Č..XXX V. C. R. T., V. R. J., J..Ú.. R. J. je evidovaná parc.č.339/340 o výmere 37 7624 m2 ako
trvalétrávnatéporasty,pozemokumiestnenýmimozastavanéhoúzemiaobcevovlastníctvepodielových

spoluvlastníkov, vo výpise po ROEP-e (z 4.1.2010) je uvedená parcela označená ako parc.č.872 o
výmere 378090 trvalé trávnaté porasty.

R. Q. Č..XXX V. C. R. T., V. R.Á. J., J..Ú.. R. J. je evidovaná v registri C parc.č.210/2 o výmere 200m2
zastavané plochy a nádvoria a stavba - súp.č.109, na parc.č.223/2 vodojem vo výlučnom vlastníctve

žalovaného, titulom nadobudnutia je Žiadosť o zápis zmeny vlastníckeho práva, Zakladateľská listina
č.Nz 25638, č.sp.V 563/2003-36/03; Kúpna zmluva č.273/111/2006 ÚP, č.sp.V 447/06-40/06, v časti P.
bez tiarch, pričom pozemok pod stavbou je nevyporiadaný.

Zo Záznamu s tvaromiestnej ohliadky pozemkov v k.Ú.. R. J. konanej 18.1.2007 za prítomnosti

zástupcov žalobcu (S. H., N., K. K., N.) O. Ž. (C., O..I.. U. I. X.. Q. N., C., W. X., C. strediska) vyplýva,
že ohliadka sa konala na základe listu č.87605/E/06 ČER/práv zo dňa 4.10.2006 a za účelom ďalšieho
postupu, nakoľko na pozemku žalobcu sa nachádza vodojem vo vlastníctve VVS, a.s. Košice slúžiaci pre
obec Nová Kelča a záber pozemku je 405 m2+ 14 m2 = 419m2, na parc.č.222 (les) resp.618 (cesta) je
uložené prívodné vodovodné potrubie o dĺžke cca 300 m a pri ochrannom pásme 3 m je záber pozemku

900 m2. Bolo dohodnuté, že kvôli rekonštrukcii potrubia z ocele DN 200 na PE DN 150 je potrebné
pozemok o výmere 419 m2, kde je osadený vodojem odkúpiť, resp. dlhodobo prenajať príslušnou
zmluvou od 1.1.2007 pre VVS, a.s. s cenou odvíjajúcou sa od znaleckého posudku po vzájomnej dohode
strán a na pozemok o výmere cca 900 m2 výmeru upresniť porealizačným zameraním po zrealizovaní
rekonštrukcie potrubia v roku 2007, uzavrieť zmluvu o vecnom bremene s primeranou náhradou od

1.1.2007, ktoré sa bude odvíjať od znaleckého posudku po vzájomnej dohode strán.

Na pojednávaní dňa 30.1.2009 právny zástupca žalobu uviedol, že náhradu za užívanie nehnuteľnosti
bez právneho dôvodu si uplatňovali najprv vo výške 50,-Sk/m2, teraz vo výške 20,-Sk /m2 nakoľko
žalobca je prístupný dohode. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že súčasne navrhoval uzavrieť

zmier tak, že žalovaný zaplatí za užívanie 419 m2 ročne 14.000,-Sk.

V písomnom podaní právny zástupca žalobcu k otázke legitimity žalobcu uviedol, že žalobca v zmysle
stanov je Urbársko pasienkové spoločenstvo Nová Kelča, ktoré podľa čl.XV. zastupuje výbor ako
výkonný a riadiaci orgán spoločenstva, za výbor navonok koná predseda, podpredseda a tajomník

spoločenstva. Ďalej uviedol, že nehnuteľnosti zapísané na Q. Č..XXX J..Ú.. R. J., J. V. X. O. N..Č..XXX/
XXX, na ktorej je postavený vodojem vo vlastníctve žalovaného vložili členovia spoločenstva do
spoločenstva, čo tvorí základné imanie spoločenstva podľa čl.IV, preto na strane žalobcu vystupuje
Urbársko pasienková spoločnosť Nová Kelča, pozemkové spoločenstvo. Právny zástupca žalobcu ďalej
uviedol, že po ROEP-e sa parcela č.339/340 o výmere 377.624 m2 orná pôda zmenila na parc.č.872 o

