Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/76/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115010725
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4115010725.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich

Ing. Viktora Baraníka a Ing. Štefana Mirgu, v trestnej veci obžalovaného G.. Y. L., pre pokračovací
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom v Nitre dňa 08.12.2015 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
G.. Y. L. O. E. F. L. K., narodený XX.XX.XXXX v U.,
trvale bytom T. L., G. L. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

od presne nezisteného obdobia jari 2012 do októbra 2013 v meste Nitra žiadal poškodeného - spolužiaka
G. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, aby sa prestal dožadovať vrátenia finančnej hotovosti, ktorú mu postupne
poškodený v priebehu obdobia od jari 2012 do marca 2013 v priestoroch Gymnázia Párovská 1 v Nitre a

v OC Mlyny na jeho naliehanie zo strachu odovzdal a to tým spôsobom, že pri osobných stretnutiach ako
aj prostredníctvom sociálnej siete a telefónu mal obvinený niekoľkokrát povedať poškodenému, že ešte
uvidí ohľadom tých peňazí a ak mu nepožičia ďalšie a ak sa bude dožadovať následne ich vrátania, niečo
sa mu stane, zapletie ho do nejakých kšeftov, čo mu dosvedčia aj kamaráti, že do kšeftov je zapletený,
že je organizátor namočený do drog, mafián a díler, že zorganizoval krádež v záložni v Šali, že to oľutuje
a neuvidí žiadne peniaze, pričom poškodený takto postupne v dôvodnej obave odovzdal obvinenému
okrem finančnej hotovosti vo výške 1.800,- eur aj veci na airsoft v hodnote 200,- eur,
t e d a :

iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe,

t ý m s p á c h a l :

pokračovací zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek
3 Trestného zákona, s použitím § 117 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2
(dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného G. Y. L., narodeného XX.XX.XXXX v U.,
trvale bytom Š. X, U., odkazuje s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 3 Pv 165/14/4403, podanej na
Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 13.07.2015, tento prejednal trestnú vec proti obžalovanému
ml. Y. L. a na hlavnom pojednávaní v dňoch 15.10.2015 a 08.12.2015 vykonal dokazovanie výsluchom

obžalovaného, výsluchom svedka - poškodeného G. Y. L., vykonaním konfrontácie medzi obžalovaným
a svedkom - poškodeným, výsluchom svedkov G.. Y. L., L. T., D. Z., F. C., prečítaním výpovede svedkyne
A. L., svedka B.. G. N. a G. M., ako i prečítaním znaleckého posudku a listinných dôkazov, ako aj
oboznámením ostatného spisového materiálu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný ml. Y. L., na hlavnom pojednávaní dňa 15.10.2015 vypovedal, že s poškodeným sa zoznámil
na gymnáziu na začiatku školského roka 2011/2012. Obžalovaný si časom všimol, že poškodený mal

veľa peňazí, ktoré boli z predaja vecí na airsoft. Obžalovaný sa ponúkol poškodenému, že mu bude
hľadať kupcov. Po určitom čase si obžalovaný začal od poškodeného požičiavať peniaze. Najprv si
požičal 400,- eur, ktoré vrátil do troch dní. Následne si požičal 1000,- eur, a nie 2000,- eur ako tvrdí
poškodený. Raz mu dal poškodený guľky v hodnote 4,- eur a nie v hodnote 200,- eur. Obžalovaný mu
dal vtedy ako zálohu svoj notebook, ktorý mu poškodený nevrátil. Obžalovaný tiež vypovedal, že vždy

si požičiaval peniaze v čiastkach od 100 do 150 eur, ktoré používal na bežné výdavky. Obžalovaný
vypovedal, že si neviedol žiadnu evidenciu svojich podlžností voči poškodenému a že jeho rodičia
nevedeli o jeho dlhoch. Obžalovaný potvrdil, že poškodený ho opakovane ústne alebo písomne na
internete žiadal, aby mu požičané peniaze vrátil. Obžalovaný si prvýkrát požičal peniaze vo februári
2013, ktoré obratom vrátil poškodenému, a od apríla 2013 si začal požičiavať peniaze častejšie.

Poškodený sa od neho začal dožadovať vrátenia peňazí v lete 2013. Obžalovaný sa vyjadril, že
dlžné peniaze nevrátil poškodenému, pretože bol nezodpovedný a vždy keď si poškodený pýtal svoje
peniaze,onmuvšeličonasľuboval,alepeniazenevrátil.Obžalovanýsanahlavnompojednávanívyjadril,
že je ochotný dlžné peniaze poškodenému vrátiť, poprel však, že by sa poškodenému vyhrážal. K
situácii, ktorá sa odohrala v podniku na Farskej ulici, kde ho zavolal poškodený uviedol, že neznámy

muž, ktorý mal byť strýkom poškodeného, si od neho pýtal adresu. Keď mu ju obžalovaný nedal, muž
ho prefackal, násilím mu zobral občiansky preukaz, opísal si jeho adresu a potom mu ho bez slova
vrátil. Následne obžalovaného u neho doma navštívil poškodený s nejakým chlapom, ktorý sa ho pýtal
koľko dlhoval poškodenému a kedy mu vráti peniaze. Obžalovaný vypovedal, že s poškodeným nikdy
neobchodoval a že o napadnutiach poškodeného vie len z výpovedí, okrem jedného prípadu, kedy

bol spoločne s poškodeným napadnutý neznámym páchateľom v roku 2013. V apríli 2013 on ukončil
štúdium na gymnáziu, dva až tri mesiace študoval na potravinárskej a po ukončení tohto štúdia začal
pracovať. Od decembra 2014 bol obžalovaný nezamestnaný a nebol evidovaný ani na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny. Obžalovaný svoje štúdium ukončil, pretože mal problémy s dochádzkou a u
prvého zamestnávateľa skončil, lebo sa mu rysovala práca v zahraničí a u druhého preto, že podnikateľ

ukončil svoju činnosť.

