Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 18, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111222021
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:3111222021.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevprávnejvecinavrhovateľky:A.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytomQ.L.XXX,zastúpená:
JUDr. Silvia Bartková, advokátka, so sídlom Trenčín, Piaristická 6667, proti odporkyni: Y. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. L. XXX, zastúpená: JUDr. Miroslava Čapková, advokátka, so sídlom Trenčín,
Námestie sv. Anny 7269/20A, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 14C/171/2011-214 zo dňa 17. októbra 2014,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a r u š í a vec s a mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v návrhu na
začatiekonania,nachádzajúcimsavobciZ.takýmspôsobom,ženehnuteľnostibyprikázaldovýlučného

vlastníctva odporkyne s povinnosťou vyplatiť navrhovateľke 20.000 eur.

Súd po citácii § 142 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vecne rozsudok odôvodnil tým, že
po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že účastníčky konania sú podielovými spoluvlastníčkami
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Z. ako pozemok parcela registra „C“ č. 2448 - záhrady
vo výmere 817 m2, pozemok parcela registra „C“ č. 2447 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 304

m2 a rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. 2447, a to navrhovateľka v podiele 1, ktorý nadobudla
dedením po pôvodnom spoluvlastníkovi E. S. na základe Osvedčenia o dedičstve D 386/2010, Dnot.
143/2010 právoplatnom dňa 2.2.2011, a odporkyňa podiel 1 nadobudla na základe kúpnej zmluvy V
3068/99 uzavretej s ďalším predchádzajúcim spoluvlastníkom R. S. dňa 06.08.1999.

Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej preukázané aj to, že účastníčky konania nemajú záujem

zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj to, že navrhovateľka o tieto
nehnuteľnosti záujem nemá, keď naopak záujem o tieto nehnuteľnosti prejavila odporkyňa. Účastníčky
konania sa teda zhodli na spôsobe vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva prikázaním
nehnuteľností do výlučného vlastníctva odporkyne. Nevedeli sa však dohodnúť na výške náhrady za
spoluvlastnícky podiel navrhovateľky. Predmetnú nehnuteľnosť v súčasnej dobe užíva R. S., bývalý
spoluvlastník, v prospech ktorého bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného

užívania nehnuteľnosti parcely č. 2447, parcely č. 2448 a domu s.č. XXX. Navrhovateľka sa návrhom
na začatie konania domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti s tým,
aby bola prikázaná do výlučného vlastníctva odporkyne, ktorá by bola zaviazaná zaplatiť navrhovateľke
finančnú náhradu v sume 20.000 eur. Odporkyňa súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva
k sporným nehnuteľnostiam, avšak nesúhlasila so sumou 20.000 eur ako hodnotou spoluvlastníckeho
podielu navrhovateľky keď uviedla, že na výplatu primeranej náhrady v tejto výške nemá dostatok

finančných prostriedkov, keď môže zaplatiť len sumu 10.000 eur. Predmetná nehnuteľnosť nie je
reálne deliteľná a spoluvlastníčky predmetnej nehnuteľnosti neprejavili záujem o jej reálne rozdeleniea o vynaloženie finančných prostriedkov na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav za účelom
jej reálneho rozdelenia, preto treba predmetnú nehnuteľnosť považovať za nedeliteľnú. Nakoľko
predmetná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, nie je možné vykonať likvidáciu spoluvlastníckych

podielov rozdelením nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov a súd sa teda zaoberal
prípustnosťou ďalšieho spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, teda druhým spôsobom
z poradia, ktorým je súd viazaný, a to prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom. Nakoľko účastníci konania sa nevedeli dohodnúť v priebehu konania na
cene predmetnej nehnuteľnosti, súd ustanovil v konaní znalca za účelom zistenia všeobecnej ceny

