Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 18, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/754/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208816
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4612208816.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyMarčekovejačlenovsenátu

JUDr. Borisa Minksa a Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 10. októbra
2014 č. k. 13C/292/2012-60 a proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 27. apríla 2015 č. k.
13C/292/2012-91 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2,
§ 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 1, 2, § 44

ods. 1, 2 Exekučného poriadku a uviedol, že zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Er/1170/2009
vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, proti povinnej: L. Q. nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., T. XXXX/X, pre vymoženie 2684,99
eura istiny s príslušenstvom, podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom
v Bratislave, Záhradnícka 60 na Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 13621/09 na základe návrhu oprávneného a na základe exekučného
titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s.,

Karloveské rameno 8 zo dňa 05. 11. 2009 pod sp. zn. SR 19626/9/10, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 23. 11. 2009 a vykonateľnosť dňa 26. 11. 2009. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená
dňa 31. 12. 2009. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 08. 06. 2010 č. k. 4Er/1170/2009-15 žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti
tomuto uzneseniu Okresného súdu Topoľčany bol podaný opravný prostriedok a uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 22. 10. 2010 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 08.
2010 č. k. 25CoE/38/2010-25.

Súd pri rozhodovaní neprihliadal na vznesenú námietku premlčania odporcom. Žiadosť o udelenie
poverenia v tejto veci došla na Okresný súd v Topoľčanoch dňa 31. 12. 2009, pričom do podania
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu neuplynula lehota trochrokov. Samotný návrh zo strany navrhovateľa bol podaný na súd dňa 27. 09. 2012. Navrhovateľ
sa v konaní domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Topoľčany. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je

upravená v zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov. S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané,
že neboli splnené podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady konania
ako je zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených skutočností, a napokon aj samotné právne

posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Z návrhu a listinných dôkazov je evidentne
zrejmé, že navrhovateľ sa nedomáha práva na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
V prípade, ak sa odôvodnenie rozhodnutia konajúceho súdu preukáže ako nesprávne a následne
je odvolacím súdom zrušené alebo zmenené za splnenia ďalších zákonných podmienok, môže
viesť k nezákonnému rozhodnutiu. Uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 08. 06. 2010 č.
k. 4Er/1170/2009-15 bolo potvrdené odvolacím súdom. Navrhovateľ v návrhu namietal nesprávnosť

konajúceho súdu, ktorý preskúmaval exekučný titul, na ktorú činnosť nemal v exekučnom konaní
právomoc, preskúmanie vykonal neoprávnene, čím spôsobil prieťahy v konaní. Súd v tomto súdnom
konaní pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vychádzal z platnej právnej úpravy. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie došla procesnému súdu dňa 31. 12. 2009. K dátumu
od 01. 06. 2012 už bol novelizovaný Exekučný poriadok, v ktorom bolo v ustanovení

§ 41 ods. 2 písm. d) uvedené rozhodnutie rozhodcovského súdu ako exekučného titulu. Neobstojí
preto názor navrhovateľa, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i)
Exekučného poriadku. Takéto posúdenie vyplýva aj z komentára § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
ktorý potvrdzuje, že rozhodcovský rozsudok je potrebné posudzovať za exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. d) Exekučného poriadku. Na základe novely Exekučného poriadku účinnej od 01. 06. 2010

došlo k zániku 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku. Exekučný
poriadok novelizovaný zákonom č. 144/2010 Z. z. sa vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou
tohto zákona. V predmetnom exekučnom konaní bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského
súdu, a teda lehota 15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade nevzťahovala. Navyše z
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať

na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom
a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto
lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá. Súd sa nestotožnil s tvrdením
navrhovateľa o nesprávnom postupe súdu, keď v exekučnom konaní skúmal splnenie podmienok na
vedenie exekučného konania takým spôsobom, že zisťoval skutkový stav veci, aplikoval a interpretoval

