Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 11, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10Cb/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814211848
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7814211848.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu CASH COLLECTORS

SK s. r. o., IČO: 44 703 015, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, právne zastúpeného Havel,
Holásek & Partners s. r. o., advokátskou kanceláriou, IČO: 36 856 584, so sídlom Mlynské Nivy 49,
821 09 Bratislava, proti žalovanému Rolandovi Kótkovi - KOMi, IČO: 41 291 247, s miestom podnikania
Kyjevská 1881/18, 048 01 Rožňava, právne zastúpenému JUDr. Attilom Elekom, advokátom, so sídlom
Jovická 2, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 5 000,00 € istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Zaväzuje žalovaného uhradiť žalobcovi 5 000,00 € istiny s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,25
% zo sumy 5 000,00 € od 29.03.2013 do 17.05.2013 a zo sumy 4 700,00 € od 18.05.2013 do zaplatenia

a náhradu trov konania vo výške 300,00 € súdneho poplatku a 822,06 € trov právneho zastúpenia,
trovy zaplatiť zástupcovi žalobcu, všetko v mesačných splátkach po 100,00 € počnúc od mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy do konca toho ktorého
mesiaca pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky v poradí: istina, úroky,
trovy konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy vo výške 5 000,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 5
000,00 € od 29.03.2013 do 17.05.2013 a úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 4 700,00

€ od 18.05.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku
vo výške 300,00 € a trov právneho zastúpenia pôvodne vo výške 453,53 € za dva úkony právnej služby.

Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova
48, 832 37 Bratislava ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 28.03.2013 Zmluvu o
postúpení pohľadávok č. 0331/2013/CE. V Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0331/2013/
CE je pod č. 95 uvedená aj pohľadávka voči žalovanému. Na základe uvedeného prešla na žalobcu

pohľadávka zo Zmluvy, jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Postúpenie pohľadávky oznámil
postupca žalovanému doporučeným listom zo dňa 05.04.2013.

Poukázal na skutočnosť, že postupca dňa 23.12.2009 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o splátkovom
úvere č. 0512816302, ktorej predmetom bolo poskytnutie prevádzkového preklenovacieho splátkového
úveru a ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu účinné od 01.08.2002 v znení
dodatku č. 9, Obchodné podmienky postupcu pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní

privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 01.07.2007 a Sadzobník poplatkov postupcu
účinný od 05.10.2009, s ktorými sa žalovaný v zmysle Zmluvy oboznámil, súhlasil s nimi a zaviazal
sa ich dodržiavať. Na základe uvedenej Zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 5
340,00 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 445,00 €,pričom dátum splatnosti prvej splátky bol určený dňom 23.01.2010 a konečná splatnosť úveru bola
určená dňom 23.12.2010. Splatnosť splátok bola dohodnutá mesačne vždy k 23. dňu v mesiaci. Podľa
Zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok a Obchodných podmienok sa zmluvné strany (postupca

a žalovaný) dohodli, že z došlých súm veriteľ (postupca) najskôr uhradí splatné poplatky a náklady
súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí. Žalovaný podmienky pre
splácanie čerpaného úveru riadne nedodržiaval a so splácaním úveru sa dostal do omeškania. Postupca
ho na túto skutočnosť upozorňoval a vyzýval ho na úhradu jeho splatných záväzkov. Postupcovi tak
voči žalovanému vznikla pohľadávka na sumu celkom vo výške 11 290,74 €, ktorá pozostávala z istiny

úveru po splatnosti vo výške 5 340,00 €, z vyčísleného riadneho úroku vo výške 2 907,95 €, z úrokov
z omeškania z nezaplatených splátok vyčíslených od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním
jeho záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky, t.j. do 28.03.2013, na sumu 2 772,00 €, a z
nákladov a poplatkov vo výške 270,79 €. Žalovaný do dňa podania žaloby uhradil iba časť pohľadávky
vo výške 300,00 €, a to úhradou zo dňa 17.05.2013. Žalobcovi tak voči žalovanému vznikla pohľadávka
na sumu celkom vo výške 10 990,74 €, ktorá pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 5 340,00

€, z vyčísleného riadneho úroku vo výške 2 907,95 € a z úrokov z omeškania z nezaplatených splátok
vyčíslených od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia
predmetnej pohľadávky, t.j. do 28.03.2013, na sumu 2 742,79 €. Podanou žalobou si však žalobca
uplatnil iba časť z celkovej dlžnej sumy, a to čiastku vo výške 5 000,00 €, a to bez toho, aby sa vzdal
svojho nároku na zvyšnú časť dlžnej sumy z pohľadávky, ktorá mu bola pôvodným veriteľom postúpená.

Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka vo výške podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda v zákonnej
výške 8,25 % ročne, a to zo sumy 5 000,00 € od 29.03.2013 (deň po dni podpisu Zmluvy o postúpení
pohľadávok) do dňa 17.05.2013 a zo sumy 4 700,00 € od 18.05.2013 (deň po dni úhrady) do zaplatenia,

ako aj náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 300,00 € a z
trov právneho zastúpenia pôvodne vo výške 453,53 € za dva úkony právnej služby.

Súd v konaní vydal platobný rozkaz č. k. 20Rob/30/2014 - 40 zo dňa 13.01.2015, ktorým žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

Žalovaný podal voči platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor.

Žalovaný podaným odporom, poukazujúc na ustanovenia § 397 a § 391 ods. 1 v spojení s § 392 ods.
2 Obchodného zákonníka, vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že keďže každá jedna
mesačná splátka, splatná k 23. dňu v mesiaci, sa mohla osobitne uplatniť na súde, ku dňu podania

žaloby žalobcom 10.12.2014 došlo k premlčaniu jednotlivých splátok. V prípade úspechu navrhol, aby
mu súd priznal náhradu vzniknutých trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odporu žalovaného sa s názorom žalovaného vyjadreným
v podanom odpore nestotožnil, pričom zdôraznil, že konečná splatnosť úveru bola medzi zmluvnými

stranami dohodnutá na 23.12.2010 a žalobca si svoju pohľadávku uplatnil v rámci štvorročnej premlčacej
lehoty, a to dňa 08.12.2014. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 17. júna 2008, sp. zn. 4 Obo 54/2007, v zmysle ktorého: „Pokiaľ bolo v úverovej zmluve
dohodnuté splácanie úveru v splátkach, nejde o čiastkové plnenie podľa § 392 ods. 2 Obchodného
zákonníka, ale o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach, a preto za lehotu splatnosti,

súd považuje lehotu splatnosti celého úveru vrátane úrokov dohodnutú v úverových zmluvách.“
Okrem toho žalobca poukázal na skutočnosť, že aj po konečnej splatnosti úveru vykonal žalovaný
čiastočnú úhradu smerujúcu k zaplateniu pohľadávky, čím sa premlčacia lehota prerušila. Uviedol,
že dňa 26.04.2013 zaslal žalovanému Výzvu na úhradu pohľadávky, v ktorej mu oznámil postúpenie
pohľadávky vzniknutej u postupcu na žalobcu, spolu s výzvou na jej úhradu, prípadne uzatvorenie

splátkového kalendára. Žalovaný dňa 15.05.2013 telefonicky kontaktoval žalobcu s možnosťou vyrovnať
svoj záväzok prostredníctvom splátok a dňa 17.05.2013 uhradil na účet žalobcu prvú splátku vo výške
300,00 €. Vzhľadom na uvedené bol žalobca toho názoru, že premlčanie je nevyhnutné počítať až odo
dňa konečnej splatnosti úveru, takže pohľadávka nie je ani čiastočne premlčaná. Navyše čiastočným
plnením žalovaného, z ktorého možno vzhľadom na obsah ustanovenia § 407 Obchodného zákonníka

usudzovať uznanie zvyšku dlhu, došlo k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby ku dňu 17.05.2013.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a
predloženými účastníkmi konania, pričom zistil nasledovné:Žalovaný trval na tom, že jednotlivé splátky úveru sa premlčujú osobitne, a teda sú premlčané. Zároveň
poukázal na judikatúru Súdneho dvora a žiadal, aby súd preveril, či sa na predmetný právny vzťah

nevzťahuje zákon o ochrane spotrebiteľa, nakoľko samotné označenie účastníka zmluvy obchodným
menom ešte neznamená, že došlo k požičaniu finančných prostriedkov na podnikanie. Pre prípad, že
by sa súd nestotožnil s námietkou premlčania, navrhol, aby mu súd priznal splátky vo výške 100,00
€ mesačne z dôvodu, že jeho finančné možnosti mu nedovoľujú uhradiť dlh naraz. S poukazom na
skutočnosť, že bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov a vzhľadom na jeho majetkové pomery,

navrhol aplikovať ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku aj pri rozhodovaní o trovách
konania.

Žalobca trval na podanej žalobe, pričom k námietke spotrebiteľského charakteru úveru poukázal na čl.
I. zmluvy, v ktorom je uvedené, že úver sa poskytuje podnikateľovi ako úverový produkt. Rozhodnutie o
priznaní splátok žalovanému ponechal na rozhodnutie súdu, rovnako aj v otázke trov konania, zdôraznil

však, že žalobca si neuplatnil celú možnú pohľadávku, teda už v tejto časti vyšiel žalovanému v ústrety,
a preto nenavrhuje aplikovať aj ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku.

Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0512816302 zo dňa 23.12.2009 (ďalej len „Úverová zmluva“), ktorú
uzavrela právna predchodkyňa žalobcu - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so

sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava - so žalovaným, vyplýva záväzok právnej predchodkyne
žalobcu poskytnúť žalovanému ako MIKRO podnikateľovi prevádzkový preklenovací splátkový úver
vo výške 5 340,00 € za účelom splatenia pohľadávky právnej predchodkyne žalobcu, ktorá vznikla
poskytnutím povoleného prečerpania podľa Zmluvy o povolenom prečerpaní č. 0512160913 v znení
neskorších dodatkov, s výškou splátky 445,00 €, so splatnosťou prvej splátky istiny 23.01.2010, s

mesačnou periodicitou splátok a ich splatnosťou k 23. dňu v kalendárnom mesiaci, s konečnou
splatnosťou úveru 23.12.2010, so splatnosťou úrokov mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca,
s premennou úrokovou sadzbou určenou vo výške súčtu referenčnej sadzby Base Rate PP a úrokovej
marže 1,0 % ročne, s úrokmi z omeškania vo výške súčtu 10 % ročne a výšky úrokovej sadzby
aktuálnej počas omeškania, a s poplatkami určenými odkazom na Sadzobník; a záväzok žalovaného za

podmienok dohodnutých v Úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a poplatky a plniť ďalšie
podmienky dohodnuté v Úverovej zmluve.

Súd sa ďalej oboznámil aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s.
účinnými od 01.08.2002, Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie

úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinnými od 01.07.2007,
Sadzobníkom poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s. platným od 05.10.2009, Výpisom z
účtu k úveru číslo 512816302, vyhotoveným dňa 06.04.2014 za účtovné obdobie od 15.10.2011 do
06.04.2014, Zostavou prehľadu transakcií úveru číslo 512816302 nad archívom v období od 01.01.2009
do 15.10.2011, vyhotovenou dňa 22.04.2014, Vyčíslením pohľadávky ku dňu 28.03.2013, výňatkom z

Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0331/2013/CE zo dňa 28.03.2013, Oznámením právnej
predchodkyne žalobcu o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013 adresovaným žalovanému a Výzvou
žalobcu na úhradu pohľadávky zo Zmluvy č. 512816302 zo dňa 26.04.2013, ako aj pripojenou fotokópiou
poštovej doručenky z jej doručovania, dňa 15.05.2013 podpísanou žalovaným.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej
vyhovel.

Nárok žalobcu sa opiera o oboznamovanú Zmluvu o splátkovom úvere č. 0512816302 zo dňa
23.12.2009, Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné od 01.08.2002,

Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní
privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 01.07.2007, Sadzobník poplatkov a náhrad
Slovenskej sporiteľne, a.s. platný od 05.10.2009 a ustanovenia § 497 až § 507 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, t.j. v znení účinnom v čase uzavretia Úverovej
zmluvy (ďalej len „Obchodný zákonník“).

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476),

zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o
prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení
akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovení § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka:

(1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,
inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto
určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla
dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na
základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

(2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa ustanovení § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka:

(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota
na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého
kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné
aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky.

(3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch

splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a
požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína
plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje

niečo iné.

Podľa ustanovení § 392 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka:

(1) Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo

sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite
vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť
od porušenia tejto povinnosti.

(2) Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak

sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba
od doby splatnosti nesplneného záväzku.Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.
februára 2010, t.j. v čase uzavretia Úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovanému boli na základe Úverovej
zmluvy, ktorú bolo vzhľadom na obsah citovaného ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka
potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, keďže z oboznamovaných
listín jednoznačne vyplýva, že žalovaný ju uzavrel, konajúc ako fyzická osoba - podnikateľ, teda v
rámci predmetu svojho podnikania za účelom zabezpečenia svojej podnikateľskej činnosti, poskytnuté

finančné prostriedky, avšak žalovaný riadne a včas neplnil podmienky, ku ktorým sa Úverovou zmluvou
zaviazal, t.j. poskytnutý úver, vrátane dojednaných úrokov a poplatkov, žalobcovi (ani jeho právnej
predchodkyni) nevrátil v lehote (konečnej) splatnosti, ani v dodatočne poskytnutej lehote na plnenie, čím
sa dostal do omeškania. Žalobca si preto uplatnil nárok na časť dlžnej sumy 5 000,00 €, ktorej výška
vyplýva zo žalobcom predložených listinných dôkazov, ako aj na zákonný úrok z omeškania vo výške

8,25 % ročne z dlžnej sumy. Vzhľadom na uvedené, má žalobca nárok na úhradu dlžnej sumy, vrátane
jej uplatneného príslušenstva, preto bolo potrebné žalobe vyhovieť.

