Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113200729
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113200729.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, v právnej veci žalobcu: Keraming, a.s., IČO : 31 431 968, so
sídlom Jesenského 3839, Trenčín, právne zastúpeného Advokátska kancelária GUNIŠ & PARTNERS
s.r.o., IČO: 36 862 657, so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, proti žalovanému: AGREL s.r.o., IČO: 36
335 151, so sídlom Strojnícka 14, Prešov, právne zastúpenému JUDr. K., advokátom, so sídlom N. XXX/
XX, T., o zaplatenie 465.624,61 Eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín,
č. k. 36Cb/101/2013-1001, zo dňa 3. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd m e n í uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým nariadil
predbežné opatrenie, tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa v konaní o zaplatenie 465.624,61 Eur s prísl. a o zaplatenie zmluvnej pokuty

čiastočne vyhovel návrhu na vydanie predbežného opatrenia a nariadil predbežné opatrenie, ktorým
VC., a.s. so sídlom K., IČO 31 320 155 uložil povinnosť zdržať sa plnenia z bankovej záruky č.
XXXXXXXXXXXX, vystavenej C. M. bankou, a.s. dňa 10.11.2011, do jej plnej výšky, a to až do
právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. V časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa
uplatňovania nárokov z bankovej záruky č. XXXXXXXXXXXX, vystavenej dňa 10.11.2011 peňažným
ústavom žalobcu, do jej plnej výšky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o nárokoch žalobcu a

nárokoch žalovaného vo veci samej a peňažnému ústavu žalovaného (I. I., a.s.) zdržať sa uplatňovania
nárokov z bankovej záruky č. XXXXXXXXXXXX, vystavenej dňa 10.11.2011 peňažným ústavom
žalobcu, do jej plnej výšky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o nárokoch žalobcu a nárokoch
žalovaného vo veci samej, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súd prvého stupňa
sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a vec
právne posúdil v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 74 ods. 1 a § 76 ods. 2 O.s.p.. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že žalobca listinnými dôkazmi osvedčil danosť nároku, ako aj ostatné uvedené
zákonné predpoklady nevyhnutné pre nariadenie predbežného opatrenia. Z predložených listinných
dôkazovmalsúdprvéhostupňa zaosvedčené,žežalovanýsiuplatňujeprávozozodpovednostižalobcu
za vady duplicitne, a to titulom primeranej zľavy z ceny diela, plnenia z bankovej záruky i v rámci náhrady
škody. Zo zmlúv o zriadení záložného práva zo dňa 03.04.2014 a 18.07.2014, založenia obchodných
spoločností O. SK s.r.o. a O. O., s.r.o., ich vzájomného personálneho prepojenia, a to aj s O. s.r.o., i s

poukazom na výšku ďalších záväzkov žalovaného je zrejmé, že žalovaný robí právne úkony, v dôsledku
ktorých môže dôjsť
k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia
vo veci samej, keďže na základe súčasnej majetkovej situácie žalovaného, osvedčenej najmä
účtovnou závierkou a úkonov žalovaného smerujúcich k zmenšovaniu jeho majetku, možno dôvodne
predpokladať, že nebude mať dostatok finančných prostriedkov na vrátenie predmetného plnenia v

zmysle § 321 ods. 4 Obch. zák.. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalobca osvedčil potrebu
dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá je predmetom nariadeného predbežného opatrenia.V tejto súvislosti odkázal i na dôvody, pre ktoré bolo nariadené predbežné opatrenie uznesením
Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/101/2013-727. V časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa
uplatňovania nárokov z bankovej záruky č. XXXXXXXXXXXX, vystavenej dňa 10.11.2011 peňažným

ústavom žalobcu, do jej plnej výšky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o nárokoch žalobcu
a nárokoch žalovaného vo veci samej a peňažnému ústavu žalovaného (I. I., a.s.) zdržať sa uplatňovania
nárokov z bankovej záruky č. XXXXXXXXXXXX, vystavenej dňa 10.11.2011 peňažným ústavom
žalobcu, do jej plnej výšky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o nárokoch žalobcu a nárokoch
žalovaného vo veci samej, súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,

nakoľko predbežné opatrenie
v tomto rozsahu navrhovanom žalobcom, nie je potrebné na zabezpečenie účelu konania vo veci
samej. Nariadené predbežné opatrenie tento účel zabezpečí, nakoľko zabezpečuje efektívne využitie
procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa v konaní pokračovalo bez ďalšieho porušovania alebo
ohrozovania práva, o ktorého ochranu sa žiada bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol
výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Tiež je potrebné vziať na

zreteľ, že k uplatneniu práv
z bankovej záruky zo strany žalovaného a peňažného ústavu žalovaného (I. I., a.s.) už došlo, a to
zaslaním výzvy spolu s prehlásením žalovaného.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo nariadené predbežné opatrenie, podal v

zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietnuť. Odvolanie odôvodnil v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm a) - f) O.s.p. Poukázal
na uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.11.2014 č.k. 36Cb/101/2013-432, ktorým bolo
rozhodnuté o nariadení predbežného opatrenia a ktoré bolo unesením Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 08.01.2015 č.k. 8Cob/575/2014-509 zmenené a návrh na nariadenie predbežného opatrenia

zamietnutý. V ďalšom nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení o tom, že
žalobca dostatočne osvedčil danosť obavy s ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej
z dôvodu uzatvorenia zmlúv o zriadení záložného práva zo dňa 03.04.2014 a 18.07.2014, založenia
obchodných spoločností O. I. s.r.o. a O. O. s.r.o., ich vzájomného personálneho prepojenia a to aj s
O. s.r.o.. Nesúhlasil ani so záverom, že robí právne úkony v dôsledku ktorých môže dôjsť k zmareniu,

sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia vo veci samej.
Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že žalovaný robí úkony smerujúce k zmenšovaniu jeho
majetku, tieto žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Čo sa týka záložných zmlúv zo dňa 03.04.2014 a
18.07.2014, poukázal na absolútnu neprípustnosť odôvodnenia nariadenia predbežného opatrenia tým,
že došlo k uzatvoreniu týchto záložných zmlúv. V súvislosti s tým poukázal na hore uvedené uznesenie

Krajského súdu v Trenčíne, ktorý konštatoval, že uzatvorenie uvedených záložných zmlúv neosvedčuje
dôvodnú obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej bol ohrozený, a teda nie je dôvodom
na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia. Preto v novom rozhodnutí o nariadení ďalšieho
predbežného opatrenia bol povinný súd prvého stupňa vychádzať aj z tohto uznesenia. Zdôraznil, že
žalovaný ako záložca uzatvoril so spoločnosťou I. I. a.s. ako so záložným veriteľom dňa 03.04.2014

zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam a hnuteľným veciam č. XXXXXX, z ktorej zmluvy je
zrejmé, že sa ponížila hodnota založeného majetku z pôvodnej sumy 3.650.000 Eur (investičný úver)
a 1.500.000 Eur (kontokorent) na sumu 2.580.000 Eur a touto zmluvou došlo k uvoľneniu zaťaženia
majetku žalovaného o sumu 2.570.000 Eur, teda v žiadnom prípade nedošlo k zaťaženiu majetku
žalovaného, práve naopak. Čo sa týka založenia a zmeny v spoločnostiach, bol žalovaný toho názoru,

že teraz nariadiť predbežné opatrenie je možné iba za predpokladu, že po vydaní hore uvedeného
uznesenia Krajského súdu v Trenčíne nastali skutočnosti, ktoré usvedčujú dôvodnú obavu, že by výkon
rozhodnutia vo veci samej bol ohrozený, a teda nie je možné prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali
pred týmto rozhodnutím. K otázke založenia obchodných spoločností O. SK s.r.o., O. O. s.r.o a O.
K. s.r.o uviedol, že ide o výslovne zavádzajúce a účelové tvrdenia žalobcu, ktorých cieľom je umelo

vytvoriť obavu z ohrozenia prípadného budúceho výkonu rozhodnutia vo veci samej. Vlastnícke zloženie
spoločností je odlišné od vlastníckeho zloženia žalovaného, tieto vlastnícke vzťahy nie sú navzájom
prepojené a pri ich zakladaní došlo aj k rozšíreniu podnikateľských aktivít súčasných spoločníkov
žalovaného. K presunu sídla spoločnosti do N. došlo z dôvodu, že X.. S. Q., konateľ všetkých spoločností
má trvalý pobyt v N.. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom neosvedčil a nepreukázal že predmetné

zmeny v spoločnostiach žalovaného a spoločnosti O. SK s.r.o. a založenie spoločnosti O. O. s.r.o.
by akýmkoľvek spôsobom vzbudzovali dôvodnú obavu z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia vo
veci samej. Zdôraznil, že žalovaný nevykonáva žiadne úkony, ktoré by smerovali k zmenšeniu jeho
majetku, a ani žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neuviedol žiadny konkrétnyúkon, ktorý by mal byť takýmto úkonom a tieto vo svojom rozhodnutí nešpecifikoval ani súd prvého
stupňa. Z toho vyplýva, že takéto úkony neexistujú a je neprípustné, aby súd prvého stupňa na ne
len vo všeobecnosti poukazoval, bez ich konkrétneho vymedzenia. Žalovaný bol toho názoru, že nie

je možné predbežným opatrením uložiť zákaz plnenia z bankovej záruky, nakoľko je to v priamom
rozpore s podstatou a zmyslom tohto inštitútu. Naviac v tomto prípade bola dojednaná banková záruka
ako banková záruka bez námietok a na prvú výzvu a slúžila ako náhrada zádržného. Zdôraznil, že
v čl. 8.1 Zmluvy o dielo 6-00-11 je uvedené, že výška záručnej zábezpeky je 5 % z celkovej ceny
diela podľa čl. IV. zmluvy bez DPH, platí tak pre nedostatky ako aj pre prípadné nároky na náhradu