Svedok - poškodený G. Y. L., na hlavnom pojednávaní dňa 15.10.2015 vypovedal, že s obžalovaným
sa skamarátil v roku 2012 na gymnáziu, kde obaja študovali. Obžalovaný ho niekedy na jar požiadal,
aby mu požičal 400,- eur. On mu požičal 400,- eur a dohodol sa s obžalovaným, že peniaze mu do

dvoch týždňov vráti 450,- eur. Obžalovaný peniaze vrátil na čas. Po dvoch alebo troch týždňoch si prišiel
obžalovaný od neho opäť požičať 400,- eur, z ktorých obžalovaný splatil len jednu päťdesiateurovú
splátku a k tomu si požičal ďalších 400,- eur. Prvé peniaze požičané obžalovanému mal poškodený z
narodenín a ostatné peniaze si požičal od spolužiakov N. a H. L.. Po jednom alebo dvoch mesiacoch
sa začal dopytovať obžalovaného, kedy mu obžalovaný požičané peniaze vráti. Obžalovaný sa vyjadril,

že to rieši. Pri týchto rozhovoroch medzi poškodeným a obžalovaným nebol nikto iný prítomný. Koncomroka 2012 alebo začiatkom roka 2013 ho obžalovaný zavolal na vŕšok, kde sa rozprávali o tom ako
budú riešiť dlhy obžalovaného. Zrazu spoza kríkov vybehol na neho neznámy muž, celý v čiernom a s
teleskopom, ktorý ho udrel do hlavy a následne päsťou do prednej časti tváre. Keď poškodený útočníka

udrel, ten ustúpil a vtedy poškodený utiekol smerom k obchodnému domu Tesco. Obžalovaný tam počas
útoku len stál a pozeral sa. Keď chcel on zavolať políciu, obžalovaný mu povedal, nech políciu nevolá,
že budú mať problémy a že on sa pokúsi zistiť, kto to bol a prečo to urobil. Začiatkom roka 2013 prišiel
obžalovaný znova za poškodeným a pýtal si sumu 500,- eur. Poškodený mu však uviedol, že peniaze
nemá a že keby aj mal, tak mu nepožičia, pretože mu obžalovaný nevrátil predchádzajúcich 800,- eur.

Obžalovaný však povedal poškodenému, že keď mu peniaze nepožičia, tak mu nevráti ani tých 800,-
eur. Zároveň mu obžalovaný uviedol, že by mal zarobiť peniaze z nejakého kšeftu s kradnutými diskami,
z ktorých by mu dlh vyrovnal. Preto poškodený znova požičal obžalovanému peniaze. Následne sa mu
začal obžalovaný vyhrážať, že ak mu nepožičia ďalšie peniaze, nevráti mu ani tie, čo mu už dlhoval,
že jemu alebo niekomu inému sa môže niečo stať, že to nedopadne dobre, že ho zatiahne do kšeftov
s kradnutými diskami a drogami, v ktorých lietal on. Preto poškodený požičal obžalovanému ďalších

800,- eur. Tiež mu odovzdal veci na airsoft v hodnote do 400,- eur, aby mu ich obžalovaný predal.
Obžalovaný však poškodenému nevrátil ani veci a ani nedal za ne peniaze. Preto on v tom čase začal
túto situáciu riešiť. Zdôveril sa kamarátovi D., ktorý pracoval v bare na Farskej ulici v Nitre. Na pokyn D.
Z. on priviedol obžalovaného do baru, D. Z. pristúpil k obžalovanému, povedal mu, že je jeho bratranec
a že nech mu povie koľko dlhoval poškodenému a kedy mu peniaze plánuje vrátiť. Obžalovaný mu

povedal, nech sa do toho nestará, že dlhuje poškodenému niečo cez 2000,- eur a že to vráti, keď bude
mať z čoho. D. Z. na to povedal obžalovanému, že žiadne také, nech to vráti do dvoch týždňov u neho
v bare a nech sa poškodenému už nevyhráža. Na to začal na nich obžalovaný útočiť, že toto nemali
robiť, že ešte uvidia, že zistia akú chybu urobili, pretože on tam prinesie nejakých svojich kamarátov,
ktorí to tam rozbijú. Ešte vypovedal, že v marci alebo v apríli bol opätovne napadnutý a tiež že asi v

máji 2013 poprosil svojho krstného otca F. C., aby išiel s ním za obžalovaným. Krstný poškodeného sa
pýtal obžalovaného koľko dlhoval poškodenému a že keď niekomu dlhuje, nech to vráti. Obžalovaný
uviedol jeho krstnému, že dlhoval asi 1800,- eur a že peniaze poškodenému vráti. Dva dni nato ho
kontaktoval obžalovaný a uviedol mu, že nemali za ním chodiť, že to nemal riešiť s cudzími ľuďmi a
že to „posral“. Obžalovaný ho následne opakovane kontaktoval z neznámych čísiel, ktoré boli následne

vypnuté. Poškodený niekoľkokrát osobne, telefonicky, či cez písomné správy vyzval obžalovaného, aby
mu dlžné peniaze vrátil alebo aby mu dlžnú sumu splácal. Nikdy sa však obžalovanému nevyhrážal.
Koncom mája 2013 v uličke medzi gymnáziom a Stapringom vybehol na poškodeného nejaký chlap celý
v čiernom, s kuklou a s nožom v ruke. Podľa poškodeného to mohol byť ten istý chlap ako pri prvom
útoku. Pri útoku mu útočník porezal ruku a brucho. Následne on útočníka kopol do kolena a ušiel do