predmetnej nehnuteľnosti, ktorý stanovil všeobecnú hodnota stavieb a pozemkov sumou 42.900 eur.
Súd pri v poradí druhom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva je povinný skúmať, či
spoluvlastník, ktorému by mala byť vec v podielovom spoluvlastníctve prikázaná do jeho výlučného
vlastníctva, má finančné prostriedky na vyplatenie primeranej náhrady ostatným spoluvlastníkom. Súd
z vykonaného dokazovania zistil, že v danej veci odporkyňa síce má záujem o prikázanie nehnuteľnosti
do svojho výlučného vlastníctva, nemá však toľko finančných prostriedkov, aby mohla navrhovateľke

vyplatiť hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti podľa ceny zistenej predmetným
znaleckým posudkom, keď v priebehu konania, aj po vypracovaní znaleckého posudku, zotrvala na
cene 10.000 eur, ktorú je schopná zaplatiť. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že druhý
spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním predmetnej nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva odporkyne nie je možný, nakoľko odporkyňa nemá finančné prostriedky na vyplatenie

navrhovateľky z hodnoty jej spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti zistenej znaleckým
posudkom vypracovaným v tomto konaní, pričom neprichádza do úvahy ani prikázanie nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva navrhovateľky, nakoľko táto nemala záujem, aby jej bola predmetná nehnuteľnosť
prikázaná do vlastníctva. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva a to nariadenie predaja
veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov, prichádza do úvahy len vtedy, ak

nie je reálne rozdelenie spoločnej veci dobre možné a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem.
Nakoľko odporkyňa má záujem o predmetnú nehnuteľnosť, ale nemá finančné prostriedky na vyplatenie
primeranej náhrady navrhovateľke podľa znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní, súd
z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane odporkyne, nezrušil a nevyporiadal podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania ani tretím spôsobom a to predajom veci. Vzhľadom na tvrdenie

odporkyne prezentované v priebehu konania, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa je existencia
vecného bremena zriadeného v prospech R. S. k predmetnej nehnuteľnosti a jeho zdravotný stav, ako
aj existencia exekučného záložného práva zriadeného na spoluvlastnícky podiel navrhovateľky, súd
musí poukázať na to, že dôvody pre postup súdu v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nevidel v týchto skutočnostiach, keď za taký dôvod, ktorý odôvodňoval nemožnosť zrušiť

a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo súd považoval nedostatok finančných prostriedkov odporkyne
na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky v závislosti od všeobecnej ceny nehnuteľnosti
zistenej znaleckým posudkom, pri jej súčasnom záujme o prikázanie veci za náhradu do jej výlučného
vlastníctva. Súd zároveň poukázal na to, že nakoľko o predmetnom návrhu rozhodol postupom
podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nezaoberal sa otázkou platnosti Zmluvy o zriadení

vecného bremena v prospech R. S. k nehnuteľnosti, ani tým, či je možné zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo pri súčasnej existencii vecného bremena k predmetnej nehnuteľnosti. Súd
považoval za potrebné uviesť, že nič nebráni tomu, aby v budúcnosti účastníci konania zrušili podielové
spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti dohodou, alebo aby bol podaný nový návrh na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva po podstatnej zmene pomerov. Súd vzhľadom na vyššie v

súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zamietol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva.

Súd rozhodne o trovách konania v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom právnej
zástupkyne, podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
a konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, čím sú dané

dôvody odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. d), písm. a), b) O.s.p.. V napadnutom rozsudku súd úplne
nesprávne vec právne posúdil a následne sa nesprávne vysporiadal s otázkou splnenia podmienok pre
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v zmysle § 142 OZ. Napadnutý
rozsudok je priamym popretím jedného z princípov súkromného práva, a síce, že nikto nemôže byťspravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že navrhovateľka a odporkyňa sú podielové spoluvlastníčky, každá v jednej 1 nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX pre k. ú. Z.. V konaní bolo zároveň preukázané, že žiadna z účastníčok konania nie na

