Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 15, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 2T/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313010113
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Fitt

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1313010113.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III samosudcom JUDr. Romanom Fittom, v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému Ľ. I., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c)
Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.02.2016
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Ľ. I., nar. XX.XX.XXXX/XXXX vo I. J. Y., trvale bytom G. - V., prechodne bytom G., V. XX/
B, na slobode

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu detí a výška
tejto povinnosti mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn. 7C 52/2007 zo dňa
18.06.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2008, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu
svojej dcéry H. I., nar. XX.XX.XXXX celkovou sumou 116,18 € mesačne k rukám matky L.J. X. vždy do
20 - teho dňa v mesiaci, túto povinnosť si menovaný riadne neplnil v mieste svojho trvalého bydliska a
všade tam, kde sa zdržiaval od mesiaca júl 2009 do mesiaca január 2016 vrátane, tak zostal dlžný na

výživnom L. X. za uvedené obdobie sumu v celkovej výške 6.854,62 €, napriek tomu, že bol Trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 3T 104/2009 zo dňa 15.07.2009 uznaný za vinného a
odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2010
teda

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplní úmyselne svoju zákonnú povinnosť vyživovať

iného po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený

č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Tr. zákona

Za to sa odsudzuje :

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona a § 36 písm. l) Tr. zákona a § 37
písm. m) Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu
pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Ľ. I., svedkyne L. X., ako aj
oboznámením sa s listinnými dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiály, ako i celým spisovým
materiálom na vec sa vzťahujúcim.

Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že obžalovaný a prokurátor nemali záujem o
uzavretie dohody o vine a treste.

Obžalovaný Ľ. I. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení a možnosti učiniť vyhlásenie, učinil
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku a prehlásil, že nepopiera skutok, ktorý je predmetom
obžaloby.

Obžalovaný k samotnému skutku na otázky prokurátora uviedol, že si je vedomý spáchania skutku.
Výživné platil podľa toho ako sa mu naskytla možnosť po 10 - 15 €, pričom peniaze sa mu vracali
späť, lebo matka maloletej peniaze nepreberala. Všetky doklady mal doma, ale keď sa sťahoval na
Rybničnú, tak mu doklady zmizli resp. sa stratili. Je pravdou, že výživné neplatil pravidelne, boli tam aj
medzery, pretože nemal zamestnanie. Vo výkone trestu podľa svojho udania bol od roku 2009 do júla

2012, kde strávil asi 2 a pol roka. Vo výkone trestu nahlásil svoju vyživovaciu povinnosť príslušnému
pedagógovi. Aký je momentálne jeho dlh na výživnom to sám nevie. Nie je nijako postihnutý a ani jeho
pracovná schopnosť nie je ničím limitovaná, akurát sa v dnešnej dobe zháňa ťažšie práca. S maloletou
sa nestretáva, nekupuje jej žiadne dary k sviatkom ani k narodeninám a ani nijak neprispieva na jej
výdavky a to z dôvodu, že bývalá manželka sa na sociálnych sieťach vyjadrila, že Kristína nie je jeho.

Poškodená L. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že od času právoplatnosti rozsudku o rozvode
a určení výživného na maloletú H. I. jej obžalovaný až doposiaľ nič nezaplatil. V jednom prípade časť
výživného zaplatila jeho priateľka vo výške 575 €, k čomu spísali aj nejakú zápisnicu u notára a to z
dôvodu, aby obžalovaný mohol byť prepustený z výkonu trestu. Raz jej obžalovaný poslal poštovou

poukážkou 10 € ako výživné, ktoré neprevzala, nakoľko to považovala za trápne. Okrem týchto platieb,
ktoré uvádza žiadne výživné na maloletú H. neobdržala. Čo sa týka platby vo výške 575 € bola platba
výživného za zaostalé výživné pred júlom 2009, teda pred tým ako podala toto trestné oznámenie. Na
otázku či uvedená platba prebehla dňa 14.01.2009 svedkyňa uviedla, že to je možné, pretože doklady k
tomutomalapripodanítrestnéhooznámenia.Otom,žeobžalovanýbolvovýkonetrestuotomvedomosť

nemá. Naposledy bol obžalovaný v kontakte s maloletou H. v období, keď ešte spolu žili. Momentálne
ju vôbec nenavštevuje ani s ňou nekomunikuje, absolútne žiadne dary ani nič podobné jej nič nekupuje.
Maloletá ešte absolvuje povinnú školskú dochádzku.

Vzhľadom ku skutočnosti, že vznikli pochybnosti o výške zaostalého výživného a to aj vzhľadom na

skutočnosť, že toto presne nevedel vyčísliť ani obžalovaný ani svedkyňa X., súd zabezpečil vyjadrenie
ústavu pre výkon väzby a trestu, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný v rozhodnom období, ktoré je
žalované obžalobou bol vo výkone trestu od 14.11.2010 do 12.07.2012, t. j. 20 mesiacov, čo znamená,
že v žalovanom období je dlžné výživné nižšie o sumu 2.323,60 € a to z dôvodu, že obžalovaný podľa
správy ústavu pre výkon trestu riadne nahlásil svoju vyživovaciu povinnosť na H.Í. I., nar. XX.XX.XXXX.