škody zo strany objednávateľa voči zhotoviteľovi a zhotoviteľ má právo po konečnej akceptácii diela
nahradiť záručnú zábezpeku bankovou zárukou. V dodatku č. 3 k tejto zmluve zo dňa 24.10.2011 sa
zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ nahradí záručnú zábezpeku bankovou zárukou do 30.11.2011
bez ohľadu na deň právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Na základe tohto žalobca požiadal svoj
peňažný ústav C. a.s. o vystavenie predmetnej bankovej záruky a táto banka ju vystavila v prospech
žalovaného pod č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 10.11.2011 do výšky 137.268,74 Eur. Je preto zrejmé,

že banková záruka nahradila záručnú zábezpeku a slúži na zabezpečenie nárokov žalovaného voči
žalobcovi z vád diela počas záručnej doby v trvaní 5 rokov odo dňa odovzdania a prevzatia diela. Túto
záruku je C. a.s. povinná zaplatiť bez námietok do zaručenej výšky na prvú písomnú výzvu žalovaného,
ktorá bude obsahovať písomné vyhlásenie žalovaného, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti voči
žalovanému z predmetnej zmluvy o dielo. Banková záruka bola úmyselne dojednaná bez námietok a

na prvú výzvu, aby v prípade sporu zhotoviteľa (žalobcu) a objednávateľa (žalovaného) o nárokoch
z vád diela poskytla nadštandartnú ochranu žalovaného, aby tento mohol okamžite uspokojiť svoje
nároky voči žalobcovi a práve do určitej miery zaťažil (oprávnene a spravodlivo) žalobcu, ktorý by bol
povinný v prípade, ak s takýmto jej použitím nesúhlasí, domáhať sa ochrany v zmysle § 321 ods. 4
Obch.zák.. Nariadením predbežného opatrenia bol však celý uvedený zmysel bankovej záruky popretý a

nebolo tak rešpektované zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy. Nariadené predbežné opatrenie preto
predstavuje neprimeraný zásah do práv žalovaného a neprípustne mení postavenie účastníkov v tom
smere, že žalovaný mal byť oprávnený sa uspokojiť z bankovej záruky okamžite, ihneď po tom, ako
vyhlási, že žalobca porušil svoje povinnosti z predmetnej zmluvy o dielo. Ide preto o významný zásah do
hmotných práv žalovaného a autonómie zmluvných strán, nakoľko transformuje platnú bankovú záruku

na bezcenný list papiera. Zároveň upozornil na to, že vydaním takéhoto predbežného opatrenia poskytol
súd prvého stupňa žalobcovi nie ochranu dočasnú, ale trvalú, nakoľko banková záruka je platná len
do 07.10.2016, teda platnosť bankovej záruky skončí skôr ako dôjde k právoplatnému rozhodnutiu vo
veci samej a žalovaný sa z nej už nebude môcť nikdy uspokojiť. Toto je v rozpore s ust. § 74 ods. 1
O.s.p. a preto je potrebné nariadené predbežné opatrenie zrušiť. V závere odvolania žalovaný poukázal,

že vady diela nepochybne existujú, je sporný len dôvod ich vzniku, čo preukazujú jednotlivé znalecké
posudky pre správnosť svojej argumentácie poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
26Cb/236/2013 zo dňa 06.01.2014, Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoB/93/2014 zo dňa 12.05.2014,
Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/99/2015 zo dňa 13.05.2015.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté predbežné opatrenie ako vecne
správne potvrdiť, prípadne toto doplniť o uloženie povinnosti žalobcovi udržiavať túto bankovú záruku v
platnosti, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. K jednotlivým odvolacím námietkam
žalovaného uviedol, že žiadny právny predpis nezakazuje žiadnemu účastníkovi konania na ochranu
svojich záujmov využiť akúkoľvek argumentáciu, ktorú považuje za podstatnú a zdôraznil, že súd pri

rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia vychádza z pomerov účastníkov, ktoré sú mu známe
v čase rozhodnutia. Preto pri každom rozhodnutí o predbežnom opatrení súd vyhodnocuje poskytnuté
dôkazy vo vzájomnej súvislosti aj s inými v minulosti predloženými dôkazmi. Žalobca dôvodil, že
prvoradým cieľom žalovaného je vyrovnanie záväzkov voči financujúcej banke, pričom kontinuálne s
takýmito úkonmi zaťažuje svoj majetok záložnými právami v prospech spriaznených tretích osôb. Okrem