bývanie v týchto nehnuteľnostiach odkázaná, nakoľko obe bývajú v iných nehnuteľnostiach. V konaní
bolo tiež preukázané, že žiadna z účastníčok konania nemá záujem na zachovaní spoluvlastníckeho
vzťahu k nehnuteľnostiam a že obidve súhlasia so zrušením spoluvlastníctva k nim. Navrhovateľka
záujem o nadobudnutie predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva neprejavila, nakoľko
spolu so spoluvlastníckym podielom vo výške 1 v nehnuteľnostiach, zdedila aj poručiteľove dlhy, ktoré

postupne doposiaľ spláca zo svojich vlastných peňazí a už aj táto skutočnosť navrhovateľku značne
finančne zaťažuje, keďže dlhy narástli o náklady exekúcií. Zároveň vzhľadom na vzdialenosť jej bydliska
od miesta nehnuteľností, viac ako 100 km, navrhovateľka ani nemá reálnu možnosť nehnuteľnosti
účelne využívať. Na druhej strane záujem o nadobudnutie nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva
prejavila odporkyňa, ktorá však nesúhlasila s určenou výškou výplaty zo spoluvlastníckeho podielu a
navrhla výplatu len vo výške 10.000 eur, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 26.09.2012,

a odporkyňa vo výpovedi jasne uviedla, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva a jeho
vyporiadaním takým spôsobom, ako navrhuje navrhovateľka, prikázaním nehnuteľností do jej výlučného
vlastníctva, avšak nie s povinnosťou výplaty 20.000 eur, ale vo výške 10.000 eur. Za daného skutkového
stavu boli splnené všetky podmienky pre zrušenie spoluvlastníctva navrhovateľky a odporkyne a jeho
vyporiadanie prikázaním veci za primeranú náhradu v zmysle § 142 ods. 1 OZ a sporná ostala len výška

primeranej náhrady. Vzhľadom na to, v otázke výšky primeranej náhrady účastníčky nedospeli k dohode
a následne odporkyňa rozporovala aj navrhovateľkou predložené potvrdenie realitnej kancelárie o cene
nehnuteľností, súd pristúpil k vykonaniu znaleckého dokazovania znalcom Ing. Robertom Gombárom,
ktoré nakoniec ustálilo hodnotu predmetných nehnuteľností v sume 42.900 eur. Vzhľadom na takto
vykonané dokazovanie potom primeraná náhrada v zmysle § 142 ods. 1 OZ predstavuje sumu 21.450

eura a teda aj táto sporná skutočnosť bola dokazovaním vyriešená. Za daných okolností súd nemal
žiadny racionálny dôvod návrh navrhovateľky na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva zamietnuť.
Ani na základe vykonaného dokazovania odporkyňa nestratila záujem o nadobudnutie nehnuteľnosti do
jej výlučného vlastníctva, čo vyplýva aj zo záverečnej reči právnej zástupkyni odporkyne prednesenej
na pojednávaní 26.09.2014 v ktorej uviedla, že naďalej zotrváva na stanovisku a síce, že odporkyňa

má o prikázanie nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva záujem, nemá však dostatok finančných
prostriedkov na výplatu primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel navrhovateľke. Na základe vyššie
uvedeného týmto odvolaním napadnutý rozsudok, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky na zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva z dôvodu údajnej existencie dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa
§ 142 ods. 2 OZ, ktorý mal spočívať v nedostatku finančných prostriedkov na výplatu primeranej

náhrady na strane odporkyne, je nielen v rozpore so zákonom a Ústavou SR, ale zároveň sa vymyká
aj štandardnej rozhodovacej praxi súdov v SR i ČR. Súd nesprávne interpretoval na vec dopadajúce
zákonné ustanovenia § 142 OZ a tieto vyložil nie len v rozpore s Ústavou SR, ale spôsobom popierajúci
účel právneho inštitútu zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva súdom na základe
realizovaného práva spoluvlastníctva podať návrh na takéto rozhodnutie, ak medzi vlastníkmi nedôjde k