výmere 378.090 m2 trvalé trávnaté porasty. K výmere pozemku uviedol, že požaduje zaplatiť náhradu za
užívanie pozemkov za 419 m2 aj napriek tomu, že žalovaný užíva aj ďalšiu výmeru, najmenej 514 m2,
ktorú používa pri manipulácii pri oprave pri ceste mechanizmami k vytvorenej parcele, preto požaduje
nájomné za výmeru 919 m2.Žalovaný dňa 4.1.2010 uviedol, že zo zákona vzniklo k pozemku parc. registra „E“ č.872 vedeného na
Q. Č..XXX, J..Ú.. R. J., V. R. J. V. C. R. T. vecné bremeno spočívajúce v práve v nevyhnutnej miere

vstupovať na parc.č.872, kde je umiestnený vodojem, na základe čoho nikdy nemohol platne vzniknúť
nájomný vzťah a uplatňovaná pohľadávka teda nie je dôvodná a preto navrhujú žalobný návrh v celom
rozsahu zamietnuť, konanie zastaviť a žalovanému priznať náhradu trov konania.

U. Q. Č..XXX V. C. R. T., V. R.Á. J., J..Ú.. R. J. vyplýva, že dňa 19.10.2009 bolo v časti P. U. C. D. C. N.

žalobcu spočívajúce v práve v nevyhnutnej miere vstupovať na parc.č.872 v súvislosti s projektovaním,
zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním, alebo na účely opráv a údržby verejného
vodovodu, alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok
vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných vytyčovacích bodov, číslo sp. Z
2203/2009-91/09.

Na pojednávaní dňa 12.4.2010 právny zástupca žalobcu uviedol, že zápis vecného bremena je pravdou,
ale žalobca netrvá na zaplatení primeranej náhrady za nútené obmedzenie výkonu vlastníckych práv
k nehnuteľnostiam podľa §20 ods.4 zákona č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách, ale na zaplatení úhrady za užívanie pozemku, resp. nájmu.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 12.4.2010 uviedla, že na predmetnom pozemku sa
nachádza vodojem, ktorý bol zriadený v 70-tych rokoch a pre takéto obmedzenie vlastníckeho práva
má žalobca nárok podľa zákona č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
iba na primeranú náhradu za nútené obmedzenie a aj to do jedného roka odo dňa vzniku tohto
núteného obmedzenia, pričom musí aj preukázať, že bol vo výkone svojho vlastníckeho práva nejakým

spôsobom obmedzený. Ďalej uviedla, že zápis vecného bremena bol do katastra nehnuteľnosti zapísaný
deklaratórnevroku2009nazáklade návrhužalovaného,tedanárokžalobcuužzanikoluplynutímlehoty.

Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 14.5.2010 navrhol rozhodnúť tak, že žalovaný
zaplatí za užívanie výmery 419 m2 ročné nájomné za 1m2/0,66 EUR (20,-Sk), teda sumu 1.106,16

EUR s príslušným ročným úrokom takto:
s 8% úrokom z omeškania zo sumy 276,54 EUR za obdobie od 10.5.2006 do 9.5.2007,
s 9% úrokom z omeškania zo sumy 276,54 EUR za obdobie od 10.5.2008 do 9.5.2009,
s 8,5% úrokom z omeškania zo sumy 276,54 EUR za obdobie od 10.5.2009 do 9.5.2010,
s 8,5% úrokom z omeškania zo sumy 276,54 EUR za obdobie od 10.5.2010 do zaplatenia.

Na pojednávaní dňa 17.2.2011 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že nárok žalobcu je v celom
rozsahu nedôvodný, pretože v čase keď vzniklo vecné bremeno v roku 1976 vtedy platný zákon
neupravoval náhradu za obmedzenie vlastníckych práv a podľa súčasného zákona je jeho nárok už
premlčaný.

Právny zástupca žalobcu na tomto pojednávaní uviedol, že žalovaný doposiaľ nikdy nenamietal tieto
nové skutočnosti, ale medzi účastníkmi bola sporná iba výška za nájmu. Uviedol, že vecné bremeno
bolo zriadené 19.10.2009, pričom žaloba bola podaná na súde 5.5.2008, teda včas a navyše toto
obmedzenie spočíva len v práve vstupu, rekonštrukcie, modernizácie, prevádzkovania, alebo opravy a

údržby verejného vodovodu, ale nie práva užívať obmedzenú parcelu a to sa netýka nájomných práv
na túto parcelu.