baru D. Z.. Cestou do školy stretol obžalovaného, ktorý poprel, že by o útoku na neho niečo vedel.
Začiatkom školského roka opätovne žiadal obžalovaného, aby mu vrátil peniaze. Ten však na dohodnuté
stretnutia neprišiel a stále sa vyhováral. Preto sa poškodený skontaktoval s matkou obžalovaného. Tá
mu najprv vynadala, že prečo požičal jej synovi peniaze, potom mu sľúbila, že mu peniaze vráti, potom
sa rozhodla, že nie, že sa to spíše u notára a obžalovaný bude svoj dlh splácať, ale nakoniec si to

rozmyslela a vyjadrila sa, že k splateniu dlhu z ich strany pristúpia až potom, čo sa porozpráva s matkou
poškodeného. Jeho matka sa snažila s matkou obžalovaného skontaktovať, avšak bezúspešne. Preto
on podal trestné oznámenie. Obžalovaný sa mu vyhrážal, že ho namočí do lúpeže v Šali alebo do drog,
že jeho kamaráti mu to dosvedčia, on sa celú dobu obžalovaného bál. Tiež bol kontaktovaný pánom,
ktorý sa mu predstavil ako policajt, kapitán E., ktorý mu povedal, aby to prestal riešiť, lebo si narobí

problémy. Z celej situácie bol on v strachu, bál sa o seba, o priateľku a o rodinu. Vplyv prežívaného stresu
mu spôsobilo migrény, úbytok na váhe a psychiatrické problémy, ktoré viedli až k jeho hospitalizácii na
detskej psychiatrii.

Konfrontáciou medzi obžalovaným a svedkom - poškodeným sa nepodarilo odstrániť rozpory medzi

výpoveďami obžalovaného a svedka poškodeného, nakoľko títo zotrvali na svojich výpovediach.
Obžalovaný pripustil, že síce dlhuje poškodenému peniaze, ale len vo výške 1.000,- eur, nie 2.000,-eur
ako tvrdil poškodený, poprel však akékoľvek vydieranie.

Svedkyňa G.. Y. L., matka poškodeného, na hlavnom pojednávaní dňa 15.10.2015 vypovedala o

informáciách, ktoré mala sprostredkované od poškodeného, svojho syna. O tomto prípade sa ona
dozvedela od svojho syna na prelome roka 2013 a 2014. V marci 2014 bol syn hospitalizovaný v
Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave, na Klinike detskej psychiatrie. Počas hospitalizácie jej syn
povedal, že obžalovaný ho vydieral a vyhrážal sa mu tým, že ak o tom niekomu povie stane sa niečoaj jemu a aj tomu, komu to povie. Syn mal z obžalovaného strach, bál sa, že ho namočí do drog a do
nejakých krádeží, a preto syn nosil obžalovanému požadované sumy. Vo vzťahu k prepadom svojho
syna, svedkyňa vypovedala, že pôvodne nevedela, že išlo o prepady len vedela, že vo februári až v

marci 2013 prišiel syn domov s rozbitou perou, natrhnutým ušným boltcom, s monoklom a poškriabaným
lícom. Následne v máji až v júni 2013 prišiel zas domov s reznou ranou na ruke, čo jej syn vysvetlil tak, že
v prvom prípade mal padnúť v škole a v druhom prípade sa mal porezať na kríkoch. Svedkyňa vo svojej
výpovedi vypovedala zhodne ako poškodený. Potvrdila, že jej syn kontaktoval matku obžalovaného za
účelom uzavretia dohody o splácaní dlhu. Ona sa chcela s matkou obžalovaného dohodnúť, ale tá ju

ignorovala. Nakoniec jej mama obžalovaného napísala správu, že nech ona koná ako chce, že ona príde
so synom na súd. V období, keď mal syn problémy s obžalovaným, uzavrel sa do seba, zhoršil sa mu
prospech a zdravotný stav. Chcel spáchať samovraždu, mal silný zápal žalúdka, bol pod dlhodobým
psychickým stresom, dvakrát bol hospitalizovaný na internom oddelení, raz na neurológii a dvakrát
na psychiatrii. Svedkyňa vypovedala, že peniaze, ktoré si syn požičal od svojich spolužiakov a ktoré
následne dal obžalovanému, ona vrátila v plnej výške 600,- eur obom chlapcom. Svedkyňa vypovedala,

že ona nebola osobne prítomná pri žiadnych telefonátoch medzi poškodeným a obžalovaným alebo
niekým iným ohľadne vrátenia požičaných peňazí. Mala však vedomosť o tom, že pri týchto rozhovoroch
bol pán N., kamarátov syn a vtedajšia jeho priateľka.

Svedkyňa A. L., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 08.12.2015 využila svoje právo, po

poučení podľa § 130 Trestného poriadku, a odoprela vypovedať.
Súd preto postupom podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku pristúpil k prečítaniu jej výpovede z
prípravného konania, kedy po zákonnom poučení podľa § 130 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku
svedkyňa odmietla k veci vypovedať.

