Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/738/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112206567
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Vrťová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6112206567.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: R. R., W.. XX. XX. XXXX, L. M. T. XXX
XX F., Č. Y., H. XXXX/XX, Š. I. L., v konaní právne zastúpený Mgr. Zinou Hlbočanovou, advokátkou,
so sídlom 831 03 Bratislava 3, Vajnorská 20, proti povinnému K.. H. Q.V., W.. XX. XX. XXXX, L. M. T.
XXX XX F. F., Y. XXXXX/XX, Š. I. L., v konaní právne zastúpený Lion Law Partners s.r.o., so sídlom
974 01 Banská Bystrica, Komenského 14A, IČO: 36 862 461, o vymoženie pohľadávky oprávneného

vo výške 33.193,92 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Annou Dírerovou,
Exekútorský úrad 811 09 Bratislava Gajova 7, pod spis. zn. EX 18/12, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,99 Eur, a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinnému trovy konania vo výške 903,37 Eur z titulu trov
právneho zastúpenia, a to ich zaplatením na účet právneho zástupcu č.3570717758/0200 vedený vo
VÚB, a.s., a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na
vymoženie uloženej povinnosti vo výške 33.193,92 Eur s príslušenstvom, a to na základe zmenkového

platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Zm/26/2011-25 zo dňa 20. 10. 2011.

Poverením č. 5601 086485 zo dňa 07. 03. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Annu Dírerovú so sídlom exekútorského úradu Gajova 7, 811 09
Bratislava, ktorá ju vedie pod spis. zn. EX 18/12.
Okresný súd Banská Bystrica uznesením číslo konania 4Er/738/2012-216 zo dňa 02.02.2015

prvým výrokom exekúciu zastavil, druhým výrokom oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,99 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, tretím
výrokom oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal a štvrtým výrokom oprávnenému uložil
povinnosť nahradiť povinnému trovy konania vo výške 903,37 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, a
to ich zaplatením na účet právneho zástupcu č. 3570717758/0200 vedený vo VÚB, a.s. v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

Právna zástupkyňa oprávneného podala v zákonom stanovenej lehote voči uzneseniu súdu odvolanie,
a to v časti jeho výroku o povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie a v časti jeho výroku o
povinnosti nahradiť povinnému trovy konania. Uviedla, že v čase začatia exekúcie oprávnený disponoval
exekučným titulom, na ktorom súd vyznačil jeho právoplatnosť a vykonateľnosť, čo oprávneného
oprávňovalo podať návrh na exekúciu. Oprávnený nemohol predvídať, že v priebehu exekučného
konania bude táto doložka zrušená. Adresa povinného, ktorú oprávnený označil v návrhu na vydanie

zmenkového platobného rozkazu a na ktorú súd povinnému doručoval zmenkový platobný rozkaz, bola
zhodná s tou, ktorú povinný uviedol na vlastnej zmenke, pričom povinný ako zmenkový dlžník nikdyneoznámil oprávnenému ako veriteľovi, že by sa prestal zdržiavať na adrese, ktorú povinný uviedol na
vlastnejzmenke.Oprávnenýpretonemoholzaviniťtútosituáciuanemáprocesnézavinenienazastavení
exekučného konania. Na jednej strane povinný súdu tvrdil, že sa zdržiaval na adrese trvalého pobytu,

pričom v tomto smere uvádzal súdu dve rôzne adresy, a to Medená 12, Banská Bystrica a Pršianska
terasa 12, Banská Bystrica, na druhej strane z oznámenia pošty, ale i zo žiadosti o doposielanie pošty,
ktoré povinný exekučnému súdu predložil, vyplynulo, že povinný v predchádzajúcich obdobiach žiadal
o doposielanie pošty z adresy Brusno 920 na úplne inú adresu Uľanská cesta 43 Banská Bystrica.
Oprávnený predložil exekučnému súdu ako dôkaz fotokópiu vrátenej listovej zásielky, ktorou súdna

exekútorka doručovala povinnému upovedomenie o začatí exekúcie na adresu jeho trvalého pobytu
Medená 12, Banská Bystrica, na ktorej si povinný zásielku neprevzal. Z úradného záznamu súdnej
exekútorky spísaného na základe telefonického rozhovoru s povinným vyplýva, že na jeho žiadosť
mu súdna exekútorka opätovne zaslala upovedomenie o začatí exekúcie na jeho adresu Medená 12,
Banská Bystrica, o čom povinný vopred vedel, a až vtedy si zásielku prevzal. Exekučný súd zo spisu
Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 9C/198/2012, kde povinný vystupuje na strane odporcu, zistil,

