Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711204947
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8711204947.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobkyne: R. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, Y., právne zastúpená Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom,
Okružná 871/65, Stará Ľubovňa, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35807598, právne zastúpená JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, Slnečná 765/3, Malinovo, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
12C/119/2012-272 zo dňa 27.10.2015 a proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 12C/119/2012-280
zo dňa 11.12.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Poprad č.k. 12C/119/2012-280 zo dňa 11.12.2015.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, vydaný rozhodcom JUDr. R. I. dňa
16.3.2011 sp. zn.: SR00900/11. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 33,--

eur a trovy právneho zastúpenia v sume 386,41 eur, a to k rukám právneho zástupcu žalobkyne do 3
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3, § 40 ods. 1 písm. c), § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V odôvodnení uviedol cit.: „V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno
8, Bratislava, vydané rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom dňa 16.3.2011. Rozhodcovský rozsudok bol
žalobkyni doručený dňa 29.3.2011. Keďže žalobkyňa podala žalobu dňa 26.4.2011, žaloba bola podaná
v lehote vyplývajúcej z ust. § 41, ods. 1, Zák. č. 244/2002 Z. z.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou zmluvu o úvere
dňa 30.3.2009. Žalovaná namietla, že predmetná zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou, pretože úver

bol poskytnutý na výkon zamestnania, ako to bolo vyznačené v úverovej zmluve. Žalobkyňa namietala,
že zmluvu o úvere vypĺňala Larisa Kroková ako zástupkyňa žalovanej, s ktorou sa poznala, preto
jej dôverovala a teda zmluvu ani nečítala. Až od právneho zástupcu sa dozvedela, že úver mal byť
poskytnutý na výkon zamestnania, čo však zároveň spochybnila, pretože v čase uzavretia úverovejzmluvy nebola nikde zamestnaná. Žalobkyňa aj predložila dôkazy, z ktorých vyplýva, že od júna 2008
vykonáva opatrovateľské činnosti v Rakúsku, a to na základe živnostenského listu. Naviac poukazovala
na to, že úver, ktorý jej bol v skutočnosti poskytnutý vo výške 1.860,-- eur, bol použitý na splatenie

predchádzajúcich úverov, ktoré mala u žalovanej. Vzhľadom na predložené listinné dôkazy, z ktorých
je zrejmé, že žalobkyňa nebola v pracovnom pomere, ale podnikala na základe živnostenského listu
vydaného v Rakúsku, nemohol byť úver poskytnutý na výkon zamestnania, a preto podľa názoru súdu
predmetná úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52, ods. 1, Obč. zákonníka. Nesporne
žalovaná je osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,

a naopak u žalobkyne, ktorá v čase uzatvárania zmluvy vykonávala podnikateľskú činnosť, nebolo
preukázané, že by konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v bode 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde
sa uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, budú riešené a/ pred stálym
rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b/ pred

príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde. Zároveň sa tu uvádza,
že v prípade podania žaloby na súde považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky, avšak ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby
na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou
v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Na

základe tejto rozhodcovskej doložky vec prejednal rozhodcovský súd.

Vzhľadom na obsah zmluvy o úvere je nesporné, že predmetná zmluva uzavretá účastníkmi konania
je zmluvou spotrebiteľskou. Z tohto dôvodu zásadnou právnou otázkou prejednávanej veci je otázka,
či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je podmienkou individuálne

dojednanou, a či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná
tvrdila, že rozhodcovská doložka v danom prípade bola individuálne dojednaná, keďže žalobkyňa v
zmluve o úvere prehlásila, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na
zadnej strane zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Podľa názoru súdu nemožno za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku považovať
rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou predtlačeného formulára všeobecných podmienok úveru,
ktoré predformulovala nebanková spoločnosť. Rozhodcovská doložka nebola osobitne vyjednaná
spotrebiteľom, ktorý vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami nemal na výber
a mohol zmluvu odmietnuť len ako celok, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam vrátane

rozhodcovského konania. Aj keď sa v zmluve uvádza, že všeobecné podmienky úveru sa nachádzajú na
zadnej strane zmluvy, súdu nebol predložený originál zmluvy, a teda túto skutočnosť súd nepovažoval
za preukázanú. Na všeobecných podmienkach poskytnutia úveru absentuje podpis žalobkyne, preto aj
z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej zmluvy, ktorá by
zakladala právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie vo veci.

Súd poukazuje aj na obsah rozhodcovskej doložky, ktorá má navodzovať dojem, že v danom prípade
bola dojednaná nevýhradná rozhodcovská doložka, keďže pripúšťa aj možnosť riešenia sporov na
všeobecnom súde, avšak len do okamihu, kedy jedna zo strán si uplatní žalobu na rozhodcovskom
súde. Tento okamih potom znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť možnosť rozhodovania sporu

všeobecným súdom.