Svedkyňa L. T., bývalá priateľka poškodeného, na hlavnom pojednávaní dňa 08.12.2015 vypovedala,
že poškodený požičal obžalovanému peniaze, ktoré sľúbil obžalovaný vrátiť, ale to sa nikdy nestalo.
Svedkyňa mala vedomosť o tom, že sa obžalovaný vyhrážal poškodenému v tom zmysle, že ak to
bude poškodený riešiť, tak aj obžalovaný to bude riešiť, ale po svojom. Tiež mal obžalovaný povedať
poškodenému, že vie kto je jeho priateľka a že si má na ňu dávať pozor. Svedkyňa uviedla, že poškodený

sa snažil kontaktovať aj rodičov obžalovaného, ale tí mali k tomu pasívny postoj. Svedkyňa si už
nepamätala presnú sumu, ktorú poškodený požičal obžalovanému, ale malo ísť o čiastku okolo 2000,-
eur. Svedkyňa vypovedala, že si čítala správy od obžalovaného na facebooku, v ktorých obžalovaný
najprv sľuboval, že peniaze vráti, potom, že nevráti a nakoniec, že to bude riešiť po svojom. Ona od
poškodeného vedela, že niekto ho raz napadol a dorezal. Svedkyňa vypovedala, že ona osobne nebola

pri žiadnych vyhrážkach, nikto ju ohľadne tejto veci nekontaktoval a ani sa jej nevyhrážal. Svedkyňa
bola prítomná pri telefonátoch medzi poškodeným, obžalovaným a rodičmi obžalovaného, ktorých bolo
veľa a boli vždy dlhé. Rodičia obžalovaného sa však vždy vyhýbali tomu, aby sa to riešilo. Svedkyňa
tiež vypovedala, že poškodený bol v tom čase veľmi ustráchaný, dával si prehnaný pozor, bol opatrný
a ostražitý.

Svedok D. Z., kamarát poškodeného, na hlavnom pojednávaní dňa 08.12.2015 vypovedal, že pracoval
ako barman v ESCOBAR v Nitre, odkiaľ poznal aj poškodeného. Pred letom 2013 sa mu poškodený
zdôveril, že spolužiak zo školy mu dlhoval peniaze vo výške 2000,- eur a nechcel mu ich vrátiť, preto
ho poškodený poprosil, aby obžalovanému dohovoril. Na jeseň 2013 teda poškodený priviedol do baru

obžalovaného. Správanie obžalovaného bolo normálne a poškodenému sľúbil, že mu vráti dlžných
2000,- eur, len vtedy nemal z čoho. O nejaký čas neskôr prišiel poškodený do baru dorezaný a jemu
povedal, že ho napadol muž v kukle. Z tohto útoku upodozrieval poškodený obžalovaného. Poškodený
svedkovi tiež uviedol, že sa pokúsil ísť za rodičmi obžalovaného, ale títo mu neotvorili, aj keď boli
doma. Podľa svedka bol poškodený vystrašený a šikanovaný. Poškodený sa zdôveril svedkovi, že sa

bál obžalovaného a ľudí okolo neho, že obžalovaný od neho pýtal peniaze a potom mu ich nechcel vrátiť.
Svedok potvrdil, že keď bol poškodený s obžalovaným v bare, vypýtal si od obžalovaného občiansky
preukaz a opísal si jeho adresu, aby mohol poškodený ísť so strýkom za rodičmi obžalovaného. Vtedy
dal svedok obžalovanému aj jednu facku, preto, lebo obžalovaný sa vyhrážal poškodenému, že mu nedá
žiadne peniaze a že si privedie kamaráta. Poškodený jemu vravel o vyhrážkach od obžalovaného, ale

konkrétne si už na ne nespomínal.

Svedok F. C., krstný otec poškodeného, na hlavnom pojednávaní dňa 08.12.2015 vypovedal, že bol s
poškodeným za obžalovaným v nejakej dedine, kde od neho pýtali peniaze, ktoré dlhoval poškodenému.Malo ísť asi o sumu 2000,- eur. Obžalovaný im povedal, že dlžnú sumu bude splácať poškodenému,
pretože jeho brat mal mať nejaké telefóny, ktoré chcel dať obžalovaný do záložne. Obžalovaný sa mal
do mesiaca od tohto stretnutia ozvať poškodenému. Obžalovaný tak neurobil. Poškodený ho preto opäť

kontaktoval a pýtal sa ho, čo budú robiť ďalej, on mu na to povedal, že nepôjdu opäť drankať od niekoho
peniaze. Pri tom stretnutí sa poškodený s obžalovaným bavil kamarátsky a bez strachu. Poškodený
žiadal obžalovaného, aby mu vrátil požičane peniaze alebo aspoň airsoftové zbrane. Svedok na stretnutí
obžalovaného zároveň upozornil, že ak dlžné peniaze nevráti, budú to riešiť inak.

ZvýpovedesvedkaB..G.N.,kamarátpoškodeného,prečítanejnahlavnompojednávanídňa08.12.2015
postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku, súd zistil, že cez leto 2013 sa poškodený zdôveril
svedkovi, že s obžalovaným obchodoval s airsoftovými vecami tak, že poškodený dával obžalovanému
veci na airsoft za účelom ich ďalšieho predaja. Obžalovaný však poškodenému nevrátil ani veci a ani
peniaze z predaja. Zároveň mu poškodený uviedol, že požičal obžalovanému finančnú hotovosť viac
ako 1000,- eur. Svedok bol prítomný pri telefonátoch poškodeného s matkou obžalovaného, kedy matka

obžalovaného uznala dlh obžalovaného voči poškodenému. Pri prvom telefonáte matka obžalovaného
prisľúbila vrátenie dlžnej sumy, ale pri druhom telefonáte sa už vyjadrila, že peniaze nevrátia.