Žalobca dňa 9.10.2009 požiadal Správu katastra Vranov nad Topľou o zápis vecného bremena
v prospech žalobcu, ako oprávneného z vecného bremena na Q. Č..XXX N..Č..XXX, druh TTP,

výmera 378090 m2 podľa Geometrického plánu č.10806881-546/97 a ktoré spočíva v práve
oprávneného v nevyhnutnej miere vstupovať na parc.č.872 v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním,
rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu
alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany vodovodných a kanalizačných prípojok, vrátane
potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov.

Na pojednávaní dňa 21.3.2013 právny zástupca žalobcu uviedol, že naďalej trvá na žalobe, okrem
nároku na zaplatenie sumy 114,05 EUR a úroku z omeškania nad 8% ročne zo sumy 276,54 EUR za
obdobie od 10.5.2006 do 9.5.2007, nad 9% ročne zo sumy 276,54 EUR za obdobie od 10.5.2008 do9.5.2009, nad 8,50% ročne zo sumy 276,54 EUR za obdobie od 10.5.2009 do 9.5.2010 a nad 8,50%
ročne zo sumy 276,54 EUR za obdobie od 10.5.2010 do zaplatenia a v tejto časti navrhol konanie
zastaviť. Uviedol, že naďalej trvá na zaplatení nájmu za dotknutý pozemok vo výmere 419m2, a nie na

zriadení vecného bremena a nežiada ani náhradu za vecné bremeno.

Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 21.3.2013 s návrhom na čiastočné zastavenie
konania súhlasila v prevyšujúcej časti navrhla žalobu zamietnuť z rovnakých dôvodov ako doposiaľ,
opakovane poukazovala na zamietavé rozhodnutia iných súdov v obdobnej veci, dokonca aj na

odvolacom súde. Voči celému nároku žalobcu vzniesla námietku premlčania.

Na pojednávaní dňa 21.3.2013 konateľ žalobcu S. H. uviedol, že žalobca pozemky nadobudol ich
vložením od členov spoločenstva ako majetkový vklad, predtým ich jednotliví vlastníci pozemkov
mali v urbárskej spoločnosti, ale za urbariát nikto nekonal. Uviedol, že za postavenie vodojemu si
nikto z vlastníkov pozemkov, a ani urbariát za nich až do zriadenia žalobcu voči žalovanému nikto

nič neuplatňoval a že po prvýkrát si voči žalovanému tento nárok za vodojem uplatnil za vlastníkov
pozemkov až žalobca od roku 2006. Uviedol, že nájom žiadajú preto, že na pozemku, kde stojí vodojem
majú náklady, napr. platia si lesného hospodára, vysádzajú stromčeky.

Podľa §96 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku č.99/1963 Z.z. (ďalej v texte len O.s.p.) § 96

navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh
vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa §96 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v

konaní.

Vzhľadom na uvedené súd konanie o zaplatenie istiny 114,05 EUR a úroku z omeškania nad 8% ročne
zo sumy 276,54 EUR za obdobie od 10.5.2006 do 9.5.2007, nad 9% ročne zo sumy 276,54 EUR za
obdobie od 10.5.2008 do 9.5.2009, nad 8,50% ročne zo sumy 276,54 EUR za obdobie od 10.5.2009 do

9.5.2010 a nad 8,50% ročne zo sumy 276,54 EUR za obdobie od 10.5.2010 do zaplatenia zastavil.

Súd ďalej posudzoval nárok žalobcu na zaplatenie nájmu za pozemky o výmere 419m2 vo výške
1.106,16 EUR s 8% úrokom z omeškania zo sumy 276,54 EUR za obdobie od 10.5.2006 do 9.5.2007,
9% úrokom z omeškania zo sumy 276,54 EUR za obdobie od 10.5.2008 do 9.5.2009, 8,5% úrokom z

omeškania zo sumy 276,54 EUR za obdobie od 10.5.2009 do 9.5.2010, 8,5% úrokom z omeškania zo
sumy 276,54 EUR za obdobie od 10.5.2010 do zaplatenia.

