Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/119/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711204947
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8711204947.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne R. K., V..

XX.XX.XXXX, P. Y., R. XXXX/XX, zast. Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, AK Stará Ľubovňa,
Okružná 871/65, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, zast.
JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, AK Malinovo, Slnečná 765/3, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom dňa 16.3.2011 sp.
zn.: SR00900/11, z r u š u j e .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 33,-- eur a trovy právneho zastúpenia
v sume 386,41 eur, a to k rukám právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou zo dňa 26.4.2011 žiadala, aby súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom
Rácom dňa 16.3.2011 pod sp. zn. SR00900/11 a zaviazal žalovanú k náhrade trov konania. Poukázal
na to, že rozhodcovské konanie prebehlo v danej veci na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si žalobkyňa osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal
dodávateľ ako prvý. Poukázala aj na skutočnosť, že rozhodcovský súd pri rozhodovaní neaplikoval
normy spotrebiteľského práva, pretože pre nedostatok RPMN mal byť úver považovaný za bezúročný a

bez poplatkov, a čo sa týka úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne, tieto mali byť vyhodnotené ako
neprijateľná podmienka. Poukázal aj na skutkové okolnosti prípadu, keď mala za to, že si berie úver vo
výške 1.860,-- eur, ktorý aj splatila tak, že splátky uhrádzala zástupkyni žalovanej - K. Q., ktorá s ňou
v mene žalovanej úver dojednala.

Žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere nemožno
žalobkyni prisúdiť právny status spotrebiteľa a predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o

spotrebiteľskom úvere. Poukázala na to, že žalobkyňa prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon zamestnania. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 3.500,-- eur, ktorý mala vrátiť v dvoch
mesačných splátkach. Žalobkyňa sa tiež riadne oboznámila so všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru a pri podpisovaní zmluvy prehlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy a všeobecnými podmienkamiposkytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy. Podľa žalovanej rozhodcovská doložka bola
uzatvorená platne, bola súčasťou zmluvy o úvere a bola uzatvorená v zmysle ustanovení Zákona
č. 244/2002 Zb. Aj keď žalobkyňa nie je v postavení spotrebiteľa, predmetná rozhodcovská doložka

nie je v rozpore s ust. § 53, ods. 4, písm. r/, Obč. zákonníka a nie je ani v rozpore so Smernicou
Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, pretože rozhodcovská doložka nevyžaduje, aby spory zo zmluvy
boli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Predmetná rozhodcovská doložka nevyžaduje, aby
spory zo zmluvy boli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda nemožno ju považovať za
nekalú podmienku, pretože v zmysle smernice sa za nekalú podmienku považuje iba podmienka, ktorej

zmyslom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo
podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorými sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.

Z výpovedí účastníkov konania a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu rozsudku stáleho
rozhodcovského súdu, spisového materiálu zaslaného rozhodcovským súdom, dokladov predložených
žalobkyňou, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa30.3.2009uzavrelažalobkyňasožalovanouzmluvuoúvere,nazákladektorejjejmalbyťposkytnutý

úver v sume 3.500,-- eur a žalobkyňa ako dlžníčka sa zaviazala vrátiť veriteľovi túto sumu zvýšenú
o príslušný poplatok vo výške 1.050,-- eur v dvoch mesačných splátkach po 2.275,-- eur počnúc
dňom 9.5.2009. Súčasťou úverovej zmluvy mali byť aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom
v závere predtlačeného formulára zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník súhlasí so všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a

zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na
zadnej strane zmluvy). Žalobkyňa predložila súdu iné všeobecné podmienky poskytnutia úveru ako
boli súdu zaslané v rámci spisového materiálu z rozhodcovského súdu. Žalobkyňa uviedla, že nemá k
dispozícii originál zmluvy ani všeobecných podmienok, pretože tieto doklady ostali u pani Q., ktorá s ňou
zmluvu uzatvárala, takže je možné, že predložila súdu všeobecné podmienky, ktoré sa vzťahovali na inú

zmluvu. Žalobkyňa uviedla, že u žalovanej mala uzavretých viacero zmlúv o úvere.

