Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 19, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715203128
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715203128.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému: Z. H., nar. XX. Z. XXXX, bytom D. D. XXXX/X,
XXX XX L., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 314,26 Eur s príslušenstvom, vedenej pod
sp. zn. EX 10250/15 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. Exekútorský úrad so sídlom

v Bratislave, Záhradnícka 60, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k.
14Er/94/2015-15 zo dňa 09. júna 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 14Er/94/2015-15 zo dňa 09. júna 2015 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 14Er/94/2015-15 zo dňa
09. júna 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa

§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“). Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom vydaným
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. pod sp. zn. SR
04451/13 zo dňa 20. mája 2013 bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1
314,26 Eur s príslušenstvom a trovami konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť bola založená rozhodcovskou

doložkou, ktorej dojednanie je obsiahnuté v bode 4. Dohody o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku (ďalej len „Dohoda“) uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 28. septembra
2011. Uvedenú zmluvu vyhodnotil exekučný súd ako zmluvu spotrebiteľskú. Rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná - je pripravená ako súčasť Dohody a
núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na
spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v

predmetnej veci je založená na neplatnom právnom úkone, exekučný súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej
lehote odvolanie. V odvolaní v podstate namietal nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil so
záverom okresného súdu, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je

neprijateľnou podmienkou. V prejednávanej veci súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci,
ktorý mu zveruje Exekučný poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť
exekučného titulu, ale skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. V tomto smere
poukázal na rozhodnutie ASTURCOM s tým, že súdy podľa neho často vychádzajú z nesprávneho
prekladu tohto rozhodnutia. Ďalej uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je

právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon
exekúcie. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky podľa oprávneného nie je možné konštatovať ani sodvolaním sa na ustanovenie Smernice Rady č. 93/13/EHS v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1
písm. q), ktorá hodnotí, čo možno považovať za neprijateľnú podmienku. Z originálu tohto ustanovenia
je zrejmé, že dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno považovať za nekalú podmienku, nakoľko

rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva.
Vzhľadom na uvedené preto nemožno zo slovenského ani z európskeho práva za súčasného stavu
vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť
tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Namietaným postupom
a rozhodovaním súdu potom podľa oprávneného dochádza k neoprávnenému zásahu do základného

právaoprávnenéhonasúdnuochranuakporušovaniuprávnejistoty,čímjemuznemožňovanéefektívne
uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného
exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. V závere
odvolania tiež oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo
dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie
správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v

§ 45 ods. 1 písm. c/ zák. č 244/2002 Z. z. . S poukazom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Michala Rašlu ako rozhodcu Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave,
ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 1 314,26 Eur s príslušenstvom.
Rozsudok bol vydaný pod sp. zn. SR 04451/13 zo dňa 20. mája 2013, pričom mal vyznačenú
právoplatnosť 10. júna 2013 a vykonateľnosť 13. júna 2013. Podľa odôvodnenia rozhodcovského

rozsudku rozhodcovská doložka bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami v Dohode o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku. Rozhodcovská doložka je dojednaná tak, že v prípade sporu
má rozhodovať a) Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava, ak
žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej
hospodárskej komore s.r.o., Košice jediným rozhodcom ustanoveným predsedom rozhodcovského
súdu, a to v súlade so Štatútom a rokovacím poriadkom Rozhodcovského súdu alebo c) pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Tvrdenie odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať, či exekučný titul bol vydaný
na základe platnej rozhodcovskej doložky, a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je súladné s
citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní. Naopak, vyplýva
z nich, že exekučný súd je povinný pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti
dôsledneskúmať,čisúsplnenéformálneamateriálnepredpokladyprevedenieexekúcie.Predovšetkým

exekučný súd skúma, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či
subjekty, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektami
uvedenými v exekučnom titule. Prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inakoznačený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa o nedostatku
kompetencie exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu neobstojí, pretože je v zrejmom
rozpore s cit. § 44 Exekučného poriadku. Takisto námietka, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec

svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom neobstojí.
Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je

pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už
vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou
neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc
na vydanie rozhodnutia. Potom dôvody odvolania, podľa ktorých súd nepostupoval v súlade s ústavou

tým, že preskúmaval splnenie podmienok na exekúciu a to súlad predloženého exekučného titulu so
zákonom nie sú právnym názorom, ktorý by vychádzal z platnej právnej úpravy.

Odvolateľ poukazoval na vybrané časti odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 6.
októbra 2006 vo veci C-40/08, v ktorom bol podaný výklad Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade predmetnej smernice v danej veci
úvahami uvedenými v tomto rozhodnutí, t. j. aj tými, na ktoré poukazuje odvolateľ dospel a to: „Smernica
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať
v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského

rozsudku,ktorýbolvydanýbezúčastispotrebiteľa,musíhneď,akosaoboznámisprávnymiaskutkovými
okolnosťamipotrebnýminatentoúčelpreskúmaťexoffonekalúpovahurozhodcovskejdoložkyuvedenej
v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho

podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou
doložkou viazaný“.

Odvolacia námietka oprávneného, že dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno považovať za nekalú
podmienkuneobstojí.Rozhodcovskúdoložkukoncipovanúvtakomznení,akovyplývazbodu4.Dohody,

exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej
zmluve.

Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému

súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už
vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou

neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc
na vydanie rozhodnutia. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto
dojednania je skutočnosť, že táto podmienka vyvoláva značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami
v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu

pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporov všeobecným súdom,
ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu u rozhodcu. Súčasne táto podmienka nebola so
spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do predtlače vopred pripravenej
dohody. Celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej dohody
ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka

priamo predmetu zmluvy a zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou
podmienkou v zmysle § 53 ods. X OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku
vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade
je nepochybné, že rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložkazapracovaná do Dohody. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať možnosť svoj dlh splácať
v splátkach, kvôli čomu dohodu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už
táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech

spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne
dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ
spotrebiteľovi vnucuje rozhodovanie sporu ním vybratými rozhodcami, tak ako to vyplýva z formulára
predtlače predmetnej dohody, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi
ním a konkrétnym spotrebiteľom. Exekučný súd preto správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako

neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná a spotrebiteľa nezaväzuje.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS
55/2011 z 24. februára 2011, kde ústavný súd zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu
preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu),
ako aj k postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z

neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Na základe uvedeného, ako aj v zmysle
vyššie citovaného rozhodnutia ESD ako aj Ústavného súdu SR, nebolo možné chýbajúcu rozhodcovskú
doložku v spore vychádzajúcom zo spotrebiteľského zmluvného vzťahu považovať len za vadu konania,
ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozhodnutia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie, ktorým exekučný súd
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.