Z výpovede svedka G. M., priateľ matky obžalovaného, prečítanej na hlavnom pojednávaní dňa
08.12.2015 postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku, súd zistil, že svedok poznal matku

obžalovaného a mal s ňou bližší vzťah. Stretával sa s ňou, ale nikdy nie u nej doma. Svedok mal
vedomosť o tom, že matka obžalovaného mala dvoch synov, jedného menom Y., s ktorými mala
problémy.Svedoksanevedelvyjadriť,čivminulostipoužívaltelefónnečísloXXXXXXXXXX,aleuviedol,
že je to možné, nakoľko v minulosti používal viacero telefónnych čísiel. Svedok sa tiež vyjadril, že
poškodeného nepozná a nikdy s ním nekomunikoval. Svedok poprel, že by on dňa 21.10.2013 cca

o 20.00 hod. telefonoval s poškodeným. Svedok vypovedal, že raz, keď bol s matkou obžalovaného,
volalo jej nejaké číslo, ktoré ona nezdvihla. Nakoľko to nezvykla robiť, on zo zvedavosti zavolal na toto
telefónne číslo, kde sa mu ohlásil mladý chlapec, ktorý mu povedal, že pozná matku obžalovaného,
nakoľko je to kamarátova mama. Ani svedok a ani chlapec sa počas rozhovoru nepredstavili. Svedok
sa vyjadril, že on sa počas tohto telefonátu nijako nevyhrážal.

Zo znaleckého posudku G.. L. Q., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychológia,
ktorý bol na hlavnom pojednávaní dňa 08.12.2015 prečítaný postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného
poriadku, súd zistil, že intelektové schopnosti poškodeného sú v pásme populačného priemeru -
horná hranica. Poškodený má špecifické poruchy učenia a úsudkové schopnosti má dobre rozvinuté

a umožňujú jeho aktívnu samostatnú adaptáciu. Poškodený je sociálne a citovo menej zrelý, emočne
labilný so sklonom k impulzívnemu správaniu, s nadmernou ambivalentnou väzbou na svoju matku. V
záťaži s poruchami adaptácie a s vyhýbavým správaním. Poškodený je zvýšene senzitívny, s labilným
sebahodnotením a s nízkym sebavedomím. V sociálnych vzťahoch má snahu o prispôsobenie, má
sklony k anticipačnej úzkosti a pocitu ohrozenia. Poškodený má rozvinuté záujmy a pracovné návyky,

je dobre adaptabilný v citovo neutrálnom a nekonfliktnom prostredí. V záťaži má poruchy adaptácie
a vznikajú neurotické poruchy. Morálny a hodnotový vývin poškodeného je stále vo vývine a nie je
dostatočne integrovaný v jeho osobnosti. Poškodený má akceptovateľné konvenčné a spoločenské
normy. Osobnosť poškodeného má sklony k impulzívnemu, sebadeštrukčnému správaniu v záťaži.
U mladistvého nie je možné hovoriť o trvalých osobnostných rysoch, ale o disharmonickom vývine.

Predpoklad mentálnych schopností všeobecnej vierohodnosti je u svedka splnený. Jeho percepčné
a poznávacie funkcie sú bez porúch. Poškodený má primeraný kontakt s realitou, čo mu umožňuje
správne vnímať, zapamätať si a následne zreprodukovať prežité udalosti. Aspekt emocionálnej lability
pri vierohodnosti je u poškodeného znížený. V záťažových situáciách je konanie a rozhodovanie
poškodeného ovplyvnené aktuálnym emocionálnym stavom, strachom z možného trestu a ohrozenia.

Mierne znižujúcimi aspektmi je emočná labilita, psychologicky nejasný vývin vzťahu poškodeného s
obžalovaným a jeho motivácia konania. Znalec nezistil u poškodeného sklony ku konfabuláciám, ani
k fabulovaniu, skôr možnosť zatajenia relevantných informácií. Podľa znalca konaním obžalovaného
neprišlo u poškodeného k ujme v podobe dlhodobých a nezvratných zmien v psychickom vývine. Jeho
konanie sa spolupodieľalo na vývine akútnej stresovej reakcii u poškodeného, ako osobe s osobnostnou

štruktúrou emočne labilnou a nezrelou. U poškodeného však nejde o nezvratné zmeny, ale o reaktívny
stav vyvolaný akútnym stresom a sekundárne strachom z reakcie a konaní príbuzných poškodeného.Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec
a na osobu obžalovaného sa vzťahujúce listinné dôkazy.

Z výmenného lístka zo dňa 13.03.2014 vystaveného na poškodeného súd zistil, že poškodený bol od
07.03.2014 hospitalizovaný v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou, na klinike detskej psychiatrie v
Bratislave a ošetrujúci lekár v tom čase neodporúčal priamu konfrontáciu poškodeného s obžalovaným.

ZSMSsprávmedzipoškodenýmamatkouobžalovanéhosúdzistil,žepoškodenýkomunikovalsmatkou

obžalovaného od 28.10.2013 do 20.12.2013. Z obsahu predmetných správ vyplývalo, že poškodený
vyzval matku obžalovaného, aby si tento splnil svoj záväzok voči nemu. Na to sa matka obžalovaného
vyjadrila, že obžalovaný dlh splatí, ak sa ona porozpráva s matkou poškodeného. S tým poškodený na
začiatku nesúhlasil, nakoľko obžalovaný dlhoval peniaze jemu a nie jeho matke. Matka obžalovaného
sa následne vyjadrila, že neverí ani poškodenému a ani obžalovanému, a preto to chcela riešiť len
s dospelou osobou. Ale keď bola matka obžalovaného kontaktovaná matkou poškodeného, táto jej

nedvíhala telefón a napísala jej, aby urobila potrebné právne kroky a ona príde na súd so synom.