V bode 18 všeobecných podmienok, ktoré boli súdu zaslané stálym rozhodcovským súdom, je upravená
aj rozhodcovská doložka, z ktorej vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú
riešené pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s.,

Karloveské rameno 8, Bratislava. Ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde,
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Ďalej sa v tomto bode
uvádza, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere vrátane sporu o jej platnosť, výklad

alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Rozhodcovské konanie začalo na základe návrhu žalovanej zo dňa 12.1.2011. Dňa 14.2.2011 bolo
stálemu rozhodcovskému súdu Slovenská rozhodcovská a. s. doručené vyjadrenie žalobkyne, ktorým
namietala výšku úroku z omeškania. Žalobkyňa uviedla, že toto vyjadrenie jej pomohla skoncipovať
pani Q., na adresu ktorej aj boli zasielané všetky zásielky. Až potom, čo jej bol doručený rozhodcovský
rozsudok, sa obrátila na právneho zástupcu. Vyššie cit. rozhodcovským rozsudkom bola žalobkyni

uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 5.132,80 eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne
od 18.9.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne od 28.12.2010, ako aj trovy rozhodcovského
konaniavovýške981,74eur.Rozhodcovskýrozsudokbolžalovanejdoručenýdňa29.3.2011.Žalobkyňa
podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 26.4.2011.

Podľa § 40, ods. 1, písm. c/, Zák. č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od 1.7.2009 do 31.12.2014,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera
platnosť rozhodcovskej zmluvy.Podľa § 41, ods. 1, cit. zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podľa v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 53, ods. 1, Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53, ods. 2, Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53, ods. 3, Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53, ods. 4, písm. r/, Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 53, ods. 5, Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54, ods. 1, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava,
vydané rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom dňa 16.3.2011. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni
doručený dňa 29.3.2011. Keďže žalobkyňa podala žalobu dňa 26.4.2011, žaloba bola podaná v lehote
vyplývajúcej z ust. § 41, ods. 1, Zák. č. 244/2002 Z. z.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou zmluvu o úvere
dňa 30.3.2009. Žalovaná namietla, že predmetná zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou, pretože
úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, ako to bolo vyznačené v úverovej zmluve. Žalobkyňa
namietala, že zmluvu o úvere vypĺňala K. Q. ako zástupkyňa žalovanej, s ktorou sa poznala, preto
jej dôverovala a teda zmluvu ani nečítala. Až od právneho zástupcu sa dozvedela, že úver mal byť

poskytnutý na výkon zamestnania, čo však zároveň spochybnila, pretože v čase uzavretia úverovej
zmluvy nebola nikde zamestnaná. Žalobkyňa aj predložila dôkazy, z ktorých vyplýva, že od júna 2008
vykonáva opatrovateľské činnosti v Rakúsku, a to na základe živnostenského listu. Naviac poukazovala
na to, že úver, ktorý jej bol v skutočnosti poskytnutý vo výške 1.860,-- eur, bol použitý na splatenie
predchádzajúcich úverov, ktoré mala u žalovanej. Vzhľadom na predložené listinné dôkazy, z ktorých

je zrejmé, že žalobkyňa nebola v pracovnom pomere, ale podnikala na základe živnostenského listu
vydaného v Rakúsku, nemohol byť úver poskytnutý na výkon zamestnania, a preto podľa názoru súdu
predmetná úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52, ods. 1, Obč. zákonníka. Nesporne
žalovaná je osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,
a naopak u žalobkyne, ktorá v čase uzatvárania zmluvy vykonávala podnikateľskú činnosť, nebolo

preukázané, že by konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v bode 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde
sa uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, budú riešené a/ pred stálym
rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b/ pred

príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde. Zároveň sa tu uvádza,
že v prípade podania žaloby na súde považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky, avšak ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby
na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkouv súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Na
základe tejto rozhodcovskej doložky vec prejednal rozhodcovský súd.

Vzhľadom na obsah zmluvy o úvere je nesporné, že predmetná zmluva uzavretá účastníkmi konania
je zmluvou spotrebiteľskou. Z tohto dôvodu zásadnou právnou otázkou prejednávanej veci je otázka,
či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je podmienkou individuálne
dojednanou, a či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná
tvrdila, že rozhodcovská doložka v danom prípade bola individuálne dojednaná, keďže žalobkyňa v

zmluve o úvere prehlásila, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na
zadnej strane zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Podľa § 3 Zák. č. 244/2007 Z. z. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom vzťahu,
alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. V zmysle § 4, ods. 1, cit. zákona,

rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
V zmysle § 4, ods. 2, cit. zákona, sa pre platnosť rozhodcovskej zmluvy vyžaduje písomná forma.

