Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/206/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114202167
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114202167.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci žalobkyne: J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. 2, W., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov
163/66, Svidník, proti žalovanému: GE Money, a.s., „v likvidácii", Bottova 7, Bratislava, IČO: 17 324 220,
zast. AK Šiška & Partners, s.r.o., so sídlom Palisády 33, 811 06, IČO: 36861961, v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/22/2014-77 zo dňa 16.01.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 0,67 Eur v určenej lehote a ktorým v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 86,98 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 0,67 eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, v
prevyšujúcej časti ohľadom vydania bezdôvodného obohatenia žalobu zamietol a určil, že zmluvná
podmienka uvedená v zmluve o úvere a v ďalších úverových produktoch, uzavretá medzi účastníkmi
dňa 17.06.2008 č. 1119726689 je v časti „Spoločné ustanovenia“, ktorá znie: „Zákazník výslovne a
neodvolateľne súhlasí s tým, že ak sa dostane do omeškania so splácaním úveru podľa Zmluvy o úvere
alebo zmluvy o kreditnej karte, môže GE požadovať, aby zákazníkovi vykonával platiteľ jeho mzdy
(zamestnávateľ) mesačné zrážky zo mzdy a to až do výšky stanovenej Občianskym súdnom poriadkom

v ustanoveniach o výkone rozhodnutia až do úplného splatenia úveru vrátane úrokov a zmluvnej pokuty
a aby zrazenú čiastku poukazoval na účet GE. GE s týmto spôsobom zabezpečenia svojej pohľadávky
súhlasí. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy sa vzťahuje aj na budúceho platiteľa mzdy zákazníka ako aj
na iné príjmy zákazníka, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou“, n e p l a t n á , a
o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa žalobou podanou 28.01.2014 žiadala, aby súd

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 215,11 eura a určiť, že zmluvná podmienka uvedená v
zmluvných dojednaniach k zmluve č. 1119726689: „Zákazník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým,
že ak sa dostane do omeškania so splácaním úveru podľa Zmluvy o úvere alebo zmluvy o kreditnej
karte, môže GE požadovať, aby zákazníkovi vykonával platiteľ jeho mzdy (zamestnávateľ) mesačnézrážky zo mzdy, a to až do výšky stanovenej Občianskym súdnom poriadkom v ustanoveniach o výkone
rozhodnutia až do úplného splatenia úveru vrátane úrokov a zmluvnej pokuty a aby zrazenú čiastku
poukazoval na účet GE. GE s týmto spôsobom zabezpečenia svojej pohľadávky súhlasí. Táto dohoda o

zrážkach zo mzdy sa vzťahuje aj na budúceho platiteľa mzdy zákazníka ako aj na iné príjmy zákazníka,
s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Žalobkyňa v dôvodoch žaloby poukázala na to, že medzi ňou a žalovaným uzatvorená bola 17.06.2008
zmluva o úvere - expres pôžička na základe ktorej jej bol poskytnutý úver 3.319,39 eura, za úver
doposiaľ uhradila sumu 3.534,50 eura. Úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti, úver má byť tak

bezúročný a bezpoplatkový. Žalovaný jej má preto vydať bezdôvodné obohatenie 215,11 eura. Podľa
žalobkyne dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou formulárovej zmluvy a musela ju podpísať
spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech, pretože umožňuje siahnuť na jej majetok bez toho, aby
ako spotrebiteľka mohla zamedziť zamestnávateľovi vykonávať zrážky. Toto ustanovenie o dohode o
zrážkach zo mzdy nebolo individuálne dojednané, na zmenu obsahu zmluvy nemala žiaden vplyv. Na
určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky má naliehavý právny záujem, pretože sa mieni domáhať aj

primeraného finančného zadosťučinenia.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za nepochybne preukázané, že účastníci uzavreli
spotrebiteľskú zmluvu o poskytnutí úveru, čo medzi nimi ani sporné nebolo. Táto zmluva neobsahuje
zákonné náležitosti, a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzu, výšku, počet

a termíny splátok istín úroku a iných poplatkov, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy, úver sa minimálne z týchto dôvodov
považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Žalobkyňa žalovanému uhradila celkovo 3.320,06 eura, keďže
jej bol poskytnutý úver 3.319,39 eura, rozdiel predstavuje 0,67 eura, ide o sumu bezdôvodného
obohatenia. Súd prvého stupňa uviedol, že nebolo preukázané, aby žalobkyňa uhradila oproti sume

poskytnutého úveru navyše čiastku 215,11 eura, uvedené je dôvodom zamietnutia návrhu v prevyšujúcej
časti.