Naviac zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by žalobkyňa bola zo strany žalovanej
poučená o priebehu rozhodcovského konania, o postupe rozhodcovského súdu, nákladoch spojených
s rozhodcovským konaním a tieto skutočnosti nevyplývajú ani zo zmluvy o úvere, ani z bodu 18

všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde sa iba uvádza, že rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Za týchto okolností nemožno konštatovať, že
by žalobkyňa mala dostatok informácií preto, aby sa dobrovoľne rozhodla pre riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní. Z obsahu predloženej zmluvy a VPPú je zrejmé, že rozhodcovská doložka,
na ktorú poukazuje žalovaná, je dodávateľom vopred naformulovanou zmluvnou klauzulou a rovnako

zrejmé je, že spotrebiteľ nemôže meniť formulárovú zmluvu ani obsah rozhodcovskej doložky. Keďže
na základe rozhodcovskej doložky spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu, podľa názoru súdu ide o neprijateľnú podmienku tak, ako ju kvalifikuje ust.
§ 53, ods. 4, písm. r/, Obč. zákonníka. S poukazom na ust. § 53, ods. 5, Obč. zákonníka, súd ajz tohto dôvodu považuje dojednanie o rozhodcovskej doložke za neplatné. Vzhľadom na neplatnosť
dojednania rozhodcovskej doložky nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci,
teda už s prihliadnutím na tieto skutočnosti súd predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil a nezaoberal

sa už ďalšími žalobkyňou namietanými dôvodmi, ktoré by taktiež mohli byť dôvodom pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku.“

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 08.03.2011, sp. zn. I. ÚS 3227/07. Je
nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobkyňou a žalovanou je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich

práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Rozhodcovská zmluva
nevyžaduje od žalobkyne, aby spory so žalovanou riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa
má kedykoľvek právo slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Platnosť
právneho úkonu je potrebné hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností,
ktoré môžu ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka je potrebné vykladať eurokonformne v zmysle znenia Smernice. V predmetnom prípade má
rozhodcovské konanie plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských
sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy
týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru vyplýva z ust. § 4 ods. 2 písm. r) zákona č. 258/2001 Z.z. ako aj z § 9 ods. 2 písm.

v) zákona č. 129/2010 Z.z., rovnako aj zo smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere. Platné a
účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských
zmlúv v Občianskom zákonníku nielen lex specialis, ale aj lex posterior, teda majú prednosť pri aplikácii.
Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná rozsudkom Vrchného súdu
v Olomouci zo dňa 02.03.2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010 ako aj viacerými rozsudkami súdov ČR.

Medzi žalobkyňou a žalovanou bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na
samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. V rozhodcovskom konaní nedošlo k
porušeniu ust. § 17 zákona č. 244/2002 Z.z., teda k porušeniu zásady rovnosti účastníkov. Podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z.z.) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Žalovaná sa nestotožňuje ani s úhradou trov konania, ku ktorému bola zaviazaná. Sporová strana mohla
už pri podpise rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu.
Zmluvné strany si síce dohodli písomné konanie, čo však nevylučovalo, aby sa konanie uskutočnilo
ústnou formou, ak o to požiada jedna zo strán. V tomto prípade takáto žiadosť ani námietky voči forme
konania podané neboli. Žalovaná nepovažuje vzdialenosť rozhodcovského súdu od bydliska žalobkyne

za opodstatnenú skutočnosť. Výrok o trovách konania nie je správny, nakoľko voči rozsudku žalovaná
podala odvolanie, čo znamená, že vo veci nie je právoplatne rozhodnuté a teda nie je vylúčený ani
plný úspech žalovanej vo veci samej. Navyše žalobkyňa nemá postavenie spotrebiteľa. Z uvedených
dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne.
Súčasne si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