I. I. a.s. je ďalším zabezpečeným veriteľom p. Q. I.. Celkový záväzok žalovaného voči p. Q. I., ktorý je
zabezpečený záložným právom, predstavuje 3.177.028 Eur, preto je tvrdenie žalovaného o uvoľňovaní
zaťaženia majetku zavádzajúce. Žalobca bol toho názoru, že žalovaným spomínané rozhodnutia iných
súdov vydané v súvislosti s bankovou zárukou nemožno stotožňovať s prejednávanou kauzou, nakoľko
práva z tejto bankovej záruky boli C. a.s. z odporcu postúpené na spoločnosť I. a.s. a na súde prvého

stupňa sa vedie konanie, v ktorom si žalovaný kompenzačnou námietkou uplatnil nárok na zľavu z ceny
do výšky žalovanej istiny. Žalobca neuznáva zodpovednosť za vady, tieto si žalovaný uplatňuje v rozpore
s jednotlivými ustanoveniami Obch. zák. a naviac žalovaný dňa 13.12.2011 uznal nárok žalobcu, čo
do základu a výšky, kde voči uznanej istine nenamietal. Dal do pozornosti, že banková záruka má vzmysle zmluvy o dielo slúžiť iba ako zábezpeka (ručenie na zabezpečenie nárokov žalovaného voči
žalobcovi z vád diela počas záručnej doby, na základe čoho by mala prioritne pokrývať žalovaným reálne
vynaložené náklady na opravu prípadných vád, čo sa však neudialo. Žalovaný tvrdí existenciu vád, k

ich odstráneniu v zmysle zmluvy nepristúpil. Preto žalobca dospel k záveru, že tieto vady neexistujú,
čomu nasvedčuje skutočnosť, že žalovaný dielo užíva. V prípade, ak bude spoločnosti I. a.s. uhradená
banková záruka, bude iniciovaný ďalší súdny spor. Žalobca zotrval na názore, že existuje dôvodná
obava, že žalovaný bude realizovať úkony k zmenšeniu resp. zaťaženiu majetku, výsledkom čoho bude
insolvencia. Vyplatenie tejto bankovej záruky je obchádzaním vyššie uvedených súdnych rozhodnutí

a je len vytiahnutím finančných prostriedkov od žalobcu v prospech tretej osoby, napriek tomu, že
záväzok žalovaného voči žalobcovi v súčasnej dobe presahuje 1.000.000 Eur. Žalobca považuje postup
odporcu a spoločnosti I. a.s. za neoprávnený a bezdôvodný. Je nepravdivé tvrdenie žalovaného v
prehlásení, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti voči žalovanému vyplývajúce zo zmluvy o dielo, preto
je požiadavka na plnenie z bankovej záruky protiprávna a bezdôvodná. Žalovaný zneužíva bankovú
záruku vo svoj prospech, bez toho, aby musel preukazovať nesplnenie povinnosti žalobcu zo zmluvy,

resp. si uplatniť nároky zo zodpovednosti za vady diela súdnou cestou a to napriek tomu, že žalovaný
nezaplatil žalobcovi časť ceny za dielo. Žalovaný nevyužil svoje právo odstrániť vady treťou osobou na
náklady žalobcu, ak to žalobcovi oznámi, preto mu nevzniklo právo vykonať opravu cez tretiu osobu,
a teda ani mu nevzniklo právo domáhať sa plnenia bankovej záruky. V závere vyjadrenia k odvolaniu
žalobca zdôraznil, že pre potreby vydania predbežného opatrenia preukázal existenciu naliehavého

právneho záujmu a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a osvedčil naliehavosť potreby na
dočasnej úprave vzniknutých pomerov. Potrebu poskytnutia predbežnej ochrany záujmov a nárokov
žalobcu videl v tom, že žalovaný odmieta zaplatiť zvyšok ceny za dielo a účelovo namieta vznik vád diela.
Preto vydanie predbežného opatrenia je jediným spôsobom ako zabrániť stavu, ktorý už v budúcnosti
nebude možné odstrániť ani napraviť. Obaja účastníci v konaní predložili znalecké posudky týkajúce sa

vád diela, z ktorých zatiaľ nemožno ustáliť dôvody ich vzniku, a ani to, či sa jedná o vady diela, pričom
vo veci stále prebieha znalecké dokazovanie. V súčasnej dobe však zatiaľ nebolo rozhodnuté o tom, že
za tieto údajné vady diela nesie zodpovednosť žalobca.

Odvolacísúdpreskúmalnapadnutérozhodnutiepodľa§212ods.1O.s.p.vrozsahupodanéhoodvolania

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
dôvodné.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými

ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme
maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť
predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o

návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až
77 sa použijú primerane.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok

dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom
vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa
zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť
maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa § 76 ods. 1 O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby : a) platil
výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého
z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti;c)
poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru
a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na

súde;e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo
znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je
dôvodne podozrivý z násilia,h) nevstupoval alebo iba obmedzene vstupoval do domu alebo bytu, na
pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorejtelesnú integritu alebo duševnú integritu ohrozuje, i) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou
alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená, j) sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo

iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho
konaním ohrozená, k) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

Podľa § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než
účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať

Žalobca sa vo veci samej domáha voči žalovanému zaplatenia zvyšku ceny za vykonané dielo v sume
465.624,61 Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty. Obchodno-záväzkový vzťah medzi účastníkmi
konania vznikol zo zmluvy o dielo č. 6-00-11 zo dňa 29.03.2011, v znení Dodatku č.1 k zmluve o dielo
č.6-00-11 zo dňa 14.04.2011, v znení Dodatku č.2 k zmluve o dielo č.6-00-11 zo dňa 12.09.2011, v znení
Dodatku č.3 k zmluve

o dielo č.6-00-11 zo dňa 24.10.2011, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného dielo
- "D. U.". Zo strany žalobcu bolo dielo žalovanému riadne
a včas odovzdané. Za vykonané dielo žalobca vystavil faktúry, pričom žalovaný neuhradil
z faktúry č. 2011117 čiastku 18.185,27 Eur, z faktúry č. 2011173 čiastku 35.389,12 Eur,
z faktúry č. 2011202 čiastku 37.110,17 Eur, faktúry č. 2011243 čiastku 22.609,08 Eur,

z faktúry č. 2011288 čiastku 191.837,31 Eur, faktúry č. 2011355 čiastku 96.833,32 Eur,
z faktúry č. 2011356 čiastku 63.660,34 Eur, z faktúry č. 2011376 čiastku 168,20 Eur, t.j. celkovo
neuhradilčiastku465.792,81Eur.Dňa20.02.2012žalovanýsvojzáväzokvočižalobcovivcelkovejvýške
465.792,81 Eur uznal čo do výšky, ako aj dôvodu vzniku.
Z uvedeného záväzku uhradil len čiastku 168,20 Eur, zostávajúcu čiastku 465.624,61 Eur doteraz

neuhradil a jej zaplatenie je predmetom konania vo veci samej. Súd prvého stupňa vo veci vydal
dňa 02.05.2013 platobný rozkaz č. 39Rob/12/2013-58, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 465.624,61 Eur spolu s príslušenstvom. Žalovaný v odpore proti platobnému
rozkazu si uplatnil kompenzačnou námietkou čiastku 1.075.145,89 Eur z titulu náhrady škody, ktorá mu
mala vzniknúť v dôsledku vady spôsobenej žalobcom pri realizácii diela. Vzájomný návrh žalovaného

súd prvého stupňa vylúčil na samostatné konanie, bolo vedené na Okresnom súde v Trenčíne pod sp.zn.
36Cb 81/2014-274 a bolo právoplatne zastavené uznesením tohto súdu č.k. 36Cb 81/2014-274 zo dňa
26.11.2014 pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Uznesením Okresného súdu Trenčín, č. k. 36Cb/101/2013-432, zo dňa 10. novembra 2014 súd prvého

stupňa čiastočne vyhovel návrhu na vydanie predbežného opatrenia
a žalovanému zakázal predať, dražiť, darovať, zameniť, či inak scudziť, prenajať alebo vložiť ako
nepeňažný vklad do základného imania inej obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo zriaďovať
vecnébremená,záložnéprávaknehnuteľnostiamzapísanýmnaLVč.XXX,vedenomOkresnýmúradom
Trenčín, odborom katastrálnym, pre k.ú. I., a to stavba súp. č. XXXX - D. U., postavená na parcele CKN

č. XXX/XX, CKN parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4559 m2, CKN parcela č.
XXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 2220 m2, CKN parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 8 m2, CKN parcela č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 342 m2, CKN parcela č. XXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1479 m2 a CKN parcela č. XXX/XX - ostatné plochy o

výmere 2116 m2. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob 575/2014-509 zo dňa 8.januára 2015 bolo uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti, v ktorej bolo nariadené predbežné opatrenie zmenené a návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietnutý. V odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že
žalobca neosvedčil, že ním uvádzané skutočnosti reálne hrozia a že žalovaný vykonáva úkony, ktoré

by smerovali
k nakladaniu s uvádzanými nehnuteľnosťami spôsobom, ktorý by zakladali dôvodnosť vydania
predbežného opatrenia. Sám žalobca tvrdil, že nevie, akú konkrétnu právnu konštrukciu žalovaný pri
nakladaní s nimi použije v úmysle ukrátiť žalobcu. Žalobca preto
v tejto časti nijako neosvedčil ani jeden z predpokladov pre potrebu nariadenia predbežného opatrenia,

a to potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy, ani že výkon rozhodnutia môže byť ohrozený. Nepreukázal, že by žalobca vykonával právne
alebo faktické úkony, ktoré by smerovali k nehospodárnemu nakladaniu s majetkom, k jeho zaťažovaniu
ďalšími záväzkami, resp. úkonom ktorými by sa znížila hodnota jeho majetku, ani že uzatvára nové,nevýhodné zmluvy v úmysle vyhnúť sa plneniu záväzku žalobcovi. Z obsahu žalovaným predložených
záložných zmlúv vyplýva, že Zmluva o zriadení záložného práva k pohľadávkam a hnuteľným veciam
č. XXX XXX zo dňa 03.04.2014, ktorú uzatvoril žalovaný ako záložca so spoločnosťou I. I., a.s. ako