dohode. Na podporu svojich právnych argumentov navrhovateľka citovala z rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5 Cdo 169/95, poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 2 M Cdo 3/2004, publikovaný v Súdnej
praxi č. 64/2004, rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2517/2006. Právo na zrušenie spoluvlastníctva je
imanentným súkromnoprávnym nárokom ktoréhokoľvek spoluvlastníka vychádzajúceho zo slobody vôle
a že toto právo môže byť obmedzené len na základe zákona a v nevyhnutnom rozsahu. Výnimočnosť

obmedzenia tohto práva spoluvlastníka nezotrvať v spoluvlastníckom vzťahu proti svojej vôli je daná
v § 142 ods. 2 OZ, pre ktoré súd výnimočne nepristúpi k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva
prikázaním veci za náhradu, alebo predajom veci. Tieto dôvody hodné osobitného zreteľa musia
spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem odporkyne ponechať spoluvlastnícky stav
nezmenený sa v porovnaní so záujmom navrhovateľky zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako

významnejší a prednejší. Navrhovateľka však poukazuje na to, že pozornosti súdu ušlo, že samotná
odporkyňa súhlasila so zrušením spoluvlastníctva i s jeho rozdelením a prikázaním veci za náhradu
a to v celosti navrhovateľke. Na základe toho tak záujem odporkyne na zachovaní spoluvlastníctva
nemohol byť ani teoreticky daný. Na základe uvedeného v konaní ostala sporná len jedna otázka
a to výška primeranej náhrady, ktorú odporkyňa odmietla nahradiť podľa požiadavky navrhovateľky a

podľa znaleckého posudku a to s tvrdením, že nemá dostatok finančných prostriedkov. Nedostatok
finančných prostriedok však nemôže byť dôvodom osobitného zreteľa tak, ako to má na mysli § 142
ods. 2 OZ za okolnosti, keď tento spoluvlastník nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva chce a druhý
spoluvlastník, zároveň účastník konania s tým súhlasí. Okrem toho navrhovateľke nie je zrejmé, prečosa súd uspokojil len s paušálnym tvrdením navrhovateľky o nedostatku finančných prostriedkov a prečo
nežiadal o vierohodné zdokladovanie majetkových pomerov tak, ako to žiadal od navrhovateľky pre
potreby ustanovenia právneho zástupcu. Navrhovateľka poukazuje rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo

137/1997, cituje z neho a uzatvára, že ani z tohto pohľadu dôvody hodné osobitného zreteľa na strane
odporkyne nie sú dané. Odporkyňa kúpila svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v roku 1999
kúpnou zmluvou od svojho strýka Jana S. za kúpnu cenu 4.500 eur. Odporkyňa kúpila spoluvlastnícky
podiel s jasným vedomím, že vstupuje do spoluvlastníckeho vzťahu, ktorý bude potrebné v budúcnosti
riešiť. V septembri v roku 2011 navrhovateľka podala žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu, že nemala záujem byť s odporkyňou v
spoluvlastníckom vzťahu, nehľadiac na to, že zo svojho vlastníctva doposiaľ nemá žiadny úžitok. Na
základe uvedeného odporkyňa minimálne tri roky vie o tom, že spoluvlastnícky vzťah je predmetom
súdneho konania a teda vie, že bude nevyhnutné navrhovateľku vyplatiť, ak chce nehnuteľnosť získať
v celosti. Už len za dobu trvania súdneho konania viac ako 3 roky mala odporkyňa dostatok času
svoju finančnú situáciu konsolidovať tak, aby navrhovateľku vyplatila. Napriek tomu tak odporkyňa

neurobila, svoje finančné prostriedky investovala do inej nehnuteľnosti a navrhovateľku núti akceptovať
jej cenu 10.000 eur za spoluvlastnícky podiel navrhovateľky. Súdu nič nebránilo, aby rozhodol o zrušení
spoluvlastníctva prikázaním veci odporkyni v celosti s tým, že ako primeranú náhradu zaviaže odporkyňu
vyplatiť navrhovateľke sumu 21.450 eur takým spôsobom, že sumu 10.000 eur uhradí odporkyňa
navrhovateľke v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zvyšok mohol odporkyňu zaviazať splácať

