Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/96/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200555
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013200555.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: Dipl. mat. L. Q., bytom B., právne
zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mišík, s.r.o., so sídlom Prievozská 4B, Bratislava, proti odporcovi:
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, za účasti: 1/
L. Q. a 2/ Q. Q., obaja bytom R., v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. MAGS
SNM 50821/12/33981/13-28669/10,11/Tk zo dňa 07.02.2013, konajúc o odvolaní navrhovateľky proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sp/34/2013-43 zo dňa 26. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sp/34/2013-43 zo dňa
26. augusta 2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250p Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) odmietol návrh - opravný prostriedok navrhovateľky proti
neprávoplatnému rozhodnutiu odporcu č. MAGS SNM 50821/12/33981/13-28669/10,11/Tk zo dňa
07.02.2013, ktorým sa navrhovateľka domáhala jeho zrušenia a priznania jej práva na náhradu trov
konania. Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 9 ods. 5 v spojení s § 5 ods. 6 písm. b) zákona č.
260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 260/2011 Z.z.“) priznal manželom pánovi L. Q. a pani Q. Q. nárok na bytovú
náhradu - náhradný nájomný byt s dvomi obytnými miestnosťami. Prenajímateľkou bytu, ktorý uvedení
manželia užívajú, je navrhovateľka. Táto podaným návrhom v podstate napádala nedostatočné zistenie
skutkového stavu odporcom, potrebného k preukázaniu podmienky materiálnej núdze u účastníkov ako
žiadateľov o priznanie bytovej náhrady podľa citovaného zákona.

Krajský súd v rámci skúmania podmienok konania s poukazom na ustanovenie § 250m ods. 3 OSP
vyhodnotil, že navrhovateľka nie je aktívne legitimovaná na podanie opravného prostriedku podľa tretej
hlavy piatej časti OSP, nakoľko nebola účastníčkou konania v konaní na správnom orgáne, ktorého
rozhodnutie opravným prostriedkom napadla a v návrhu ho označila za predmet súdneho prieskumu.

K uvedenému záveru krajský súd dospel z obsahu samotného rozhodnutia odporcu, obsahu
administratívneho spisu, ako i na základe určenia účastníkov konania podľa § 9 ods. 2 zákona č.
260/2011 Z.z., v zmysle ktorého účastníkom konania je žiadateľ.

Krajský súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že v dôsledku doručenej výpovede z nájmu
bytu navrhovateľkou manželom Q., títo doručili hlavnému mestu dňa 12.09.2012 žiadosť o bytovú

náhradu za nájomný byt so štyrmi obytnými miestnosťami nachádzajúci sa v Q., ktorý užívajú. Po
vykonanom dokazovaní odporca vydal dňa 07.02.2013 rozhodnutie, ktoré bolo pánovi L. Q. a pani Q.Q. ako účastníkom konania doručené dňa 23.02.2013 a navrhovateľke na vedomie dňa 26.02.2013.
Navrhovateľka dňa 27.03.2013 osobne podala voči predmetnému rozhodnutiu odvolanie.

V danom prípade boli účastníkmi správneho konania manželia Q. a rozhodnutie odporcu bolo
navrhovateľke ako prenajímateľke bytu doručené iba na vedomie v zmysle § 9 ods. 5 zákona č. 260/2011
Z.z. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľka zo zákona nebola
účastníčkou konania o priznaní nároku na bytovú náhradu, a teda s poukazom na § 250m ods. 3 OSP
nemôže byť ani účastníčkou konania, v ktorom sa preskúmava rozhodnutie odporcu, ktorým rozhodol o

nároku na bytovú náhradu. Preto nemôže voči takémuto rozhodnutiu ani podať opravný prostriedok.

Proti uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP včas
odvolanie a domáhala sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie o odmietnutí
návrhu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala krajskému súdu nesprávne
právne posúdenie okruhu osôb oprávnených podať opravný prostriedok podľa § 250m OSP. V danej

veci sa s poukazom na § 9 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z.z. v spojení s ustanovením § 14 Správneho
poriadku vníma ako účastník konania, ktorého sa napadnuté rozhodnutie ako individuálny správny akt
týka a s prihliadnutím na zákonnú úpravu povinnosti nájomcov vysťahovať sa s predmetného bytu podľa
§ 3 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z.z., priamo zasahuje do jej práva na nerušené užívanie svojho majetku.

Výklad ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z.z., určujúceho okruh účastníkov v predmetnom
konaní, navrhovateľka považuje za formalistický, neakceptujúci ústavne konformný výklad zákonov,
vyplývajúci z čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“).