zvolené právne normy, opätovne posudzoval právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere. Poukázal na to, že samotné znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
účinného už od 01. 06. 2010 ukladá exekučnému súdu povinnosť skúmať žiadosť o udelenie poverenia,
návrh na vykonanie exekúcie, ako aj exekučný titul. Súd postupoval správne, keď skúmal exekučný titul
po formálnej aj materiálnej stránke. V tomto prípade bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a

súd bol nepochybne oprávnený ex offo skúmať, či tento rozsudok bol vydaný v súlade s so zákonom,
ako aj to, či zmluva o úvere ako pôvodný titul rozhodnutia neobsahovala neprijateľné podmienky, či
exekučný titul nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo neodporuje zákonu a je v súlade s ostatnými
právnymipredpismiupravujúcimispotrebiteľsképrávo.OtomtosvedčiaajrozhodnutiaNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky, podľa ktorých exekučný súd oprávnene ex offo skúma exekučný titul z hľadiska

formálneho aj materiálneho v exekučnom konaní (3Cdo76/2013 zo dňa 03. 07. 2013, 3Cdo/46/2013 zo
dňa 14. 05. 2013), tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a stanoviská Súdneho dvora
(ES). Exekučný súd postupoval správne, keď exekučný titul - rozhodcovský rozsudok skúmal, či bol
vydaný v súlade s právnymi predpismi. Exekučný titul neuznal po zistení, že ide o spotrebiteľský vzťah
a skonštatovaní, že dohodnutá rozhodcovská doložka nebola dojednaná v súlade so zákonom a bola v

rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom svoje rozhodnutie správne a riadne odôvodnil.

Na základe vykonaného dokazovania súd návrh v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ nepreukázal
v konaní nesprávny úradný postup v dôsledku, ktorého mala byť spôsobená škoda v žalovanej výške,
nepreukázal tiež príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom

škody. Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci musia byť splnené kumulatívne. V konaní nebol zistený právny základ zodpovednosti odporcu za
škodu. Vzhľadom na zistený skutkový stav, súd neskúmal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ani ich
rozsah. Takýto postup súdu by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konaniaa nadbytočný. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 OSP, a keďže odporca mal v konaní plný úspech
a uplatnil si právo na náhradu trov konania, avšak trovy konania si nevyčíslil a to ani v lehote do troch

pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a zo spisu odporcovi ku dňu vyhlásenia rozsudku žiadne trovy
nevyplývajú, súd odporcovi trovy konania nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie,
odôvodniac ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd

1. stupňa nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci
na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu
pomocouhmotnéhopráva,ktorésastalosúčasťouprávnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostia
potom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávnehovzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutiena

takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať
toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012
Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil,

prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do
času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu
sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska
ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o

udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna
istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu,
ale len súdu exekučného. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými
lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym
aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje

doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je
základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a
osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane
uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite,
ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje

zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku
6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Navrhovateľ predložil ako dôkaz
o vzniku škody znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v
Bratislave. Ak súd uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že by mu postupom exekučného súdu vznikla
akákoľvek škoda, potom súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým

znaleckým posudkom. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli
navrhovateľom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Uviedol tiež, že ak bol
súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh navrhovateľa na
prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o
porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej

sťažnostipodanejnaÚstavnomsúdeSlovenskejrepubliky,bolsúdpovinnýpredsamotnýmrozhodnutím
vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté
procesné chyby navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

Napadnutým uznesením zo dňa 27. apríla 2015 č. k. 13C/292/2012-91 súd 1. stupňa uložil
navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil
súdny poplatok za odvolanie, ktorý je 20 eur podľa pol. 7a písm. a) s prihliadnutím na pozn. 3 k pol. 1, §
5 ods. 1 písm. a), § 17 ods. 2, § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch a sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,
že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Keďže napadnuté
uznesenie ani neobsahuje žiadne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu, môže navrhovateľ
len hádať. Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhraduškody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným
postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie
žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie,

dovolanie. Navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne
rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Navrhovateľ preto nemôže byť vyzvaný na
platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo 39/2007.
V prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie

odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľovi preto bola v rozpore s týmto zákonom uložená
poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah
do základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej

republiky. Zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom
na čl. 59 ods. 2 ústavy, vylúčené. Navyše, podľa ustanovenia § 18 ca Zákona o súdnych poplatkoch
z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom
prípade bol návrh navrhovateľom podaný pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zák.