že povinnému sa na adresu Medená 12, Banská Bystrica nepodarilo doručiť súdnu zásielku, hoci jej
doručovanie zabezpečoval prostredníctvom OO PZ. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že u povinného
je zjavná snaha vyhýbať sa doručovaniu súdnych zásielok, pričom pri toľkých jeho rôznych adresách
mu nerobí problém zmariť ich doručovanie. Oprávnený je toho názoru, že exekučný súd pochybil, keď
sa pri rozhodovaní o trovách konania vôbec nezaoberal aj okolnosťami daného prípadu, čo malo za

následok nesprávne právne posúdenie veci.
Proti uzneseniu súdu podal odvolanie aj oprávnený, a to celom rozsahu. Uviedol, že uznesenie súdu
považuje za nesprávne a nespravodlivé, keďže povinný účelovo namietal, že mu exekučný titul nebol
doručený v snahe zmariť začaté exekučné konanie. Proti povinnému je vedená aj ďalšia exekúcia, kde
oprávnenou je osoba, s ktorou povinný žije v spoločnej domácnosti. Je zjavné, že táto ďalšia exekúcia

je vedená účelovo, na základe fiktívneho exekučného titulu, a že ide o spôsob, ktorým sa povinný
len snaží zmariť uspokojenie pohľadávky oprávneného v tomto exekučnom konaní. Súd v konaní č.k.
16CbZm/530/2013 vydal dňa 16.07.2014 rozsudok, ktorým ponechal zmenkový platobný rozkaz č.k.
16Zm/26/2011 - 25 v platnosti, ktorý však zatiaľ nenadobudol právoplatnosť, keďže sa povinný odvolal,
čím len sleduje odďaľovanie právoplatného skončenia veci. Povinný účelovo tvrdil, že sa nezdržiaval na

adrese Brusno 920. Oprávnený v minulosti povinného osobne na tejto adrese navštívil a vždy ho ta tejto
adrese aj zastihol. Oprávnený považuje za nespravodlivé, aby mu súd ukladal povinnosť hradiť trovy
exekúcie a naviac aj trovy právneho zastúpenia povinného len preto, že využil svoje právo domôcť sa
vymoženia pohľadávky, ktorú mu súd priznal zmenkovým platobným rozkazom, na ktorom súd vyznačil
jeho právoplatnosť a vykonateľnosť.

Povinný ani súdna exekútorka sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
Rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP"( na výkon rozhodnutia a exekučné
konaniepodľaosobitnéhopredpisu(Exekučnýporiadok)sapoužijúustanoveniapredchádzajúcichčastí,
ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa

osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti
uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (Zákon o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok).

Prvým výrokom uznesenia súd exekúciu zastavil podľa § 50 ods. 5, veta prvá, zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"). Keďže podľa § 50
ods. 5, veta druhá Exekučného poriadku , proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, podaním
odvolania sa v zmysle § 374 ods. 4, posledná veta OSP rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zrušilo
a o tomto výroku musel opätovne rozhodnúť sudca.Keďže odvolanie proti výrokom o trovách exekúcie vo veci, o ktorú ide, napadlo po nadobudnutí účinnosti
novelizácie Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 299/2013 Z. z., je potrebné na rozhodovanie

o odvolaní proti rozhodnutiu o trovách aplikovať ustanovenia účinného zákona. Nemožnosť použitia
prechodných ustanovení vyplýva zo skutočností, že odvolanie proti rozhodnutiu o trovách bolo podané
po účinnosti novelizácie Exekučného poriadku a nemožno tak použiť ustanovenia ods. 3 §-u 243b.
Na tento prípad nemožno použiť ani ustanovenie ods. 1 §-u 243b, ktoré je osobitným hmotnoprávnym
prechodným ustanovením s výnimkami uvedenými v ods. 2 citovaného paragrafu. V súlade so zásadou

okamžitej aplikability procesných noriem sa potom na rozhodovanie musia použiť tie procesné predpisy,
ktoré sú účinné v čase rozhodovania.
Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti
uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (Zákon o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok).