Podľa článku 20 ods.4 Ústavy SR je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa §20 ods.1 z.č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene
a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (účinný od 1.11.2009)
prevádzkovateľ je oprávnený
a) v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie pozemky v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním,

rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu
alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane
potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov,
b) odstraňovať a okliesňovať v nevyhnutnom rozsahu stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a
spoľahlivosť prevádzky verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie vrátane potrebných kontrolných

a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil
vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ; nedotknuté zostávajú osobitné predpisy,
c) umiestňovať na nehnuteľnostiach orientačné označenia, ktoré je povinný udržiavať v riadnom stave.

Podľa §20 ods.4 z.č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene

a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (účinný od 1.11.2009) ak je
vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu oprávnení prevádzkovateľa alebo z dôvodu určenia pásma
ochrany obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na primeranú náhradu za nútené
obmedzenieužívanianehnuteľnosti.Náhradumôževlastníknehnuteľnostiuplatniťuvlastníkaverejnéhovodovodu alebo verejnej kanalizácie do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania
nehnuteľnosti. Ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie nevyhovie nároku alebo je
nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď

uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.

Podľa §42 ods.6 z.č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene
a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach oprávnenia k cudzím
nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú

nedotknuté.

Podľa §8 z.č.11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve (v znení účinnom do 1.4.1975) povolenie
vodohospodárskeho orgánu je potrebné a) na užívanie povrchových vôd, na zachytávanie vôd na
jednotlivých nehnuteľnostiach a na ochranu nehnuteľnosti proti škodlivým účinkom povrchových vôd
iným spôsobom, než ako je uvedené v §§ 6 a 7 ods. 4, ako i na užívanie vôd podzemných;

b) na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových alebo podzemných vôd; c) na zriaďovanie
vodohospodárskych diel a zariadení potrebných na účely uvedené pod písm. a) a b).

Podľa §26 z.č.11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve (v znení účinnom do 1.4.1975) na vykonávanie
prieskumu a prác slúžiacich účelom vodného hospodárstva a pre výkon dozoru na vody, na

vodohospodárske diela a zariadenia môžu osoby, ktoré sa vykážu potvrdením kompetentného orgánu,
vstupovať na cudzie pozemky a do objektov a vykonávať v nich potrebné práce, prieskum alebo dozor,
pokiaľ nie je na to potrebné povolenie podľa osobitných predpisov. Také osoby sú povinné dbať na to,
aby škoda, pokiaľ sa jej pri týchto prácach nemožno vyvarovať, bola čo najmenšia; spôsobenú škodu
nahradí orgán, ktorý poverené osoby vyslal. Ak nedôjde k dohode o výške náhrady škody, rozhodne sa

o nej v súdnom, poprípade v arbitrážnom konaní. Poverené osoby sú povinné zachovávať tajomstvo o
skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri svojej činnosti.

Podľa §29 z.č.11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve (v znení účinnom do 1.4.1975) nehnuteľnosti a
práva, ktoré sú potrebné pre účely ustanovené týmto zákonom alebo pre prístup k vodám za účelom ich

všeobecného užívania, možno vyvlastniť ak nedôjde k dohode o výkupe alebo o užívaní. Vyvlastnením
možnodosiahnuťprechodvlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,zriadenieprávastavbyalebozriadenie
vecných bremien na nehnuteľnostiach.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na pozemku parc.č.339/340 o

celkovej výmere 377624 m2, ktorá bola po ROEP-e (4.1.2010) prečíslovaná na parc.č.872 (trvalé
trávnaté porasty) zapísanej v Q. Č..XXX V. C. R. T., obec R. J., J..Ú.. R. J. je na základe stavebného
povolenia na užívanie vodohospodárskeho diela „Vodovod Miňovce - Nová Kelča“ zo dňa 25.2.1969
postavená vodohospodárska stavba - vodojem na ploche 419 m2, ktorej výlučným vlastníkom podľa
Q. Č..XXX (V. C. R. T., V. R. J., J..Ú.. R. J.) je žalovaný. Dňa 19.10.2009 bolo do listu vlastníctva

č.730 v časti P. U. C. D. C. N. Ž., I. C. N. C. R. K. C. R. N..Č..XXX C. I. s projektovaním,
zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním, alebo na účely opráv a údržby verejného
vodovodu, alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok
vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných vytyčovacích bodov (č.sp.Z
2203/2009-91/09). Výmera pozemku z celkovej parc.č.872, na ktorej je postavený vodojem bola

špecifikovaná v GP č.10806881-546/97 zo dňa 24.7.1997 a táto vznikla odčlenením dielu 1 označeného
ako parc.č.223/1 o výmere 405 m2 a dielu 2 označeného ako parc.č.223/2 o výmere 14 m2 a teda spolu
419 m2.

