Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/419/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214523
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712214523.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava,
IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa

proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 7C/218/2012-55 zo dňa 28. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil (veta I. výroku rozhodnutia) a vyslovil, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (veta II. výroku rozhodnutia).

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 17.09.2012, ani v
následných podaniach, ktorými reagoval na jednotlivé opakované výzvy súdu, nepredložil kópiu žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom, ktorým je Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky. Doloženie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku je potrebné
preto, aby súd vedel vyhodnotiť, či nárok uplatňovaný v konaní pred Ministerstvom spravodlivosti
SR, a následne uplatnený v konaní pred súdom je totožný a vyvodzovaný z rovnakých skutkových

okolností. Za predbežne prerokovaný možno totiž považovať len taký nárok, ktorý sa týka argumentácie,
dôvodov a uplatňovanej výšky, ktorý je totožný s nárokom uplatňovaným v konaní pred súdom. Keďže
v tomto prípade ide o tzv. delenú právomoc, súd za účelom skúmania svojej právomoci, potrebuje kópiu
tejto žiadosti podľa § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č.514/2003 Z. z.). V jednotlivých
spisoch, na ktoré žalobca vo svojich podaniach odkazuje, sa však žiadosť o predbežné prerokovanie

uplatňovaného nároku nenachádza. Žalobca doložil súdu len sprievodný list opatrený prezenčnou
pečiatkou Ministerstva spravodlivosti SR, z ktorého vyplynulo, že každá jednotlivá žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody pozostáva zo šiestich strán a jej prílohou je plnomocenstvo.
Súčasťou tohto sprievodného listu bol aj „Zoznam žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody“, ktorý pozostával z počtu 197 strán. Nakoľko žalobca nedoložil súdu kópiu podanej žiadosti, súd
nemôže preskúmať, či sa žalobca voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky domáha toho

istého nároku, čo sa týka argumentácie, dôvodov, skutkového stavu a uplatňovanej výšky, ako žalobca
žalobou uplatnenou na súde v predmetnom konaní, a teda nemožno preskúmať či vznikla právomoc
súdu na prejednanie sporu.

Keďževtomtoprípadeideotzv.delenú právomocpodľa§8O.s.p.,asúdnemázapreukázanúzákladnú
procesnú podmienku konania, okresný súd dospel k záveru, že nemá právomoc rozhodovať o nároku

žalobcu. Povinnosť preukázať skutočnosti tvrdené žalobcom ohľadom predbežného prerokovania
nároku, a teda následného preukázania základnej procesnej podmienky konania, ktorou je právomocsúdu na konanie a rozhodovanie, nemožno prenášať na žalovaného. Je vždy povinnosťou žalobcu tvrdiť
a ním tvrdené skutočnosti preukázať. S ohľadom na uvedené, keďže nedostatok právomoci zakladá
neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, prvostupňový súd konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

zastavil. a vec postúpil orgánu príslušnému na konanie, ktorým je podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod
prvý Zákona č. 514/2003 Z. z. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Po právoplatnosti tohto
uznesenia súd postúpi vec Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako príslušnému orgánu.

Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, v ktorom sa domáhal, aby odvolací súd zrušil
rozsudok (správne malo byť uvedené uznesenie - poznámka odvolacieho súdu) Okresného súdu Martin
zo dňa 28.08.2013 sp. zn. 7C/218/2012 a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Tvrdil, že na Ministerstve spravodlivosti SR podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o náhradu

škody. Uvedenú skutočnosť súdu preukázal tým, že mu predložil zoznam jednotlivých žiadostí, ktoré
Ministerstvo spravodlivosti SR potvrdilo. Navyše žalobca (správne malo byť uvedené žalovaný -
poznámka odvolacieho súdu), za ktorého koná práve Ministerstvo spravodlivosti SR skutočnosť, že by
v tejto konkrétnej veci nepodal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody práve v
rovnakom rozsahu ako je obsahom žaloby nikdy nenamietal, a táto otázka nie je v konaní spornou.