V tejto súvislosti navrhovateľka dôvodila, že situácia v predmetnej veci navodená formalistickým

výkladom účastníctva konania zo strany krajského súdu spôsobuje, že o základných právach
navrhovateľky ako prenajímateľa sa rozhoduje v konaní, v ktorom nemôže nijakým spôsobom brániť
svoje práva, vyjadrovať sa a využívať dostupné prostriedky právnej ochrany. Má za to, že o jej právach
sa rozhoduje bez nej, naopak, postavenie účastníka má nájomca, pričom ich vzájomné záujmy môžu
byť v príkrom rozpore.

Pre prípad neprekonateľnej prekážky pri ústavne konformnom výklade účastníctva prenajímateľa v
predmetnom konaní podľa § 9 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z.z. a z dôvodu odstránenia z ústavného
hľadiska neudržateľnej situácie, navrhovateľka odvolaciemu súdu navrhuje využiť jeho oprávnenie
iniciovať konanie o preskúmanie súladu predmetného ustanovenia s čl. 2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR. V opačnom prípade by nebolo naplnené právo prenajímateľa na súdnu a inú právnu ochranu
prostredníctvom jeho účastníctva v predmetnom konaní.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1
OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Odvolací súd rozhodol bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 246c ods. 1 vety prvej v spojení s § 214 ods. 2 OSP.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) Slovenská republika
je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej
správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví
inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných

práv a slobôd.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo

právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„Správnyporiadok“)účastníkomkonaniajeten,okohoprávach,právomchránených
záujmochalebopovinnostiachsamákonaťalebokohopráva,právomchránenézáujmyalebopovinnosti
môžubyťrozhodnutímpriamodotknuté;účastníkomkonaniajeajten,ktotvrdí,žemôžebyťrozhodnutím

vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak.

Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také
postavenie priznáva.

Podľa § 15a ods. 1 Správneho poriadku osobitný zákon môže ustanoviť, za akých podmienok sa na
konaní alebo na jeho časti má právo zúčastniť aj iná osoba než účastník konania (ďalej len „zúčastnená
osoba“).

Podľa § 15a ods. 2 Správneho poriadku zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania
a o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke,
navrhovaťdôkazyadoplneniepodkladurozhodnutia.Osobitnýzákonmôžeustanoviťzúčastnenejosobe
viac práv.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z., ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na bytovú
náhradu má len nájomca bytu podľa § 2 ods.1, ktorý požiada o bytovú náhradu podľa § 7 alebo § 7a
(ďalej len „žiadateľ“) a ktorý je v materiálnej bytovej núdzi.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. žiadateľ podá po doručení výpovede nájmu bytu od

prenajímateľa podľa § 3 do 30. septembra 2012 žiadosť obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza
byt, ktorý sa má vypratať; inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. konanie sa začína podaním žiadosti obci.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z.z. účastníkom konania je žiadateľ.

Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z.z., ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie bytovej náhrady,
obec rozhodne o priznaní nároku na bytovú náhradu, inak rozhodnutím nárok neprizná. Rozhodnutie
obce o priznaní nároku na bytovú náhradu musí obsahovať aj poučenie o povinnosti podľa § 6 ods. 3.

Kópiu rozhodnutia zašle obec prenajímateľovi.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu
odvolacích dôvodov navrhovateľky konštatuje, že vo vzťahu k určeniu okruhu účastníkov konania
predchádzajúceho vydaniu napadnutého správneho rozhodnutia, sa stotožňuje s odôvodnením

uznesenia súdu prvého stupňa a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219
ods. 2 OSP).Podstatnou otázkou v prejednávanej veci je určenie, či navrhovateľkou navrhovaným extenzívnym
výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z.z. v spojení s § 14 ods. 1 Správneho poriadku,
s prihliadnutím na jej ústavou garantované práva a záujmy nerušene užívať svoj majetok, v danej veci

predmetný nájomný byt, možno jej priznať postavenie účastníka opravným prostriedkom napadnutého
administratívneho konania.

Navrhovateľka apeluje na ústavne konformný výklad zákona, pretože ako prenajímateľka bytu sa cíti
byť rozhodnutím o priznaní bytovej náhrady nájomcom, manželom Q., dotknutá na svojich právach bez

možnosti obrany voči protichodným záujmom nájomcov.

V danom prípade je potrebné poznamenať, že navrhovateľkou spomínané protichodné záujmy
zmluvných strán nájomného vzťahu k predmetnému bytu je možné vyvodiť z inštitútu regulovaného
nájomného. Tento sa uplatňuje v právnom systéme Slovenskej republiky na ochranu nájomcov, ktorým
sa spoločenskou zmenou začiatkom deväťdesiatych rokov prostredníctvom reštitučných zákonov a

vrátením pôvodne znárodnených obytných domov ako súkromného majetku do vlastníctva pôvodných
vlastníkov a ich dedičov, zmenilo právne postavenie z užívateľov týchto bytov na ich nájomcov. Na takýto
nájomkbytomvdomochvydanýchprinápravekrívdpodľaosobitnýchpredpisovsavzťahujeregulovaná
cena, ktorá nie je v súlade so záujmami vlastníkov bytov pre účely údržby a nakladania s reštituovaným
predmetom vlastníctva.