Interpretáciou uvedeného ustanovenia použitím argumentum a contrario (dôvodenie z opaku) vyplýva
všeobecná zásada platná v exekučnom konaní, v zmysle ktorej odvolanie je prípustné len v prípadoch,
ak Exekučný poriadok tak výslovne ustanovuje.
Pretože pri § 58 ods. 6 v Exekučnom poriadku nie je výslovne uvedené, že proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je prípustné podať odvolanie, treba mať za to, že proti

takémuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Z týchto dôvodov potom podaním odvolania zo strany
oprávneného došlo zo zákona k zrušeniu výrokov rozhodnutia o trovách exekúcie vydaného vyšším
súdnym úradníkom, a vo veci musel opätovne rozhodnúť sudca.
Súdny exekútor podaním zo dňa 04.06.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.06.2012, predložil
súdu na rozhodnutie podanie povinného, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu podal námietky proti

exekúcii.
Tunajší súd uznesením č. k. 4Er/738/2012-146 zo dňa 08. 10. 2013 námietkam povinného vzneseným
proti exekúcii vyhovel. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 10. 2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 3CoE/38/2014-204 zo dňa 17. 09. 2014.
Podľa § 50 ods. 5 prvej vety Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo,

právoplatné, súd exekúciu zastaví.
Vychádzajúczvyššiecitovanéhozákonnéhoustanovenia súdakodôsledoktoho,ževyhovelnámietkam
povinného proti exekúcii, exekúciu zastavil.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 56,99 Eur.

Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie (siedma časť tohto zákona). Podľa §
200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). V zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie
nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení

exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Exekučný súd po tom, ako exekúciu zastavil, skúmal, či existuje niektorý zo zákonom predpokladaných
dôvodov, ktoré umožňujú súdu uložiť povinnosť znášať trovy exekúcie oprávnenému. Aj napriek
skutočnosti namietanej oprávneným, že bol pri podávaní návrhu na začatie exekúcie dobromyseľný,
keďže nemohol mať vedomosť o tom, že exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz č. k.

16Zm/26/2011-25 zo dňa 20. 10. 2011 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica nie je formálne
vykonateľný z dôvodu nesprávne vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, pokiaľ však súd
má pri zastavení exekúcie skúmať zavinenie oprávneného na jej zastavení, je povinný túto otázku
skúmaťzčistoprocesnéhohľadiska.Jenespochybniteľné,ževdôsledkuúspešneuplatnenýchnámietok
povinného voči exekúcii vedenej voči nemu na podklade exekučného titulu, ktorý nebol formálne

vykonateľný, došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľaosobitnéhozákona,zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej
hodnoty.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len "vyhláška"), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné

náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 Eur za každú aj len začatú polhodinu.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 Eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky a náhradu
hotových výdavkov vo výške 14,30 Eur za poštovné.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súd pokiaľ rozhodoval o trovách zastavenej exekúcie, vyhodnotil procesné zavinenie na strane

oprávneného, ktorý sa nezákonne domáhal vedenia exekúcie na podklade nespôsobilého exekučného
titulu a uložil mu povinnosť nahradiť trovy povereného súdneho exekútora s poukazom na § 203 ods.
1 Exekučného poriadku.
Súd preto uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a
vyhláškou sumu 56,99 Eur, pričom odmena súdneho exekútora predstavuje sumu 33,19 Eur, náhrada

hotových výdavkov sumu 14,30 Eur a uplatnená 20% DPH, ktorá súdnemu exekútorovi patrí podľa §
196 posledná veta Exekučného poriadku (základ dane 47,49 Eur) predstavuje sumu 09,50 Eur.
Podľa § 243b ods. 1zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekučné konania začaté pred 1. novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len "O. s. p.") sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu /Exekučného
poriadku/ použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie. Oprávnenému vzniká nárok na
náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak

k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia
bola zastavená z dôvodu procesného zavinenia oprávneného, v danom prípade nie je možné na úhradu
vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v
exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.
Povinný si prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške

903,37 Eur, pričom tieto žiadal poukázať na účet právneho zástupcu, za tri úkony právnej pomoci,
prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie námietok vo výške 486,34 Eur + režijný paušál 2
x 7,63 Eur + 20 % DPH vo výške 100,32 Eur a vyjadrenie k odvolaniu vo výške 243,17 Eur + režijný
paušál 1 x 8,04 Eur + 20 % DPH vo výške 50,24 Eur.