Viackrát súdu označil dôkaz, ktorý žiadal v tomto konaní vykonať, a to oboznámenie sa s príslušným
spisom Ministerstva spravodlivosti SR k jemu podanej žiadosti o predbežné prerokovanie. Dôkaz však
súd vôbec nevykonal a jeho návrh celkom ignoroval bez kvalifikovaného odôvodnenia.
Prvostupňový súd tak bez skutočného zistenia dospel k záveru, že žiadosť o predbežné prerokovanie
v konkrétnej veci nebola podaná, a to napriek tomu, že jednak predložil súdu dôkaz preukazujúci danú

skutočnosť a jednak označil ďalší dôkaz, ktorý danú skutočnosť potvrdzuje. Okrem toho poukázal na to,
že k danému záveru prvostupňový súd nedospel s určitosťou, ale len na základe pochybnosti o tejto
skutočnosti, ktorú si zároveň sám založil. Uvedenú skutočnosť tak nemal preukázanú, zistenú, ale len
o nej pochyboval.
Odvolateľ bol toho názoru, že nárok na náhradu škody je potrebné považovať za predbežne

prerokovaný, čo sa preukazuje podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. K
naplneniu pojmu predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dôjde preto už samotným podaním
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V danom prípade bola
žiadosť jednoznačne podaná, čo potvrdzuje aj žalovaný v obsahu svojich vyjadrení.
Zároveň navrhovateľ zdôraznil, že v tejto veci rozhodoval vylúčený sudca. Uskutočnil totiž podanie

(obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z
konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcu nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v žalobe), že rozhodnutie

krajskéhosúdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávne
totožných veciach. Je tiež v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské
práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd.
V ďalšej časti odvolania navrhovateľ uvádzal skutočnosti, ktoré sa však netýkali tohto rozhodnutia, ale
iného konečného (meritórneho) rozhodnutia súdu.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/, h/ s použitím ust. § 221 ods. 2 O.s.p., a to z
nasledovných dôvodov :

Navrhovateľ sa v súdenej veci domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu
mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin v zmysle zákona č. 514/2003

Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
V podanej žalobe žalobca uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona a písomnou
žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, odporca
však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Na preukázanie uvedenej skutočnostinavrhovateľ označil ako dôkaz spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku
na náhradu škody uplatňovanej v konaní. Tiež uviedol, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežnom
prerokovaní je založené v súdnom spise vedenom pred Okresným súdom Martin v konaní, kde ako

navrhovateľ vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a ako odporca Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom predmetom je náhrada škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej
nesprávnym úradným postupom pri výkone exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa.

Zmyslom predbežného prejednania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave

narušených vzťahov došlo jednaním medzi poškodenými a orgánmi oprávnenými konať za štát a aby
sa v týchto prípadoch pokiaľ možno predišlo súdnemu konaniu.

Poškodený sa obracia na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu
nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená
podmienkapretomusíbyťsplnená,abytentonárokmoholbyťprejednanývobčianskomsúdnomkonaní.

Otázka predbežného prerokovanie nároku na náhradu škody je upravená v už spomínanom Zákone č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa §
4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 a 2 citovaného zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda

vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde
je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý
mu škodu spôsobil. Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku
1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie
je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia

nároku alebo jeho časti na súde.

V prejednávanej veci navrhovateľ označil súdu listiny - sprievodný list v žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Aj keď v tomto smere možno súhlasiť s názoru prvostupňového
súdu, že z takéhoto dôkazu nevyplýva podanie žiadosti v tejto konkrétnej veci je nepochybné i zo

samotného vyjadrenia odporcu, že takáto žiadosť doručená bola. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje,
že pokiaľ navrhovateľ ako dôkaz toho, že požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, označil spis Ministerstva spravodlivosti SR, nemohol prvostupňový súd zastaviť konanie
a postúpiť vec argumentujúc tým, že na výzvu súdu nepredložil označený dôkaz. Odporca sám vo
svojom vyjadrení poukazoval na to, že sa snažil odstrániť nedostatky žiadosti, pričom navrhovateľ

neposkytol potrebnú súčinnosť, a preto podľa názoru odvolacieho súdu i s prihliadnutím na ust. § 16
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. je potrebné považovať podanie navrhovateľa za uplatnenie nároku na
náhradu škody. Existencia veľkého počtu žiadostí podaných navrhovateľom u odporcu, aj s ohľadom na
ich evidenciu na strane účastníkov konania a spôsob ich podania v elektronickej forme, vytvára pri ich
skúmaní v jednotlivých súdnych konaniach pochybnosti o tom, či navrhovateľ podal žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na Ministerstve spravodlivosti SR, práve vo vzťahu k jeho nároku uplatnenému
žalobou. Pokiaľ okresný súd poukazoval na nepreukázanie podania žiadosti s konkrétnym obsahom zo
strany navrhovateľa, odvolací súd na túto skutočnosť neprihliadol v prvom rade aj preto, že ani samotný
odporca túto nevedel preukázať. Okrem toho odporca tvrdil, že navrhovateľ mu neposkytol súčinnosť
lebo žiadosť nemala požadované náležitosti.

