Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/169/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310209102
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8310209102.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala

Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. U.
XXX/XXX, G., právne zastúpenej JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné, proti
žalovaným 1. G. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L.. U. XXX/XXX, G., 2. G. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L..
U. XXX/XXX, G., zastúpených JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom, Kukorelliho 1505/50, Humenné,
o určenie priebehu hranice, vydanie plochy a odstránenie plota, o odvolaní žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č. k. 22C 46/2010-314 zo dňa 26.2.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných spoločne a nerozdielne odstrániť

murovaný plot z pozemku pod parcelným číslom C-KN 823/1, na LV č. XXX k. ú. G..

II. V prevyšujúcej časti sa rozsudok mení tak, že sa žaloba z a m i e t a.

III. Z r u š u j e sa výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozhodol nasledovne:

„Súd u r č u j e,že hranica medzi pozemkami žalobkyne C-KN 823/1, C-KN 823/2, C-KN 823/3 a C-
KN 823/4, zapísanými na LV č. XXX kat. územie G. a pozemkami žalovaných C-KN 821/1 a C-KN 821/2,
zapísanými na LV č. XXX kat. územie G. prebieha po priamke určenej bodmi B, O, M2 vyznačenej na
prílohe č. 4 znaleckého posudku znalca Ing. G. G. č. 3/2011, ktorý je vrátane príloh súčasťou rozsudku.

Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne vydať žalobkyni plochu ohraničenú bodmi B, G, I, L,
K, J, H, F, E a B tak, ako je znázornená v prílohe č. 4 znaleckého posudku znalca Ing. G. G. č. 3/2011,

ktorý je vrátane príloh súčasťou rozsudku.

Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne odstrániť murovaný plot postavený na časti parcely C-
KN 823/1, zapísanej na LV č. XXX kat. územie G., ktorý v súčasnej dobe tvorí hranicu medzi parcelami
C-KN 823/1 a 821/1 a prebieha od miestnej komunikácie až po roh rodinného domu žalobkyne.

Žalovaní sú p o v i n n íspoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyni trovy konania a to vo výške 99,50

eur ako náhradu za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 423,90
eur, na adresu právneho zástupcu žalobkyne, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť trovy štátu vo výške 709,71 eur, na účet
Okresného súdu Humenné a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.“

Vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa okrem iného uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala toho, aby súd uložil povinnosť žalovaným spoločne a nerozdielne vydať jej plochu označenú
v znaleckom posudku a súd žalobe v tejto časti vyhovel. Mal za preukázané, že žalovaní neoprávnene
zasahujú do výkonu vlastníckeho práva žalobkyne tým, že užívajú časť jej pozemku. Vo výroku rozsudku
súd túto časť pozemku vymedzil bodmi, v súlade s prílohou č. 4 znaleckého posudku. Zároveň súd

uložil žalovaným povinnosť odstrániť murovaný plot postavený na časti parcely C-KN 823/1 patriacej
žalobkyni,lebojepostavenýbezsúhlasužalobkynenaparcele,ktorájejvlastníckypatrí.Bezodstránenia
tohto plota nemôže žalobkyňa predmet svojho vlastníctva užívať a nakladať s ním. Z toho dôvodu aj v
tejto časti súd prvého stupňa žalobe vyhovel.

Žalovaní po vypracovaní znaleckého posudku zaslali súdu písomné vyjadrenie dňa 10.12.2013 a uviedli,

že o tom, aký je skutočný priebeh hranice sa dozvedeli až zo znaleckého posudku č. 3/2011 znalca Ing.
G., ktorého úlohou bolo zidentifikovať hranicu susediacich parciel žalobkyne a žalovaných. Akceptovali
závery znaleckého posudku v tom, že oplotenie v prednej časti nevedie po hranici parciel C-KN 823/1
a 821/1, ale že je vedené v parcele žalobkyne. Akceptovali, že oplotenie v zadnej časti prebieha v
súlade s priebehom hraníc medzi parcelami C-KN 823/2, 823/3, 821/1 a 821/2. Poukázali na skutkové

zistenia a konštatovali, že vstúpili do držby plochy ohraničenej v znaleckom posudku č. 3/2011 a to v
roku 1974, túto plochu nepretržite, nerušene a v dobrej viere užívali až dovtedy, kým im neboli oznámené
závery znaleckého posudku. Teda mali za to, že plochu, ktorú užívajú podľa znaleckého posudku na úkor
žalobkyne,vydržaliatodržbouodroku1974.Poukázalinato,žepočasvýstavbyplotanemalisprávnymi
predchodcami žalobkyne žiadne spory a dokonca svokor žalobkyne mal pomáhať pri výstavbe plota.