napríklad splátkami vo výške 500 eur mesačne, pod hrozbou straty výhody splátok. Z uvedených
dôvodov navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu
navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrila odporkyňa podaním doručeným súdu 14.01.2015,

prostredníctvom právnej zástupkyne. Podľa názoru odporkyne je nutné považovať skutočnosti, ktoré
uviedla v priebehu konania za skutočnosti hodné osobitného zreteľa. Zároveň odporkyňa uviedla ďalšie
skutočnosti v súvislosti s osobou, ktorej patria práva viažuce na nehnuteľnosti, R. S., strýka odporkyne,
ktoré je tiež potrebné považovať za skutočnosti hodné osobitného zreteľa na strane odporkyne, keďže
tieto skutočnosti existujú u osoby, ktorej ujmu posudzuje odporkyňa ako ujmu vlastnú a táto osoba

je odkázaná finančne, sociálne a zdravotne na odporkyňu. Treba tiež zdôrazniť, že ide o osobu,
ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti niekoľko desaťročí, a k prevodu na osobu odporkyne došlo
len z dôvodu preukázania vďačnosti za poskytnutú starostlivosť a vyriešenia prípadných dedičských
sporov v budúcnosti, pričom odkázanosť tejto osoby na starostlivosti odporkyne a bývanie v prevedenej
nehnuteľnosti pretrváva dodnes. Naproti tomu navrhovateľka za situácie, ktorá by vznikla po zániku

podielového spoluvlastníctva, nemusí v porovnaní s odporkyňou riešiť existenčnú bytovú otázku.
Skutočnosti, záujmy navrhovateľky, ktoré ju viedli k podaniu návrhu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva sú riešiteľné aj za zachovania súčasných spoluvlastníckych vzťahov.
Súd pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa nie je viazaný len v zákone výslovne
označenými hľadiskami, ale zohľadňuje vždy komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie

je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v zákone a doterajších rozhodnutiach súdov. Zákon
zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácií a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka
posúdenia existencie okolností relevantných pre postup súdu, ktorý nezruší a nevyporiada podielové
spoluvlastníctvo, záleží na úvahe súdu. Odporkyňa viackrát počas konania navrhla, aby súd zohľadnil
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a podielové spoluvlastníctvo zachoval. Odporkyňa

mala záujem na zachovaní spoluvlastníctva a to z dôvodu, že dom predstavuje pre žalovanú, resp.
pre jej príbuzného jedinú možnosť bývania, pretože v tomto dome žije od narodenia a za súčasnej
finančnej situácii nie v jeho možnostiach zabezpečiť si adekvátne a primerané náhradné bývanie. Po
náležitom zhodnotení všetkých okolností podľa názoru odporkyne, záujem odporkyne na zachovanie
spoluvlastníctva prevyšuje záujem navrhovateľky na tom, aby toto spoluvlastníctvo zaniklo. Strýko

odporkyne je v súčasnej dobe bytostne odkázaný na bývanie v dome, ku ktorému ho zároveň viažu aj
osobné väzby tak z hľadiska dĺžky času, po ktorý ho užíval, ako aj z hľadiska toho, že ide o dom rodičov
a podstatnú časť domu postavil zo svojou zosnulou manželkou. Odporkyňa poukázala na uznesenie
NS ČR sp. zn. 22 Cdo 3479/2010 zo dňa 26.10.2010 a z vedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po zistení, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné, v dôsledku čoho odvolací súd
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala vyporiadania podielového spoluvlastníctva k

nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci Cífer tak, že súd prikáže nehnuteľnosti do vlastníctva
odporkyni a odporkyňu zaviaže zaplatiť za 1 spoluvlastníckeho podielu sumu 20.000 eur navrhovateľke.