Tietoskutočnostinebolimedziúčastníkmikonaniasporné,nazačiatkukonaniabolaspornávýškanájmu,

žalobca najskôr požadoval nájom za pozemok o výmere 919 m2, čo zahŕňalo aj prístupovú cestu k
vodojemu,neskôržalobcavtejtočastizobralžalobuspäťatrvalnazaplatenínájmuzaužívaniepozemku
o výmere 419 m2 výlučne pod stavbou.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca (resp. pôvodní vlastníci pozemkov) boli obmedzení žalovaným (a jeho

právnym predchodcom nasledovne : 1.) núteným obmedzením užívania nehnuteľnosti pri výkone práv
prevádzkovateľa vodnej stavby podľa §20 ods.4 z.č.442/2002 Z.z. a 2.) postavením stavby na cudzom
pozemku (§135c Občianskeho zákonníka), pričom rozsah obmedzenia vlastníka pozemku, náhrady za
obmedzenia sú rôzne a vyplývajú z rôznej právnej úpravy.V prejednávanom prípade vodohospodárske dielo „Vodovod Miňovce - Nová Kelča je vodnou stavbou
podľa osobitného predpisu (§3 ods.6 zákona č. 442/2002 Z.z.).

V prípade núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti pri výkone práv prevádzkovateľa vodnej stavby
ide o presne špecifikované oprávnenia prevádzkovateľa vodného diela v rozsahu podľa §20 ods.1
zákona č.442/2002 Z.z. pod písmena a, b a c.

Pri tzv. nútenom obmedzení užívania nehnuteľnosti podľa §20 ods.1 z.č.442/2002 Z.z. zákon v určitom
obmedzenom rozsahu dovoľuje zasahovať do vlastníctva vlastníka pozemku prevádzkovateľovi vodnej
stavby a to iba výkon práv (nerieši existenciu samotnej stavby) t.j. :
a) v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie pozemky v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním,
rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu
alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane

potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov,
b) odstraňovať a okliesňovať v nevyhnutnom rozsahu stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a
spoľahlivosť prevádzky verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie vrátane potrebných kontrolných
a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil
vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ; nedotknuté zostávajú osobitné predpisy,

c) umiestňovať na nehnuteľnostiach orientačné označenia, ktoré je povinný udržiavať v riadnom stave.

U vecných bremien zriaďovaných priamo zo zákona ide v podstate o určitý druh verejnoprávneho
obmedzenia vlastníka nehnuteľností, ktoré je výrazom prevahy verejného záujmu vzťahujúceho sa
k určitej prevádzke alebo zariadeniu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby bolo toto zasahovanie

podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka a bez toho, aby potreba existencie obmedzenia z
vecného bremena bola zrejmá zo zápisu z katastra nehnuteľností (rozhodnutie NS SR ČR pod č.C1302
SouR).

Tieto oprávnenia prevádzkovateľa stavby nemajú súkromno - právnu povahu, pretože tu ide o verejný,

nieosobnýzáujem,idetedaoverejno-právneobmedzenievlastníckehoprávavlastníkapozemku,ktoré
je dovolené a upravené zákonom č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.
Ide teda o nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti vo verejnom záujme pri výkone práv oprávnenou
osobou. Zákonodarca tieto obmedzenia upravil odlišne od vecných bremien (v OZ), nazýva ich „nútené
obmedzenie užívania nehnuteľnosti“ nie vecným bremenom, tieto práva majú špecifickú, odlišnú

úpravu vzniku, majú zákonom obmedzený rozsah, majú špeciálnu úpravu náhrady za ich vznik. Zákon
č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je „lex specialis“ vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku, čo znamená, že ak je o nejakej otázke komplexná úprava v špeciálnom
zákone, nepoužije sa v tejto oblasti všeobecná úprava.