Stvrdenímžalobkyneoneprijateľnostizmluvnejpodmienkyvzneníakosatejtoneprijateľnostižalobkyňa
žalobou domáhala sa súd prvého stupňa stotožnil. Uviedol, že z úverovej zmluvy uzavretej medzi

účastníkmi nepochybne vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou samotnej zmluvy, pričom
žalobkyňa, aj keď je text dohody o zrážkach zo mzdy napísaná veľmi malým písmom, mala teoreticky
možnosť oboznámiť sa s jej obsahom pred jej podpisom, avšak nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť
jej obsah, pričom žalovaný ako dodávateľ nepreukázal opak, preto toto zmluvné dojednanie nemožno
považovať za individuálne dojednané. Zároveň je vzhľadom na obsah dohody o zrážkach zo mzdy

zrejmé, že koncipovanie dohody spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľná súčasť formulárovej zmluvy predstavovala
podmienku, na základe ktorej bola žalobkyňa ako spotrebiteľka nútená kedykoľvek počas platnosti
zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi
žalobkyne bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp.

bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných
podmienok. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená
na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, pričom je rozhodujúce to, že problémová podmienka
v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. V danom prípade súd dospel
k záveru, že výkon zrážok zo mzdy nepodliehal autorizácii ani verifikácii primeranosti zo strany

zodpovedného štátneho orgánu, a teda spotrebiteľ bol vystavený neprimeranému konaniu zo strany
dodávateľa. Z tohto dôvodu mal súd za to, že sa jedná o neplatnú dohodu, nakoľko spotrebiteľ bol
nútený predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať ako súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí
úveru, pričom táto dohoda nebola nepochybne individuálne dojednaná. Uvedený zabezpečovací inštitút
umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené

nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo podľa názoru súdu
spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konania
žalovaného ako dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných
klauzúl. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú a tým
neplatnú.

Súd prvého stupňa taktiež uviedol, že podľa jeho názoru chýba aj ďalšia náležitosť právneho úkonu, a
to jeho určitosť. Atribút určitosti musí byť naplnený vo vzťahu ku konkrétnemu právnemu úkonu a jeho
obligatórnym náležitostiam. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ musí obsahovať označeniejej účastníkov, identifikáciu pohľadávky, výšku zrážok zo mzdy, ale aj platiteľa mzdy. Vyplýva to z toho,
že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do majetkovoprávneho styku s ďalším
subjektom, ktorý nie je priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy t.j. s platiteľom mzdy. Preto

v dohode musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné
aj z toho dôvodu, že platiteľ mzdy musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene.
V danom prípade nepochybne označenie platiteľa mzdy v napadnutej dohode chýba, rovnako ako
vymedzená pohľadávka žalovaného. Podľa názoru súdu navyše dohodou o zrážkach zo mzdy môže
byť zabezpečená iba peňažná pohľadávka, ktorá je splatná alebo pohľadávka na opakujúce sa plnenie

splatné v budúcnosti (napr. výživné). V prípade predmetnej dohody v čase jej uzavretia však ešte
neexistovala splatná pohľadávka žalovaného a navyše tá v tejto dohode nie je vôbec vymedzená. Takáto
dohoda o zrážkach zo mzdy rozhodne nenapĺňa atribút určitosti, čo taktiež spôsobuje neplatnosť dohody
o zrážkach zo mzdy.

Súd prvého stupňa v rozsudku citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, §

54 ods. 1, 2, § 551 ods. 1, 2, 3, ust. § 153 ods. 4 O.s.p. a ust. § 4 ods. 2, 3, 4 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, a to len proti výroku, ktorým súd prvého stupňa určil neplatnosť zmluvnej
podmienky podal, odvolanie žalovaný z dôvodu, že rozsudok v tejto časti trpí právnymi vadami v zmysle
ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa mal za to, že koncipovanie
dohody spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, keďže žalobkyňa
by na základe tejto dohody kedykoľvek počas platnosti musela strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy

na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi žalobkyne bez súdnej kontroly a výkon
zrážok zo mzdy by nepodliehal autorizácii ani verifikácii primeranosti zo strany zodpovedného štátneho
orgánu a spotrebiteľ bol by tak vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, s takýmto
odôvodnením nesúhlasí. Dohoda o zrážkach zo mzdy je bežným zabezpečovacím inštitútom upraveným
Občianskym zákonníkom, na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa peňažné pohľadávky veriteľa