Súd návrh navrhovateľky zamietol pre dôvod hodný osobitného zreteľa, za ktorý považoval skutočnosť,
že odporkyňa nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie navrhovateľky, lebo disponuje len
sumou 10.000 eur a nemá celú požadovanú sumu.

Navrhovateľka v podanom odvolaní namietala, že nedostatok finančných prostriedkov na strane
odporkyne nemôže byť dôvodom hodných osobitného zreteľa a preto súd nesprávne návrh
navrhovateľky zamietol.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolaciu argumentáciu navrhovateľky bolo
posúdiť správnosť záverov súdu prvého stupňa, ktorý súd návrh zamietol.

V ustanovení § 142 zákon zakotvuje špeciálny spôsob likvidácie podielového spoluvlastníctva a to
na základe súdneho rozhodnutia. Vzťah medzi likvidáciou spoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov a

rozhodnutím súdu vychádza z uprednostnenia dohody spoluvlastníkov. Ak k nej však nedôjde (nie je
dôležité z akého dôvodu), nastupuje spôsob vyporiadania založený zásahom súdu, ktorého význam
spočíva tiež v tom, že garantuje likvidáciu spoluvlastníctva tam, kde jeho ďalšie fungovanie objektívne
niejemožné.Zmyslomzrušeniaavyporiadaniaspoluvlastníctvajenovékonštituovaniehmotnoprávnych
vzťahov odvíjajúcich sa od spoločnej veci a vyporiadanie vzťahov doposiaľ existujúcich. Občiansky

zákonník stanovuje taxatívnym spôsobom možné spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva:
a) reálnym rozdelením veci, b) prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu,
c) predajom veci a rozdelením výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov.

V prejednávanej veci súd ustálil, že nehnuteľnosti, ktoré súd predmetom sporu, nie je možné reálne

rozdeliť a rovnako nie je možné nariadiť predaj veci a výťažok rozdeliť medzi spoluvlastníčky (z dôvodu,
že v nehnuteľnosti býva príbuzný odporkyne, odkázaný na bývanie v nehnuteľnosti), t.j. spôsoby
vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi účastníčkami podľa a) a c) neprichádzajú do úvahy,
čo napokon ani navrhovateľka, ani odporkyňa nenavrhovali a ani takýto záver súdu prvého stupňa v
odôvodnení rozsudku nespochybňovali.

V danej veci bolo možné uvažovať len nad spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva podľa b) prikázaním
veci jednej z účastníčok, za náhradu. Prikázanie veci do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov
je podmienené naplnením predpokladov, ktoré možno (s istou dávkou zjednodušenia) rozdeliť
na subjektívne (záujem spoluvlastníka a jeho solventnosť) a objektívne (účelné využitie veci a

veľkosť spoluvlastníckeho podielu). Dlhodobo ustáleným a správne zvýrazňovaným predpokladom je
skutočnosť, že spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, s týmto postupom súhlasí. Nie je možné
prikázať vec do vlastníctva účastníkovi, ktorý ju nechce. Judikatúra zdôraznila ďalšie hľadisko, ktorým
je solventnosť účastníka na vyplatenie spoluvlastníka ako z hľadiska samotnej schopnosti náhradu
poskytnúť, tak i z hľadiska jej včasného poskytnutia. Za objektívne predpoklady z hľadiska rozhodného

pre prikázanie veci za náhradu sa považuje účelné využitie veci a veľkosť spoluvlastníckeho podielu.

Navrhovateľka správne poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie §142 OZ vychádza zo zásady, že
nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom zväzku s inou osobou a právo na zrušenie
spoluvlastníctva je imanentným súkromnoprávnym nárokom spoluvlastníka vychádzajúceho zo slobody

vôle a toto právo môže byť obmedzené len na základe zákona a v nevyhnutnom rozsahu. Súd
výnimočne nepristúpi k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu (alebo
predajom veci), v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Musí ísť o okolnosti takej povahy, že pri
nich záujem odporkyne v prejednávanej veci ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaníso záujmom navrhovateľky zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Z
procesného hľadiska navrhovateľ v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemusí tvrdiť
a preukazovať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie

spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené a nie je povinný tvrdiť a preukazovať žiadne skutočnosti,
ktoré by ďalšie trvanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatňovali. Je na odporkyni, ktorá sa domáha
zamietnutia návrhu z dôvodov hodných osobitného zreteľa, aby existenciu týchto dôvodov preukázala.