Právni predchodcovia žalobkyne si spornú časť parcely od žalovaných nikdy nenárokovali, nežiadali o
jej vydanie a neviedli spor o určenie hranice medzi susednými pozemkami. Teda žalovaní sa oprávnene
a dobromyseľne domnievali, že im plocha ohraničená plotom patrí.

Teda bolo povinnosťou súdu prvého stupňa zistiť, či žalovaní nadobudli vydržaním plochu označenú v

znaleckomposudkubodmiB,G,I,L,K,J,H,F,EaBajnapriektomu,žeznalecjednoznačnekonštatoval,
že táto plocha je súčasťou parcely C-KN 823/1, ktorá vlastnícky patrí žalobkyni.

Na základe citovaného zákonného ustanovenia by teoreticky aj žalovaní mohli nadobudnúť vydržaním
vlastnícke právo k ploche z pozemku žalobkyne, ktorú užívajú. Vydržanie je osobitný a originálny spôsob

nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom žiadaných predpokladov. Musí ísť o
spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom stanovenej
doby. Subjektom vydržania môže byť fyzická, ako aj právnická osoba. Výsledkom splnenia zákonom
požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva vydržateľom a to okamihom
uplynutia vydržacej doby. Tento právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu

konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu. Treba však rozlišovať niekoľko období platnosti právnej
úpravy inštitútu vydržania. Ide o obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska a to do
31.12.1950, ďalej obdobie platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 1.1.1951 do 31.3.1964
a napokon obdobie Občianskeho zákonníka č. 40/1964 od 1.4.1964, aj vzhľadom na novelu Zák. č.
131/1982 Zb. účinného od 1.4.1983 a Zák. č. 509/1991 Zb. účinného od 1.1.1992.

Sporné pozemky boli žalovaným a právnym predchodcom žalobkyne dané do osobného užívania v
roku 1971. Sporný plot bol s najväčšou pravdepodobnosťou postavený v roku 1976. Od výstavby
plota žalovaní odvádzajú plynutie premlčacej doby. Je potrebné uviesť, že Občiansky zákonník č.
40/1964 držbu a vydržanie až do novelizácie Zák. č. 131/1982 Zb., t.j. do 1.4.1983 neupravoval, ani

nepoznal. Až táto novela v ustanoveniach § 132a a § 135a novoupravila ochranu držby a vydržanie,
s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983. Súčasná úprava
vydržania zavedená zák. č. 509/1991 Zb. obnovila od 1.1.1992 tradičné dôsledky spojené s vydržaním.

Bolo však potrebné skúmať, či splnili všetky predpoklady a podmienky vydržania, ktoré museli byť

splnené po celú vydržaciu dobu. Ide o spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera a
oprávnená držba po celú stanovenú dobu a uplynutie vydržacej lehoty.V tejto súvislosti súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaní boli subjektom spôsobilým vydržať
vlastnícke právo a rovnako plocha, ktorú užívajú by bola predmetom spôsobilým na vydržanie. Tiež je
splnený predpoklad držby a vydržacej lehoty. Podľa názoru súdu prvého stupňa však k vydržaniu spornej

plochy nedošlo a nemohlo dôjsť z dôvodu nedostatku dobromyseľnosti žalovaných a titulu na vstup do
držby.

Jednoznačne a nespochybniteľne bolo v konaní preukázané, že v stavebnom povolení bolo osadenie
rodinných domov žalovaných a právnych predchodcov žalobkyne vymedzené tak, že hranica bude

prebiehať 50cm od múru domu. Toto rozhodnutie bolo žalovaným doručené a samy ho predložili ako
listinný dôkaz v konaní. Teda museli si byť vedomí priebehu hranice medzi pozemkami a nemohli plot
postaviť v rozpore s takýmto priebehom a prisvojiť si časť pozemku svojich susedov. O dobromyseľnosti
žalovanýchnemôžesvedčiťskutočnosť,žeajinédomynarovnakejulicimajúplotypostavenéobdobným
spôsobom.