Uznesením č.k. 12C/119/2012-280 zo dňa 11.12.2015 súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť súdny poplatok v sume 298,50 Eur na účet prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s.,
Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že
rozhodnutie je neurčité a nepreskúmateľné. Ide o predčasné rozhodnutie, pretože nie je preukázané, že

by žalobkyňa uplatňovala ochranu práva zo spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň poukázal na § 151 ods. 1
O.s.p.. Vo veci nie je právoplatne rozhodnuté, konanie nemožno považovať za právoplatne ukončené,
a teda nie je vylúčený ani plný úspech žalovanej vo veci samej. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlenodvolacísúd)príslušnýnarozhodnutieoodvolaní preskúmalnapadnuté
rozhodnutia ako aj konanie im predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 O.s.p. a zistil, že
odvolania žalovanej nie sú dôvodné. O odvolaniach bolo rozhodnuté postupom podľa § 214 ods. 2 v

spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej
tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach

nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovanou túto

charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 30.03.2009 boli bez akýchkoľvek pochybností
všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaná má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov
a v priebehu odvolacieho konania nebolo žalovanou preukázané, aby úver poskytla žalobkyni za
účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobkyne. S prihliadnutím na

možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné
bremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ.Existujúcepochybnostitreba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť
preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním
nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon

povolania,zamestnania,resp.podnikania,ktorýneposkytujeodpoveďnaotázku,akýkonkrétnysúvismá
výkon povolania, zamestnania resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník
pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si
žalovaná nesplnila, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký
vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol. Vzhľadom na uvedené je žalobkyni

dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa.

Nie je pravdivým tvrdenie žalovanej, v zmysle ktorého so žalobkyňou došlo k uzatvoreniu rozhodcovskej
zmluvy vo forme osobitnej listiny, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Z dokazovania vykonaného
súdom prvého stupňa je zrejmé, že rozhodcovská doložka je zakotvená v bode 18. Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru.

Podľa dojednanej rozhodcovskej doložky sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred
rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce
povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, avšak toto dojednanie neplatilo,

ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súd, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí

rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka). Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktorých súčasťou je
rozhodcovská doložka majú podobu formulára, absentuje na nich podpis zmluvných strán. Žalovaná
ničím nepreukázala individuálny charakter tohto dojednania. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené

a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V
konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ upravil

postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm.
k/ bola upravená až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 01. 01.2008, kým
hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 01. 04. 2004).

Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň

sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných
podmienok aj širšie ako odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, (čl. 8 Smernice).

Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim
súdnejkontrolyneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchnazákladeindikatívnehovýpočtu
neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni
judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v
§ 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo

okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné
zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 Smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu
na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude
len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r) považuje
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia, zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá

vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni
prejednaniu a rozhodnutiu veci rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným
súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné či
riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula

alebododávateľsvojímkonanímpodanímžalobynarozhodcovskomsúde.Ust.§53ods.4Občianskeho
zákonníka účinného od 1.1.2008 len demonštratívne menuje niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu
neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§

40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná,
v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný arozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších
predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré

medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov)
rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný

záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne

namieste.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnejautonómiemusíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžaduje
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej doložky ani z iných

listinných dôkazov žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom
a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaná sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky nemohla zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť
zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie
tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej

možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického
života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov

zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná informovanosť v
tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaná ničím právne významným nepreukázala, aby žalobkyni
poskytla jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Odvolacia námietka žalovanej týkajúca sa predčasnosti a nesprávnosti rozhodnutia o trovách konania

nie je dôvodná. V zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. je pod pojmom rozhodnutie, ktorým sa konanie končí
potrebné rozumieť rozhodnutie vo veci samej, t.j. rozsudok alebo uznesenie o zastavení konania a
pod.. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku súdu nevyplýva povinnosť vyčkať s
rozhodovaním o trovách konania do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, táto však v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia

rozsudku odvolacím súdom trovy odvolacieho konania nevyčíslila, pričom zo spisu nevyplývajú iné trovy
odvolacieho konania okrem trov právneho zastúpenia, preto jej odvolací súd v zmysle § 151 ods. 1 a 2
O.s.p. náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa č.k. 12C/119/2012-280 zo dňa 11.12.2015

odvolací súd uvádza, že uznesenie obsahuje náležité odôvodnenie spĺňajúce podmienky odôvodnenia
rozhodnutia stanovené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.. Z odôvodnenia
uznesenia je zrejmé, na základe čoho, prečo, v akom rozsahu a v súlade s akým právnym predpisom
sa poplatková povinnosť ukladá. Žalobkyňa bola uznesením súdu prvého stupňa č.k. 12C/119/2012-115zo dňa 04.10.2012 oslobodená od súdnych poplatkov v rozsahu nad 33 Eur. V konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku bola žalobkyňa úspešná, preto poplatková povinnosť podľa položky 3 písm.
c) Sadzobníka súdnych poplatkov vo zvyšnej časti (t.j. nad sumu 33 Eur) podľa výsledku prešla na

žalovanú (§ 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov).

Za daného stavu odvolací súd uznesenie v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.