Z uvedeného potom vyplýva, že na vznik, rozsah a právo náhrady za nútené obmedzenia sa bude
výlučne aplikovať iba špeciálna úprava obsiahnutá v zákone č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách. Nie je možné „duplicitne“ použiť aj všeobecnú úpravu v Občianskom zákonníku
o nájme, či o náhradách za zriadenie vecného bremena.

V prejednávanom prípade súd posúdil, že nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti pôvodným
vlastníkom pozemkov vzniklo ešte pred účinnosťou zákona č.442/2002 Z.z. (pred 1.11.2002) a to
od 25.2.1969 (stavebné povolenie) t.j. za účinnosti z.č.11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve (v znení
účinnomdo1.4.1975)t.j.odkedyžalovanývzmysle§26z.č.11/1955Zb.reálnevstupovalnaichpozemky
avykonávalnanichpotrebnépráce,prieskum,stavbuvodnéhodiela,pričompôvodnívlastnícipozemkov

sa mohli dohodnúť o náhrade škody, ak im v tejto súvislosti nejaká vznikla, prípadne sa so svojím
nárokom mohli obrátiť na súd, resp. arbitráž. Ako bolo v konaní preukázané, pôvodní vlastníci si v tom
čase žiadne práva voči žalovanému (resp. jeho právnemu predchodcovi) neuplatnili. V súlade s §42
ods.6 zákona č.442/2002 Z.z. zostali tieto práva žalovaného aj po účinnosti tohto zákona (po 1.11.2002)
nedotknuté.

Nakoľko dovtedajšia právna úprava z.č.11/1955 Zb. neumožňovala poskytnúť vlastníkovi pozemku
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva (okrem nároku za vyvlastnenie, či náhradu škody, ktoré
ako vyplýva z dokazovania pôvodní vlastníci neriešili) súd posúdil, že nárok na finančnú náhradu zanútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti im vznikol od účinnosti nového zákona č.442/2002 Z.z., t.j.
od 1.11.2002.

K rovnakému záveru o momente vzniku nároku náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti
(t.j. dňom účinnosti zákona č.442/2002 Z.z.) dospeli aj ďalšie súdy, napr. Krajský súd v Prešove
č.k.5Co/65/2007-265 zo dňa 27.3.2008, Okresný súd Humenné č.k.9C/663/2002-205 zo dňa 2.5.2006,
Krajský súd v Prešove č.k.1Co/119/2001-140 zo dňa 22.2.2012, Okresný súd vo Vranove nad Topľou
č.k.5C/119/2010-113 zo dňa 28.6.2011 a tunajší súd č.k.20C/328/2004 zo dňa 17.1.2011 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.11Co/152/2011 zo dňa 12.12.2012.

Vzhľadomnauvedenénepochybnemávlastníkpozemkuvdôsledkuvýkonuoprávneníprevádzkovateľa
právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti (§20 ods.4 cit. zákona),
ktorú si však môže uplatniť u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie v zákonných,
prekluzívnych lehotách, t.j. do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania

nehnuteľnosti a ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie nevyhovie nároku alebo ak
je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď
uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.

Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca si po prvýkrát mohol právo u žalovaného uplatniť dňom

2.11.2002 (deň nasledujúci po vzniku právnej udalosti - účinnosti zákona č.442/2002 Z.z.) a to v lehote
do jedného roka, t.j. do 2.11.2003, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že žalobca sa s týmto nárokom na žalovaného obrátil (poslednýkrát) dňa 2.7.2007 (t.j. 4 roky po márnom
uplynutí 1-ročnej lehoty) a ďalej na súde si mohol vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo do 6
mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u vlastníka (t.j. od 2.7.2007) do 2.1.2008, pričom žaloba na súde

bola podaná dňa 12.5.2008 (t.j.4 mesiace po 6-mesačnej lehote).

Prekluzívna lehota predpokladá uplynutie stanovenej lehoty zákonom na uplatnenie práva, v dôsledku
čoho dochádza k zániku práva neuplatneného v stanovenej lehote.