Z facebookovej komunikácie medzi poškodeným a obžalovaným vyplynulo, že ich komunikácia
prebiehala od 09.04.2013 do 20.10.2013. Z obsahu komunikácie bolo zrejmé, že poškodený opakovane
žiadal obžalovaného, aby mu dlžné peniaze vrátil. Obžalovaný napriek vyjadreniam, že je ochotný

predmetnú sumu poškodenému splatiť, nikdy k splácaniu dlhu nepristúpil. Okrem toho sa obžalovaný
vyjadroval, že na polícií, či na súde by poškodený nič nedosiahol, nakoľko nemal žiadne potvrdenie
o pôžičke a zároveň obžalovaný uvádzal, že má známych, ktorí by zariadili, že poškodený by nič
nedosiahol. Obžalovaný sa vyjadril, že má za sebou veľa nebezpečných ľudí, ktorí by boli ochotní
sa za neho postaviť a že ak poškodený neprestane, bude veci riešiť podľa jeho pravidiel a po zlom,

že nanešťastie, že nemôže nič spraviť poškodenému, lebo nie sme v Amerike, kde by mu nikto nič
nepovedal, keby mu niečo spravil, že ak mu požičia ďalšie peniaze, tak podpíše poškodenému zmluvu o
pôžičke, lebo inak v rukách poškodený nemá žiaden dôkaz, že facebook nie je dôkaz, že kvôli veciam,
ktoré tvrdí poškodený, súd ani nezasadne, že ak to bude riešiť s jeho rodičmi, tak on povie matke
poškodeného, že poškodený obchodoval s mafiánmi, že dal zbiť profesora zo školy, že ak pôjde za jeho

rodičmi, tak ešte len uvidí aká je on sviňa, ale aby to nebral ako vyhrážanie.
Obžalovaný sa k tejto internetovej komunikácii vyjadril tak, že on si nepamätal, žeby také niečo písal;
že on chcel poškodeného postrašiť.

Z prepisu SMS komunikácie medzi poškodeným a obžalovaným zo dňa 07.01.2014 vyplývalo, že matka

poškodeného sa snažila skontaktovať s matkou obžalovaného, avšak bezvýsledne. Obžalovaný sa síce
vyjadroval, že je ochotný prísť k poškodenému domov, s tým však poškodený nesúhlasil.

Z úradného záznamu o podaní vysvetlenia poškodeným Michalom Erichom Kissom vyplývalo, že
poškodený vypovedal zhodne ako na hlavnom pojednávaní. Poškodený navyše uviedol, že pri druhom

útoku mu neznámy páchateľ povedal, že to oľutuje a že to nemal riešiť. Obžalovaný pri podaní
vysvetlenia vypovedal, že trestné oznámenie poškodeného sa zakladalo na klamstve a nebola to
pravda. Obžalovaný uviedol, že s poškodeným spolupracoval na predaji airsoftových zbraní, za čo
vyplácal poškodený obžalovanému províziu. Nakoľko sa poškodený pomýlil a vyplácal obžalovanému
celý rok províziu vo vyššej výške ako mal, začal si preplatok na provízii pýtať späť. Keď si išli sadnúť

spolu do baru obžalovaný priznal, že poškodenému dlhoval nejaké peniaze, ale nie v takej výške
ako uvádzal poškodený. V bare dostal obžalovaný facku od kamaráta poškodeného. Časom začal
poškodený kontaktovať matku obžalovaného a keď tá chcela hovoriť s matkou poškodeného, poškodený
sa vyhováral. Obžalovaný uviedol, že od poškodeného si požičal len jedenkrát sumu 100,- eur, ktoré
hneď vrátil. Pri opätovnom podaní vysvetlenia obžalovaný priznal, že si od poškodeného viackrát

požičal peniaze, ktoré však nevedel poškodenému vrátiť. Peniaze míňal na bežné výdavky a nemal
žiadny prehľad o celkovej výške dlhu. Obžalovaný priznal, že v rámci facebookovej komunikácie, keď
poškodený od neho žiadal vrátenie peňazí, tak sa len vyhováral a nechcel nič podpísať, pretože vedel,
že to nedokáže poškodenému splatiť. Vyhrážky obžalovaného, že ak sa mu niečo stane, tak si to odnesie
poškodený alebo že nech poškodený nechodí do jeho dediny, lebo tam je veľa kamarátov, ktorí by sa

obžalovaného zastali, a nie len päsťami, obžalovaný vysvetlil tak, že on sa bál, že poškodený povie o
tom jeho rodičom a že to bude riešiť rovnako ako on.Zo správy Fakultnej nemocnice s Poliklinikou Bratislava súd zistil, že poškodený bol dvakrát
hospitalizovaný v máji a v júni 2014 na Klinike detskej psychiatrie. U poškodeného išlo o akútnu
reakciu na stres v domácom prostredí. Poškodený uvádzal dlhodobo neúnosnú situáciu vo vzťahu s

matkou, ktorá bola riešená aj cestou sociálnej kurately v Nitre. Opakujúce sa hospitalizácie súviseli
s pretrvávajúcimi problémami v rodinnom prostredí, konfliktami s matkou. Poškodený mal v tom čase
aj spory s kamarátom, od ktorého vyžadoval vrátenie finančného dlhu. Poškodený nezvládal nároky
gymnaziálneho štúdia. Poškodený bol prepustený v dobrom zdravotnom stave do domáceho prostredia
s medikamentóznou liečbou.

Zo správy Gymnázia Párovce vyplývalo, že poškodený na konci 2. polroka školského roku 2012/2013
v triede VI. OG neprospel zo 6 predmetov a rozhodnutím riaditeľa nebolo povolené vykonať
prospechové komisionálne skúšky. Preto poškodený prestúpil dňa 02.09.2014 na Gymnázium vo
Vrábľoch. Obžalovaný v školskom roku 2013/2014 nastúpil do triedy III.C a dňa 28.10.2013 bolo rodičom
obžalovaného oznámené, že obžalovaný sa dlhší čas nezúčastňoval vyučovania a preto boli vyzvaní,

aby škole zdokladovali dôvody neprítomnosti obžalovaného v škole. Dňa 28.10.2013 obžalovaný
prestúpil na SOŠ potravinársku v Nitre.