záložným veriteľom, a na ktorú poukazuje žalobca vo svojom návrhu na vydanie predbežného opatrenia,
nahradila už pred podaním žaloby (žaloba podaná dňa 14.01.2013) uzatvorené záložné zmluvy zo
dňa 26.03.2012 a 16.11.2012. V nej nedošlo k zmene zabezpečenej pohľadávky ani zálohu, ktorým
sú naďalej všetky pohľadávky a hnuteľné veci, ktorých vlastníkom je žalovaný. Neobstál ani argument
žalobcu, že obaja spoločníci žalovaného uzatvorili záložné zmluvy k svojim obchodným podielom. Ako

vyplýva
z obchodného registra žalovaného obaja spoločníci majú vklady zapísané v obchodnom registri už
splatené, preto neprichádza do úvahy aplikácia § 106 OBZ a je potrebné rozlišovať medzi konaním a
majetkom spoločníkov žalovaného a konaním a majetkom žalovaného ako právnickej osoby. Rovnako
žalobcanepreukázal,žeby žalovanýrobilfaktickéčiprávneúkonysmerujúce kprevodujehomajetkudo
spoločnosti O. SK, s.r.o., prípadne zvýhodňoval iného veriteľa pred žalobcom. Pretože sa odvolací súd

sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci boli splnené zákonné predpoklady
pre nariadenie predbežného opatrenia, rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil podľa § 220 O.s.p.
tak, že v napadnutej časti návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Uznesením okresného súdu Trenčín č.k. 36 Cb101/2013-727 zo dňa 23.júla 2015 bolo nariadené

predbežnéopatrenie,ktorýmsažalovanému zakázalo predať,dražiť,darovať,zameniť,čiinak scudziť,
prenajať alebo vložiť ako nepeňažný vklad do základného imania inej obchodnej spoločnosti alebo
družstva, alebo zriaďovať vecné bremená, záložné práva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Trenčín, odborom
katastrálnym, pre k.ú. I., a to stavba súp. č. XXXX - D. U., postavená na parcele CKN č. XXX/XX,

CKN parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4559 m2, CKN parcela č. XXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 2220 m2, CKN parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 8 m2, CKN parcela č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 342 m2, CKN parcela č. XXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1479 m2 a CKN parcela č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere
2116 m2. Vo zvyšnej časti súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Súd prvého stupňa sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 74 ods. 1 O.s.p. nariadil predbežné opatrenie.
Uviedol, že žalobca vyššie označenými listinnými dôkazmi osvedčil danosť nároku, ako aj ostatné
uvedené zákonné predpoklady nevyhnutné pre nariadenie predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa
mal za osvedčenú obavu žalobcu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, nakoľko najmä zo zmlúv

o zriadení záložného práva zo dňa 03.04.2014 a 18.07.2014, založenia obchodných spoločností O. SK
s.r.o. a O. O., s.r.o., ich vzájomného personálneho prepojenia, a to aj s O. s.r.o., i s poukazom na výšku
ďalšíchzáväzkovžalovanéhobolozrejmé,žežalovanýrobíprávneúkony,vdôsledkuktorýchmôžedôjsť
k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia vo veci
samej. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol ako nedôvodný, pretože

zákazom akejkoľvek dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami by došlo k neprimeranému zásahu do
vlastníckych práv žalovaného
a predbežné opatrenie v rozsahu navrhovanom žalobcom nebolo potrebné na zabezpečenie účelu
konania vo veci samej.

Uznesením Krajského súdu č.k. 16Cob/380/2015-96 zo dňa 16.09.2015 bolo uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdené. Odvolací súd preskúmaním a posúdením splnenia podmienok pre rozhodnutie o
návrhu o nariadenie predbežného opatrenia konštatoval, že súd prvého stupňa z obsahu návrhu a
žalobcom predložených listín, správne ustálil, že žalobca osvedčil danosť práva, ktorého sa domáha
vo veci samej ako základný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia a osvedčil dôvody pre

nariadenie predbežného opatrenia - úkony žalovaného, vykonaním ktorých vzniká existencia dôvodnej
obavy ohrozenia výkonu rozhodnutia. Ohrozenie výkonu rozhodnutia v čase rozhodovania Krajského
súduvTrenčíneakosúduodvolacieho(dňa08.01.2015)opredošlomnávrhunanariadeniepredbežného
opatrenia nebolo v takej intenzite ako v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o predmetnom návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací v konaní 16Cob 380/2015 konštatoval, že intenzita

ohrozenia v čase jeho rozhodovania bola silnejšia s odvolaním sa na všetky ďalšie kroky žalovaného,
ktoré uskutočnil od januára 2015, a že nariadeným predbežným opatrením bola dodržaná aj zásada
primeranosti zásahu prostredníctvom predbežného opatrenia do právnych vzťahov medzi účastníkmi.Zákon rozlišuje dve skupiny predbežných opatrení - opatrenia, ktorých účelom je dočasná úprava
pomerov účastníkov a opatrenia, ktoré majú zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. V obidvoch
skupinách súd predovšetkým musí skúmať, či sú dôvody na nariadenie predbežného opatrenia