Nakoľko k zániku práva preklúziou dochádza „ex lege“, teda zo zákona, súd k nej prihliada z úradnej
moci a tak nie je možné zaniknutému právu priznať ochranu. Preto súd v tomto smere žalobu uznal za
nedôvodnú a žalobu aj pre tento dôvod (a pre ďalšie ďalej uvedené) zamietol.

K vyššie uvedenému súd uvádza, že táto náhrada za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa

§20 ods.4 cit. zákona nerieši nárok vlastníka pozemku za neoprávnenú stavbu postavenú na jeho
pozemku.

Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca, ako vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza cudzia
stavba (vodohospodárske dielo) má právo si svoje nároky (na zaplatenie náhrady za vecné bremeno,

ktoré môže byť vyčíslené sumou obvyklého nájmu a nevyhnutných nákladov) uplatniť spôsobom
vymedzeným v §135c OZ prostredníctvom vlastníckej žaloby na odstránenie stavby, kde je v rámci
spôsobu vyporiadania je daná možnosť zriadenia vecného bremena za náhradu.

V prípade, že si vlastník pozemku uplatňuje len zodpovednostné, sekundárne nároky (nárok na

zaplatenie bezdôvodného obohatenia, resp. nájmu) voči osobám, ktoré mu bránia v užívaní veci, bez
toho, aby sa zároveň primárne domáhal odstránenia protiprávneho stavu (odstránenia stavby), jedná
sa spravidla o výkon jeho práva v rozpore s dobrými mravmi, pretože nie je úlohou súdu vyvodzovať
následky z porušenia práva bez toho, aby sa zároveň jeho rozhodnutím odstraňoval protiprávny stav a
bez toho, aby došlo k nastoleniu právnej istoty. Týmto spôsobom by sa totiž napomáhalo udržiavaniu

protiprávneho stavu (Najvyšší súd Slovenskej republiky č..k.2 Cdo 94/2011).

Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že vlastníkovi pozemku v tomto konaní nie je možné priznať
nájom, či jeho náhradu za nútené obmedzenie užívanie nehnuteľnosti alebo za stavbu stojacu na jeho
pozemku, ak je toto vykonávané vo verejnom záujme a ak je toto realizované na základe zákona, pretože

zákon č.442/2002 Z.z. presne definuje spôsob náhrady za verejné obmedzenie vlastníckeho práva.
Okrem toho aj s poukazom na judikatúru takýto nárok žalobcu je len sekundárnym nárokom bez toho,
aby sa riešil protiprávny stav, čo by len naďalej napomáhalo udržiavaniu protiprávneho stavu.Preto z tohto pohľadu je nárok žalobcu nedôvodný.

Žalovaný v tomto konaní na pojednávaní dňa 21.3.2013 namietal aj premlčanie celého nároku.

Podľa §100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej(§101až110)napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa §101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na
vykonanie práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný

subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za
následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosť, v dôsledku čoho
premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva,
vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik
vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným

orgánom. Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie, iba sa oslabuje, a
to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám osobe nezaniká a
oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na
splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá.

V danom prípade, ak všeobecná, trojročná premlčacia lehota začala plynúť odo dňa nasledujúceho
po vydaní stavebného povolenia, t.j. od 26.2.1969, tak lehota márne uplynula dňom 26.2.1972, alebo
ak všeobecná, trojročná premlčacia lehota začala plynúť odo dňa nasledujúceho po účinnosti zákona
č.442/2002 Z.z. od 2.11.2002, potom uplynula dňom 2.11.2005, nakoľko žalobca sa so svojim nárokom
obrátil na tunajší súd dňa 12.5.2008, t.j. v čase, kedy už pohľadávka bola premlčaná.

Súd prihliadajúc aj na túto námietku premlčania zo strany žalovaného a s poukazom na vyššie citované
zákonné ustanovenia a odôvodnenia žalobu zamietol (nad rámec toho, o čom bolo konanie zastavené).

O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Procesne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, preto mu súd ich náhradu v
celom priznal a procesne neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo.

Trovy konania žalovaného pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške
2.202,-Sk, t.j. 73,09 EUR, ktoré je žalobca povinný zaplatiť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Košiciach, dňa 21. Marca 2013

JUDr. Jarmila Centková
sudca

Za správnosť vyhotovenia:

Mária Ušalová