č. 286/2012 Z. z., preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09.
2012. Do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Z
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k
záveru, že odvolania navrhovateľa nie sú dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako
aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil, keď
súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

Navrhovateľsapodanýmnávrhomododporcudomáhalnáhradymajetkovejškodyvsume5.351,31eura
a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 1070,26 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp.
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných

podmienok v konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany v exekučnej veci sp. zn. 4Er/1170/2009.
Exekučným titulom v tejto veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská
rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 19626/09.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k spôsobeniu škody (ďalej
len citovaný zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenejnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom

do 31. 05. 2010 (ďalej len Exekučný poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ods. 2 citovaného zákona súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania súdom prvého stupňa zistil, že súdny exekútor podal na
Okresnom súde Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa
31. 12. 2009. Súd 1. stupňa výzvou zo dňa 22. 01. 2010 vyzval oprávneného prostredníctvom súdnemu
exekútora na predloženie rovnopisu exekučného titulu a zmluvy o úvere. Súdny exekútor prevzal výzvu

súdu dňa 25. 01. 2010. Keďže požadované doklady súdu nezaslal, súd 1. stupňa opätovne vyzval
oprávneného výzvou zo dňa 31. 03. 2010 na predloženie zmluvy o úvere vrátane jej súčastí, oznámenie,
akú sumu už odporca na úhradu jeho záväzku zaplatil a kedy a tiež rovnopisu exekučného titulu, ktorý
bude riadne podpísaný. Výzva bola právnemu zástupcovi oprávneného doručená dňa 06. 04. 2010.
Uznesením zo dňa 8. júna 2010 č. k. 4Er/1170/2009-15 súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Podľa názoru odvolacieho súdu podľa Exekučného poriadku účinného do 31. 05. 2010, teda v čase
podania žiadosti o udelenie poverenia súdnym exekútorom, z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že súd 1. stupňa je povinný v lehote 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia,

v prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, poveriť súdneho exekútora vykonaním
exekúcie, v opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Z dokazovania vykonaného
súdom 1. stupňa vyplýva, že v danej veci síce k rozhodnutiu súdu 1. stupňa do 15 dní odo dňa žiadosti
o udelenie poverenia súdnym exekútorom (23. 12. 2010) nedošlo, avšak vzhľadom k postupu súdu 1.

stupňa, ktorý po podaní žiadosti o udelenie poverenia súdnym exekútorom vykonával úkony potrebné k
rozhodnutiu, či v danej veci je možné vydať poverenie pre súdneho exekútora alebo je potrebné žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť, pričom tieto úkony vykonával v primeranej lehote,
dospel k záveru, že takýmto konaním súdu 1. stupňa nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu
v danej veci. To, že v danej veci bolo o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v danej veci

rozhodnutéaž08.06.2010,súviseloajstým,žeakoboloužkonštatovanévyššie,oprávnený,aniprávny
zástupca oprávneného na výzvy súdu nereagoval a doklady, na predloženie ktorých bol súdom 1. stupňa
vyzvaný, súdu zaslal až po urgenciách súdu. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky pritom platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky
za porušenie základného práva účastníka konania, keďže potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu.