Odporkyňa počas konania len tvrdila (či už na pojednávaní, alebo v písomných podaniach), že má k

dispozícii 10.000 eur, ale svoju nesolventnosť žiadnym spôsobom nepreukázala a nenavrhla vykonať
žiadne dokazovanie preukazujúce jej nemožnosť zaplatiť navrhovateľke dlžnú sumu. Súd prvého stupňa
nevykonal žiadne dokazovanie, ani len riadnym výsluchom odporkyne, aby mohol dospieť k záveru,
že odporkyňa je nesolventná. Solventnosť účastníka sa neposudzuje len podľa výšky sumy, ktorú má
v hotovosti, ale je potrebné prihliadnuť aj k jeho majetkovým a zárobkovým pomerom a v súvislosti s
tým posúdiť, či je, alebo nie je schopný si finančné prostriedky na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu

zabezpečiť (napr. úverom, pôžičkou), alebo zohľadniť možnosť vyplatiť časť finančných prostriedkov aj
keď nie hneď po právoplatnosti rozsudku, ale v primeranej lehote.

Odporkyňa za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý navrhovala žalobu zamietnuť, považovala aj
skutočnosť, že v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania, býva strýko odporkyne, R. S., od

ktorého odporkyňa kúpila jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti v 1 za kúpnu cenu 135.580,- Sk
na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 27.08.1999. R. S. je osobou
odkázanou na bývanie v nehnuteľnosti, na základe vecného bremena má právo v nehnuteľnosti do
konca života bývať, ide o blízku osobu odkázanú finančne, sociálne a zdravotne na odporkyňu. R.
S. bol niekoľko desaťročí spoluvlastníkom nehnuteľnosti a k prevodu na odporkyňu došlo z dôvodu

preukázania vďačnosti za poskytnutú starostlivosť a vyriešenie dedičských sporov v budúcnosti.
Odkázanosť tejto osoby na starostlivosť odporkyne a bývanie v nehnuteľnosti pretrváva dodnes. U
R. S. ide o osobné väzby na nehnuteľnosť, zdravotný stav, vek, sociálnu odkázanosť na bývanie v
spornej nehnuteľnosti, čo sa v zmysle judikatúry považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre
ktorý súd podielové spoluvlastníctvo nevyporiada. Súd v rozsudku síce uviedol, že na tento dôvod

hodný osobitného zreteľa neprihliadol, neuviedol však prečo. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu tento
uvedený dôvod hodný osobitného zreteľa na strane odporkyne opätovne zdôrazňovala a aj pre tento
dôvod navrhovala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.

Na odporkyňou zdôrazňovaný a v zmysle judikatúry ustálený vyššie uvedený dôvod hodný osobitného

zreteľa by však bolo možné prihliadnuť logicky len v prípade, ak by existovala úvaha, že by sa
nehnuteľnosť prikazovala navrhovateľke s povinnosťou výplaty finančných prostriedkov odporkyni
a navrhovateľka by sa netajila tým, že nehnuteľnosť ihneď po nadobudnutí vlastníctva predá a
následne by sa osoba bývajúca v nehnuteľnosti ocitla bez strechy nad hlavou. Takáto úvaha
však neprichádza do úvahy, keďže uvedený spôsob vyporiadania nehnuteľnosti nikto nenavrhuje,