V predmetnej veci ide o aplikáciu zákona č. 260/2011 Z.z., ktorým sa zákonodarca kompromisným
riešením snažil v časovom horizonte od účinnosti tohto zákona do 31.12.2016 preklenúť obdobie, v
rámci ktorého by sa mali vzťahy medzi vlastníkmi reštituovaných bytov a bývalými užívateľmi, terajšími
nájomcami, uspokojivo upraviť, až do úplného zániku regulovaného nájmu. Hoci tento tzv. deregulačný

zákon upravuje postupné zvyšovanie nájmu, jeho aplikáciou sú i naďalej potierané princípy zmluvnej
slobody.

Cieľom regulovaného nájmu je zvýšená ochrana nájomcov pred neprimeranými trhovými cenami
nájomného, ktoré by na nich doliehali, ak by boli vlastníci reštituovaných bytov oprávnení plne a

neobmedzene disponovať s predmetom nájmu z titulu uplatňovania vlastníckeho práva. Sú tu dva proti
sebe stojace legitímne záujmy, sociálna politika štátu a oprávnené záujmy vlastníkov na slobodnej
dispozícii a braní úžitku z predmetu vlastníctva.

Tento dlhotrvajúci rozpor vyvolaný štátnou reguláciou nájmu v predmetných bytoch zohľadnil Európsky

súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozsudku vo veci Bittó a ďalší proti Slovenskej republike zo
dňa 28. januára 2014, ktorým konštatoval porušenie práva na pokojné užívanie majetku sťažovateľov,
zaručeného článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo
vzťahu k uplatňovanému regulovanému nájmu ESĽP okrem iného v ňom uviedol, že nakoľko štátom
uskutočnené legislatívne opatrenia neriešia situáciu existujúcu pred ich zavedením, štát bude v zmysle

článku 46 Dohovoru povinný uskutočniť ďalšie opatrenia, predovšetkým osobitný prostriedok nápravy,
ktorý umožní získať náhradu škody za zistené porušenie.

Judikatúra ESĽP pre oblasť úpravy regulovaného nájomného naznačuje nadchádzajúce zmeny v
právnej úprave tohto umelého inštitútu v oblasti súkromného záväzkového práva.

Napriek uvedenému odvolací súd bude právnu otázku účastníctva navrhovateľky v predmetnej veci
posudzovať striktným výkladom právnej úpravy účinnej v čase vydania opravným prostriedkom
napadnutého rozhodnutia odporcu, a to s prihliadnutím na celkovo uplatňovaný zámer zákonodarcu
regulovať postupný zánik uplatňovania regulovaného nájomného.

V posudzovanej veci je nesporné, že zákon č. 260/2011 Z.z. je lex specialis vo vzťahu k Správnemu
poriadku, a preto účastníctvo a s tým spojené právo podať opravný prostriedok v konaní o priznaní
nároku na poskytnutie bytovej náhrady je potrebné vykladať v kontexte špeciálne upraveného okruhu

účastníkov konania v § 9 ods. 2 a ods. 5 in fine zákona č. 260/2011 Z.z., ktorými zákonodarca jasným
spôsobom prezentoval záujem na zúženom okruhu úpravy účastníctva v tomto konaní.Prenajímateľ, ako vlastník reštituovaného bytu, má právo byť oboznámený o výsledku konania o bytovej
náhrade, avšak žiadne iné práva spojené s bránením jeho nepriamo dotknutých oprávnených záujmov
viažúcich sa k pokojnému užívaniu predmetu vlastníctva, mu podľa zákona neprislúchajú. Uvedený

zámer zákonodarcu nie je možné z dôvodu uplatňovanej regulácie nájmu prelomiť zo strany vlastníka
reštituovanéhobytuanidôvodenímivyššejochranyústavnéhoprávavlastniťmajetok(čl.20ÚstavySR).

V ďalšom období bude už len na zákonodarcovi, akým spôsobom de lege ferenda upraví, resp.
zrovnoprávni proti sebe v dôsledku spoločenských zmien stojace strany súkromného práva, z ktorých

jedna dosiaľ z dôvodu preferovaného verejného záujmu požíva výhodnejšie postavenie, resp. ochranu,
na úkor druhej.

Nezistiac ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na výrok odvolaním napadnutého uznesenia
krajského súdu, najvyšší súd toto potvrdil, stotožniac sa s jeho odôvodnením, ktoré považuje v celom
rozsahu za súladné so zákonom (§ 219 ods. 1, 2 OSP, § 250ja ods. 3 OSP, § 250l ods. 2 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.