Zo správy o povesti z obce T. L. vyplývalo, že obžalovaný býva v spoločnej domácnosti s rodičmi a
súrodencami. Komisiou pre ochranu verejného poriadku prejednávaný nebol, nevlastní žiadny majetok,

pohostinstvá nenavštevuje a alkohol nepožíva. Zamestnávateľ TSC Slovakia, u ktorého bol obžalovaný
zamestnaný od 01.11.2014 do 31.12.2014, hodnotil obžalovaného pozitívne. Z odpisu registra trestov
a z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky súd zistil, že
obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a ani priestupkovo prejednávaný. Z lustrácie v evidencii
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a z lustrácie v databáze súdov vyplývalo, že obžalovaný

bol doposiaľ len jedenkrát trestne stíhaný a to v predmetnej trestnej veci.

Z potvrdení o vrátení pôžičky predložených od G.. Y. L. súd zistil, že matka poškodeného postupne za
syna zaplatila H. L. dňa 05.06.2014 sumu 100,- eur, dňa 25.05.2014 sumu 100,- eur, v marci 2014 sumu
200,- eur a N. dňa 05.06.2014 sumu 100,- eur a dňa 22.03.2014 sumu 400,- eur. H. L. a N. H. zároveň

vyhlásili, že poškodený nemá voči ním už žiadny dlh.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či
tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného

dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete
obžaloby s tým rozdielom, že súd ustálil začiatok obdobia protiprávneho konania obžalovaného na jar
2012,spôsobkonaniaobžalovaného,teda,ženielenpriosobnýchstretnutiachobžalovanýpoškodeného
vydieral, ale aj prostredníctvom sociálnej siete a telefónu, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania.
Súd tiež v právnej vete spresnil, akým konkrétnym spôsobom malo dochádzať k vydieraniu, a to

hrozbou inej ťažkej ujmy, pretože prostriedkom na dosiahnutie cieľa obžalovaného bola hrozba ťažkej
ujmy (v danom prípade išlo, že poškodeného obžalovaný oznámi, že spáchal rôznu trestnú činnosť,
pretože poškodenému by hrozilo trestné stíhanie v prípade naplnenia hrozby, preto taká hrozba bola
z objektívneho hľadiska „inou ťažkou ujmou“, čím by poškodenému hrozilo aj poškodenie medzi
rovesníkmi, v škole ako aj v rodine), nie násilie ani hrozba bezprostredného násilia, tak ako bolo uvedené

v obžalobe.

Vkonaníbolojednoznačnepreukázané,žeskutokspáchalobžalovanýažetentosvojímkonanímnaplnil
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona
tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, keď nútil poškodeného hrozbou ťažkej ujmy, aby prestal od

neho žiadať peniaze, ktoré mu poškodený požičal alebo aby mu požičiaval ďalšie peniaze.

Z rozhodovania súdov Slovenskej republiky je zrejmé, že objektom trestného činu vydierania podľa
§ 189 Trestného zákona, tzn. záujmom chráneným týmto ustanovením, je „slobodné rozhodovanie
človeka“, ktoré je však treba chápať v kontexte s chránenými právami a oprávnenými záujmami fyzických

a právnických osôb, aj so záujmami spoločnosti a ústavným zriadením Slovenskej republiky. Preto v
právnej a demokratickej spoločnosti možno iného nútiť, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, len z
dôvodov,spôsobomaprostriedkami,ktorésúvsúladesústavouazákonmi,tedalennazákladezákonov
a len právnymi, respektíve zákonnými prostriedkami. Objektom pri trestnom čine vydierania je slobodarozhodovania vôbec. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ núti iného k tomu, aby niečo konal,
opomenul alebo trpel, a to násilím, hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy. Čin je dokonaný násilným
konaním. Cieľ páchateľa musí byť vždy adresovaný poškodenému, pričom nie je podstatné, či páchateľ

tento cieľ dosiahne, teda ani to či spôsobí niekomu majetkovú škodu. Trestný zákon pri trestnom čine
vydierania nekladie žiadne výslovné nároky na konkrétnosť alebo všeobecnosť vyhrážky, musí ísť buď
o vyhrážku násilím, hrozbou násilia alebo spôsobením inej ťažkej ujmy alebo jej hrozbou.

Obžalovaný poprel spáchanie skutku, pripustil, že poškodenému dlhuje 1.000,-eur, nie 2.000.-eur ako

tvrdil poškodený, tvrdil, že poškodený si na neho vymyslel, že sa mu vyhrážal, keď si od neho pýtal
peniaze. Obžalovaný samostatne, bez rozporov opisoval a viackrát opakoval, čo sa stalo, pričom celý
skutok vnímal, vysvetľoval a aj hodnotil diametrálne odlišne ako obžaloba. Absolútne vylúčil, že by
poškodeného nútil niečo konať, resp. nekonať.

Z výpovede samotného obžalovaného ale aj z výpovedí poškodeného a svedkov Y. L., F. C., D. Z.

mal súd za preukázané, že poškodený požičiaval obžalovanému peniaze, ktorý mu peniaze, okrem
prvej pôžičky vo výške 400,-eur, nevrátil. Tiež bolo v konaní dokázané, že poškodený, keď si pýtal
peniaze späť, obžalovaný mu ich nielenže nevrátil, ale poškodenému sa ešte vyhrážal, že ho oznámi
kvôli rôznym trestným činnostiam a že ho neoznámi, ak mu požičia ďalšie peniaze. Uvedené skutočnosti
boli dokázané výpoveďou priameho svedka poškodeného, ktorého výpoveď nebola spochybnená