Nemôže byť na ujmu navrhovateľa, ak príslušný orgán vec v zákonom stanovenej lehote neprejednal
a subjektívne vyhodnotil žiadosť ako nepostačujúcu bez toho, aby o takomto postupe primeraným
spôsobom upovedomil navrhovateľa (navrhovateľ by mal byť informovaný o postupe príslušného orgánu
najmä v prípade, ak nemieni jeho žiadosti vyhovieť).

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že aj v prípade neodstránenia nedostatkov žiadosti, by v zmysle
novelizovaného ustanovenia § 16 ods. 2 vety za bodkočiarkou Zákona č. 514/2003 (v znení účinnom
od 01.01.2013) Z. z. nebolo dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľatohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde. Uvedenú skutočnosť okresný súd pri
svojom rozhodovaní zrejme prehliadol. Pre vecné prejednanie nároku na súde je v zmysle uvedeného
postačujúce preukázať podanie žiadosti, jej obsah nie je rozhodujúci.

Čo sa týka ďalšieho vytýkaného nedostatku, a síce, že vo veci mal rozhodovať vylúčený sudca, odvolací
súd dodáva, že navrhovateľ výslovne vo svojich podaniach uviedol, že nepodáva námietku zaujatosti
voči zákonnému sudcovi podľa § 15a O.s.p. Zákonný sudca sa výslovne vyjadril, že sa vo veci necíti
zaujatý pre pomer k veci, k účastníkom, ani k ich zástupcom.

Zaoberajúc sa však odvolacou námietkou žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, krajský súd
poukazuje na svoju doterajšiu rozhodovaciu činnosť vo veciach hromadných podaní žalobcu s rovnakým
predmetom konania, ktorá musí byť žalobcovi známa, a to že samotná skutočnosť, že škodcom je súd,
na ktorom vykonáva zákonný sudca funkciu sudcu, nezakladá pochybnosť o jeho nezaujatosti a nie je
dôvodom na jeho vylúčenie z rozhodovania súdenej veci.

V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi pojmom „súd“ a „sudcovia“ a z hľadiska zásad
spravodlivéhoprocesucitlivozvažovaťichvzťah.Vposudzovanýchsúvislostiachnezodpovedáprávnym
pomerom priliehavosť názoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov
je pri výkone rozhodovacej činnosti súdov riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá

nepodlieha subjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch
voči súdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané.

Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom zamestnaneckým alebo služobným.
Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého

vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je pri výkone funkcie sudcu nezávislý
a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a
svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností
zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 Zák. č. 385/2000 Z. z.). Nezávislosť sudcu je nevyhnutné
vidieť aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci celého súdneho systému aj konkrétneho súdu, na

ktorom sudca pôsobí. Iba také chápanie nezávislosti je predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie
nikto ohroziť (uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 1Nc 86/2011 zo dňa 24. novembra 2011).

Sudca musí zachovávať profesionálny prístup k svojej práci zahrňujúci okrem iného aj profesionálny
nadhľad, čo pri zachovávaní sudcovskej etiky dáva záruku nestranného a zákonného rozhodovania.

Princíp nezávislého, nestranného a spravodlivého rozhodovania je základným princípom fungovania
súdnej moci a je zákonnou povinnosťou sudcu tento princíp dodržiavať. Neoddeliteľnou súčasťou
spôsobilosti sudcu vykonávať túto funkciu je zachovať vecný a profesionálny prístup k prejednávanej
veci, ovládať svoje konanie, ako aj svoje vnútorné pocity.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa, ktorý namietal, že okresný súd vôbec rozhodol
meritórne vo veci samej i o náhrade trov konania, keď zároveň aj rozhodol o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania a namietol odňatie možnosti konať pred súdom, ktorý vec meritórne prejednal a
rozhodol na nariadenom pojednávaní, odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie námietky nemajú
žiaden súvis so súdenou vecou, v ktorej procesný návrh navrhovateľa na prerušenie konania absentuje,

a v ktorej prvostupňový súd doposiaľ nevykonal pojednávanie.

Rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd
napadnuté uznesenie okresného súdu o zastavení konania a postúpení veci Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ s použitím
ust. § 221 ods. 2 O.s.p.). Zároveň odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie v závislom výroku o trovách
konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224

ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.