Žalovaní aj napriek písomnému rozhodnutiu bývalého Mestského národného výboru v Medzilaborciach
postavili plot v rozpore s tým, ako mala prebiehať hraničná čiara. Nepreukázala sa skutočnosť, aby
svokor žalobkyne participoval na výstavbe tohto plota, naopak, z výpovede svedkov vyplynulo, že plot
bol stavaný niekedy v lete roku 1976 a do konania boli predložené lekárske záznamy o tom, že p. Q. bol
hospitalizovaný od 27.5.1976 do 17.7.1976 kvôli ťažkému úrazu chrbtice. Bolo preukázané, že medzi

svokromžalobkyneažalovanýmibolineustálenezhodyahádkyohľadneplota,očomsvedčískutočnosť,
že sa nerozprávali takmer 30 rokov. Teda žalovaní nemohli byť dobromyseľní v tom, že im sporná plocha
patrí.

Aj keby sa preukázalo, že právni predchodcovia žalobkyne súhlasili s výstavbou plota tak, ako je

postavený, žalovaní by nemohli nadobudnúť spornú plochu vydržaním. Tak ako bolo niekoľko krát
konštatované, pozemok bol žalovaným daný do osobného užívania rozhodnutím Mestského národného
výboru v Medzilaborciach a to o presne určenej výmere 671 m2. Žalovaní preto nemohli užívať pozemok
o väčšej výmere a byť dobromyseľní v tom, že im patrí. Žalovaní jednoznačne museli vedieť, keď stavali
plot, že ho stavajú na pozemku, ktorý im nepatrí a teda nemohli byť dobromyseľní ani pri vstupe do držby,

ani počas plynutia celej vydržacej lehoty. Nie je pravdou, že žalovaní sa až zo znaleckého posudku
dozvedeli o správnom priebehu hranice, lebo z rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania
im muselo byť presne známe, aká plocha im bola pridelená a zo stavebného povolenia im muselo byť
jednoznačne zrejmé, že hraničnú čiaru medzi pozemkami nemôže tvoriť múr domu, ale hranica musí
prebiehať 50cm od tohto múra. Nemohli teda postaviť plot v prednej časti pozemkov tak, že ho zošikmili

na roh domu žalobkyne, čím si prisvojili čas jej pozemku. Samotní žalovaní v konaní poukazovali na to,
že v zadnej časti pozemkov je doteraz zachovaný hraničný kameň a hraničná čiara mala prechádzať po
priamke od zadnej časti pozemkov, až po cestu. Teda žalovaným muselo byť zrejmé, že v prednej časti
pozemkov nemôže hranica prebiehať šikmo na roh domu žalobkyne. Z toho dôvodu súd prvého stupňa
neprihliadol na námietku žalovaných, že spornú plochu nadobudli vydržaním.

Na základe hore uvedených dôvodov súd prvého stupňa podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel,
určil priebeh hraničnej čiary, rozhodol o tom, že žalovaní sú povinní vydať žalobkyni plochu ohraničenú
bodmi podľa prílohy č. 4 znaleckého posudku a sú povinní odstrániť plot, ktorý je postavený na pozemku
žalobkyne.

Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd prvého stupňa jej priznal náhradu trov konania v celom
rozsahu, a to podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1/ a 2/ rade. V odvolaní

okrem iného uviedli, že občianske právo nepozná špecifickú žalobu o určenie hraníc medzi susednými
pozemkami, pretože špeciálny inštitút na tento účel je katastrálne konanie. Žaloba o určenie priebehu
hranice pozemkov sa použije len vtedy, keď správnosť hranice medzi susednými pozemkami medzi
účastníkmijesporná.ŽalobkyňapripojilakžalobeProtokolovytýčeníhraníczodňa5.5.2010sprílohami,
na ktorý sa v žalobe odvolávala a tým teda tvrdila, že žalovaní jej po celej dĺžke, t.j. v 43,91 m a v šírke

0,40mzasahujúdojejvlastníckehopráva.Samotnážalobkyňadospisudoložilafotografie,kdenajednej
z nich poukazuje s poznámkou, že „sused tvrdil, že od nášho domu nemá v šírke 2 m nič posadené“ a
že žalobkyňou nameraná vzdialenosť od stromu nachádzajúceho sa na pozemku žalovaných po stenu
domu žalobkyne je 1,20 m. Aj z toho dôkazu je nesporné, že plocha medzi týmto priestorom je voľnáa zdôrazňuje, že hranica pozemku podľa znaleckého posudku je vo vzdialenosti 31 cm od vonkajšej
steny múru žalobkyne, teda žalovaní v tejto vzdialenosti nemajú ani čo vypratať, súd nemal preukázané
v tejto časti porušenie vlastníckych práv žalobkyne. Podľa stavebného povolenia dom žalobkyne mal