osvedčené. Predbežné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe všeobecného návrhu účastníka,
alebo na základe ničím nepodloženého tvrdenia účastníka, prípadne nekvalifikovaných dôkazov.
Rovnako nie je možné nariadiť predbežné opatrenie na základe úvah a domnienok bez toho, aby boli
náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o potrebe predbežného opatrenia, o nebezpečenstve
hroziacej ujmy, alebo o hrozbe, že súdne rozhodnutie nebude môcť byť vykonané. Obavu z ohrozenia

musí žalobca tvrdiť, osvedčiť a musí preukázať, že žalovaný robí právne alebo faktické úkony, v
dôsledku ktorých môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného
súdneho rozhodnutia. Žalobca musí konkretizovať úkony žalovaného, z ktorých vyvodzuje takýto
odôvodnený záver. K takýmto úkonom patrí napr. ponechanie majetku bez akejkoľvek ochrany, prevzatie
dlhov, uzavieranie nájomných zmlúv s cieľom znemožniť dražbu nehnuteľnosti alebo aj uzavieranie
nevýhodných kúpnych zmlúv, z ktorých úkonov sa dá konkretizovať a vyvodiť odôvodnený záver, že

žalovaný marí sťažuje alebo znemožňuje výkon rozhodnutia. Predbežným opatrením nie je možné
prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Nariadenie predbežného opatrenia je výnimočným procesným
rozhodnutím,kuktorémusúdmusípristupovaťnanajvýšuvážlivo,tak,abyneprekročilhraniceústavnosti
postupu súdu. Pri nariadení predbežného opatrenia musí byť teda reálnosť obavy z ohrozenia
jednoznačne osvedčená. Len nezaplatením ceny za vykonané dielo

v dohodnutom termíne, prípadne v termínoch podľa splátkového kalendára, nemožno odôvodňovať
potrebu nariadenia predbežného opatrenia. Rovnako ako nie je dôvodom na jeho vydanie ani prípadná
samotná insolventnosť dlžníka, pokiaľ nie je spojená
s preukázaním úkonov smerujúcich k snahe vyhnúť sa plneniu záväzkov a v súvislosti s týmto prevádzať
majetok na iné osoby. Účinky predbežného opatrenia nesmú neprimerane zasahovať do právnych

vzťahov účastníkov. Predbežné opatrenie nemá nad mieru primeranú veci obťažovať účastníka, proti
ktorému smeruje. Z toho možno vyvodiť zásadu primeranosti zásahu do právnych vzťahov medzi
účastníkmi.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v konaní už dosiahol vydanie predbežného opatrenia, ktorým bolo

žalovanému zakázané nakladať s nehnuteľnosťami vedenými na
LV XXX k.ú. I. na ktorom je zapísaná tak samotná stavba ako aj jednotlivé nehnuteľnosti - zastavané
plochy a nádvoria a ostatné plochy. Zo zmluvy o dielo čl. 4.3 v zmení dodatku č. 3 uzatvorenej medzi
účastníkmi vyplýva, že cena diela bola dohodnutá len za zhotovenie stavby vo výške 2.745.374,85
Eur plus DPH. Už táto hodnota stavby je vyššia než uplatnená pohľadávka bez ohľadu na jej trhovú

hodnotu,pričomnezanedbateľnájerovnakoaj cenapriľahlýchpozemkovuvedenýchnalistevlastníctva.
Na základe týchto skutočností sa odvolaciemu súdu javí takto poskytnutá ochrana žalobcovi ako
dostatočná.

Čosatýkasamotnéhonávrhunavydaniepredbežnéhoopatrenia,vktoromsažalobcadomáhaluloženia

zákazu uloženia povinnosti zdržať sa plnenia z bankovej záruky
č. XXXXXXXXXXXX, vystavenej Všeobecnou úverovou bankou, a.s. dňa 10.11.2011, do jej plnej výšky,
a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
účastníci konania sa v čl . VIII uzatvorenej zmluvy v rámci zmluvnej autonómie dohodli na zábezpeke.
Uzatvorenie dohody o záručnej zábezpeke ani o bankovej záruke nie je obligatórnou náležitosťou

potrebnou pre uzatvorenie zmluvy o dielo ako takej. V zmysle ust. § 2 Obch.zák. sa podnikaním rozumie
sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
za účelom dosiahnutia zisku. Preto je každý podnikateľ povinný dôsledne zvažovať svoj postup pri
podnikaní, pri uzatváraní zmlúv a ich obsahu a musí v rámci podnikateľského rizika znášať následky
spojené s uzatvorením jednotlivých zmlúv. V takomto podnikateľskom vzťahu nie je možné požadovať