Podľa ustanovení § 369 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka:

(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,

ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

(3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenia § 365 a § 369 Obchodného zákonníka. Medzi
právnou predchodkyňou žalobcu a žalovaným boli dohodnuté úroky z omeškania vo výške súčtu 10
% ročne a výšky úrokovej sadzby aktuálnej počas omeškania. Žalobca si však podanou žalobou
uplatnil iba zákonný úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne v súlade s ustanovením § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov, t.j. vo výške sadzby úroku z omeškania platnej v zmysle
predpisov občianskeho práva ku dňu nasledujúcemu po dni postúpenia pohľadávky na žalobcu, teda
ku dňu 29.03.2013, a preto mu súd úroky z omeškania v tejto výške priznal ako dôvodné, tak ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Výrok o povolení splátok dlžnej sumy sa opiera o ustanovenie § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“),
podľa ktorého ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v
splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky

má za následok zročnosť celého plnenia.

Žalovaný v konaní uviedol, že jeho finančné možnosti mu nedovoľujú uhradiť dlh naraz, pričom v
súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorej súd vyhovel, poukázal na skutočnosť,že naňho ako na samostatne zárobkovo činnú osobu má pretrvávajúca finančná kríza negatívny dopad,
čo preukázal predloženým daňovým priznaním. Žalovaný žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a okrem
príspevku na bývanie má výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby a spláca viacero pôžičiek,

pričom nie je vlastníkom nehnuteľnosti ani žiadnej hnuteľnej veci vyššej hodnoty. Vzhľadom na uvedené
majetkové a finančné pomery žalovaného súd dospel k záveru, by nebolo v jeho schopnostiach a
možnostiach dlžnú sumu uhradiť jednorázovo v kratšej lehote, a preto umožnil žalovanému dlžnú sumu
splatiť v mesačných splátkach po 100,00 € pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek
splátky.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal
úspešnému žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 300,00
€ a z trov právneho zastúpenia vo výške 822,06 €, ktoré v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) pozostávajú z tarifnej odmeny za tri úkony právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, účasť na pojednávaní dňa 11.04.2016) po
180,93 €, z dvoch režijných paušálov za rok 2014 po 8,04 €, z jedného režijného paušál za rok 2016
vo výške 8,58 €, z náhrady za stratu času stráveného cestou z Košíc do Rožňavy na pojednávanie

dňa 11.04.2016 a späť, t.j. za 6 aj začatých polhodín, spolu vo výške 85,80 €, zo základnej náhrady za
cestu z Košíc do Rožňavy na pojednávanie dňa 11.04.2016 a späť, t.j. za 145,8 km pri výške základnej
náhrady 0,183 € za 1 km, spolu vo výške 26,68 €, z náhrady za spotrebované pohonné hmoty za cestu
z Košíc do Rožňavy na pojednávanie dňa 11.04.2016 a späť, t.j. za 145,8 km pri priemernej spotrebe
6,6 l na 100 km a cene za 1 l pohonných hmôt 1,193 €, spolu vo výške 11,48 €, a z DPH vo výške 20

%, ktorú si žalobca neuplatnil na základnú náhradu ani na náhradu za spotrebované pohonné hmoty,
t.j. celkom spolu vo výške 822,06 €.

Len pre úplnosť súd dodáva, že pri rozhodovaní o trovách konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia
§ 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko na jeho použitie nebol daný žiaden dôvod. V

zmysle daného ustanovenia ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému
sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to
neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Súd dospel k záveru, že v
danom prípade niet žiadnej okolnosti týkajúcej sa prejednávanej veci, ktorá by odôvodňovala čo aj

len čiastočné nepriznanie náhrady účelne vynaložených trov konania žalobcovi. Žalovaný bol ku dňu
vyhlásenia rozsudku v omeškaní s úhradou úveru viac ako päť rokov. Jeho nedisciplinovanosť v splácaní
poskytnutých peňažných prostriedkov viedla žalobcu k nutnosti uplatnenia jeho nároku na úhradu svojej
pohľadávky súdnou cestou, pričom v súvislosti s iniciovaním konania pred súdom mu v danej veci vznikli
opodstatnené a celkom oprávnené trovy. Za danej situácie nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať,

aby trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním, ktoré svojím správaním vyvolal žalovaný, znášal
sám, najmä ak si samotný žalobca, prihliadajúc na platobnú schopnosť žalovaného, podanou žalobou
uplatnil voči žalovanému len časť dlžnej pohľadávky, a ak súd, zohľadniac finančnú situáciu na strane
žalovaného umožnil tomuto zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu a jej príslušenstvo v splátkach. Sociálne,
majetkové a finančné pomery, odôvodňujúce prípadné použitie ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku, teda súd zohľadnil vo výroku, ktorým žalovanému umožnil uhradiť v splátkach (okrem
žalovanejpohľadávky)ajsamotnétrovykonaniaanepriaznivéfinančnéamajetkovépomeryžalovaného
boli súdom v predmetnom konaní reflektované už aj v rozhodnutí o oslobodení žalovaného od platenia
súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.