nielen zabezpečujú, ale dochádza aj k splácaniu dlžníkovho záväzku, a to bez toho, aby takúto dohodu
musel vopred potvrdiť súd. Ustanovenie Občianskeho zákonníka pre platnosť dohody o zrážkach zo
mzdy vyžaduje splnenie len dvoch podmienok, a to uzavretie dohody v písomnej forme a zákonné
obmedzenie výšky dohodnutých zrážok, ktoré nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia. Obe zákonom stanovené podmienky dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňala, žalovaný

preto nevidí žiadny dôvod na to, že by táto dohoda mala zakladať značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, dohodu tak považuje za primeranú. Žalovaný taktiež uviedol, že nie je
možnésúhlasiťstvrdenímsúduprvéhostupňavtomzmysle,žedohodaozrážkachzomzdyneobsahuje
všetky zákonné náležitosti. Podľa žalovaného súd prvého stupňa pri právnom posúdení vychádzal z
komentára k ust. § 551 ods. 1 Občanského zákonníka platného v Českej republike. Právna úprava

dohody o zrážkach zo mzdy v Slovenskej a Českej republike nie je totožná, keďže v Českej republike od
01.01.2007 neplatí všeobecný charakter dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a táto dohoda už
neslúži na zabezpečenie všetkých majetkových práv (pohľadávok) veriteľa, a preto komentár k českej
platnej právnej úprave nie je možné vzťahovať na slovenskú právnu úpravu. Dohoda medzi žalobkyňou
a žalovaným obsahovala všetky zákonné náležitosti, navyše vtedajší zamestnávateľ žalobkyne bol v

zmluve o úvere jasne identifikovaný a v dohode o zrážkach zo mzdy sa tiež jasne uvádzalo, že táto sa
vzťahuje aj na budúceho platiteľa mzdy, aj keď z hľadiska platnej právnej úpravy to nie je nevyhnutné.
Žalovaný taktiež uviedol, že v zmysle ust. § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne účinky dohody
nastávajú až okamihom, keď sa dohoda predloží platiteľovi dlžníkovej mzdy. V prípade žalobkyne k
takémutopredloženiudohodyplatiteľovimzdyaninikdynedošlo.Žalovanýpretožiadal,abyodvolacísúd

o rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorú uviedol vo výroku
svojho rozsudku, rozhodol tak, že žalobu žalobkyne v tejto časti zmení a žalobu zamietne. Uplatnil trovy
odvolacieho konania vo výške 175,01 eura s DPH.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový

stav a správne vec právne posúdil pokiaľ určil dohodu o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve
za neplatnú. Zmluva o úvere bola podľa nej problematická, neobsahovala náležitosti vyžadované
zákonom č. 258/2001 Z.z., jej súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú samostatne nemohla
odmietnuťastavalajudoznevýhodnenejpozícieoprotiveriteľovi.Dotextuzmluvyboladohodavtesnanátým najmenším písmom, nebolo možné jej uzavretie odmietnuť bez toho, by jej nebol poskytnutý
úver. Poukázala na znenie ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od
01.05.2014. Uviedla taktiež, že nesúhlasí s názorom žalovaného, ktorý sa týka náležitostí platne

uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa komentára k slovenskému Občianskemu zákonníku v
elektronickomsystémeASPI,„dohodaokremoznačeniaveriteľa,dlžníka,platiteľamzdymusíobsahovať
aj označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok“. Žalobkyňa uplatnila
trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 86,98 eura.

Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne stanovisko nezaujal.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu, v akom bol napadnutý, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade
s ust. § 214 ods. 1 a 2 O.s.p., s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na

úradnej tabuli súdu dňa 01.04.2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní bol viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania. Z obsahu odvolania nevyplýva, že žalovaný napadol výrok, ktorým súd
prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v určenej lehote sumu 0,67 eura, ako aj
výrok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti ohľadom vydania bezdôvodného obohatenia zamietnutá,
preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a nebolo oprávnením ani

povinnosťou odvolacieho súdu v tejto odvolaním napadnutej časti rozhodnutie súdu prvého stupňa
preskúmať (§ 159 ods. 2, 3, § 206 ods. 2 O.s.p.).
Po preskúmaní odvolaním napadnutej časti zistil, že odvolanie žalovaného dôvodným nebolo.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených

skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto
skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvého stupňa, na ktoré odkazuje a pre doplnenie k odvolacím dôvodom žalovaného dodáva:

Vprejednávanejveci,akotovyplývazobsahuspisu,jenesporné,žepredmetomkonaniaboloposúdenie

nároku vzniknutého zo záväzkového vzťahu spotrebiteľského charakteru. Bolo preto povinnosťou súdu
aj bez návrhu podrobiť súdnej kontrole zmluvné podmienky majúce charakter podmienok potenciálne
spôsobilých vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Nemali by byť totiž žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je v kontraktačnom procese
slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, resp. vyjednávacej pozície pri pokuse

dosiahnuť zmenu v zmysle vlastných predstáv o podmienkach zmluvy, ktorá bola naformulovaná
dodávateľom vopred. Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch uzavretá medzi účastníkmi
konania spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy. Jej súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy,
ktorú súd prvého stupňa vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s odkazom na tie ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zákaz takých ustanovení, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.

Pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený

skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo
aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce
interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Smernica Rady ES 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

ukladá členským štátom zabezpečiť to, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami, taktiež
posúdiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky môže obstáť ako celok. Podľa ustálenej
judikatúry vychádza systém ochrany zavedený touto smernicou z myšlienky, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako
aj pokiaľ ide o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred

pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok Súdneho dvora EÚ z
27.06.2000 spojené prípady C-240/98 a C-244/98 Oceáno Grupo Editorial SA a Roció Murciano
Quintero, rozsudok Súdneho dvora EÚ z 26.10.2006 vo veci Elisa Mostaza Claro v. Centro Móvil
Milenium SL).Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť súdnu kontrolu zmluvných podmienok a posúdiť tak,
či nespôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Dohoda o zrážkach zo mzdy vytvára predpoklad, aby veriteľ z tejto dohody kvantifikoval výšku svojej
pohľadávky tak, že by tým mohli byť dotknuté majetkové aktíva dlžníka - spotrebiteľa v rozsahu vyššom
ako by veriteľovi mal patriť. Je potrebné uviesť taktiež to, že dohoda o zrážkach zo mzdy preto, aby
neunikla pozornosti spotrebiteľa nemala by byť v žiadnom prípade uvedená drobným písmom v závere
zmluvy evokujúc, že ide o menej podstatné zmluvné dojednania.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť spotrebiteľovi
ujmu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku,

výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, dohoda o zrážkach zo mzdy ako súčasť zmluvy o poskytnutí úveru je
v prejednávanom prípade v rozpore s požiadavkou neprivodiť spotrebiteľovi ujmu. Aj keď v čase vzniku
záväzkového vzťahu zákonná úprava výslovne nezakazovala zabezpečiť uspokojenie pohľadávky zo

spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, neznamená to nemožnosť súdu vyhlásiť niektorú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy za neprijateľnú, a tým za neplatnú. Dôležité sú okolnosti, na základe
ktorých dochádza k vzniku takéhoto záväzku v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami. V
konkrétnom prípade bola dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená nepostačujúco transparentne a vytvorila
predpoklad pre vymoženie aj takého plnenia, na ktoré by veriteľ nemal nárok.

Na týchto základných dôvodoch založil svoje rozhodnutie aj súd prvého stupňa. Pokiaľ sa súd prvého
stupňa doplňujúco zaoberal aj tvrdením o absencii určitosti tohto právneho úkonu, je možné v istom
zmysle súhlasiť s názorom žalovaného, že súd prvého stupňa neodkázal na to zákonné ustanovenie,
ktoré upravuje kedy je právny úkon pre neurčitosť neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Uvedené však by nemalo žiadne vplyv na správnosť podstatných dôvodov, pre ktoré súd prvého stupňa
určil zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku jeho rozsudku za neprijateľnú.

Z dôvodov, ktoré odvolací súd uviedol preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, nemá právo na náhradu trov, ktoré
mu s odvolaním vznikli. Úspešná žalobkyňa žiadala priznať trovy odvolacieho konania titulom trov
právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu. Odvolací súd mal žiadanú

náhradu trov odvolacieho konania za účelnú. Výšku týchto trov kvantifikoval v súlade s Vyhláškou
č. 655/2004 Z.z., keď hodnota jedného úkonu právnej služby za vyjadrenie k odvolaniu z neurčitej
hodnoty predstavovala čiastku 64,54 eura, k tomuto úkonu patrí režijný paušál vo výške 8,39 eura,
právny zástupca žalobkyne osvedčil, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto pripočítaná bola
20 % čiastka DPH, t.j. 14,59 eura, spolu odvolací súd trovy vzniknuté žalobkyni s odvolacím konaním

kvantifikoval čiastkou 86,98 eura a zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania uložil žalovanému v
lehote a s miestom plnenia ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.