ani znaleckým dokazovaním z odvetia psychológia, ktoré rezultovalo, že poškodený má primeraný
kontakt s realitou, čo mu umožňuje správne vnímať, zapamätať si a následne zreprodukovať prežité
udalosti, u poškodeného neboli zistené sklony ku konfabuláciám, ani k fabulovaniu, skôr možnosť
zatajeniarelevantnýchinformácií,pričomaspektemocionálnejlabilityprivierohodnostijeupoškodeného
znížený. Súd preto svoje rozhodnutie o tom, že zažalovaný skutok bol spáchaný a bol spáchaný

obžalovaným oprel predovšetkým o výpoveď priameho svedka, svedka poškodeného, ktorú, v kontexte
spolu s ostatnými vykonanými dôkazmi prebratými na hlavnom pojednávaní, bolo možné hodnotiť ako
vierohodnú. Totižto výpoveď svedka poškodeného je zároveň podložená ďalšími priamymi dôkazmi, a
to zabezpečenou facebookovou komunikáciou ako aj nepriamymi dôkazmi - výpoveďami svedkov Y.,
F. C., D. Z.. Skutočnosť, že znalec z odboru psychológie zhodnotil, že aspekt emocionálnej lability pri

vierohodnosti poškodeného je znížený, ešte neznamenalo, že by poškodený hovoril nepravdu.

Skutočnosti podstatné pre rozhodnutie súdu v tejto trestnej veci mal súd v ďalšom za preukázané nielen
z výpovedí svedka poškodeného a vyššie uvedených svedkov, ale za jednoznačne priamy usvedčujúci
dôkaz súd považoval internetovú komunikáciu medzi obžalovaným a svedkom poškodeným z obdobia

od 09.04.2013 do 20.10.2013.

Obžalovaný sa, podľa názoru súdu, vo vyjadrení k prečítanej facebookovej komunikácii k spáchaniu
skutku nepriamo priznal, keď uviedol, že spôsob jeho vyjadrovania na facebooku adresovaný
poškodenému považoval za strašenie, pričom ale stále odmietal svoje konanie považovať za vydieranie.

V nadväznosti na obsah internetovej komunikácie, súd pri posudzovaní, či išlo o hrozbu inej ťažkej ujmy
adresovanú poškodenému zo strany obžalovaného, prihliadol najmä na to, že osoba poškodeného,
podľa znaleckého psychologického dokazovania, je emočne labilnou osobnosťou, disharmonicky
vyvinutou, navyše dieťaťom bez skúseností, ktoré by sa vedelo, proti takémuto konaniu obrniť, a tak,

to, čo obžalovaný považoval len za „strašenie“, poškodený, vzhľadom na jeho následný psychický
stav (dôkazy: lekárske správy z detskej psychiatrie) pociťoval ako vážny zásah do jeho slobodného
rozhodovania.

Súd konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona ako

úmysel nepriamy, keď obžalovaný vedel, že svojím konaním môže porušiť záujem chránený Trestným
zákonom a pre prípad, že tento záujem poruší, bol s tým uzrozumený, berúc do úvahy okolnosti,
za akých obžalovaný skutok vykonal a skutočnosť, že nebolo pochybností o jeho v plnom rozsahu
zachovaných rozpoznávacích schopností v čase skutku. Obžalovaný teda, podľa názoru súdu, vedel,
že nevracanie požičaných peňazí poškodenému, resp. žiadanie ďalších peňazí od poškodeného pod

hrozbou oznámenia trestnej činnosti poškodeného, vyvolá u poškodeného obavu zo straty slobodného
rozhodovania a s jej prípadným vyvolaním bol uzrozumený, a to vzhľadom na vek ako aj psychickú
vyspelosť osoby poškodeného. V danom prípade išlo o zločin, ktorého závažnosť bola daná spôsobom
vykonania činu a mierou jeho zavinenia. Súd mal za to, že vzhľadom na jednoznačnosť písomnýchdôkazov spočívajúcich vo vulgárnom a arogantnom vyjadrovaní zo strany obžalovaného na adresu
poškodenéhonasociálnejsietinemohlauobžalovanéhonastaťžiadnapochybnosťomožnomnásledku,
čiže obžalovaný mohol bezpečne vedieť a vnímať, že ohrozuje slobodné rozhodovanie sa poškodeného.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho
nápravy.

Súd prihliadol na osobné pomery páchateľa - mladistvého a zistenie, že doposiaľ nebol súdne trestaný,
nebol ani priestupkovo prejednávaný a podľa správy predošlého zamestnávateľa bol hodnotený kladne.
Zpoľahčujúcichokolnostíuvedenýchv§36Trestnéhozákonasúduobžalovanéhoprihliadolnaokolnosť
uvedenú pod písmenom j) s tým, že obžalovaný skutočne doteraz viedol z trestnoprávneho hľadiska
riadny život. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného žiadnu

nezistil. S prihliadnutím na pomer týchto okolností súd s použitím ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného
zákona znížil hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, v dôsledku čoho potom
ukladal trest odňatia slobody v rozpätí upravenej trestnej sadzby na 4 roky až 8 rokov znížený na
polovicu, pretože obžalovaný spáchal trestný čin ako mladistvý - ako sedemnásťročný.

Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj
individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného dosiahnutý uložením trestu odňatia
slobodynasamejspodnejhraniciupravenejtrestnejsadzby,tedavovýmere2roky,atospodmienečným
odkladom jeho výkonu a určením dlhšej skúšobnej doby na 2 roky s presvedčením, že takto uložený
trest je spravodlivý a primeraný.

Súd poškodeného G. Y. L. odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie,
pretože v konaní nebola preukázaná presná výška požičaných a nevrátených peňazí poškodeným
obžalovanému ani skutočná hodnota vecí na airsoft odovzdaná poškodeným obžalovanému a keďže
ani poškodený a obžalovaný si neviedli evidenciu požičaných sú a navyše predmetom dokazovania

pri trestnom čine vydierania nie je výška škoda, v tomto smere by bolo potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.