V danej veci pritom nebolo zistené, že by v exekučnej veci, od ktorej si navrhovateľ svoj nárok uplatňuje,
nebolo rozhodnuté v primeranom čase. Vychádzajúc z okolností daného prípadu odvolací súd dospel
k záveru, že ani nevydaním rozhodnutia zákonom stanovenej lehote, ani preskúmaním exekučného
titulu súdom 1. stupňa pri vydávaní žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi nedošlo knesprávnemu úradnému postupu ako jednej z podmienok zodpovednosti štátu za nesprávny úradný
postup.Ohľadomzáverusúduprvéhostupňaomožnostipreskúmavaniaexekučnéhotituluvexekučnom
konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvého

stupňa v plnom rozsahu stotožňuje, pričom tiež poukazuje v tejto otázke na ustálenú judikatúru NS SR
(rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 6/2013, R 46/2012 - 3Cdo 146/2011, 6Cdo 105/2011 a 4Cdo 31/2013).
Keďže exekučným titulom v danej veci bol nulitný akt, z právneho hľadiska neexistujúci a nezaväzujúci,
priebehom exekúcie na základe takéhoto exekučného titulu navrhovateľovi žiadna škoda ani nemohla
vzniknúť. V konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup súdu 1. stupňa ako jednej z podmienok

zodpovednosti štátu za škodu, ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody, odvolací súd, rovnako ako súd 1. stupňa, dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný,
výškou škody nebolo potrebné sa zaoberať, preto pokiaľ súd 1. stupňa návrh navrhovateľa zamietol,
jeho rozhodnutie je vecne správne. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v zmysle ustanovenia § 212
ods. 1 OSP rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, k odvolacím dôvodom navrhovateľa dodáva, že
keďže navrhovateľ postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, v odvolaní

nešpecifikoval a odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, žiaden takýto
dôvod nezistil, v tejto časti považoval odvolanie navrhovateľa za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov
podľa návrhov alebo predstáv navrhovateľa nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom, pretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom
konania (§ 120 ods. 1 OSP). Tvrdenie navrhovateľa, že súd v danej veci aplikoval ustanovenie § 9

ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej
skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, je nesprávne. Súd
1. stupňa citoval dané ustanovenie v správnom znení, a preto je táto námietka navrhovateľa nedôvodná.
K trvaniu stavu právnej neistoty odvolací súd uvádza, že tým, že exekučný súd vyzýval oprávneného
a právneho zástupcu oprávneného na predloženie podkladov potrebných pre rozhodnutie o žiadosti

súdneho exekútora na vydanie poverenia, vykonával úkony k odstráneniu právnej neistoty, pričom k
predlženiu tejto lehoty došlo aj nečinnosťou oprávneného a právneho zástupcu oprávneného. Keďže
exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi nepochybil a
jeho konaním nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, od ktorého si navrhovateľ v tomto konaní
uplatňuje svoj nárok, nebolo potrebné v konaní už ani vykonávať ďalšie dôkazy za účelom preukázania

materiálnej škody navrhovateľa. Ak teda súd prvého stupňa znalecké dokazovanie vo veci nenariadil,
riadil sa zásadou hospodárnosti konania, pretože takéto dokazovanie by bolo v danej veci nadbytočné
a nehospodárne. K úvahám navrhovateľa o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou odvolací súd dodáva,
že súd v danej veci správne aplikoval platné právo a rozhodol v súlade s judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva, v súlade s právom na spravodlivý súdny proces a v súlade s právom na prerokovanie

veci v primeranom čase. Keďže v danej veci nebol navrhovateľom podaný návrh na prerušenie konania,
ako uvádza navrhovateľ v odvolaní, súd prvého stupňa nemohol o takomto návrhu navrhovateľa ani
rozhodovať. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a
v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v
odvolacom konaní mu trovy nevznikli.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania odvolania,

teda v znení účinnom od 01. 09. 2014 do 31. 10. 2015 (ďalej len citovaného zákona) súdne poplatky
(ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na
návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v
sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí
prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 4 citovaného zákona v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie,
pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.

Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým
konanienajednomstupni.Poplatokpodľarovnakejsadzbysavyberái vodvolacomkonanívoveci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 18ca citovaného zákona z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra

2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012.