navrhovateľka nehnuteľnosť do vlastníctva nechce a súd jej ju proti jej vôli ani prikázať nemôže. Ak
bude súd rešpektovať návrh navrhovateľky a prikáže nehnuteľnosť do vlastníctva odporkyne, ktorá s
takýmto návrhom súhlasila (za náhradu), takáto situácia bude v prospech odporkyne, ktorá bude môcť
nerušene splniť svoj sľub strýkovi postarať sa o neho a bez sporov s ďalšou spoluvlastníčkou mu bude
môcť zabezpečiť nerušené bývanie, t. j. v súvislosti s návrhom na spôsob vyporiadania spoluvlastníctva

nehnuteľnosti navrhovaný účastníčkami nejde v tomto prípade o dôvod hodný osobitného zreteľa,
pre ktorý by bolo možné žalobu zamietnuť. Doposiaľ nebolo v konaní preukázané, že by záujem
odporkyne v prejednávanej veci ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom
navrhovateľky zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukázal ako významnejší a prednejší.

Nazákladevyššieuvedenéhoodvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvéhostupňavecnesprávneprávne
posúdil (aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil) a nedostatočne zistil skutkový
stav, ku skutkovému zisteniu, že odporkyňa je nesolventná, čo považoval za dôvod hodný osobitného
zreteľa, pre ktorý žalobu zamietol, nevykonal žiadne dokazovanie a vychádzal len z tvrdení odporkyne.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).Povinnosťou prvostupňového súdu bude pokračovať v konaní a opätovne vypočuť odporkyňu k jej
majetkovým, zárobkovým a osobným pomerom (kde býva, s kým býva, kde pracuje, koľko zarába,
aký majetok, nehnuteľnosti, hnuteľné veci vlastní, jej možnosti požičať si peniaze, ako nadobudla

sumu 10.000 eur, atď.). Dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní dôvodov hodných osobitného
zreteľa je na odporkyni, odporkyňa musí navrhnúť vykonať dôkazy preukazujúce jej nesolventnosť, t.j.
nemožnosť a neschopnosť vyplatiť primeranú náhradu navrhovateľke za nadobudnutý spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnosti. Súd zváži, aké dokazovanie navrhnuté odporkyňou vykoná. Súd sa bude
zaoberať aj návrhom navrhovateľky na zaplatenie navrhovanej sumy odporkyňou na splátky, prípadne

v dlhšom časovom horizonte. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že spoluvlastníctvo vyporiada a bude
rozhodovaťovýškenáhradyzaspoluvlastníckypodiel,budesazaoberaťvýškounáhradyajvtomsmere,
ako to bolo uvedené účastníkmi na pojednávaní 15.03.2013 (č.l.127). Zriadenie exekučného záložného
práva, ako ťarchy zapísanej na liste vlastníctva týkajúcej sa nehnuteľnosti sa nepovažuje za dôvod, pre
ktorý by nebolo možné vlastníctvo vyporiadať. V takom prípade by bola výplata znížená o dlžnú sumu,
ktorá je zabezpečená záložným právom a pravdepodobne aj o sumu, ktorá bude spojená s výmazom

záložného práva na nehnuteľnosti, k čomu bude potrebné rovnako vykonať relevantné dokazovanie.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v odvolaní navrhovateľka navrhuje priznať jej sumu vyššiu, ako
uvádzala v pôvodnom návrhu. Je pravdou, že súd nie je návrhmi účastníkov v prípade vyporiadania
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti viazaný. (Ne)viazanosť súdu sa však týka len návrhov spôsobu

vyporiadania spoluvlastníctva. Súd však zároveň nemôže priznať účastníkovi viac, ako žiada, v tomto
smere je súd návrhom navrhovateľa viazaný. Ak si navrhovateľka uplatňuje v konaní vyššiu sumu (za
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti) ako uvedenú v pôvodnom návrhu, bude postupovať podľa §
95 O.s.p.

Súd po doplnenom dokazovaní vo veci opätovne rozhodne a po riadne vykonanom dokazovaní, s
prihliadnutím k názoru odvolacieho súdu vyjadrenom vyššie, rozhodnutie náležite, v súlade s § 157 ods.
2 O.s.p. odôvodní. Súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O.s.p.).

Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.