Na základe aj informácie, ktorá je vyššie uvedená, ktorú súd obdržal z ústavu pre výkon väzby a trestu
je zrejmé, že dlžné výživné u obžalovaného, teda predstavovalo k mesiacu január 2016 vrátane čiastku
6.854,62 €.

Obžalovaný uviedol, že zabezpečí úhradu výživného v uvedenej čiastke, k čomu súd uvádza, že termín
hlavného pojednávania bol dvakrát odročený z dôvodu, aby obžalovanému bola daná možnosť na
dodatočnú úhradu výživného, pričom však obžalovaný túto možnosť nevyužil a výživné neuhradil.

Okrem takto vykonaného dokazovania súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými

dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiály, z ktorých ako dôležité pre posúdenie a rozhodnutievo veci vyhodnotil najmä: rodný list maloletej H. I., potvrdenie o návšteve školy, rozsudok Okresného
súdu Bratislava III, sp. zn. 7C 52/2007, trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III, čk. 3T 104/2009,
výpočet výživného, dohody o vykonaní práce, výpis z obchodného registra, správy zo sociálnej

poisťovne, ústavu pre výkon trestu odňatia slobody, úradu práce sociálnych vecí a rodiny, katastrálneho
úradu, daňového úradu, živnostenského registra a vo vzťahu k obžalovanému výpis z evidencie
priestupkov, odpis z registra trestov, správa ústavu na výkon väzby a trestu a v neposlednom rade aj
aktualizovaný odpis registra trestov obžalovaného ku dňu 11.02.2016.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn. 7C 52/2007 vyplýva, že súd rozviedol manželstvo
L. I. rod. X. a Ľ.W. I., pričom maloletá H. I., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode bola zverená
do osobnej starostlivosti navrhovateľky a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej
H. I. sumou 116,18 € (3.500,- Sk) mesačne vždy do 20 dňa v mesiaci bežného roku vopred k
rukám navrhovateľky od právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom
25.06.2008 a vykonateľnosť dňom 01.07.2008.

Vo vzťahu k obžalovanému súd zistil najmä z odpisov registra trestov, že doposiaľ bol sedemkrát
súdne trestaný pre násilnú trestnú činnosť, majetkovú trestnú činnosť, ale aj trestnú činnosť súvisiacu
s neplnením vyživovacej povinnosti. Je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil skutku aj počas plynutia
skúšobnej doby z podmienečného prepustenia z výkonov trestu z trestného rozkazu Okresného súdu

Bratislava III, sp. zn. 3T 104/2009 a Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T 108/2010 na základe
uznesenia Okresného súdu Bratislava I, čk. 4Pp 79/2012 zo dňa 12.07.2012, kde mu bola určená
skúšobná doba v trvaní 3 rokov, pričom vo vzťahu k odsúdeniu Okresného súdu Bratislava III, čk.
3T 104/2009 je nutné uviesť, že tu obžalovaný vykonával trest odňatia slobody v trvaní 13 mesiacov
nepodmienečne, so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona.

Nazákladevyššieuvedenéhodokazovaniamásúdzato,žeobžalovanýakotrestno-právnezodpovedný
subjekt svojím úmyselným konaním v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona tým, že úmyselne najmenej po
dobu troch mesiacov v období dvoch rokov, neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného po dlhší

čas, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacov za taký čin odsúdený, naplnil po subjektívnej i objektívnej
stránke skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm.
c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona.

Obžalovaný je zo žalovaného skutku usvedčovaný nielen výpoveďou svojou vlastnou, ale aj výpoveďou

svedkyne L. X. a listinnými dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiály.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu pre obžalovaného súd vychádzal aj z existencie poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, tak ako má na mysli ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zákona, pričom dospel k záveru,
že u obžalovaného je daná jedna poľahčujúca okolnosť tak ako túto taxatívne vymedzuje § 36 písm.

l) Tr. zákona a to, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku doznal, na druhej strane však je u ňho daná
a priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona a to že obžalovaný bol už v minulosti pre
obdobný skutok odsúdený.

Súd teda trest obžalovanému vymeriaval zákonnom stanovenej trestnej sadzbe podľa § 207 ods. 3 Tr.

zákona t. j. v rozpätí 1 - 5 rokov.

Po zvážení všetkých okolností predmetnej veci ako aj s prihliadnutím na samotnú osobu obžalovaného,
súd vymeral obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov, pre výkon ktorého ho s
poukazom na ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradil do ústavu pre výkon trestu so stredným

stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný už bol v posledných 10 rokov vo výkone trestu odňatia slobody.

Podľa názoru súdu trest, ktorý bol uložený obžalovanému je adekvátny k okolnostiam predmetnej veci
a splní svoj účel trestu tak ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd
v Bratislave cestou Okresného súdu Bratislava III.