Podľa položky 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch (ďalej len
sadzobníksúdnychpoplatkov)jesúdnypoplatokzožalobyna náhradu škodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20 eur.

Keďže predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa
uložil navrhovateľovi zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 20 eur, odvolací súd sa zaoberal aj
preskúmaním napadnutého uznesenia. K námietke navrhovateľa, uvedenej v odvolaní, že napadnuté
uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, preto je nepreskúmateľné, odvolací súd dodáva, že aj keď riadne

odôvodnenie uznesenia, rovnako ako rozsudku, je súčasťou základného práva účastníka súdneho
konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 a
článku 48 ods. 2 Ústavy SR, stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti, spočívajúce
len v uvedení, že ide o súdny poplatok za podané odvolanie s uvedením konkrétnej položky sadzobníka
súdnych poplatkov v Zákone o súdnych poplatkoch, vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia

rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP a nenapĺňa intenzitu odňatia
možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia. Podstatou
súdneho rozhodovania je totiž poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv, a nie prepätý
formalizmus pri koncipovaní súdneho rozhodnutia. Preto pre dostatočné odôvodnenie uznesenia o
uloženípoplatkovejpovinnostiniejepodstatné,čirozhodnutiesúduobsahujeoddelenúčasťsvýslovným

uvedením nadpisu odôvodnenie alebo odôvodnenie nasleduje bezprostredne vo výrokovej časti, ale
musí byť z neho zrejmé, z akého dôvodu je poplatková povinnosť uložená, v akej výške a podľa ktorej
položky. K tvrdeniu navrhovateľa, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody,
avšak spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, odvolací súd dodáva,
že tento výklad navrhovateľa ignoruje ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch, a to § 2 ods. 4

tohto zákona, podľa ktorého poplatníkom je ten, kto podal odvolanie, § 5 ods. 1 písm. a), podľa
ktorého poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania a § 6 ods. 2, podľa ktorého sa poplatok podľa
rovnakej sadzby vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Takýto výklad navrhovateľa je účelový,
v rozpore so zákonom, i zámerom zákonodarcu a viedol by k záveru, že v podstate žiadne odvolacie
konanie by nepodliehalo súdnemu poplatku, keďže poplatková povinnosť za odvolanie voči žiadnej

žalobe v sadzobníku súdnych poplatkov uvedená nie je. Rozhodnutím súdu prvého stupňa nedošlo k
svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov, podliehajúcich súdnemu poplatku a použitiu analógie legis
pri vyrubení súdneho poplatku, ale len k aplikácii ustanovení Zákona o súdnych poplatkoch. Pokiaľ
navrhovateľ v odvolaní poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 39/2007, odvolací súd k tomu
dodáva, že z tohto rozsudku vyplýva, že pokiaľ nie je stanovená sadzba súdneho poplatku za určitý druh

konania v sadzobníku, teda pokiaľ určité konanie nie je ako poplatkový úkon uvedené v sadzobníku, v
rámci tohto konania nevzniká ani poplatková povinnosť za odvolacie konanie. V danom prípade však
už v čase podania odvolania poplatková povinnosť za tento druh konania - žaloba na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
bola stanovená. K prechodnému ustanoveniu § 18ca odvolací súd ešte dodáva, že toto ustanovenie

stanovuje, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. 09. 2012 sa vyberú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012. Keďže v danej veci
bolo odvolanie podané dňa 12. 01. 2015, pričom išlo o súdny poplatok za konanie (odvolacie konanie),
pričom bolo podané až po 30. 09. 2012, nešlo ani o úkon, ani o konanie začaté do 30. 09. 2012, preto ak
súd prvého stupňa vyrubil navrhovateľovi za podané odvolanie súdny poplatok podľa položky 7 písm.

a) sadzobníka súdnych poplatkov, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto odvolací súd aj napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie vo veci samej bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.