Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 15, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/214/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912216285
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7912216285.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.

so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. Fridrich Paľko, s.r.o. (zn. ZE-7120-4750) proti
žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal náhrady
škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu. Svoju žalobu (zn.

ZE-7120-4750) odôvodnil tým, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní vedenom u súdneho
exekútora zo Zmluvy z úvere č. 9080011 s dlžníkom S. R., nar. XX.XX.XXXX pod č. exekúcie súdneho
exekútora EX 15080/2011 nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase.
V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody v celkovej
výške175Eur,ktorápredstavujenáhradu účelnevynaloženýchnákladovspojenýchsčinnosťoužalobcu
ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne

uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Zároveň si
uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 221,28 Eur za obdobie, kedy bol súd nečinný
- podľa žalobcu bol súd nečinný viac ako 123 dní, vychádzajúc z Nálezov Ústavného súdu podľa ktorých
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní tak je spravodlivé, ak sa na každý rok, poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 Eur/12 mesiacov v roku =55,32 Eur za mesiac. Žalobca
ďalej uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však do

podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Okresný súd Trebišov Uznesením č. 14C/138/2012-8 zo dňa 09.10.2012 rozhodol o spojení vecí
špecifikovaných v rozhodnutí na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod č. 14C/138/2012.
Uznesením č. 14C/138/2012-81 zo dňa 08.10.2014 súd rozhodol o vylúčení vecí špecifikovaných v
rozhodnutí na samostatné konanie, z dôvodu, že odpadol dôvod, pre ktoré súd veci spojil na spoločné
konanie; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2014.

Žalobca v tejto svojej žalobe namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Trebišov, pričom o tejto
námietke bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.10.2012 č. konania:11NcC/63/2012-16 tak, že sudkyňa Okresného súdu Trebišov JUDr. Monika Koščová nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn.: 14C/138/2012.

Žalovaná sa k predmetu konania nevyjadrila, napriek tomu, že jej bola žaloba spolu s uznesením súdu
na vyjadrenie doručená dňa 03.11.2014.

Súd vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s obsahom listín nachádzajúcich sa v spise ako aj

oboznámením sa so spisom Okresného súdu Trebišov sp. zn.: 6Er/490/2003 a zistil tento skutkový stav :

Žalobca sa podanou žalobou v tomto konaní domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trebišov v exekučnej veci č. exekučného spisu EX
15080/2011 - sp. zn. súdu 6Er/490/2003 spočívajúceho v tom, že konajúci súd nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote na rozhodnutie o tomto návrhu a k rozhodnutiu

o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Žalobu odôvodnil tým, že exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná exekučná vec EX
15080/2011 nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a si nevyžadovala takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom

čase. Podľa žalobcu v tomto prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Poukázal na znenie ustanovenia § 44 ods.7 Exekučného poriadku
platného od 01.09.2005 ako aj na znenie ustanovenia § 44 ods.8 Exekučného poriadku platného
od 01.12.2006, v zmysle ktorých je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o

návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní odo doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. Žalobca ďalej uviedol, že o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil
do porušenia jeho práv a spôsobenia škody, po doručení uznesenia exekučného súdu dňa 21.03.2011
o zmene exekútora. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody
a náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o náhradu majetkovej škody, túto si uplatňuje vo výške 175

Eur. Ide o náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručenímnávrhunazmenusúdnehoexekútoraarozhodnutímoňom. Žalobcavtomtoobdobívynaložil
- na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 70 Eur; na udržanie a správu informačného systému sumu 40 Eur a na administráciu

listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 Eur, na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 Eur. Žalobca uviedol, že táto suma by ho
nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodnutí o zmene súdneho exekútora by

dodržal zákonom stanovenú dobu. Keďže exekučný súd ostal aj po podaní návrhu na zmenu súdneho
exekútora nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať žalobca svojou aktivitou cielene na udržanie
bonity pohľadávky a jej zabezpečovanie usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov. Pokiaľ
ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, túto si žalobca uplatňuje v sume 221,28 Eur za obdobie nečinnosti
exekučného súdu, ktorý bol nečinný viac ako 123 dní a to za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovaniepodnikateľskéhoplánovaniaarozhodovania,zaporušovaniejehopráv,stratulegitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie vecí a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Pri výpočte
náhrady vychádzal žalobca z doktríny ústavného súdu, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v
súdnom konaní tak je spravodlivé, ak sa na každý rok, poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo

výške 663,88 Eur, pri omeškaní súdu po dobu viac ako 123 dní to predstavuje sumu 221,28 Eur (663,88
Eur/12 mesiacov = 55,32 Eur na mesiac). Žalobca ďalej uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods.1
zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody, žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.
Podľa žalobcu je nutné deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho

exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.2 ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného v čl.6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 6Er/490/2003 bolo zistené, že Okresnému súdu v
Trebišove bola dňa 03.11.2003 doručená žiadosť súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihala pod č. EX
1877/03 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice

č. N 2359/2003, NZ 67428/2003 zo dňa 05.08.2003 vyhotovenej JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom.
Podanímdoručenýmsúdudňa22.11.2010bolsúdudoručenýnávrhspoločnostiPOHOTOVOSŤs.r.o.na
zmenusúdnehoexekútora.UznesenímOkresnéhosúduTrebišovč.6Er/490/2003-17zodňa21.03.2011
súd rozhodol tak, že vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.04.2011.