od súdov, aby v prípade nevýhodne uzatvorenej zmluvy poskytovali podnikateľovi ochranu opakovaným
vydávaním predbežných opatrení, alebo mu poskytovali ochranu
ex offo tak, ako je to v spotrebiteľských vzťahoch. Žalobca si musel byť vedomý že podstatou bankovej
záruky je dosiahnutie okamžitého plnenia zo strany žalobcu v prospech žalovaného, a to bez toho, aby
on musel s poskytnutím takéhoto plnenia súhlasiť. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný postupoval v

súlade s uzatvorenou zmluvou a jej obsahom pri uplatnení si bankovej záruky. Naviac žalobca má právo
podať žalobu v zmysle ust. § 321 ods. 4 Obch.zák..Jedným zo základných predpokladov predbežného opatrenia je tak jeho dočasnosť ako aj skutočnosť,
že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný ( nenavrátiteľný) stav medzi účastníkmi.
V zmysle tohto predpokladu sa uplatňuje zásada, ktorá limituje nariadenie predbežného opatrenia

možnosťou navrátenia do predošlého stavu, ak sa v konaní vo veci samej ukáže, že dočasná, provizórna
ochrana účastníka konania požadujúceho predbežné opatrenie, nemá oporu v konečnom rozhodnutí
súdu. Samotná existencia spornej skutočnosti medzi účastníkmi nezakladá bez ďalšieho dôvod na
nariadenie predbežného opatrenia. Na účely krytia nákladov na odstránenie vád diela si žalovaný
uplatnil nároky z bankovej záruky, ktorú mu žalobca na tento účel poskytol. Podľa uvedenej bankovej

záruky bola banka povinná plniť na prvú riadnu písomnú výzvu žalovaného s uvedením, že
žalobca si nesplnil svoje zmluvné záväzky a to bez akéhokoľvek práva na námietky. Zároveň nebolo
zakázané previesť práva z tejto bankovej záruky na spoločnosť I. I., a.s.. Odvolací súd sa stotožnil
s argumentáciou žalovaného že nariadené predbežné opatrenie narúša status zmluvne dohodnutého
vzťahu medzi účastníkmi. Vydaním takéhoto predbežného opatrenia by s vysokou pravdepodobnosťou
došlo k vytvoreniu nenávratného vzťahu medzi účastníkmi, nakoľko banková záruka je platná len do

07.10.2016, a potom už nie je možné ju v prospech žalovaného vyplatiť.

Odvolací súd ďalej vyhodnocoval aj tú skutočnosť, že tretiemu subjektu, spoločnosti C., a.s., bola
uložená povinnosť zdržať sa plnenia z tejto bankovej záruky až do právoplatného skončenia sporu.
Pokiaľ spor nebude právoplatne ukončený do termínu 7.10.2016, nastane situácia, že banková

záruka zanikne, teda C., a.s. si vôbec nebude môcť splniť svoju povinnosť vyplatiť bankovú záruku
a bude musieť uvedené finančné prostriedky spravovať na vlastné náklady až do skončenia tohto
sporu fakticky bez právneho základu, ktorým v tomto prípade bola banková záruka. Uloženie takejto
povinnosti podľa názoru odvolacieho súdu už bude presahovať rámec § 76 ods. 2 O.s.p. a nemožno ju
od tohto subjektu spravodlivo požadovať. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že banková záruka je jedným

z najvýznamnejších obchodnoprávnych zaisťovacích inštitútov a je zaradený medzi absolútne obchody.
Je upravená len v rámci Obchodného zákonníka a vzťahy z nej vzniknuté sú mu podrobené bez ohľadu
na povahu zúčastnených subjektov. Je významným stabilizačným prvkom tak pri uzatváraní zmluvných
vzťahov, ako aj v samotnom priebehu zmluvných vzťahov. Preto podľa názoru odvolacieho súdu
nie je možné do plnenia povinností bánk vyplývajucich im z bankovej záruky zasahovať vydávaním

predbežných opatrení obmedzujúcich ich a nútiacich ich konať v prospech niektorého z účastníkov bez
ohľadu na obsah bankovej záruky.

Na záver odvolací súd uvádza, že nie je možné vyhovieť návrhu žalobcu, ktorým žiadal, aby
mu odvolací súd uložil povinnosť udržovať uvedenú bankovú záruku v platnosti až do právoplatnosti

rozhodnutia súdu vo veci samej. Súdy nie sú oprávnené takýmto spôsobom zasahovať do zmluvných
vzťahov medzi účastníkmi konania. Pokiaľ tak žalobca chcel urobiť, nič mu nebránilo so súhlasom
žalovaného uzatvoriť dodatok k zmluve.

Pretože sa odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci boli

splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, s poukazom na vyššie uvedené
skutočnostinapadnutérozhodnutiezmenilpodľa§220O.s.p.tak,ževnapadnutejčastinávrhnavydanie
predbežného opatrenia zamietol.

O náhrade trov predbežného opatrenia rozhodne podľa § 145 O.s.p. tak, že ich prizná tomu účastníkovi,

ktorému v konaní vo veci samej vzniklo právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.