byť osadený 50 cm od hranice pozemku a v skutočnosti teda iba 31 cm. Súd pripustil zmenu návrhu,
prakticky žalobkyňa rozšírila svoj návrh aj o odstránenie plota. Po pripustení zmeny žalobného návrhu
súd nariadil znalecké dokazovanie, avšak súd pri svojom rozsudku nevychádzal z výsledkov znaleckého
dokazovania. Prvý výrok rozsudku je zmätočný, keďže parc. č. CKN 823/4 s nachádza vo vnútri parciel
CKN 823/1, CKN 823/2, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne, teda v žiadnom prípade nemôže tvoriť potom

spoločnú hranicu s parc. č. CKN 821/1, CKN 821/2, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných. Tento výrok je aj
nesprávny,nakoľkopriamkybodov„O“-„M2“prílohyč.4ZPsútotožnésjestvujúcimoplotením,dokonca
totožnosť je aj pri parcelách CKN 823/1, CKN 821/1, po bod „L“, teda k žiadnemu neoprávnenému
záberu po celej dĺžke týchto parciel nedošlo. Žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na
takomto určení v tejto časti. Nepresvedčivý je aj tretí výrok rozsudku. Murovaný plot je jednoznačne
stavbou, preto súd sa s tým mal vyrovnať podľa ust. 135c OZ. Neobstoja žiadne tvrdenia o narušených

susedských vzťahoch v čase, kedy sa staval plot a že žiadna dohoda nejestvovala, teda, že žalovaní
postaviliplotsvojvoľne,dokoncaprotivôlivtedajšíchvlastníkovatď.Výpovedesvedkov,t.j.blízkychosôb
žalobkyne sú účelové a je nelogické, aby žalovaní svojvoľne oplocovali predzáhradku žalobkyne. Totiž
v danej lokalite sú postavené rodinné domy a každý z vlastníkov oplotenie zriaďoval po celej dĺžke iba
z jednej strany, v danom prípade zo severnej strany. Pozemok medzi účastníkmi tohto konania mal tak

oplotiť žalobca. Žalovaní zriadili oplotenie na opačnej strane pozemku a navyše na svoje náklady aj zo
strany žalobkyne. Rovnako nenasvedčuje tvrdeniu žalobkyne o vtedajších vážnych nezhodách aj ďalšia
skutočnosť, a to, že pri spornom murovanom plote na pozemku žalovaných je plynový regulátor zriadený
na náklady žalovaných a ak by skutočne boli také nezhody, žalovaní by neboli umožnili (dokonca
bezodplatne) pripojiť sa na tento regulátor a jeho ďalšie už spoločné využitie. Znaleckým dokazovaním

sa preukázalo, že iba murovaný plot v prednej časti (predzáhradka) zasahuje aj na pozemok žalobkyne,
teda žalobkyňa bola úspešná iba v tejto časti, t.j. v dĺžke 4 m a jej úspech zodpovedá iba 9 % a v 91
% bola neúspešná. Rovnako žalobkyňa neustále namietala znalecký posudok, znalec podával odborné
vyjadrenia a nepreukázala sa oprávnenosť námietok, preto vyvolala ďalšie neúčelné náklady, ktoré súd
zaviazal nahradiť žalovanými. Súd prvého stupňa opomenul aj ust. § 200ea O.s.p., pretože predmet

konania bol drobný spor (plocha pozemku o výmere 1,4 m2 nemôže mať vyššiu hodnotu ako 1000 Eur),
a pri rozhodovaní o trovách (§ 150 ods. 2 O.s.p.) sa mal vyrovnať aj s touto skutočnosťou. Paradoxne
žalovaní na svoje náklady zriadili oplotenie, ktoré dlhodobo slúžilo účelu aj žalobkyni a po skoro už 40
rokoch a to iba preto, že 1,4 m2 plotu sa nachádza na pozemku žalobkyne, žalovaní sú povinní plot
odstrániť na svoje náklady a zaplatiť trovy konania vo výške 1.523,40 Eur. Navrhli napadnutý rozsudok

zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie prejednanie a nové rozhodnutie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v

ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214
ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a zistil,
že odvolanie žalovaných je čiastočne dôvodné.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že murovaný plot, ktorého odstránenia sa

žalobkyňa v konaní domáhala nie je umiestnený na hranici medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných,
ale nesprávne stojí na pozemku - parcele C-KN 823/1, zapísanej na LV č. XXX k.ú. G., teda na pozemku,
ktorý je výlučným vlastníctvom žalobkyne.