Podľa ust. §3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ust. §3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. §4 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.
Podľa ust. §9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ust. §9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. §9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za

nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.
Podľa ust. §9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013, pri posudzovaní

nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok

prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa ust.§ 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.
Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutímalebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa ust. § 17 ods.3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2

sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľaust.§17ods.4zákonač.514/2003Z.z.,výškanáhradynemajetkovejujmypriznanápodľaodseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.
Podľa § 19 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa ust. § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ust. § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd
v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo

k zastaveniu exekúcie.

Touto žalobou sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu ním tvrdeným
nesprávnym úradným postupom pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora v
exekučnom konaní č. EX 15080/2011.

Prevznikzodpovednostištátuzaškodupodľazákonač.514/2003Z.z.savyžaduje,abybolikumulatívne
splnené tieto podmienky: 1. nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie, 2. vznik škody
a 3. príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným
rozhodnutím.
Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, súd uvádza, že ustanovenie §9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.

z. účinného v čase posudzovania návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora, kedy ešte neplatilo
súčasné znenie ustanovenia §9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré bolo do zákona zavedené až s
účinnosťou od 01.01.2013 v tomto rozhodnom čase neobsahovalo, ako je zrejme z vyššie uvedenej
citácie tohto znenia, čo možno považovať za nesprávny úradný postup, to však neznamená, že súd
nemôže podporne na výklad tohto pojmu použiť právne významné okolnosti uvedené v ustanovení §9

ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 a to v kontexte skúmania, ktoré musí súd
vykonať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu v rámci danom mu ustanovením §9 ods.1
zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase, keď mal vzniknúť zodpovednostný vzťah medzi účastníkmi
konania v preskúmanej exekučnej veci. Vychádzajúc z tohto mal súd po vykonanom dokazovaní za
to, že nebola preukázaná prvá podmienka zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom a to nesprávny úradný postup súdu. Súd poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného po preskúmaní exekučnej veci má súd za to, že žalobca nepreukázal splnenie prvej
podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu a to nesprávny úradný postup. V konaní nebolo

zistené a ani to žalobca nepreukázal súdu, aby v tejto exekučnej veci došlo k sťažnostiam na prieťahy
v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by prieťahy v
konaní konštatoval. Z exekučného spisu je síce zrejmé, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo
rozhodnuté po uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty (návrh bol súdu doručený dňa 22.11.2010,

rozhodnuté dňa 21.03.2011), avšak po jeho doručení došlo k vykonaniu jednotlivých procesných úkonov,
k vyzvaniu pôvodného exekútora k predloženiu exekučného spisu a k vyúčtovaniu trov exekučného
konania. Súd má za to, že v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody nesprávnym úradným
postupomniejeoprávnenýposudzovaťnesprávnyúradnýpostupsúduspočívajúcivporušenípovinnostivykonaťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenejlehote.Súdsanatomtomiestestotožňuje
s rozhodnutím Ústavného súdu SR a to s rozhodnutím I. ÚS 16/02, podľa ktorého pri posúdení, či
došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

čl. 48 ods.2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v zákone alebo v ústave,
ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v
článku 48 ods.2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na
lehoty uvedené v zákone. Súd má preto za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom

stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Súd tu poukazuje
aj na to, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora je potrebné vykonať procesné
úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie
o trovách exekúcie), v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora nie je
možné považovať za zbytočné prieťahy a z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup.
Po tomto zhodnotení mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho,

že v tomto prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorým by mu bola spôsobená škoda.

Pokiaľ ide o škodu, žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky škody a ani
výšky nemajetkovej ujmy, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla nesprávnym úradným postupom. Žalobca
v tomto konaní vôbec neprodukoval dôkazy, ktoré by vznik škody a jej výšku preukazovali, škodu

uplatnil len paušalizovaním ním tvrdených nákladov. Takisto ani neprodukoval žiadne dôkazy ohľadne
vzniku nemajetkovej ujmy a súd nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na základe
aplikácie Nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky o priznaní finančného zadosťučinenia za už
predtým v iných veciach konštatované zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Výškou uplatneného nároku
predstavujúceho majetkovú i nemajetkovú ujmu sa súd z dôvodu hospodárnosti konania ani nezaoberal,

keď žalobca nepreukázal základ nároku - vznik škody. Zároveň súd nevyhovel žiadosti žalobcu o
vykonanie dôkazu znaleckým posudkom, pretože jednak v čase rozhodovania súdu tento znalecký
posudok žalobcu súdu nepredložil (tvrdenia o možnom zabezpečení znaleckého posudku súd považoval
za takejto situácie za irelevantné) a zároveň preto, že sa situácie, keď nebol preukázaný prvý z atribútov
podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to nesprávny

úradný postup a teda keďže všetky podmienky zodpovednosti za škodu musia byť splnené súčasne, za
takejto situácie by vykonanie dokazovania znaleckým posudkom bolo nehospodárne.

Napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle

ktoréhoúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspechsúdpriznánáhradutrovkonaniapotrebnýchnaúčelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V tomto konaní bol úspešný žalovaný, náhradu trov konania si neuplatnil, ani mu žiadne nevznikli, preto
mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Keďže predmet konania neprevyšuje nárok nad sumu 1000 Eur, súd podľa ust. §200ea ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku /ďalej OSP/ a ust. §115a ods. 2 OSP, rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Trebišov vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.