Ako bolo uvedené, nárok na náhradu trov exekúcie podľa zákona vzniká oprávnenému a súdnemu
exekútorovi, a za naplnenia hypotézy uvedenej v ustanovení § 203 Exekučného poriadku, aj povinnému.
Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku upravuje náhradu trov exekúcie v prípade, ak dôjde k
zastaveniu exekúcie. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť

nahradenie nevyhnutných trov exekúcie (odsek 1). Povinný má nárok na náhradu trov exekúcie
výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, ktorý procesne zavinil oprávnený. Otázke
procesného zavinenia na zastavení exekúcie v danej veci už v tomto štádiu konania nie je potrebné
venovať osobitnú pozornosť. Zavinenie oprávneného už bolo vyslovené, a to vzhľadom na dôvod
zastavenia exekúcie vedenej voči povinnému neoprávnene na podklade rozhodnutia, ktoré nebolo

spôsobilým exekučným titulom. Povinný tak bol nútený v exekučnom konaní brániť sa voči nezákonnej
exekúcii,atoúčinnepodanýminámietkami,ktoréexekučnýsúdvyhodnotilakoopodstatnenéuznesením
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/738/2012-146 zo dňa 08. 10. 2013 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 3CoE 38/2014-204 zo dňa 17. 09. 2014. Zákonným následkomúspešne uplatnených námietok voči exekúcii je následné zastavenie nezákonne vedenej exekúcie voči
povinnému (§ 50 ods. 5 veta prvá Exekučného poriadku). Keďže žiadne z ustanovení Exekučného
poriadku možnosť priznať náhradu trov exekúcie aj povinnému priamo nevylučuje, je potom možné

prijať záver, že pokiaľ bola vedená oprávneným voči povinnému exekúcia neoprávnene, je v súlade so
zásadouspravodlivosti,abybolaajpovinnémupriznanánáhradatrovpotrebnýchaúčelnevynaložených
na účinnú obranu voči nezákonnej exekúcii. Za takto účelne vynaložené trovy exekúcie je možné
považovať trovy právneho zastúpenia povinného, nevyhnutné k tomu, aby sa povinný úspešne svojho
práva na obranu voči exekúcii domohol.

Pokiaľ teda Exekučný poriadok výslovne neupravuje možnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému
(no ani túto možnosť priamo nevylučuje), pričom okolnosti daného exekučného konania nasvedčujú
opodstatnenosti priznať náhradu trov exekúcie aj povinnému, je potrebné vychádzať aj z ustanovení
OSP o náhrade trov konania. V neposlednom rade je potrebné podporne vychádzať aj z ustanovenia
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Zákon neustanovuje, že

možno uložiť túto povinnosť výlučne len vo vzťahu k nevyhnutným trovách súdneho exekútora. Keďže
účelné trovy exekúcie v danej veci vznikli nielen súdnemu exekútorovi, ale aj povinnému, súd preskúmal
uplatnené a vyčíslené trovy exekúcie povinného z hľadiska oprávnenosti vyčíslenej sumy.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky, sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto

vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 2 ak nie je ustanovené inak , považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia
alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej
služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej
vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej tarifnej odmeny patrí za
každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu
zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony

pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
Podľa § 14 ods. 8 vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3, patrí
odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
Súd konštatuje, že právny zástupca postupoval pri výpočte odmeny za poskytovanie právnych služieb
v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb.
Predmetom konania bolo vymoženie uloženej povinnosti vo výške 33.193,92 Eur s príslušenstvom.
Právny zástupca povinného postupoval pri vyčíslení trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky a preto
mu priznal podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) a § 13 ods. 2 vyhlášky trovy
právneho zastúpenia v celkovej výške 903,37 Eur, pozostávajúcich z dvoch úkonov právnej pomoci

prvostupňového konania, prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie námietok vo výške vo
výške 486,34 Eur + režijný paušál 2 x 7,63 Eur + 20 % DPH vo výške 100,32 Eur a z jedného úkonu
právnej pomoci odvolacieho konania, vyjadrenie k odvolaniu vo výške 243,17 Eur + režijný paušál 1 x
8,04 Eur + 20 % DPH vo výške 50,24 Eur.
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.
Podľa ustanovenia § 149 ods.1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe citovaných ustanovení súd o uplatnených trovách konania spočívajúcich v trovách právneho
zastupovania povinného rozhodol, tak že priznal povinnému právo na ich náhradu voči oprávnenému
v celkovej sume 903,37 Eur.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie

dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho
dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.