Ochrana vlastníckeho práva je garantovanú Ústavou SR (čl. 20). Obsahom vlastníckeho práva je v

zmysle § 123 Občianskeho zákonníka právo predmet vlastníctva držať, nakladať s ním, užívať ho a
požívať jeho plody a úžitky. Ak je porušené, obmedzené čo i len jedno z týchto čiastkových oprávnení,
ide o porušenie vlastníckeho práva ako takého. V prípade porušenia vlastníckeho práva sa vlastník
môže domáhať odstránenia zásahu do vlastníckeho práva voči tomu, kto sa tohto zásahu neoprávnene
dopúšťa. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný plot zhotovili žalovaní, pričom plot sa v celosti

nachádza na pozemku žalobkyne a tým jej bráni v riadnom a plnohodnotnom užívaní jej pozemku,
odvolací súd považuje výrok, ktorým súd prvého stupňa uložil žalovaným spoločne a nerozdielne tento
plot odstrániť za správny, preto ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Vo vzťahu k výroku rozsudku o určení priebehu hranice odvolací súd uvádza, že žalobkyňa
nepreukázala naliehavý právny záujem na takomto určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p..

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,

ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie)(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5Cdo 31/2011).

Žalobkyňa v konaní netvrdila, že hranica medzi pozemkami má správne prebiehať inak, ako je
zaznamenaná v katastri nehnuteľností. V konaní nebol dôvod opätovne deklarovať priebeh hranice
medzi nehnuteľnosťami a vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Výrok rozsudku o určení vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti je podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, v predmetnom prípade je ale
nadbytočný, keďže v konaní nebolo sporné, že stav v katastri nehnuteľností je správny. Sporné bolo
len to, kde konkrétne v prírode hranica medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných prebieha. Naliehavý
právny záujem na určení priebehu hranice preto nebol daný.

Pokiaľ ide o plochu, ktorej vydania sa žalobkyňa domáhala, odvolací súd uvádza, že na ploche
nachádzajúcej sa v zmysle prílohy č. 4 znaleckého posudku medzi bodmi E, F, H, J, K, L, I, G,
ktorá je súčasťou pozemku vo vlastníctve žalobkyne (časť pozemku priľahlého k ľavej strane domu v
šírke 40 cm) sa nenachádzajú žiadne objekty, prekážky, ktoré by žalobkyňu obmedzovali v užívaní jej
nehnuteľnosti. Z dôkazov predložených žalobkyňou, na ktoré žalovaní v odvolaní poukázali (obrázok

7, č.l. 90) vyplýva, že plocha v šírke min. 120 cm od domu žalobkyne je voľná, žalovaní túto plochu
nijakým spôsobom nezaberajú, žalobkyňu teda neobmedzujú vo výkone jej vlastníckeho práva. Petit
žaloby musí byť formulovaný tak, aby výrok rozsudku súdu bol vykonateľný, teda aby bolo možné reálne
splniť povinnosť, ktorá bola rozsudkom žalovaným uložená. Odvolací súd k tomuto poznamenáva, že
nie je zrejmé, ako by malo zo strany žalovaných prebehnúť vydanie (správne je tomto prípade hovoriť

o vyprataní, keďže predmetom vlastníckeho práva je nehnuteľnosť) tej plochy pozemku žalobkyni, ktorú
žalovaní nijakým spôsobom nezaberajú. Na zvyšnej časti plochy sa nachádza murovaný plot, ktorý majú
žalovaní povinnosť odstrániť, čo znamená, že ani vo vzťahu k tejto časti plochy niet dôvodu žalovaným
ukladať navyše povinnosť jej vypratania, keďže užívanie predmetnej časti nehnuteľnosti bude žalobkyni
umožnené tým, že žalovaní daný plot odstránia, čiže pozemok de facto vypratajú.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v prevyšujúcej časti postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil
rozsudok tak, že žalobu zamietol.

Odvolací súd zároveň zrušil výrok o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., keďže

odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávneho posúdenia pomeru úspechu účastníkov konania vyhodnotil
ako dôvodnú. Je potrebné, aby súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil
celkový výsledok konania, účelnosť vynaložených trov konania. Nie je však možné prisvedčiť odvolacej
námietke žalovaných, že v danej veci ide o drobný spor, pretože predmetom konania je spor o ochranu
vlastníckeho práva.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny vo výroku o povinnosti
odstrániťmurovanýplotpodľavýrokurozsudkuavprevyšujúcejčastirozsudokzmenilažalobuzamietol.
Prvostupňový súd rozhodne o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania so zohľadnením
pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní (§ 142 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.