Podľa názoru súdu nemožno za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku považovať
rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou predtlačeného formulára všeobecných podmienok úveru,

ktoré predformulovala nebanková spoločnosť. Rozhodcovská doložka nebola osobitne vyjednaná
spotrebiteľom, ktorý vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami nemal na výber
a mohol zmluvu odmietnuť len ako celok, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam vrátane
rozhodcovského konania. Aj keď sa v zmluve uvádza, že všeobecné podmienky úveru sa nachádzajú na
zadnej strane zmluvy, súdu nebol predložený originál zmluvy, a teda túto skutočnosť súd nepovažoval

za preukázanú. Na všeobecných podmienkach poskytnutia úveru absentuje podpis žalobkyne, preto aj
z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej zmluvy, ktorá by
zakladala právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie vo veci.

Súd poukazuje aj na obsah rozhodcovskej doložky, ktorá má navodzovať dojem, že v danom prípade

bola dojednaná nevýhradná rozhodcovská doložka, keďže pripúšťa aj možnosť riešenia sporov na
všeobecnom súde, avšak len do okamihu, kedy jedna zo strán si uplatní žalobu na rozhodcovskom
súde. Tento okamih potom znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť možnosť rozhodovania sporu
všeobecným súdom.

Naviac zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by žalobkyňa bola zo strany žalovanej
poučená o priebehu rozhodcovského konania, o postupe rozhodcovského súdu, nákladoch spojených
s rozhodcovským konaním a tieto skutočnosti nevyplývajú ani zo zmluvy o úvere, ani z bodu 18
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde sa iba uvádza, že rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Za týchto okolností nemožno konštatovať, že

by žalobkyňa mala dostatok informácií preto, aby sa dobrovoľne rozhodla pre riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní. Z obsahu predloženej zmluvy a VPPú je zrejmé, že rozhodcovská doložka,
na ktorú poukazuje žalovaná, je dodávateľom vopred naformulovanou zmluvnou klauzulou a rovnako
zrejmé je, že spotrebiteľ nemôže meniť formulárovú zmluvu ani obsah rozhodcovskej doložky. Keďže
na základe rozhodcovskej doložky spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne

rozhodcovskému konaniu, podľa názoru súdu ide o neprijateľnú podmienku tak, ako ju kvalifikuje ust.
§ 53, ods. 4, písm. r/, Obč. zákonníka. S poukazom na ust. § 53, ods. 5, Obč. zákonníka, súd aj
z tohto dôvodu považuje dojednanie o rozhodcovskej doložke za neplatné. Vzhľadom na neplatnosť
dojednania rozhodcovskej doložky nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci,
teda už s prihliadnutím na tieto skutočnosti súd predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil a nezaoberal

sa už ďalšími žalobkyňou namietanými dôvodmi, ktoré by taktiež mohli byť dôvodom pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 1, O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní v
celom rozsahu úspešná, priznal náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku v sume

33,-- eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 386,41 eur. Keďže hodnotu predmetu sporu nie je
možné vyjadriť, súd v zmysle § 11, ods. 1, Vyhl. č. 655/2004 Z. z., priznal odmenu za jednotlivé úkony
právnej služby vo výške 1/13-iny výpočtového základu. Za 2 úkony (prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie žaloby) priznal odmenu po 57,-- eur, za 1 úkon (zastupovanie na pojednávaní dňa 23.1.2013)priznal odmenu v sume 15,02 eur, t. j. v 1/4-ine, pretože pojednávanie bolo odročené bez prejednania
veci, za 1 úkon (zastupovanie na pojednávaní dňa 9.1.2015) priznal odmenu v sume 16,13 eur, t. j.
v 1/4-ine, pretože pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci a za 2 úkony (zastupovanie na

pojednávaniach v dňoch 2.9.2015 a 27.10.2015) priznal odmenu po
64,53 eur. K uvedeným úkonom súd priznal aj režijný paušál 2 x 7,41 eur, 1 x 7,81 eur a 3 x 8,39 eur.
Keďže právny zástupca preukázal, že je platiteľom DPH, súd v zmysle § 18, ods. 3, cit. vyhlášky, priznal
právnemu zástupcovi aj DPH 20 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané
a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).